Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010213
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3723010213.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Miroslavy Šíbikovej a Mgr. Martina Vozára, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. XXX/XX, adresa na doručovanie D., B. XXXX/XX, na slobode, trestne stíhaného pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
účinného od 15.03.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2026, prejednal odvolanie

obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.07.2025, sp. zn. PB-1T/59/2023
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2025, sp. zn. PB-1T/59/2023, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa

§ 20 Trestného zákona účinného od 15.03.2024 (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že

dňa 07. 04. 2022 v presne nezistenom čase po tom, čo už odsúdený 1/ F. G. vystupujúc pod menom C. C.
kontaktovalztelefónnehočísla+XXXXXXXXXXXXpoškodenúH.E.,čímreagovalnajejpožiadavkuna
opravu odkvapového systému a nadstavenia striešky na rodinnom dome, nachádzajúcom sa na adrese
E. XXXX, I. E. J., uskutočnenú vyplnením elektronického formulára na internetovej stránke spoločnosti

DaiBau.sk, v telefonickom rozhovore sa dohodli na stretnutí a obhliadke domu, následne v čase okolo
16.00haž16.30htohoistéhodňaprišielodsúdený1/F.G.zapoškodenounaadresuE.XXXX,I.E.J.na
osobnom motorovom vozidle značky Seat Alhambra, EVČ: F. prišiel obžalovaný 2/ A. B., ktorý uvedené
vozidlo riadil ešte s ďalšími dvoma mužmi, a to K. L. a K. G. obhliadli strechu domu a podľa pokynov
obžalovaného 2/ A. B. demontovali z domu odkvapový systém, následne obžalovaný 2/ A. B. spoločne s
odsúdeným 1/ F. G. dohodli s poškodenou rozsah a cenu prác, pričom odsúdený 1/ F. G. od nej vyžiadal

sumu750,-eurakozálohunanákupmateriálu,ktorúmupoškodenádňa07.04.2022vhotovostivyplatila,
o prevzatí zálohy jej podpísal papier, kde ale uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa jeho osoby, pričom jej
prisľúbil, že materiál nakúpia na ďalší deň 08.04.2022 a v čase okolo 08.00 h až 08.30 h uvedeného dňa
prídu na miesto vykonať opravu, čo však len predstierali, nakoľko materiál nezakúpili, poškodenú viac
nekontaktovali, dohodnutú prácu do dnešného dňa neurobili a peňažnú zálohu si ponechali a použili pre
vlastnú potrebu, čím spôsobili poškodenej H. E. škodu vo výške 750,- eur.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody so skúšobnou dobou v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Obžalovaný bol zaviazaný spolu s už
odsúdeným F. G. nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej H. E., narodenej XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. - M. L., N. XXX/XX, škodu vo výške 750,- eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný čo do všetkých
výrokov (výrokov o jeho vine ako aj o treste) podali proti nemu ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal práva podať odvolanie v prospech aj v neprospech
obžalovaného.

Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch
odvolania uviedla nasledovné (citácie):

„Okresný súd odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že neuveril obžalovanému, že o ničom nevedel, že
bol len v pozícii šoféra, jasne a jednoznačne je podľa názoru súdu usvedčovaný jednak tým, že celé

práce v podstate riadil, videl, že G. prevzal finančné prostriedky za prácu, ktorá sa nevykonala, nevyvinul
žiadne úsilie k tomu, aby sa práce dokonali, naopak, nielen to, že bol uzrozumený s tým, že sa viac
práce pre poškodenú nevykonajú, ale v aute sa jasne bavili s G., že už tam viac nepôjdu, takže hneď v
ten deň bolo jeho rozhodnutie také, že peniaze za robotu sa ponechajú a viac sa práca nedokončí. Práv
v tom vidí súd úmyselné konanie zo strany obžalovaného a v žiadnom prípade sa súd preto nestotožnil
s argumentáciou obžalovaného, že išlo len o pomoc z jeho strany doviezť G. a spol. na miesto samé.

Podľa názoru súdu bol v určitých fázach tejto fušky aktívnejší ako sám G. a v podstate vystupoval ako
nepísaný šéf partie. Práve v tom potom súd videl naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu.

