Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viktória Ladičkovská

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124373173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124373173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Viktóriou Ladičkovskou, v spore žalobcu: PROFIMOTORS

SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, so sídlom Zakolejowa 45, 072 00 Wyszków,
Poľsko, právne zastúpený: JUDr. Karol Glinský, advokát, so sídlom Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov,
proti žalovanému: LEXSTAR, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1562/1, Trebišov 075 01, IČO: 47 447 516,
o zaplatenie 257,25 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 257,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00
% ročne zo sumy 257,25 Eur od 01.05.2024 do zaplatenia a sumu vo výške 40,00 Eur ako náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podanou pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04.09.2024 domáhal v konaní začatom podľa zák. č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o upomínacom konaní“), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 257,25 Eur
s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe priloženej faktúry č. FV 420/24 zo dňa 12.02.2024
na sumu 1.000 Eur splatnej o 60 dní vyúčtoval žalovanému objednanú prepravu podľa priloženej
objednávky X240268 zo dňa 08.02.2024 a priloženého CMR podpísaného dňa 13.02.2024. Uviedol, že
prepravuriadnevykonalavyúčtoval.Žalovanýajnapriekprísľubuúhrady,prepravuuhradillenčiastočne,
dňa 18.03.2024 v čiastke 742,75 Eur a ďalej na výzvy na úhradu nereagoval.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: výpis
žalobcu z národného súdneho registra (Krajowy Rejestr Sądowy), Faktúru č. . FV 420/24, Objednávka
č. X240268 zo dňa 08.02.2024, nákladný list CMR, výzvu zo dňa 22.08.2024 a potvrdenie o úhrade zo
dňa 18.03.2024.

4.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa20.09.2024platobnýrozkazsp.zn.3Up/862/2024-14vktorom
žalovanému uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu

257,25 Eur, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 257,25 Eur od 1.5.2024 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovanému uložil
povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške
131,93 Eur, a to prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

6. Žalovaný v podanom odpore neuznal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu
vzniknutých dodatočných nákladov vo výške 257,25 Eur, ktoré žalobca zapríčinil svojím konaním
v priebehu realizácie prepravy podľa Objednávky na prepravu č. X240268. Poukázal na to, že

zo žalobcom predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že preprava nebola zrealizovaná podľa
objednávky č. X240268, nakoľko naloženie tovaru sa malo uskutočniť dňa 09.02.2024 a vyloženie dňa
12.04.2024, pričom podľa CMR sa naloženie uskutočnilo dňa 11.2.2024 a vyloženie dňa 13.2.2024.
Zamestnanec, ktorý komunikoval v mene žalobcu mu svojím konaním spôsobil dodatočné náklady.
Žalovaný súdu predložil komunikáciu medzi zamestnancami strán na platforme Trans.eu, v ktorej sa
jeho zamestnanec informuje či vozidlo je technicky schopné naložiť paletu o váhe 650 kg a rozmeroch

210x130x180cm a zamestnanec žalobcu odpisuje, že to nie je problém. Tiež predložil súdu komunikáciu
zo dňa 09.02.2024, v čase vjazdu na výstavisko, prostredníctvom aplikácie Whatsapp medzi jeho
zamestnancom a zamestnancom žalobcu o vzniknutom probléme s naložením palety šoférom, kde
zamestnanec žalobcu nevie prečo k tomu došlo, keď zdvíhacie čelo dvihne váhu 750/800kg a navrhuje,
že príde nasledujúci deň ráno, naloží vysokozdvižným vozíkom a zašle dokumenty od zdvíhacieho čela

od jeho výrobcu. Zamestnanec žalovaného tiež tvrdil, že tá paleta bola predtým dovezená na iné miesto
a vysokozdvižný vozík nebol potrebný. V predloženej komunikácii zo dňa 10.02.2024 prostredníctvom
aplikácie Whatsapp medzi jeho zamestnancom a zamestnancom žalobcu, zamestnanec žalobcu tvrdil,
že po komunikácii so šoférom, šofér môže naložiť tovar zajtra bez potreby vysokozdvižného vozíka, že to
mohol urobiť včera, tým, že odstráni bočnice z vozidla, a že šofér si je na 100% istý, že to bude fungovať

týmtospôsobom,pričomjehozamestnanecužlenkonštatoval,žeužjetojedno,jetorezervované.Podľa
názoru žalobcu z predloženej komunikácie vyplýva, že paleta nebola ťažšia, ale rozmerovo ju nevedeli
naložiť. Tvrdil, že žalobca bol informovaný o rozmeroch a váhe tovaru s čím súhlasil a potvrdil, že vie
predmetný tovar naložiť. Následne ho však nevedel naložiť z dôvodu technického stavu nákladného
vozidla, čím spôsobil dodatočné náklady jeho klientovi spol. FAIREXX, ktoré následne boli prenesené na

