Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125011035
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125011035.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3T/99/2025 zo dňa 26. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/99/2025 zo dňa 26. 01. 2026 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
3 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
a to za skutky, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1. dňa 18. 04. 2025 o 21.20 h v obci Beňuš, po ceste I/66 viedol pod vplyvom metamfetamínu v
koncentrácii 494,34 ng/ml v krvi a amfetamínu 37,03 ng/ml v krvi, osobné motorové vozidlo zn. Citroen
C3, ev. č. C. XXXXX,
a vozidlo viedol aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica pracovisko
Brezno sp. zn. 0T/1/2025, právoplatným dňa 04. 01. 2025, mu bol za prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu
úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Tr.zák.uloženýajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere šesť rokov,

2. napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp.
zn. 0T/8/2025, zo dňa 20. 04. 2025, právoplatným toho istého dňa, mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pričom dňa 09. 05. 2025 prevzal výzvu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno, na nastúpenie do výkonu trestu v termíne najneskôr do 16. 05. 2025, bez vážneho dôvodu do
tohto termínu trest odňatia slobody nenastúpil a do výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný až dňa
12. 06. 2025.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v bode 1/ obžaloby podľa
§ 289 ods. 3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 5, § 42 ods. 1 Tr zák.
súd obžalovanému uložil súhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno

č.k. 0T/8/2025 – 45 zo dňa 20. 04. 2025 vo výrokoch o treste ako aj všetky výroky na to obsahovo
nadväzujúce. V bode 2/ obžaloby súd podľa § 44 Tr. zák. obžalovanému upustil od ďalšieho trestuvzhľadomnaodsúdenievoveciOkresnéhosúduBanskáBystrica,pracoviskoBrezno,sp.zn.0T/1/2025,
keď uznesením zo dňa 19. 05. 2025 bolo obžalovanému uložené vykonať trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov a vo veci Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/50/2023,

keď uznesením zo dňa 24. 11. 2025 bolo obžalovanému uložené vykonať trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku, konkrétne proti výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
podal obžalovaný spolu so svojou obhajkyňou, priamo po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní

odvolanie, ktoré obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne, a to podaním doručeným
okresnému súdu dňa 11. 02. 2026, v ktorom uviedol, že s uloženým trestom zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na doživotie nesúhlasí. Podľa jeho názoru uloženie takéhoto trestu v prípade
odsúdeniazatrestnýčinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkyniejeprimeranéaniústavnekonformné.
V úvode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 18/2020-31 zo dňa
25. 09. 2024, konkrétne na rozpor pri ukladaní obligatórneho trestu odňatia slobody v zmysle § 34 ods.

6 Tr. zák. a iného absolútneho trestu. Doživotný zákaz tak predstavuje mimoriadne prísny zásah do
práv páchateľa, ktorý má trvalý charakter a fakticky vylučuje možnosť jeho opätovného začlenenia do
spoločnosti v tejto oblasti. Takýto trest je potrebné ukladať len v úplne výnimočných prípadoch, keď je
zistený trvalý, neodstrániteľný a dlhodobo preukázaný stav ohrozovania bezpečnosti cestnej premávky.
Obžalovaný uviedol, že v danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver

o trvalej nespôsobilosti alebo nebezpečnosti páchateľa v súvislosti s vedením motorového vozidla. V
ďalšomtextepoukazujenaznaleckýposudokč.74/2025,zktoréhovyplýva,žeznalecunehovyšetrením
nezistil prejavy pregnantného syndrómu závislosti od omamných a psychotropných látok. Obžalovaný
poukázal aj na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá zdôrazňuje potrebu
umožniťpáchateľovireálnuperspektívunápravyanávratukplnohodnotnémuživotu,kdezakonkrétnych

okolností by bolo ukladanie časovo obmedzeného zákazu činnosti primerané, dostatočne preventívne
a súčasne rešpektujúce ústavné limity zásahov do základných práv páchateľa. Obžalovaný poukázal
na to, že je recidivistom, avšak uloženie doživotného zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by bolo
neprimerané a v rozpore so zásadou individualizácie trestu. V ďalšom texte obžalovaný poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 341/2024 Z. z., z ktorého aj citoval, ako aj na odlišné

stanovisko k tomuto nálezu pripojené. Podľa názoru obžalovaného má súd pri obligatórnej povinnosti
ukladania trestu zákazu činnosti na doživotie absolútne negované zásady ukladania trestov podľa §
34 ods 4. Tr. zák. Súd je tak len v pozícii štatistu, keď už má ex lege daný trest, ktorý musí uložiť.
Preto navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o súhrnnom treste zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel na doživotie v časti týkajúcej sa doživotia a premenil tento trest vo výroku

na iný primeraný trest.

Dňa 26. 03. 2026 sa na krajskom súde konalo verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí obhajkyňa
obžalovaného v konečnom návrhu uviedla, že navrhujú, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku o súhrnnom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie, v časti

týkajúcej sa doživotia a premenil tento trest na iný primeraný trest.

