Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1423203242.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkýň 1/
CASSANDRA GROUP, s.r.o., Štúrova 339/26, Bytča, IČO: 36 384 844, 2/ Amise s. r. o., Námestie
Slovenskej republiky 13, Bytča, IČO: 35 883 022, oboch zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti

žalovanej Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava - mestská časť Karlova Ves,
IČO: 00 003 328, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o dovolaní žalobkýň proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2023, č. k. 6Co/122/2023-122, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyniam n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie") svojím uznesením z 9. júla 2023, č. k.
62Cn/1/2023-86 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie") prvou výrokovou vetou zamietol návrh
žalobkýň 1/ a 2/ (ďalej len „žalobkyne") na nariadenie neodkladného opatrenia z 10. júla 2023, ktorým
sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa plnenia rámcovej dohody č. 397/1210/2023, ID:
7650213 uzatvorenej 20. marca 2023 (ďalej len „rámcová dohoda") medzi žalovanou a obchodnou
spoločnosťou SATES, a.s., a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského sudu v Trnave o všeobecnej

správnej žalobe žalobkýň vo veci vedenej pod sp. zn. 20S/11/2023. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol druhou výrokovou vetou tak, že ho žiadnej zo strán nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vyjadril záver, že podmienky pre vydanie navrhovaného
neodkladného opatrenia nie sú splnené, pretože žalobkyne neosvedčili postačujúcim spôsobom ani len
existenciu nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana; žalobkyne

neosvedčili, aké ich práva a právom chránené záujmy sú ohrozené plnením rámcovej dohody, len vo
všeobecnosti uviedli, že ich nárok má spočívať v práve uchádzať sa o predmet určitej zákazky ako
uchádzač vo verejnom obstarávaní, pričom žalovaná podľa názoru žalobkýň postupovala nezákonne,
keď ich vylúčila z účasti vo verejnom obstarávaní a následne postupovala v rozpore s § 56 ods. 6
písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z."), keď uzatvorila rámcovú dohodu so spoločnosťou SATES, a.s.

Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobkýň, že žalovaný pri uzavretí rámcovej dohody
postupoval v rozpore s § 56 ods. 6 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z., nakoľko podľa jeho názoru
žalobkyne neosvedčili naplnenie hypotézy danej právnej normy, a teda neosvedčili, že rámcová dohoda
bola uzavretá v rozpore so zákonom, pričom práve od nezákonnosti postupu žalovanej v rozpore s § 56
ods. 6 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. významným spôsobom odvodzovali svoj nárok uchádzať sa o
plnenie predmetu zákazky v novom verejnom obstarávaní. Poukázal na skutkové tvrdenia žalobkýň, že

v správnom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného vedenom na Úrade pre verejné obstarávanie
bolo podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. bolo vydané rozhodnutie z 28. novembra 2022, č.k. 13751-6000/2022-OD o námietkach žalobkýň (ďalej len „rozhodnutie o námietkach") a rozhodnutie
z 23. januára 2023, č. k. 15249-9000/2022 o odvolaní žalobkýň (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní"),
doručením ktorého nadobudlo rozhodnutie o námietkach právoplatnosť, a žalobkyne mali už v čase

podania správnej žaloby na Krajský súd v Trnave (sp. zn. 20S/11/2023) vedomosť o rozhodnutí o
odvolaní. K uvedenému konštatoval, že na právoplatnosť rozhodnutia o námietkach nemá vplyv správna
žaloba žalobkýň ako ani ich návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to o to viac, ak
odkladný účinok nebol priznaný.

3. O odvolaní žalobkýň podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „odvolací súd") svojím uznesením z 30. novembra 2023, č. k. 6Co/122/2023-122. Prvým
výrokom opravil prvú výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie, druhým výrokom potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie a tretím výrokom žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyne nepreukázali existenciu

zákonných podmienok na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobkyne
neosvedčili ani len elementárnu danosť nároku, ktorým odôvodňovali potrebu vydania navrhovaného
neodkladného opatrenia, keďže zákon č. 343/2015 Z. z. im vecnú legitimáciu podať návrh na vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodov v návrhu uvedených nepriznáva. Taktiež žalobkyne
netvrdili (ani neosvedčovali), že by im vznikala neodvrátiteľná majetková škoda zvoleným postupom