neho. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného boli žalobcovi poskytnuté všetky potrebné informácie
o tovare a žalobca potvrdil že naloženie nebude problém, spôsobil svojím konaním náklady, ktoré mu
žalovaný preúčtoval. Nárok uplatnený žalobcom v podanej žalobe teda zanikol započítaním s našim
nárokom na náhradu škody, ktorú sme riadne uhradili, preúčtovali a následne započítali so žalobu
uplatneným nárokom. Zdôraznil, že k tejto škode došlo výlučne konaním žalobcu, ktorý nebol schopný

vybaviť našu objednávku v dohodnutých lehotách, keďže nedokázal naložiť tovar a z toho dôvodu bola
voči jeho spoločnosti uplatnená škoda od klienta, ktorému bol zo strany organizátora podujatia účtovaný
ďalší poplatok za vstup. Žalovaný k odporu tiež priložil: Vstupenku na výstavisko v Berlíne na dňa
09.02.2024 medzi 20:00 hod – 21:00 hod., Vstupenku na Výstavisko v Berlíne na deň 11.02.2024 medzi
12:00 - 13:00 hod, Faktúru z výstaviska v Berlíne pre spol. FAIREXX vo výške 257,25 Eur s prekladom,

Faktúru č. 111237 vystavenú spol. FAIREXX vo výške 257,25 Eur, Potvrdenie o úhrade faktúry č. 111237,
Faktúru č. X240131 zo dňa 18.03.2024 vo výške 257,25 Eur a Potvrdenie o úhrade sumy 742,75 Eur
s poznámkou FV420/24 - X240131.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odporu (replike) namietal, že podaný odpor nemá oporu v právnych

predpisoch ani v dohode medzi zmluvnými stranami. Mal za to, že žalovaný nemá právo uplatňovať
voči nemu sankcie, alebo nároky za údajnú škodu, nakoľko ide o riadne vykonanú prepravu bez jeho
zodpovednosti za akékoľvek dodatočné náklady žalovaného. Poprel tvrdenia žalovaného a uviedol, že z
akýchkoľvek osobitných dojednaní medzi vodičom a žalovaným nesie zodpovednosť žalovaný, prípadne
vodič a nesúvisí to s jeho odmenou za riadne vykonanú dopravu. Neuznal nároky z vád, resp. údajne

spôsobenej škody, ktoré mu ani neboli riadne a včas oznámené a nemal možnosť sa k nim doteraz
vyjadriť. Škoda, ktorá údajne žalovanému vznikla z jeho dojednania s vodičom nie je primeraná.

8. Vzhľadom na podaný odpor proti platobnému rozkazu Okresný súd Banská Bystrica dňa 03.01.2025
podľa § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní postúpil

spis na prejednanie Mestskému súdu Košice.

9. Žalovaný v duplike poprel tvrdenie žalobcu, že preprava bola vykonaná riadne. Poukázal na CMR
(nákladný list) kde v kolónke č. 21 je preškrtnutý dátum 09.02.2024 a prepísaný na 11.02.2024,nakoľko sa tovar dňa 09.02.2024 nenaložil, preto neboli splnené podmienky prepravy podľa objednávky.
Zdôraznil, že mal v tomto prípade obchodný vzťah so žalobcom a nie so šoférom. Jediný vzťah či už
pracovno-právny, alebo akýkoľvek iný má so šoférom iba žalobca. Mal za to, že žalobca mal svojho

šoféra dostatočne informovať o podmienkach prepravy a požiadavkách pri nakládke. V tomto prípade
pán A., zamestnanec žalobcu nedostatočne viedol komunikáciu so šoférom, čím došlo k nedodržaniu
podmienok prepravy. Z komunikácie predloženej v odpore jasne vyplýva, že predpokladaný problém
nebola váha palety, ktorá je presne uvedená aj v priloženom CMR, ale nedostatočne pripravené vozidla
k nakládke, čomu sa dalo vyhnúť dostatočnou komunikáciou medzi zamestnancami žalobcu. Taktiež

predložil komunikáciu medzi zamestnancom žalovaného a Zhrnul, že ak by bolo vozidlo pripravené
k nakládke tak ako uviedol zamestnanec žalobcu, tovar by sa naložil 09.02.2024, preprava by bola
zrealizovaná podľa podmienok prepravy.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.10.2025 uviedol, že žalovaný síce uvádza vo svojich
vyjadreniach, že dátumovo je rozdiel v termíne naloženia a vyloženia uvedenom v objednávke a reálne