S týmto názorom okresného súdu sa nemôžme stotožniť, nesúhlasíme s ním a považujeme ho za
názor vytvorený výlučne na základe stotožnenia sa s podaním poškodenej. Tento názor nezodpovedá

objektívnej situácii, ktorá sa naozaj udiala a jej skutočnému priebehu, skutočným vzťahom medzi
jednotlivými aktérmi a osobami zúčastnenými na mieste. Obhajoba na úvod záverečnej reči poukázala
na osobu obžalovaného a jeho spôsob vystupovania, jeho spôsob asertívneho komunikovania, jeho
extrovertnú osobnosť, ktorej sa doslova ani na hlavnom pojednávaní „nezavreli ústa“, pričom všetky tieto
okolnosti a skutočnosti, majúce predovšetkým podstatu v osobe a osobnosti obžalovaného, mohli aj u

samotnej poškodenej vyvolať ten dojem, ktorý prezentovala v konaní a tiež na hlavnom pojednávaní,
že obžalovaný A. B. bol šéfom danej stavebnej partie. Poškodená mohla skutočne mať tento dojem zo
správania obžalovaného, ktorý sa doslova do všetkého na
mieste „staral“, pričom sa ho to vôbec netýkalo. Poškodená mohla byť z tohto správania obžalovaného
o tom presvedčená, avšak ona nemala odkiaľ vedieť, že to tak nie je, že obžalovaný B. je iba šofér,

ktorý tým aký je, vyvolal dojem šéfa partie, pričom bol v skutočnosti iba šofér G. a ostatných, ktorý sa
tam nemali ako dostať.

Tento pocit z obžalovaného by mohol mať aj súd, avšak súd okrem poškodenej mal k dispozícii aj pohľad
všetkých ostatných členov partie, ktorý vypovedali jednoznačne v prospech obžalovaného. V prospech

obžalovaného svedčia nasledujúce skutočnosti, ktoré vecne zhrnieme:
- obžalovaný B. nikdy nepatril do stavebnej partie G. a ostatných dvoch, nikdy nebol s G. na žiadnej inej
fuške, ani predtým a ani potom,
- obžalovaný B. nepoznal ostatných dvoch zo stavebnej partie G., nikdy predtým sa s nimi nestretol a
ani oni jeho pretým nepoznali a ani nikdy predtým sa s ním nestretli,

- poškodenú na základe inzerátu kontaktoval obž. G. H. nie obž. B.,
- obž. B. s poškodenou nikdy netelefonoval a ona nemala na neho žiaden kontakt,
- obž. G. sa poškodenej predstavil pod falošným, vymysleným menom, obž. B. sa jej nepredstavoval,
nemal dôvod,
- obž. G. od poškodenej pýtal peniaze za prácu, obž. B. bol iba pri tom,

- obž. B. na mieste nič nerobil, iba čakal a rozprával sa s poškodenou, nakoľko bol iba šofér, pracovali
G. s ostatnými dvomi,
- obž. B. O. rámci rozhovoru s poškodenou viedol rozpravu o tom, že podľa jeho názoru by oprava mala
byť vo väčšom rozsahu, ako požadovala poškodená, poukazoval na konkrétne veci, ktoré si vyžadovali
opravu nad požadovaný rozsah, ktorý vykonával G. a aj poškodenej vyčíslil predbežné náklady na

tento rozsah opravy, avšak neponúkal sa jej, že jej to opraví, nedohadoval to ako zákazku pre G., iba
sa o tom s poškodenou z dlhej chvíle (čakal ako šofér na mieste niekoľko hodín) rozprával,
- obž. G. bol ten, kto išiel s poškodenou k bankomatu a prevzal od nej peniaze v hotovosti,
- obž. B. peniaze od poškodenej neprevzal, nešiel s ňou k bankomatu,
- obž. G. vystavil poškodenej písomné potvrdenie, B. pri tom nebol, B. bol v tom čase v aute spolu s

G. pomocníkmi,
- obž. B. od G. s prevzatých peňazí od poškodenej dostal iba na naftu, čo potvrdili aj G. a
jeho pomocníci,- obž. G. bol ten, kto si nechal podstatnú časť peňazí po vyplatení Kačányho za cestu a dvoch
pomocníkov za prácu.