žalovanej pri verejnom obstarávaní, teda netvrdili a nepreukazovali vznik bezprostredne hroziacej
ujmy práve im. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaná uzatvorila rámcovú dohodu na podklade
právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, a teda v súlade s § 56 ods. 6 písm. b)
zákona č. 343/2015 Z. z. Uzavrel, že za tohto skutkového stavu zakázať žalovanej navrhovaným
neodkladným opatrením v rámci občiansko-právneho konania zdržať sa realizácie následne uzatvorenej

rámcovej dohody len na podklade subjektívnych tvrdení žalobkýň o tvrdenej nezákonnosti postupu
žalovanej pri procese verejného obstarávania (postup podľa § 56 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z.) a
neefektívnom nakladaní s verejnými zdrojmi nemá oporu v hmotnom práve; zákon žalobkyniam vecnú
legitimáciu podať takýto návrh nepriznáva. Odvolací súd ďalej uviedol, že dôvodnosť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia nezakladá ani konanie o správnej žalobe voči právoplatnému rozhodnutiu

Úradu pre verejné obstarávanie. Správny súd by totiž v prípade dôvodnosti návrhu priznal žalobe
odkladný účinok, čo sa však nestalo. Zdôraznil, že posúdenie otázky korektnosti a zákonnosti postupu
Úradu pre verejné obstarávanie je výlučne v kompetencií správneho súdu. Podľa neho je tiež vadou
návrhu, že spoločnosť SATES, a.s. ako účastník rámcovej dohody nemá o tomto občiansko-právnom
konaní vedomosť, nestala sa stranou sporu. Odvolací súd vytkol aj nevykonateľnosť navrhovaného

petitu, nakoľko návrh podali žalobkyne za účinnosti novej súdnej mapy, kedy Krajský súd v Trnave už
nemal kompetenciu rozhodnúť správnu žalobu (sp. zn. 20S/11/2023), keďže kauzálne príslušným sa
stal Správny súd v Bratislave.

5. Proti napadnutému uzneseniu podali žalobkyne dovolanie argumentujúc dovolacím dôvodom podľa

§ 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP. Odvolací súd sa podľa nich obmedzil len na zhrnutie
skutkového stavu veci a k podstatnej časti rozhodných otázok týkajúcich sa posúdenia naplnenia
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvodnosti sa vyjadril len okrajovo, kedy
v zhode so súdom prvej inštancie nesprávne vyvodzuje dôvody, o ktoré žalobkyne opreli svoj návrh.
Odvolací súd nezaujal stanovisko k argumentom uplatneným v odvolaní žalobkýň. Tieto spočívali v tom,

že svoj návrh nezakladali na ich nezákonnom vylúčení, ale na tom, že žalovaná konala nezákonne, čoho
dôsledkom bolo nezákonné uzatvorenie rámcovej dohody, čím dochádza k ukráteniu možnosti žalobkýň
uchádzať sa v novom verejnom obstarávaní na štvrtú časť predmetu zákazky. Žalobkyne namietajú, že
súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali skutočnosťami uvedenými v návrhu a dôkazmi predloženými na
ich preukázanie.

6. Ďalej žalobkyne namietali záver odvolacieho súdu, že netvrdili a nepreukazovali vznik bezprostredne
hroziacej ujmy práve im. V tejto súvislosti poukázali na to, že podali dve samostatné správne žaloby,
jedna sa týkala ich vylúčenia z verejného obstarávania a druhá vyslovenia nezákonnosti v postupe
žalovanej a v nadväznosti na obsah druhej žaloby podali predmetný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, z čoho vyvodzujú, že nezákonnosť postupu žalovanej namietali. Podľa žalobkýň dôvodnosť
podania návrhu bola ozrejmená aj s poukazom na skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti sa
zabezpečí,žeakbybolasprávnažaloba(KrajskýsúdvTrnavesp.zn.20S/11/2023)úspešnáanásledne
zrušený postup zadávania predmetnej časti zákazky, uvedené nebude bez významu, pretože predmetplnenia rámcovej dohody už bol medzičasom plnený. Pre uzatvorenie rámcovej dohody existuje obava,
že do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe by mohlo dôjsť k splneniu zákazky, čím by de facto
došlo k akceptácii protiprávneho stavu.

