Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925010193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7925010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26. marca 2026, v trestnej veci proti A. A., obžalovanej pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 05.09.2025 sp. zn. 10T/23/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovanej A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 10T/23/2025 zo dňa 05.09.2025 obžalovanú
A. A., nar. XX. X. XXXX v B., trvale bytom C. XXXX/XX, D., uznal vinnou z trestného činu právne
kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa
dopustila na tom skutkovom základe, že

dňa 11.06.2024 v čase okolo 10:15 hod. viedla ako vodička osobné motorové vozidlo značky E. F.,
evidenčného čísla C. XXXXX v meste D., po ulici G. v smere na ulicu H. D. I. C. B., po štátnej ceste číslo
X/XX, kde vošla s osobným motorovým vozidlom značky E. F., s evidenčným číslom C. do križovatky
z vedľajšej cesty a následne odbočovala vľavo smerom na obec J., pričom v tom čase po ulici H. D. I.
C. B., po štátnej ceste X/XX, viedol ako vodič motocykla, K. G., nar. XX.XX.XXXX, motocykel značky

B. J. I., evidenčného čísla L. XXX M., v smere od obce J. H. N. O. a na rovnom úseku cesty došlo k
zrážke uvedeného osobného motorového vozidla s uvedeným motocyklom z dôvodu nedania prednosti
v jazde. Po zrážke vodič motocykla K. G., spolu s motocyklom spadol na vozovku a pri dopravnej nehode
utrpel podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zranenia, a to
zlomeninu v člnkovitej kosti ľavej hornej končatiny, bez posunutia úlomkov, povrchovú odreninu kožného
kryptu pravého kolenného kĺbu, povrchovú odreninu kožného kryptu dolnej tretiny pravého predkolenia,

povrchovú odreninu kožného kryptu pravého členkového kĺbu, avulznú zlomeninu člnkovitej kosti pravej
dolnej končatiny bez posunutia úlomkov, podvrtnutie 1'avého členkového kĺbu s natiahnutím väzov
a kĺbového puzdra 1'ahšieho stupňa, povrchovú odreninu kožného kryptu 1'avého členkového kĺbu,
s primeranou dobou liečenia a dočasnej práceneschopnosti, čiže dobou obmedzenia jeho obvyklého
spôsobu života stanovenej pre účely trestného konania v dĺžke 11 týždňov a obvinená svojím konaním
porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za to jej súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. j, l/ Tr.
zákona], § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. c) peňažný trest vo výške
1.500,- Eur (jedentisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm.j, l/ Tr. zákona], §
353 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, súd uložil obvinenej trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného: P. G., nar. X. X. XXXX, bytom L., O. Q. XX/
XX a poškodeného: K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L., O. Q. XX/XX, s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie obžalovaná. V písomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla nasledovné:

Po oboznámení sa s dôvodmi, ktoré viedli súd I. stupňa k vydaniu napadnutého rozsudku uplatňuje voči
napadnutému rozsudku odvolacie dôvody spočívajúce v:

- skutočnosti, že sa súd I. stupňa, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho
rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.);
- pochybnostiach o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať (§ 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.);
- skutočnosti, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1

písm. d) Tr. por.);
- neprimeranosti uloženého trestu (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.)

K uloženému trestu zákazu činnosti predovšetkým má za to, že trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov mu súd I. stupňa uložil bez preukázania jeho

nevyhnutnosti.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s návrhom prokurátora aj na uloženie
trestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákonštatoval,ževzhľadomnapovahutrestnéhočinu,ateda,
že ide o trestný čin na úseku dopravy, kedy ako vodička spôsobila dopravnú nehodu a svojím konaním

porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (§ 3 ods. 2
písm. a), § 20 ods. 1 zákona), a súčasne z nedbanlivosti spôsobila poškodenému K. G. ťažkú ujmu na
zdraví, je na mieste uloženie aj trestu zákazu činnosti. Výšku trestu zákazu činnosti (18 mesiacov) súd I.
stupňa určil s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností a úprimné oľutovanie môjho konania pred
súdom. V odôvodnení napadnutého rozsudku však absentuje úvaha, prečo sa bez tohto fakultatívneho

trestu nemožno zaobísť, zvlášť keď súd I. stupňa zároveň sám uznal prevahu poľahčujúcich okolností
a pozitívnu prognózu mojej nápravy.