Okresný súd aj napriek týmto skutočnostiam považoval obž. B. za šéfa partie, čo je iracionálne a
nelogické. Okresný súd nemôže na základe týchto skutočností vytýkať obž. B., že nevyvinul žiadne
úsilie, aby sa práce vykonali. Obž. B. mohol mať na správanie obž. G. iba nejaký svoj názor a pohľad,
ale nebol ten, kto by jeho správanie riadil a ovplyvňoval a už vôbec nemôže byť osobou, ktorá nesie
zodpovednosť za to, že G. nedokončil to, čo sľúbil.

Úmysel uviesť poškodenú do omylu a na jej úkor sa vďaka tomu obohatiť, je u obžalovaného G.
nepochybný. Preto sa on aj ku skutku priznal, resp. proti trestnému rozkazu odpor nepodal a prijal v
ňom stanovený trest. Tento úmysel však nemožno vyvodzovať voči obž. B.. Tento úmysel musel byť
naplnený už v momente uchádzania sa o zákazku a v čase prisľúbenia jej vyhotovenia. Bol to obž. G.,
kto s poškodenou komunikoval, zákazku prisľúbil vykonať, zabezpečil si odvoz na miesto zákazky a

pomocníkov na jej vykonanie. Nič z toho nerobil obž. B.. On bol iba ten šofér, ktoré ho si za účelom
dostavenia sa na miesto zákazky zabezpečil obž. G.. Od obž. G., jedine od neho záležalo, či sa zákazka
dorobí, alebo nie, či sa na miesto zákazy ku poškodenej so svojou partiou na ďalší deň za účelom jej
dokončenia dostaví alebo nie. Pokiaľ by aj obž. G. viedol cestou domov v aute rozhovor s obž. B. o tom,
že sa na miesto zhotovenia na ďalší deň nedostaví, bolo to iba jeho a len a len jeho rozhodnutie, ktoré

nemal možnosť obž. B. I. a
ak by aj toto jeho rozhodnutie podporoval, nemôže táto podpora predstavovať naplnenie skutkovej
podstaty prečinu podvodu.

Na základe uvedeného máme za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie,

stotožnil sa iba s pohľadom poškodenej, nevzal do úvahy všetky ostatné skutočnosti a na základe
toho nesprávne rozhodol. Na základe uvedeného navrhujeme, aby zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a aby bol obžalovaný A. B. spod obžaloby oslobodený, nakoľko sa skutku, ktorý mu je kladený
za vinu, nedopustil.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol nasledovné (citácie):

„Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-1T/59/2023
zo dňa 02.07.2025 uvádza, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, stotožnil sa
iba s pohľadom poškodenej, nevzal do úvahy všetky ostatné skutočnosti a na základe toho nesprávne

rozhodol.
S argumentáciou obžalovaného uvedenou v odvolaní sa nestotožňujem.
Mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo spáchanie skutku obžalovaným preukázané, pričom je
usvedčovaný výpoveďami poškodenej H. E., svedkyne O. O., svedkov K. G. a K. L., ako aj vykonanými
rekogníciami osôb. Z uvedeného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spolu s F. G. od poškodenej

H. E. vylákali spoločným konaním pod zámienkou opravy odkvapového systému a nadstavenia striešky
na rodinnom dome, finančné prostriedky ako zálohu za materiál, s prísľubom jeho kúpy na ďalší deň
ráno a vykonania prác v ten istý deň. Uvedené, t.j. zakúpenie materiálu a vykonanie prác však títo len
predstierali, s tým, že už primárne, pri dojednávaní samotnej zákazky, a potom aj naďalej bola jedným
z páchateľov, už odsúdeným F. G. uvádzaná falošná identita, ktorá skutočnosť sama o sebe indikuje

už počiatočný podvodný úmysel. Následne, po navodení dojmu vykonania kompletnej dohodnutej
opravy realizáciou tzv. prípravných prác, avšak bez skutočného zámeru ich vykonania, po vylákaní a
získaní finančnej hotovosti od poškodenej, napriek prísľubu, bez zjavných a preukázateľných dôvodov
a objektívnej prekážky, obžalovaný spolu s F. G. sľúbený materiál nezakúpili, k poškodenej H. E. sa
nevrátili, práce nevykonali, viac poškodenú nekontaktovali, prevzatú zálohu jej nevrátili a ponechali šiju