7. Vo vzťahu k poukazu odvolacieho súdu na to, že o námietkach žalobkýň už bolo rozhodnuté Úradom
pre verejné obstarávanie, žalobkyne uviedli, že odvolací súd nemôže prejudikovať, akým spôsobom
rozhodne správny súd o žalobe, ani prezumovať nezvratnosť záverov úradu, ktorý zamietol odvolanie
žalobkýň vo veci uplatnených námietok voči vyhodnoteniu ponúk. Žalobkyne nesúhlasia s odvolacím

súdom, že dôvodnosť návrhu zakladajú len na konaní o správnej žalobe. Dôvodnosť a splnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia boli podľa žalobkýň preukázané, ak by súdy nižšieho
stupňa správne interpretovali a aplikovali dôvody a argumenty žalobkýň.

8. Nevysporiadanie sa s námietkami uvedenými v podanom odvolaní, nezdôvodnenie akými úvahami
sa odvolací súd pri rozhodovaní riadil a ako vec právne posúdil, považujú žalobkyne za porušenie práva

na spravodlivý proces; v napadnutom uznesení podľa nich absentuje bližšie vysvetlenie dôvodov a
záverovkpodstatnýmskutočnostiamprerozhodnutievovecisprihliadnutímnaobsahnávrhunavydanie
neodkladného opatrenia, ako aj rozsiahly obsah listinných dôkazov, ktoré v konaní predložili. Súdy
nižšieho stupňa sa nevysporiadali so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Konštatovanie odvolacieho súdu o nepreukázaní danosti práva vo vzťahu, ku ktorému žalobkyne žiadali

priznať dočasnú úpravu pomerov ako ani hrozbu bezprostrednej a neodvrátiteľnej ujmy považovali
žalobkyne za vnútorne rozporné, keď odvolací súd súčasne uviedol, že žalobkyne potrebu odôvodnili
tým, že mali byť pôvodne úspešným uchádzačom, ale z účasti vo verejnom obstarávaní boli nezákonne
vylúčené a že rámcová dohoda bola uzavretá na plnenie v takmer dvojnásobnej výške ako ponuka
žalobkýň a príslušná suma je vyššia ako v súťažných podkladoch.

9. Žalobkyne napokon namietli prekvapivosť napadnutého uznesenia, ktorá vyplýva z odseku 15. a
16. odôvodnenia daného rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru o nedostatku vecnej legitimácie,
s ktorým sa však nemali možnosť vysporiadať. Poukázali pritom na to, že vzhľadom na komplexnú
úpravu neodkladného opatrenia v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"),

žiaden osobitný predpis možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí priznať
a ani nepriznáva. Ďalší prekvapivý argument spočíva podľa nich v tom, že odvolací súd považoval za
vadu návrhu skutočnosť, že stranou sporu nie je spoločnosť SATES ako účastník rámcovej dohody.
Táto vada nebola v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňami vytýkaná a nemali možnosť sa
k príslušným záverom v tejto otázke vyjadriť a vysporiadať sa s danou výhradou, keďže závery sa

objavili až v napadnutom rozsudku. Žalobkyne s týmto záverom prejavili nesúhlas, pretože majú vzťah
len so žalovanou a účel sledovaný žalobkyňami možno dosiahnuť uložením povinnosti žalovanej. K
záveru odvolacieho súdu o nevykonateľnosti navrhovaného petitu z dôvodu, že Krajský súd v Trnave
nemal už kompetenciu rozhodnúť o správnej žalobe žalobkýň vedenú pod sp. zn. 20S/11/2023, keďže
na konanie sa stal kauzálne príslušným Správny súd v Bratislave, uviedli že ak medzičasom došlo

k zmene príslušnosti súdu, a teda aj k zmene spisovej značky konania, nemá to vplyv na správnosť
navrhovaného petitu, keďže konanie o správnej žalobe, na ktoré sa v navrhovanom petite odvolávali,
bolo jasne a nezameniteľne určiteľné. Poukázali na to, že na zmenu súdnej mapy nereflektoval ani
súd prvej inštancie, ktorý by vytýkal nevykonateľnosť petitu, a teda aj táto námietka sa objavuje až v
napadnutom rozsudku. Žalobkyne tak nemali možnosť sa vyjadriť a vysporiadať sa s obsahom tejto

výhrady. Žalobkyne danú vadu považujú za chybu v písaní a zo strany odvolacieho súdu ide o prílišný
formalizmus.