Dovolí si upriamiť pozornosť na skutočnosť, že od spáchania skutku (11.06.2024) až do vyhlásenia
rozsudku (05.09.2025) bez akýchkoľvek incidentov riadne viedla motorové vozidlo, keďže vodičský

preukaz mu nebol zadržaný. Súd I. stupňa predmetné uvádza len vo väzbe na „nezapočítanie“ doby
trestu zákazu činnosti, nevyvodil však z uvedeného záver o zníženej potrebe Odôvodnenie odvolania
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 05.09.2025, sp. zn. 10T/23/2025 2/5 obv. A. A.
špeciálnej prevencie. Naopak, je toho názoru, že táto skutočnosť preukazuje, že účel trestu je napĺňaný
aj bez jej diskvalifikácie z vedenia vozidiel.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. (§ 61 ods. 2 Tr. por.)

Zmyslom trestu zákazu činnosti je ďalej znemožniť páchateľovi trestného činu, ktorého sa dopustil

v súvislosti s výkonom určitého povolania alebo funkcie, aby taký trestný čin v budúcnosti opätovne
spáchal (k tomu porovnaj R 23/1963). Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť ďalšiemu
páchaniu trestných činov, ktoré táto činnosť podnietila, alebo k nim vytvorila príležitosť. Súčasne sa
tým chráni aj nezávadný výkon takej činnosti alebo povolania. Účelom trestu je zároveň vychovávať
páchateľa a ostatných občanov k náležitému morálnemu vzťahu k nezávadnému výkonu činnosti.

Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu. Zákon neviaže na ukladanie trestu
zákazu činnosti žiadne osobitné podmienky. Vymedzuje len jeho obsah a rozsah zakázaných činností.
Pri ukladaní trestu zákazu činnosti sa však súd musí riadiť všeobecnými zásadami zakotvenými v § 34Tr. zák., osobitne zásadou upravenou § 34 ods. 1 Tr. zák. a pri úvahách o uložení trestu by mal mať na
zreteli, či účel trestu možno zákazom určitej činnosti v konkrétnom prípade dosiahnuť.

Trestzákazučinnostimôžemaťvýraznýgenerálnepreventívnyúčinok,atonajmäpripostihupáchateľov
zastávajúcich verejné funkcie alebo vykonávajúcich profesie, ktorých riadny výkon je založený na
dôvere verejnosti, zároveň môže byť tento trest značne citeľný, pretože jeho uloženie môže znamenať
ukončenie doterajšej profesionálnej kariéry, podnikateľskej aktivity alebo inej činnosti a nevyhnutnosť
zásadnej zmeny zamestnania či inej zárobkovej činnosti. Citeľnosť trestu treba posudzovať zásadne vo

vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi a konkrétnej činnosti, ktorá je predmetom tohto trestu (napríklad
zákaz riadenia motorového vozidla vodičovi z povolania bude určite citeľnejší ako zákaz riadenia
motorového vozidla uloženého amatérovi).

Má s ohľadom na vyššie uvedené za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu zákazu činnosti nepostupoval
v súlade so zásadami ukladania trestov, normatívne upravenými v ust. § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák., keď

nezohľadnil prípadný vplyv straty vodičského oprávnenia na jej osobné a rodinné pomery, ako aj na
jej pracovné potreby. Súd I. stupňa síce konštatoval, že jem živnostníčka (prevádzkuje kvetinárstvo) a
sama sa stará o dve maloleté deti, vyzdvihol jej doterajšiu bezúhonnosť a riadny život, napriek tomu
však z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že práve zákaz činnosti (navyše v dĺžke 18
mesiacov) je primeraný a nevyhnutný. Zákaz činnosti v plnom rozsahu zásadne obmedzí jej schopnosť

zabezpečiť každodenné potreby maloletých detí a chod jej podnikania, čo je podľa jej názoru v rozpore
s výchovným účelom trestu a zásadou, že pri ukladaní trestu má byť zabezpečený čo najmenší vplyv
na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby.

Pokiaľ sa týka uloženia peňažného trestu vo výške 1.500,- Eur, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že súd I. stupňa pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody podľa
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona po zvážení všetkých okolností prípadu. Uloženie tohto druhu považuje
súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a osobu obžalovanej (a teda možnosť jej nápravy)
za dostatočný na naplnenie účelu trestu. Pri ukladaní alternatívneho trestu súd prihliadol na to, že
obžalovaná v celom priebehu trestného stíhania priznávala svoju vinu a spáchanie (nedbanlivostného)

skutku úprimne ľutovala. Súd ďalej vzal do úvahy, že jej príjem predstavuje za rok 2024 sumu 74.515,88
Eur (zdaniteľný príjem /výnosy/ z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a
2 zákona). ... ... v kontexte toho, že obžalovaná doteraz nebola súdne trestaná, považuje prvostupňový
súd peňažný trest vo výmere 1.500 Eur za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie v
zmysle výchovného pôsobenia na obžalovanú, aby sa obdobného skutku v budúcnosti vyvarovala, ako

aj na naplnenie funkcie generálnej prevencie v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej
činnosti.