pre vlastnú potrebu.
Som toho názoru, že účasť obžalovaného A. B. na skutku bola jednoznačne preukázaná zhodnými
výpoveďami poškodenej (v spojení s vykonanou rekogníciou osôb), ako aj všetkých svedkov, ktorými
výpoveďami bola vyvrátená verzia obžalovaného, že bol len šofér, len stál a fajčil, nikomu nedával
pokyny, poškodenú neprehováral, aby si dala urobiť aj iné opravy, nevedel nič o cene, o zálohe, ojej

prevzatí. Naopak, bolo preukázané, že s celou vecou bol nielen uzrozumený, ale na spáchaní skutku
sa aktívne podieľal, a to tým, že komunikoval s poškodenou o oprave, jej rozsahu a obsahu, o cene
opravy, pričom sa tiež snažil pôvodnú cenu opravy ešte navýšiť presviedčaním poškodenej o potrebe
ďalších opráv a vylákať tak od nej ešte vyššiu sumu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,že s obsahom, rozsahom a cenou prác bol zjavne uzrozumený, keďže nadpráce, na vykonanie ktorých
poškodenú presviedčal, k cene pôvodných prác pripočítal, keď chcel od poškodenej oproti pôvodnej
cene dvojnásobok zálohy. Zároveň, vychádzajúc z výpovedí poškodenej a rovnako svedkyne O. O.,

vo vzťahu k poškodenej H. E. trval na zaplatení zálohy za práce, pre ktoré k poškodenej primárne
prišli. Taktiež, nehnuteľnosť H. E. aj obhliadal a dával pokyny, vo vzťahu k už dohodnutej práci K.
G. a K. L., ako vyplýva z výpovede poškodenej aj svedka G.. Ak realizáciu prác usmerňoval a dával
ostatnýmpokyny,muselbyťuzrozumenýsobsahomarozsahomprác,dojednanýchprimárnetelefonicky
medzi poškodenou a F. G.. Svedkyňa O. O. označila účasť obžalovaného na skutku za dominantnú,

keď uviedla, že práve on počas prítomnosti u poškodenej H. E. komunikoval a vystupoval ako vedúci
skupiny. V rámci vykonaných rekognícií osôb v prípravnom konaní, ako vyplýva zo zápisníc o týchto
úkonoch, poškodená H. E., ako aj svedkyňa O. O., bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne, ako
osobu, ktorá sa pohybovala pred domom poškodenej, viedla s ňou konverzáciu ohľadom opravy okapov
a strechy, dávala pokyny ďalším mužom, s ktorými prišla, čo majú robiť, a tiež pýtala od poškodenej
zálohu na materiál vo výške 1.250 Eur, a ktorá hovorila poškodenej, že toho treba na dome viac opraviť,

identifikovali práve osobu obžalovaného A. B..
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný, ani jeho spolupáchateľ F. G. voči poškodenej
neuskutočnili žiadny taký prejav, ktorým by vyslovili nespokojnosť s jej prístupom, resp. ktorý by svedčil
o ich postoji práce jej nevykonať z dôvodu nepostačujúcej sumy zálohy alebo z iného dôvodu, naopak,
do poslednej chvíle jej deklarovali prísľub realizácie prác. Avšak vzápätí, na spiatočnej ceste si v aute

navzájom hovorili, že tam už nepôjdu, ako vyplýva z výpovede svedka K. G..
Mám teda za to, že spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. obžalovaným A. B. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. bolo v predmetnej veci preukázané.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podané odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného B. podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné
zamietnuť.ObhajobanavrhlaodvolaniuobžalovanéhoA.B.vyhovieť,zrušiťnapadnutýrozsudokvcelom
rozsahu a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z

odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch
svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na
základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny obžalovaného A.
B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho
súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení

vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný bol názoru, že na základe
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa voči poškodenej úmyselne dopustil prečinu
podvodu, súd sa nesprávne stotožnil iba s pohľadom poškodenej a nevzal do úvahy ostatné skutočnosti
na základe čoho nesprávne rozhodol a uznal vinu obžalovaného tak, ako je mu kladené za vinu zo
strany prokuratúry.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára salogickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol

správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania

dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B..
V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého nebolo preukázané, že
by mal úmysel dopustiť sa voči poškodenej podvodu (on robil iba šoféra obžalovanému G., nepatril
do stavebnej partie, nepoznal jej členov, poškodenú kontaktoval ako prvý G., ktorý od nej pýtal
peniaze, on na mieste nič nerobil, z peňazí poškodenej dostal vyplatené iba na naftu, podstatnú

