Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/1377/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119395729
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Romana Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119395729.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255
706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 329,32 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michal Kešeľak,

so sídlom exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 153 460, ktorý ju vedie
pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp.
zn. XXXX XXX/XX zo dňa 19.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.10.2019 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 329,32 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Csp/167/2016 zo dňa 27.01.2017, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 11.03.2017 (ďalej len ,,exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.12.2019 poverenie, ktorým bol výkon exekúcie pridelený

súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 36 153 460, ktorý ju vedie pod sp. zn. 80EX 593/19.

3. Poverený súdny exekútor dňa 22.07.2025 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 02.07.2025 spolu s Upovedomením o zastavení
exekúcie 80EX 593/19 zo dňa 02.07.2025, Výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 19.06.2025,

Zaznanom úkonov nad spisom ku dňu 22.07.2025, Vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 16.07.2025
a doručenky.

4. Súdny exekútor vydal dňa 19.06.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu
podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa
do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora. Súčasne súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu náhrady výdavkov v celkovej výške
73,80 Eur. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 30.06.2025. Námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 24.03.2025 boli doručené poverenému

súdnemu exekútorovi dňa 11.07.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného protiupovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61n ods. 4
Exekučného poriadku.

5. Oprávnený v námietkach zo dňa 02.07.2025 uviedol, že zastavenie exekúcie považuje v celom
rozsahu za nedôvodné. Uvedené oprávnený odôvodnil tým, že v predmetnom exekučnom konaní
nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený poukázal, že z predložených
správ súdnym exekútorom nevyplýva, že by súdny exekútor okrem elektronických dopytov na orgány

aorganizácie,zisťovalmajetokajinýmspôsobom.Oprávnenýmázastávanázor,ževprípadepovinného
ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Súčasne zo správ
súdneho exekútora nevyplýva, že by súdny exekútor pristúpil k aplikovaniu ustanovenia §43a a nasl.,
a teda uložil povinnému donucovacie opatrenie, v prípade ak povinný neposkytol súdnemu exekútorovi

súčinnosť či nepredložil vyhlásenie o majetku, pričom súdny exekútor ani v jednej správe neuviedol, že
by použitie donucovacích opatrení bolo neprimerané alebo by odporovalo ustanoveniam Exekučného
poriadku. Súdny exekútor je povinný pri vedení exekúcie vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku
povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku
a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Po riadnom zistení majetku

povinného je súdny exekútor povinný, najmä pri hnuteľných veciach, všetok hnuteľný majetok nepatriaci
do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku, spísať
a speňažiť. Oprávnený ďalej konštatoval, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný
majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé, že
vpredmetnejexekúciinebolisplnenépodmienkyprezastavenieexekúciezdôvoduneexistenciemajetku

alebo príjmov povinného, ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov súdneho exekútora v zmysle
ustanovenie § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený navrhuje, aby súd námietkam
vyhovel a napadnuté Upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému

6. Súdny exekútor vo vzťahu k námietkam oprávneného konštatoval, že povinný sa od roku 2021
nezamestnal, nepoberá žiadne dávky z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky. Je vlastníkom účtu
v banke, na ktorom je dispozičný zostatok 0€. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Preverovaním miesta
trvalého pobytu povinného bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľnosti sú starí rodičia povinného, ktorý
s ním žijú v spoločnej domácnosti. Jedná sa o viacpočetnú domácnosť. Na základe uvedeného súdne

exekútor navrhuje, aby súd námietky oprávneného v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej

na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.10. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno, odpustiť
zmeškanie lehôt.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len CSP), do plynutia

lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

13. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

14. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

15. Súd poukazuje, že v zmysle ustanovení § 61n Exekučného poriadku, súdny exekútor zastaví

exekúciu len za predpokladu, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne
vymedzené v uvedenom ustanovení § 61n Exekučného poriadku. Ak dôjde k naplneniu z niektorých
dôvodov podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, tak poverený súdny exekútor vydá upovedomenie
o zastavení exekúcie vrátane výzvy na úhradu trov exekútora. V závislosti od zákonnom stanoveného
dôvodu, pre ktorý súdny exekútor tú ktorú exekúciu zastavuje, má oprávnený možnosť podať námietky

proti upovedomeniu u súdneho exekútora. V zmysle § 61n ods. 4 sú námietky prípustné v prípade,
ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, pričom v prípade exekúcie vedenej na
majetok fyzickej osoby súdny exekútor exekúciu zastaví ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ďalšími dôvodmi zastavenia
exekúcie, kedy oprávnený môže podať námietky je v prípadoch zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1
písm. e) a písm. g), v zmysle ktorých súdny exekútor zastaví exekúciu, ak oprávnený nezložil preddavok
na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, alebo ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je

dôvod na zastavenie exekúcie.

16. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa

16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.
moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,

resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) poverenéhosúdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať

exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného
konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať
sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov

17. Súd sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na

úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho exekútora, a to
najmä Zoznam úkonov nad spisom, ktorý bol zhotovený ku dňu 22.07.2025.

18. Podstatou námietok podaných oprávneným voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora je predovšetkým poukaz, že poverený súdny exekútor
nepostupoval správne, keď danú exekúciu zastavil v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,

z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli
byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, nakoľko súdny exekútor
nezistil majetkové pomery dostatočne, spoľahlivo alebo v potrebnom rozsahu, pričom ani nepristúpil
k uloženiu donucovacieho opatrenia. Oprávnený namietal, že v prípade kedy je povinným fyzická

osoba, možno predpokladať, že tento musí mať nejaký príjem, keďže potrebuje z niečoho žiť. Zároveň
má oprávnený za to, že nemožno vylúčiť, že v budúcnosti povinný môže nadobudnúť majetok alebo
príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Súd preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v
námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a dospel k záveru, že námietky oprávneného nie
sú dôvodné.

19. V zmysle ustanovenie § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor na zisťovanie majetku
povinného použije najmä údaje a zistenia vyplývajúce z registrov, ktoré sú dostupné prostriedkami
elektronickej komunikácie. Následne podľa ustanovenia § 59 ods. 3 o jednotlivých úkonoch vykonaných
za účelom zistenia majetku povinného súdny exekútor informuje oprávneného prostredníctvom zaslania

správy o stave exekúcie, a to najneskôr do 3 mesiacov od začatia exekúcie a každú ďalšiu správu po
180 dňoch od uplynutia lehoty na podanie tej predchádzajúcej. Z predloženej správy vyplýva, že súdny
exekútor vykonal mnohopočetné lustrácie počnúc dňom 04.12.2029, až do 19.07.2025, kedy vykonal
súdny exekútor posledné lustrácie, pričom ďalšie lustrácie vykonával priebežne každý mesiac počas
celého trvania exekúcie. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok,

hnuteľný či nehnuteľný, alebo iné majetkové práva, v spojení so skutočnosťou, že povinný je dlhodobo
(od roku 2021) nezamestnaný, nie je poberateľom dôchodku, dávok či úrazovej renty. Povinný síce má
založený účet v banke, avšak s dispozičným zostatkom 0 Eur. Povinný dokonca nemá vo vlastníctve
žiadne nehnuteľnosti, pričom súdny exekútor uviedol, že povinný má trvalý pobyt prihlásený na rovnakej
adrese ako jeho starých rodičia, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a aj vlastníkom nehnuteľnosti

sú starí rodičia povinného. Súd má za preukázané, že súdny exekútor konal s patričnou odbornou
starostlivosťou, lustrácie vykonával priebežne a často. V tomto bode musí súd konštatovať, že na
základe vykonaných úkonov za účelom zistenia majetku povinného mal súdny exekútor dobrú a ucelenú
vedomosť o majetkových pomeroch povinného, ergo zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
bolo založené na reálnom a dostačujúcom zisťovaní súdneho exekútora v súlade so zákonom.