Pokiaľ súd I. stupňa uvádza, že vzal do úvahy jej príjem za rok 2024, pričom uvádza, že ide o zdaniteľný
príjem /výnosy/ z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (na

myslitumázákonč.595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisov)vsume74.515,88Eur,
tento záver je nesprávny a neúplný. Poukazuje v tejto súvislosti na listinný dôkaz - jej daňové priznanie
za rok 2024 (č. l. 173 - 181), na strane 5 ktorého síce sú v kolónke "Príjmy z tabuľky č. 1, stĺ. 1, r. 10"
deklarované príjmy z podnikania vo výške 74.515,88 Eur, zároveň sú však v kolónke "Vy´davky z tabuľky
č. 1, stĺ. 2, r. 10" deklarované výdavky vo výške 65.519,72 Eur a následne je v kolónke "Základ dane

(kladny´ rozdiel r. 39 a r. 40); vy´sledok hospodárenia (zisk)" deklarovaný základ dane, teda výsledok
hospodárenia, zisk vo výške 8.996,16 Eur.

Súd I. stupňa teda nesprávne interpretoval pojem „príjem“ ako výnosy bez zohľadnenia výdavkov.
Rozdiel medzi príjmami a výnosmi je podstatný, pretože výnosy samé o sebe nevyjadrujú jej disponibilný

príjem, ale celkový obrat podnikania, od ktorého je nutné odpočítať nevyhnutné prevádzkové náklady
(nákup tovaru, energie, nájom, doprava, mzdy a pod.).

SúdI.stupňatedavychádzalznesprávnehoskutkovéhozákladuojejmajetkovýchpomerochapriurčení
výšky peňažného trestu nepostupoval v súlade so zásadami ukladania trestov, normatívne upravenými

v ust. § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák., ktoré okrem iného ukladajú povinnosť prihliadať na pomery páchateľa a
jeho schopnosť znášať trest. Pri určovaní výšky peňažného trestu má byť rozhodujúci reálny disponibilný
príjem (čistý zisk), nie hrubé výnosy.Uložený peňažný trest vo výške 1.500,- Eur preto nezodpovedá zásade primeranosti a individualizácie
trestu, nakoľko predstavuje približne 17 % jej ročného čistého príjmu, čo je zjavne neprimerané s
ohľadom na povahu činu, absenciu priťažujúcich okolností a existenciu poľahčujúcich okolností. Uložený

peňažný trest pre ňu predstavuje nadmernú ekonomickú záťaž, ohrozujúcu jej schopnosť zabezpečovať
starostlivosť o dve maloleté deti a riadne pokračovať v podnikaní.

Vyhlásenie viny ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Súd I. stupňa jej napadnutým rozsudkom, ako vyplýva z jeho výrokovej časti, uložil trest s použitím
§ 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. j, l) Tr. zák.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce súd I.
stupňa konštatoval, že u nej zistil dve poľahčujúce okolnosti, avšak ako z odôvodnenia vyplýva ďalej,
súd I. stupňa konštatoval iba to, že pred spáchaním skutku viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr.
zák.).Absentujetedavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiavyhodnoteniedruhejzistenejpoľahčujúcej
okolnosti, spočívajúcej v jej priznaní k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní (§ 36 písm.

l) Tr. zák.).

Prvostupňový súd však nevzal do úvahy ďalšiu skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť na jej strane, a
to tú, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko v zmysle rozhodovacej praxe súdov „ak
obžalovaný urobí na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

a súd takéto vyhlásenie prijme, potom je vzhľadom najmä na ustanovenia § 38 ods. 2 až 4 Trestného
zákona povinný na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona.“

Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Tr. zák. môžu byť obžalovanému priznané
a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. spočíva v priznaní sa
páchateľa k trestnej činnosti a zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. sa stáva v určitom zmysle
kvalifikovanou okolnosťou, majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu

na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné
potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Inými slovami,
pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v štádiu súdneho konania nedochádza
automaticky k negácii (resp. nepoužiteľnosti) poľahčujúcej okolnosti priznania sa a oľutovania trestnej
činnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák.