časť peňazí si ponechal obžalovaný G.), nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne vyslovil to, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, predovšetkým samotnej výpovede poškodenej H. E., výpovede svedkyne O. O., svedkov
K. L. a K. G., vykonanej rekognície osôb, výpisov z účtov poškodenej, ako aj ostatných listinných
dôkazov, mal vinu obžalovaného A. B. za preukázanú. Poškodená E. potvrdila, že to bol práve

obžalovaný, čo všetko riadil, navyšoval aj rozsah prác nad rámec pôvodnej dohody s G., keď s ňou
komunikoval o oprave, jej rozsahu a obsahu či cene opravy, ktorú dokonca navyšoval z dôvodu
potreby ďalších opráv, pričom vylákanú zálohu od poškodenej si ponechali obaja, hoci dohodnuté práce
nevykonali. Svedkyňa O., vnučka poškodenej, potvrdila, že poškodená sa o prácach rozprávala hlavne
s obžalovaným B., dohadovala sa s ním aj o peniazoch, teda nebol prítomný len ako šofér, naopak

jeho účasť na skutku považovala za dominantnú (trval na zaplatení zálohy, obhliadal nehnuteľnosť
poškodenej, dával pokyny svedkom G. a L., komunikoval ohľadom prác a ich rozsahu a cene
s poškodenou). Svedok G. vypovedal, že obžalovaný B. s G. sa dohodli na tom, že po prevzatí peňazí
od poškodenej už nepôjdu dokončiť dohodnutú robotu u poškodenej, hoci finančné prostriedky za túto
prácu zobrali obaja. Aj svedok L. potvrdil, že obžalovaný B. určitý druh prác organizoval. Z vykonaného

dokazovania tak nepochybne vyplynulo, že obžalovaný A. B. spolu s už odsúdeným F. G. od poškodenej
H. E. vylákali spoločným konaním pod zámienkou opravy odkvapového systému a nadstavenia striešky
na rodinnom dome, finančné prostriedky ako zálohu za materiál s prísľubom jeho kúpy a vykonania
prác na ďalší deň, čo však len predstierali, vylákali a získali financie od poškodenej, pričom k žiadnej
kúpe materiálu ani k vykonaniu dohodnutých prác reálne nedošlo a peniaze poškodenej nevrátili. Na

základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,
že obžalovaný sa v danej veci dopustil Odvolací súd mal vinu obžalovaného A. B. jednoznačne za
preukázanú v prípade skutku právne kvalifikovaného ako prečin podvodu, kde odvolací súd v zhode
s okresným súdom mal za dostatočne preukázané, akým spôsobom obžalovaný B. a už odsúdený G.
spoločným konaním úmyselne na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uvideli poškodenú do

omylu a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe

preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
A. B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoréby mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri
hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, považuje
odvolací súd uložený trest vo výmere 10 (desať) mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu
odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a povinnosťou nahradiť
škodu poškodenej spoločne a nerozdielne s odsúdeným G. vo výške 750 eur, považuje za primeraný

a zákonný. Na základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd
vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Hoci
sa obžalovaný B. žalovaného skutku dopustil dňa 07.04.2022, teda počas podmienečného odsúdenia
a plynutia skúšobnej doby v inej trestnej veci vedenej na (pôvodne) Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp. zn. 0T/49/2019, kde mu skúšobná doba plynula do dňa 03.07.2022, v tejto veci sa
mal osvedčiť, teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, teda bolo možné uložiť obžalovanému

aj podmienečný trest odňatia slobody. Nakoľko odvolanie bolo podané iba zo strany obžalovaného,
nemohol odvolací súd rozhodnúť inak a uložiť obžalovanému prísnejší trest v zmysle zásady zákazu
zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius). Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov
možno vyvodiť sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa
názoru odvolacieho súdu zohľadnil v uložení tohto druhu trestu a to podmienečného trestu odňatia

slobody s primeranou skúšobnou dobou a povinnosťou nahradiť škodu poškodenej.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného
a jeho sklonmi k páchaniu totožnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný

spáchal predmetný trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal podmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods.
1 Tr.zák. (sadzba až na dva roky). Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest
uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky
neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.