10. K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhuje dovolanie zamietnuť. Žalovaná sa stotožnila s
napadnutým uznesením. Odvolací súd podľa nej riadne vyvodil svoje právne závery, dostatočne sa

vysporiadal s právnou argumentáciou žalobkýň s námietkami a dal odpovede na všetky relevantné
a právne otázky, ktoré mali vplyv na jeho rozhodnutie, ktoré obsahuje logické úvahy, je náležite
odôvodnené, má všetky zákonné náležitosti a spĺňa požiadavky a atribúty, ktoré sú naň v zmysle CSP a
rozhodovacej praxe kladené. Mala za to, že ak žalobkyne neuviedli skutkové tvrdenia na podporu svojho
právneho názoru o nezákonnom vylúčení z účasti vo verejnom obstarávaní, nemohli súdy dospieť k

inému záveru ako tomu, že neosvedčili existenciu nároku. Nepresvedčivosť a arbitrárnosť napadnutého
uznesenia nie je podľa žalovanej daná a samotné hodnotenie dôkazov zo strany súdu nemôže byť
dôvodom na podanie dovolania.11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,
že dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443

CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkýň treba odmietnuť [§ 447 písm.
c) CSP].

12. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Predmetom dovolacieho konania je napadnuté uznesenie, teda rozhodnutie odvolacieho súdu,
vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v rozsahu výroku, ktorým odvolací
súd potvrdil výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu a výrok o nároku na náhradu trov
konania, ktorý je závislým výrokom. Žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s §
420 písm. f) CSP, pričom jej argumentácia smeruje voči zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, a dovolaním napáda uznesenie aj vo vzťahu k závislému výroku o nároku o náhrade trov
odvolacieho konania. Najvyšší súd primárne pristúpil k skúmaniu povahy napadnutého uznesenia, teda
či podľa § 420 CSP ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí [sp. zn. 3Cdo/236/2016 (R 19/2017)].

15. Z návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhované neodkladné
opatrenie považujú len za dočasné procesné opatrenie civilného súdu, pričom definitívnu ochranu by
im mal poskytnúť správny súd (sp. zn. 2Obdo/31/2021); nesledovali tak dosiahnutie trvalej úpravy
pomerov(argumentumacontrarioksp.zn.3Obdo/41/2023).Žalobkyneajvpetitenavrhli,abynariadené
neodkladné opatrenie trvalo do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní začatom na podklade

správnej žaloby podanej žalobkyňami proti rozhodnutiam Úradu verejného obstarávania o námietkach
žalobkýň proti vyhodnoteniu ponúk. Predmet konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je tak nerozlučne spätý s prebiehajúcim konaním pred správnym súdom (sp. zn. 7Cdo/18/2023).

16. Žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdia, že plnením z rámcovej dohody

ich žalovaná ukracuje o možnosť plnenia príslušnej časti predmetu zákazky, o ktorú sa v prípade
zrušenia verejného obstarávania po vrátení veci správnym súdom na nové konanie a rozhodnutie v
konaní vedenom pod sp. zn. 20S/11/2023 plánujú uchádzať. Žalobkyne namietajú aj ich vylúčenie
ako uchádzačov z verejného obstarávania (domáhajú sa aj ochrany v správnom súdnictve), postup
žalovanej v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. a uzatvorenie rámcovej zmluvy so spoločnosťou

SATES, a.s. napriek tomu, že žalovaná mohla vyhlásiť nové verejné obstarávanie. V prípade úspešnosti
správnej žaloby a následného zrušenia postupu zadávania zákazky bude podľa žalobkýň bez významu,
ak nebude nariadené neodkladné opatrenie, keďže predmet plnenia rámcovej dohody už bude plnený. Z
uvedeného tak možno vyvodiť, že navrhovaným neodkladným opatrením a príslušnou správnou žalobou
žalobkyne sledujú možnosť uchádzať sa so svojou ponukou v novom verejnom obstarávaní na príslušnú

časť zákazky, a teda hľadajú ďalšiu príležitosť zúčastniť sa na verejnom obstarávaní s cieľom získať
časť zákazky.

17. V prejednávanej veci však už v rámci príslušnej časti zákazky rámcová dohoda uzatvorená bola,
a preto v súvislosti s ďalšou účasťou žalobkýň vo verejnom obstarávaní by pripadala do úvahy žaloba

na náhradu škody pre stratu príležitosti, na základe nezákonného vylúčenia (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo 6. júna 2024 vo veci INGSTEEL spol. s r. o. proti Úradu pre verejné obstarávanie,
C-547/22). Možnosť domáhať sa takejto ochrany vyplýva z čl. 2 ods. 1 písm. c) smernice Rady 89/665/
EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác. V