Súd má pri určovaní druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadať najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie

páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Osobu páchateľa je nutné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho
páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. V rámci hodnotenia osoby
páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho

vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným
trestným činom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd pri určovaní jednak peňažného trestu, ako aj trestu
zákazu činnosti nedostatočne prihliadal na vyššie uvedené princípy a na zásady ukladania trestov tak,

ako sú zakotvené v Trestnom zákone.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por., napadnutý rozsudok zrušil v časti výrokov o treste a podľa § 322
ods. 1 Tr. por., vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a vo veci rozhodol,

alternatívne, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol.Na podklade odvolania obžalovanej krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom,
že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného poriadku, urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd
po vyhlásení obžalovanej postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku, keď otázkami overoval u obžalovanej, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladeného jej

za vinu, či ako obvinená bola poučená o jej právach, najmä o práve na obhajobu, či rozumie právnej
kvalifikácii skutku, či bola oboznámená s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený
jej za vinu a či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok. Obžalovaná odpovedala na
všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol
vyhlásenie obžalovanej o vine prijať.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaná vyhlásenie urobila dobrovoľne a vážne a že takéto jej vyhlásenie zodpovedá
skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Uvedené sa premietlo do výroku tohto rozsudku,

ktorýmbolaobžalovanáuznanázavinnúzospáchaniažalovanéhoskutku,napĺňajúcehozákonnéznaky
skutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonaspoukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku

vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú
vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva aprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť
viac iných trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 8 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 Eur do 3 000 000 Eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd uložiť
peňažnýtrest,akhoukladázaprečinalebozločin,ktorýniejeobzvlášťzávažnýmzločinom,akvzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci vzhľadom na výrok o vine predstavuje jeden až päť rokov
odňatia slobody podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona.

Aj krajský súd na strane obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním skutku

viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), doteraz nebola súdne trestaná a z centrálnej evidencie
priestupkov vyplýva, že aktuálne nemá žiaden záznam. Z charakteristiky mesta Sečovce krajský súd
zistil, že obžalovaná je samoživiteľka, býva v spoločnej domácnosti s 18-ročnou dcérou a 17-ročným
synom. Je živnostníčkou, prevádzkuje v meste kvetinárstvo. Rodina obžalovanej žije slušným spôsobom
života. U obžalovanej nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

Správne postupoval prvostupňový súd, keď obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 1500.- Eur,
ktorá suma zodpovedá jej čistému mesačnému príjmu, pričom obžalovaná môže tento trest na základe
svojej žiadosti zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia v mesačných splátkach, a teda
zaplatenie takto určeného trestu zodpovedá aj ustanoveniu § 34 ods. 3 Trestného zákona. Zaplatením

peňažného trestu sa bude hľadieť na obžalovanú, akoby nebola súdne trestaná, čo nebude mať
vplyv na jej podnikanie prípadne v inej oblasti. Uloženie peňažného trestu aj krajský súd považuje za
primeraný vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a osobu obžalovanej (a teda možnosť jej nápravy) .
Obžalovaná v celom priebehu trestného konania priznávala svoju vinu a spáchanie dopravnej nehody
úprimne ľutovala.

Správne okresný súd uložil obžalovanej obligatórne podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad úmyselného
zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorú krajský súd
považuje za primeranú povahe spáchaného skutku, ako aj výške uloženého peňažného trestu.

Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 18 mesiacov krajský súd považuje za
správne a zákonné, rovnako v súlade s individuálnou a generálnou prevenciou trestania páchateľov
pri dopravných nehodách. Vzhľadom na povahu trestného činu, a teda , že ide o trestný čin na úseku
dopravy, kedy ako vodič osobného motorového vozidla spôsobila dopravnú nehodu a svojím konaním
porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (§ 3 ods. 2

písm. a), § 20 ods. 1 zákona), a súčasne z nedbanlivosti spôsobila poškodenému K. G. ťažkú ujmu na
zdraví , je na mieste uloženie aj trestu zákazu činnosti.

Správne rozhodol okresný súd, keď poškodených K. G. a P. G. s ich nárokom odkázal podľa § 288
ods. 1 Tr. poriadku na civilný proces, lebo sa na hlavné pojednávanie neustanovili a nebolo dostatočne

vykonané dokazovanie k otázke výšky spôsobenej škody.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.