podľa CMR, avšak netvrdí, aby dodatočné náklady mali s týmto posunom súvis alebo aby ich považovala
za porušenie objednávky. Mal za to, že s dopravou nemeškal, nakoľko postupoval v súlade s pokynmi
žalovaného ako aj situácii v doprave. Uviedol, že neobdŕžal žiadne dokumenty, ktoré by účtovali škodu
za omeškanie dodania, ani informácie o tom, že omeškanie spôsobí dodatočné náklady. Tiež mal za to,
že tovar bol ťažší a mal iný rozmer, ako to uviedol žalovaný, pričom zdvíhacia plošina na vozidle, napriek

tomu, že má ešte väčšiu nosnosť, ako bolo potrebné, tovar fakticky nedokázala zdvihnúť. Namietal, že
žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že on zavinil alebo vykonal neprimerane
drahú nakládku u SCHENKER za 134 eur/hod + príplatky, pričom z predložených dôkazov je zrejmá
ochota vodiča vec riešiť odstránením bočníc ale aj výzva osoby, aby si to zákazník riešil minimalizáciou
nákladov. V dôkazoch nie je dojednanie, aby dopravca zabezpečoval vyloženie a naloženie tovaru. Cena

1000 eur je určená za dopravu Berlin - Domaine Saint-André (Francúzsko) t.j. 1548 km najmenej 16 hod.
a je neprimerané, aby za jedno naloženie vozíkom v čase menšom ako 1 hodina vznikla 25% škoda.
V tejto súvislosti poukázal na to, že cena prenájmu vozíka je okolo 100 Eur na týždeň a priemerná
hodinová mzda v Nemecku je 27,60 Eur. Z korešpondencie, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že šofér
ponúkal možnosti ako situáciu s naložením problémového tovaru vyriešiť. Z dôkazov nevyplýva, aby sa

žalobca alebo šofér zaviazal uhradiť náklady vysokozdvižného vozíka u firmy SCHENKER. Žalobca sa
vopred ohradil, že nebude znášať tieto náklady. V závere poukázal na čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru
CMR, podľa ktorého je dopravca oslobodený od zodpovednosti, ak manipuláciu s tovarom je na strane
príjemcu alebo odosielateľa.

11. Žalovaný v podaní doručenom súdu deň 07.01.2025 nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a poukázal na
ním predložené listinné dôkazy. Trval na tom, že preprava bola spojená s naložením a vyložením tovaru,
čo je jednoznačné aj z objednávky, keďže žalobca zabezpečoval vozidlo s hydraulickým čelom, a to
obsluhuje šofér vozidla.

12. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,00 EUR.

13. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

14. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) a b)
CSP, nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdeniastránnebolispornéahodnotasporubezpríslušenstvaneprevyšovala2.000Eur.Zároveňstrany

s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219
ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné
vyhlásenie rozsudku na deň 27.02.2026.

15. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, a tiež predloženými

listinnými dôkazmi, a to výpisom žalobcu z národného súdneho registra (Krajowy Rejestr Sądowy),
Faktúrou č. FV 420/24, Objednávkou č. X240268 zo dňa 08.02.2024, nákladným listom CMR, výzvou
zo dňa 22.08.2024, potvrdením o úhrade zo dňa 18.03.2024, prepisom komunikácie medzi sporovými
stranamizplatformytrans.euaWhatsapp,VstupenkaminavýstaviskovBerlíne,Faktúrouč.317124095,Faktúrou č. 111237, potvrdením o úhrade zo dňa 20.02.2024, Faktúrou č. X240131 a zistil tento skutkový
stav:

16. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o preprave, a to na základe objednávky
č. X240268 zo dňa 08.02.2024. Z predmetnej objednávky vyplýva, že žalovaný si objednal u žalobcu
prepravu tovaru s dátumom nakládky dňa 09.02.2024 o 20:00 hod. v Berlíne, Nemecko a dátumom
vykládky dňa 12.04.2024 medzi 08:00 – 12:00 hod v Montpellier, Francúzsko. Cena za prepravu bola
dojednaná vo výške 1.000 Eur. Z dodacieho listu a dokladu o CMR vyplýva, že prepravovaný tovar

bol naložený dňa 11.02.2024 v Berlíne a vyložený dňa 13.02.2024 v Montpellier. Za uvedenú prepravu
vystavil žalobca žalovanému dňa 27.02.2024 daňový doklad - faktúru č. FV420/24 na sumu 1.000
Eur s dátumom splatnosti 27.04.2024. Dňa 19.02.2024 vystavila spol. FAIREXX žalovanému faktúru č.
111237 na sumu 257,25 Eur s dátumom splatnosti 19.03.2024 s predmetom: náklady na vysokozdvižný
vozík, príplatok za nedeľu, príplatok za neskorú rezerváciu a paušál za zodpovednosť/poistenie. Dňa
18.03.2024 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. X240131 na sumu 257,25 Eur s dátumom splatnosti

17.05.2024 za použitie vysokozdvižného vozíka pri preprave tovaru Berlín/DE/- saint gilles/FR/ vozidlom
WWY82862 dňa 09.02.2024 – 12.02.2024. Medzi stranami sporu, resp. ich zamestnancami prebiehala
prostredníctvom platformy trans.eu a Whatsapp komunikácia, prostredníctvom ktorej si poskytovali
informácie ohľadom priebehu prepravy. Z predmetnej vzájomnej komunikácie vyplýva, že pri preprave
vznikol problém s naložením palety zdvíhacím čelom, a k jej naloženiu bolo potrebné použiť prenajatý

vysokozdvižný vozík.

17. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

18. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná
zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov neobsahuje

odlišnú úpravu.

20. Podľa článku 1 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len ,,Dohovor CMR“), tento Dohovor
sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia

zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch,
z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé
bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

21.Podľačlánku17DohovoruCMR,dopravcazodpovedázaúplnúalebočiastočnústratuzásielkyalebo

za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania,
ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

22. Podľa článku 19 Dohovoru CMR, prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka
nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy

s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na
zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

23. Podľa článku 23 ods. 5 Dohovoru CMR, ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že
škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.

24. Podľa článku 30 ods. 3 Dohovoru CMR, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno
uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k
dispozícii príjemcovi.

25. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.26. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

27. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len "nariadenie"), namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo pri ich podnikateľskej činnosti k uzavretiu zmluvy o preprave, a to
v medzinárodnej cestnej preprave, keďže miesto prevzatia a miesto dodania zásielky bolo v dvoch
rôznych štátoch, teda vzťah medzi stranami sa posudzuje podľa príslušných ustanovení Dohovoru CMR.
Uzavretím zmluvy tak žalobcovi ako dopravcovi vznikol záväzok vykonať pre žalovaného prepravu
tovaru s miestom nakládky v Nemecku a miestom vykládky vo Francúzsku a žalovanému

vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi odplatu. V konaní nebolo sporné, že žalobca dohodnutú prepravu pre
žalovaného vykonal, keď na preukázanie tejto skutočnosti predložil aj príslušný medzinárodný nákladný
list. Vykonaním prepravy vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu, ktorá bola stranami
dohodnutá v sume 1.000 Eur, pričom nebolo sporné, že žalovaný túto uhradil len čiastočne, a to dňa
18.03.2024 v sume 742,75 Eur. Predmetom konania je nezaplatená časť odplaty vo výške 257,26 Eur

s príslušenstvom.

32. Žalovaný v tomto konaní voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesol kompenzačnú námietku čo do
výške 257,25 Eur a to titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť oneskoreným dodaním tovaru žalobcom,
nakoľko podľa objednávky č. X240268 mala byť zásielka doručená dňa 12.04.2024, medzi 08:00 hod.

a 12:00 hod. a z predloženého nákladného listu CMR vyplýva, že zásielka bola dodaná dňa 13.02.2024.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nevykonal prepravu včas, ale
s oneskorením jeden deň.

34. Súd k obrane žalovaného uvádza, že Dohovor CMR obsahuje komplexnú úpravu zodpovednosti
za škodu, stanovuje spôsob uplatnenia, výpočet a obmedzenia pri náhrade škody, pričom v zmysle čl.
30 ods. 3 je nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možné uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi
zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Z obsahu spisu
ale nevyplýva, že by žalovaný podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR zaslal dopravcovi – žalobcovi písomnú

výhradu do 21 dní po tom, čo sa zásielka dostala do dispozície príjemcovi. Pre úplnosť súd dodáva,
že faktúra č. X240131 zo dňa 18.03.2024 bola vystavená po stanovenej prekluzívnej lehote, pričom
žalovaný jej doručenie žalobcovi nepreukázal a teda ani túto listinu nemožno považovať za riadnu
a včasnú výhradu v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Výhrada nie je obsahom ani predloženej
komunikácie na platforme trans.eu alebo Whatsapp.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný výhradu nedodania tovaru včas
neuplatnil u žalobcu v prekluzívnej lehote v súlade s čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR, preto jeho nárok na
náhradu za prekročenie dodacej lehoty zanikol a v tomto konaní ho už nie je možné uplatniť. Keďžemedzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dojednanú odplatu za vykonanú prepravu neuhradil v celom
rozsahu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 257,25 Eur. Vzhľadom na
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a skutočnosť, že žalovaný ako dlžník sa dostal do omeškania

s plnením peňažného dlhu, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z
priznanej sumy istiny, ktorý bol vyčíslený v súlade s hore citovanými príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka.Zrovnakéhodôvodu(omeškaniažalovanéhososplnenímpeňažnéhozáväzku,
t.j. s úhradou odmeny za prepravu) súd priznal (a teda žalovanému uložil povinnosť zaplatiť) paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur, uplatnenú žalobcom v súlade

s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia.

36. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v
plnom rozsahu, priznal mu súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O jeho
výške bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.