takom prípade by išlo o žalobu vo veci samej, teda o žalobu, ktorou sa možno domáhať ochrany na
civilnom súde (1SKomp/7/2022 a 1SKomp/36/2022).18. Ďalšou dostupnou žalobou vo veci samej by prichádzala do úvahy žaloba o určenie neplatnosti
rámcovej dohody (sp. zn. 1Obdo/38/2022). Navrhované neodkladné opatrenie však otázku platnosti
rámcovej dohody nekonzumuje (sp. zn. 3Obdo/35/2021). Z návrhu žalobkýň je síce zrejmý ich záujem

na vyhlásení neplatnosti (ale aj neúčinnosti) rámcovej dohody, avšak zo súdneho spisu nevyplýva, že
by takúto žalobu podali. V prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia by samé o sebe
neznemožnilo poskytnutie definitívnej ochrany vo veci o určenia neplatnosti rámcovej dohody, teda vo
veci samej (sp. zn. 2Obdo/29/2020).

19. Najvyšší súd zastáva názor, že predmetným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami (IV. ÚS 253/2023). Vyriešenie otázky nezákonnosti rozhodnutí
vydaných v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa zákona č. 343/2015 Z. z., do vyriešenia
ktorej (nie však v otázke nezákonného vylúčenia žalobkýň z verejného obstarávania) navrhovali
žalobkyneuložiťneodkladnéopatrenie,niejekonzumovanéneodkladnýmopatrením.Kspätostikonania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so správnym súdnictvom najvyšší súd poukazuje na to,

žeinštitútodkladnéhoúčinkusprávnejžalobyplnívsprávnomsúdnictveobdobnýúčinokakoneodkladné
opatrenie v civilnom konaní, ktoré však v správnom súdnictve nemožno vydať. Nevyužitie odkladného
účinku správnej žaloby (na základe návrhu žalobcu na jeho priznanie) ako prostriedku súdnej ochrany v
správnom súdnictve nemožno nahrádzať neodkladným opatrením (I. ÚS 220/2025). K svojmu záveru, že
navrhovaným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,

najvyšší súd dopĺňa, že neodkladným opatrením nie je konzumované vyriešenie otázky nároku na
náhraduškodyprenezákonnévylúčeniezverejnéhoobstarávaniaahlavneaniotázkyplatnostirámcovej
dohody.Rovnakotaknavrhovanéneodkladnéopatreniebynemohlonaplniťcieľsledovanýžalobkyňami,
a to uchádzanie sa v novom verejnom obstarávaní svojou ponukou na príslušnú časť zákazky (IV. ÚS
253/2023, 1Obdo/38/2022, 2Obdo/65/2021, 2Obdo/29/2020) preto dospel najvyšší súd k záveru, že

napadnuté uznesenie nemá povahu rozhodnutia vo veci samej.

20. Pre úplnosť najvyšší súd dopĺňa, že samostatnosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je kritériom pre posúdenie povahy napadnutého uznesenia na účely prípustnosti dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP. To platí aj pre otázku podania návrhu samostatne, bez súčasného podania

žaloby vo veci samej v civilnom procese. Určujúce totiž je, či navrhované neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu, čo najvyšší súd posúdil autonómne. Ak žalobkyne poukazujú na význam
neodkladného opatrenia, tento vo vzťahu k trvalej úprave pomerov medzi stranami, ako aj k cieľu
sledovanému žalobkyňami, má len dočasný charakter, čo výslovne vyplýva aj zo samotného návrhu
žalobkýň. Skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa rozhodli bez toho, aby naň muselo nadväzovať konanie

vo veci samej, vyplýva aj z povahy príslušných rozhodnutí, keďže otázka, či má nadväzovať konanie vo
veci samej, je smerodajná pri nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. V tomto prípade však
nariadené nebolo, keďže návrh bol zamietnutý. Zároveň najvyšší súd poukázal na to, že v tomto prípade
pripadajú do úvahy žaloby vo veci samej, ktorými sa môžu žalobkyne domáhať ochrany, pričom konanie
opríslušnýchveciachakoanicieľsledovanýžalobkyňaminiesúkonzumovanénavrhovanýmopatrením.

Čo sa týka rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré žalobkyne v súvislosti s prípustnosťou dovolania
poukazujú (sp. zn. 6Cdo/120/2023 a sp. zn. 7Cdo/84/2022), tieto sa týkajú zákazu styku s maloletým
a nepribližovania [§ 325 ods. 2 písm. h) CSP], teda ide o neodkladné opatrenie týkajúce sa odlišného
procesného nároku na ochranu neodkladným opatrením vychádzajúceho z odlišných skutočností ako v
tomto prípade a nemožno z nich vyvodiť také všeobecné závery, ktoré by tvorili ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít a ktoré by boli uplatniteľné aj v prípade navrhovaného neodkladného
opatrenia.