Naproti tomu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok považuje za správny a zákonný, a
preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že uložený trest považuje za neprimeraný, chcel by mať tých
9 rokov zákaz činnosti tak, ako mal, aby mohol v budúcnosti šoférovať. On nespôsobil žiadnu nehodu,
len jazdil pod vplyvom.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania zistil, že toto

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmobžalovanýpodalodvolanieapreskúmaltiežsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárnejenutnékonštatovať,ževýrokovineobžalovanéhoA.B.,ktorýboluznanýzavinnéhozprečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia výkonuúradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je vyššie
uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne obžalovaný na položené

otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne „áno“, preto okresný súd po
procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonal
len v súvislosti s výrokom o treste. Obžalovaným podané odvolanie smerovalo len proti výroku o treste
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady Trestného zákona upravujúce ukladanie sankcií a trestov, na ktoré je povinný prihliadnuť a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo

obžalovanému uložil súhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie. Krajský
súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje,
nakoľko opakovať správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné.

Krajský súd dodáva, že aj z vykonaného dokazovania, ako aj z argumentácie uvedenej v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia je zjavné, prečo okresný súd obžalovanému uložil súhrnný trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie. Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný
– trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/50/2023 zo dňa 02. 06. 2023,
právoplatným dňa 23. 06. 2023, ktorým mu bol podľa § 289 ods. 3 písm. b) Tr. zák. za vedenie
motorového vozidla po vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 469,68 ng/ml v krvi a amfetamínu v

koncentrácii 41,51 ng/ml uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky.
Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 0T/1/2025 zo dňa 04. 01. 2025 bol
obžalovanému opäť podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. (v jednočinnom súbehu s prečinom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) za vedenie motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu a aj napriek tomu, že mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov. Ďalším trestným
rozkazomsp.zn.0T/8/2025zodňa20.04.2025bolobžalovanýprávoplatneodsúdenýzaprečinmarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keď viedol motorové vozidlo napriek
tomu, že mu bol trestným rozkazom sp. zn. 0T/1/2025 uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel vo výmere 6 rokov.

Nakoľko sa skutku v bode 1/ obžaloby obžalovaný dopustil pred vydaním (a teda aj doručením) trestného
rozkazu sp. zn. 0T/8/2025, súd mu preto ukladal súhrnný trest v zmysle § 42 Tr. zák.

Obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 3 Tr. zák. po tretí krát, keď bol za takýto trestný čin už odsúdený (rozhodnutia Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3T/50/2023 a sp. zn. 0T/1/2025).

Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák., súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa
za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič

dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, dvakrát odsúdený.

Okresný súd uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v zmysle ustanovenia §
61 ods. 5 Tr. zák. dostatočne podrobne zdôvodnil na stranách 6, 7 a 8 odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Súd sa vysporiadal s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj so zásadou
individualizácie trestu a uviedol z akých dôvodov a na základe akých skutočností obžalovanému ukladal
vyššie uvedený trest zákazu činnosti na doživotie. Okresný súd sa taktiež vyjadril k možnosti, resp.
nemožnosti mimoriadneho zníženia tohto trestu, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mimoriadne
zníženie odôvodňovali.

S ohľadom na uvedené je aj podľa názoru krajského súdu uložený súhrnný trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na doživotie zákonný a spravodlivý, splňujúci atribúty generálnej a individuálnej
prevencie, dostatočne zabezpečujúci ochranu spoločnosti, ako aj nápravu obžalovaného a zohľadňujúcijednotlivé osobitosti prípadu, ako je osoba obžalovaného, či jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti
a tento trest tak v celom rozsahu napĺňa základné zásady ukladania sankcií a trestov podľa § 33a a §
34 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd konštatuje, že zároveň nezistil žiadne zásadné porušenie ustanovení o

ukladaní trestu.

K návrhom obžalovaného a obhajoby krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a
uzatvára, že v prípade obžalovaného by v súčasnosti účel trestu s ohľadom na zásady Trestného zákona
upravujúce ukladanie sankcií a trestov trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na kratšiu dobu

nenaplnil a navyše by v súlade s ustanovením § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. takýto trest ani nemohol byť
ukladaný. Bolo by možné uvažovať nad mimoriadnym znížením tohto trestu, avšak na aplikáciu tohto
inštitútu by bolo nevyhnutné naplniť okolnosti na mimoriadne zníženie tohto trestu. Taktiež s ohľadom
na námietky obhajoby ohľadom judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd uvádza, že
sa citované rozhodnutia sa týkali odlišných vecí, najmä pozastavenia účinnosti ustanovenia § 61 ods. 5
písm. b) Tr. zák. (a rozporu pri ukladaní obligatórneho trestu odňatia slobody v zmysle § 34 ods. 6 Tr.

zák. a iného absolútneho trestu).

V neposlednom rade krajský súd dodáva, že obžalovaný v relatívne krátkej dobe po sebe opakovane
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ako aj iných návykových látok, pričom takéto konanie
je nevyhnutné považovať za vysoko spoločensky nebezpečné, pri ktorom dochádza k významnému

ohrozeniu života, zdravia a majetku (nielen) ostatných účastníkov cestnej premávky.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS

264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí
odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č.

19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovaného A. B., považujúc ho za
nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.