20.Preúplnosťexekučnýsúddodáva,žeprizastaveníexekúciepodľa§61nods.1písm.d)Exekučného
poriadku postačuje na naplnenie tohto dôvodu aj tzv. relatívna nemajetnosť, ergo nevyžaduje sa
pre aplikáciu spomenutého ustanovenia Exekučného poriadku absolútna nemajetnosť povinného. Po
doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného,

zisťuje existenciu majetku povinného viacerými spôsobmi, ako sú lustrácie, osobné zisťovania,
súčinnosť tretích osôb, ako aj súčinnosť povinného a podobne. Uvedené zisťovanie majetku vykonáva
súdny exekútor v potrebnom rozsahu, predovšetkým v takom, aby bolo preukázané, že vymoženie
nároku oprávneného priznaného exekučným titulom je možné. V zmysle ustanovenia § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku je teda súdny exekútor povinný zisťovať majetok, ktorý je možné

zexekvovať v danom exekučnom konaní, tzn. súdny exekútor je povinný zistiť či povinného možno
považovať za relatívne nemajetného. Kľúčové pri výklade a následnej aplikácii ustanovenia § 61 ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku sú práve jednotlivé zákonne predpoklady, ktoré sú premietnuté v tomto
ustanovení. Jednak musí byť preukázané, že uplynula zákonná doba, t.j. v prípade fyzickej osobypäť rokov a to buď od začatia exekúcie, alebo od posledného zexekvovania. Jedná sa o významnú
podmienku, nakoľko prostredníctvom takejto zákonnej úpravy zákonodarca reguluje dĺžku trvania
exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. Ďalším predpokladom je, že sa za trvania spomenutej

zákonnej doby súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť príjmy či majetok, ktorý by mohol podliehať
exekúcii a bolo by z neho možné uhradiť aspoň trovy súdneho exekútora. Súd dáva do pozornosti,
že zo znenia ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku však nevyplýva, že sa musí
jednať o absolútnu nemajetnosť, ergo povinný nevlastní žiadny majetok a zároveň nedisponuje žiadnymi
príjmami. Inými slovami, na to, aby došlo ku zastaveniu exekúcie v zmysle tohto ustanovenia nemusí

byť preukázaná neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, ale naopak postačuje, že súdny exekútor
na podklade finančnej a majetkovej situácie povinného, vyhodnotí, že buď majetkom nedisponuje,
alebo z majetku, ktorý vlastní nebude možné uhradiť ani len trovy exekútora. Momentom kedy má
súdny exekútor za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by mohol podliehať exekúcii
a z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň paušálne výdavky exekútora, vzniká súdnemu exekútorovi
povinnosť danú exekúciu zastaviť.

21. Súd dodáva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania
zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom
v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie
majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými

dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových
pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Keďže ustanovenie § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku stanovuje 5-ročnú lehotu, ktorá začala plynúť dňa 03.12.2019, pričom
sa súdnemu exekútorovi do dňa uplynutia tejto lehoty nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky,
respektíve že v predmetnej exekúcii nebol u povinnej zistený taký majetok, a to hnuteľný, nehnuteľný, či

iné majetkové práva, ktoré by mohol súdny exekútor postihnúť výkonom exekúcie, súd zastáva názor, že
súdny exekútor v rámci výkonu predmetnej exekúcie postupoval s patričnou odbornou starostlivosťou,
dostatočne zisťoval majetkové pomery povinnej a postupoval v zmysle zákona, keď danú exekúciu
zastavil podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Pre uvedené súd nevzhliadol
také dôvody, pre ktorého by mal námietkam oprávneného vyhovieť a upovedomenie o zastavení

exekúcie zrušiť.

22. Po preštudovaní všetkých predložených listín a dokumentov má súd za preukázané, že súdny
exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nemá také majetkové pomery, z ktorých by bolo možné
zexekvovať akýkoľvek hnuteľným, nehnuteľným majetok, a to ani za účelom úhrady trov súdneho

exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 19.06.2025, teda po uplynutí 5-
ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala plynúť dňa 03.12.2019. Súd má za preukázané, že
v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom
na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ako aj že súdny exekútor
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď danú exekúciu zastavil.

23. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a
výzve na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné, a preto súd v
celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24.Nadrámecexekučnýsúdkonštatuje,žezastavenieexekučnéhokonaniaprenemajetnosťpovinného
nezakladá žiadnu prekážku, pre ktorú by si oprávnený nemohol podať opätovný návrh na vykonanie
exekúcie a domáhať sa vymoženia danej pohľadávky priznanej exekučným titulom. Zastavenie
exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok, že oprávnený v budúcnosti

užnebudemôcťpodaťďalšínávrhnavykonanieexekúcie,vktoromsabudedomáhaťnútenéhosplnenia
nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného konania ukončeného pre nemajetnosť
povinného subjektu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.