21. V otázke posúdenia, či napadnuté uznesenie je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa konanie
končí, v intenciách § 420 CSP, najvyšší súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie z 10. decembra

2020, sp. zn. 1Obdo/78/2020, v ktorom uviedol, že za „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí" v
zmysle ustanovenia § 420 CSP sa považuje také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie
o veci vymedzenej žalobou končí bez toho, aby súd vec vecne prejednal. Môže ísť napríklad o
zastavenie konania pre absenciu procesných podmienok alebo pre späťvzatie žaloby alebo odvolania,
odmietnutie podania (odvolania) pre neodstránenie vád a podobne. Zmeňujúce a ani potvrdzujúce

rozhodnutie nie je takým rozhodnutím, pretože mu vždy predchádza vecný (meritórny) prieskum
odvolacieho súdu." Obdobné závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré boli
vydané v dovolacom konaní začatom na podklade dovolania podaného proti rozhodnutiam odvolacích
súdov vydaných v konaniach o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. 1Obdo/38/2022,1Obdo/18/2024, 1Obdo/77/2021, 1Obdo/47/2020, 1Obdo/79/2020, 2Obdo/42/2020, 1Obdo/87/2019,
1Obdo/64/2019), v zmysle ktorých „o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo v prípade, ak by súd
musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie

konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec (meritórne) prejednal." Aj v zmysle uznesenia
najvyššieho súdu z 24. októbra 2024, sp. zn. 2Obdo/22/2024 (a tiež rozhodnutia vo veciach sp.
zn. 2Obdo/31/2021, 2Obdo/65/2021, 2Obdo/29/2020, 2Obdo/91/2020, 2Obdo/6/2019, 2Obdo/67/2019)
platí, že „rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, môžu byť rozhodnutiami vo veci samej, alebo aj
procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, ale neriešia vec samu, vec sama nebola prejednaná

(napr.zastaveniekonaniapreneexistenciuprocesnýchpodmienok;prespäťvzatiežaloby,odvolania;pre
neodstránenie vád podania; odmietnutie podania; odmietnutie odvolania a pod.)." Dovolací súd nezistil
dôvod, pre ktorý by sa v predmetnej veci odklonil od svojej vyššie citovanej rozhodovacej praxe.

22. V prejednávanom prípade je predmetom dovolacieho konania potvrdzujúci výrok napadnutého
uznesenia vydaný v odvolacom konaní začatom na podklade odvolania proti zamietajúcemu výroku

uznesenia súdu prvej inštancie. Došlo teda k vecnému prejednaniu jednak návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj následného odvolania. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v tomto prípade neskončilo procesne bez toho, aby bola vec (meritórne) prejednaná.
Napadnuté uznesenie preto nemožno považovať v intenciách § 420 CSP ani za rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktorým sa konanie končí.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje neprípustnosť dovolania, keďže smeruje proti
napadnutému uzneseniu, ktoré podľa § 420 CSP nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej
ako ani rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, na základe čoho dovolanie podľa §
447 písm. c) CSP odmietol.

24. Vyslovený právny záver o neprípustnosti dovolania sa týka druhého výroku napadnutého uznesenia,
ako aj tretieho výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyne totiž tretí výrok
namietajú len ako závislý výrok, teda bez samostatnej argumentácie zakladajúcej prípustnosť a
dôvodnosť dovolania v danej časti napadnutého uznesenia. Naviac výrok o nároku na náhradu trov

konania „je viazaný na existenciu rozhodnutia o nároku uplatnenom v konaní. Je preto vylúčené, aby
sa takýto závislý výrok (pre účely posúdenia povahy danej časti rozhodnutia) posudzoval nezávisle
od samotného rozhodnutia" (uznesenie najvyššieho súdu z 24. októbra 2024 sp. zn. 2Obdo/22/2024;
rovnako tak aj rozhodnutia vo veciach vedených pod sp. zn. 1Obdo/77/2021, 2Obdo/29/2020,
1Obdo/79/2020, 2Obdo/67/2019, 1Obdo/64/2019).

25. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu v dovolacom konaní priznal proti žalobkyniam nárok
na náhradu trov dovolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.