Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/43/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201597
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725201597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D.
E. XXXX/XX, XXX XX D. – B. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom Holubyho
51,03601Martin,vkonaníonávrhuotcanazníženievýživného,oodvolaníotcamaloletéhodieťaťaproti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 28P/124/2025-160 zo dňa 1. októbra 2025 v spojení s opravným

uznesením č. k. 28P/124/2025-199 zo dňa 05.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej aj len „rozsudok“) okresný súd návrh
otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol (výrok I.). O trovách prvoinštančného konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie
výživného, jeho odôvodnenie a žiadal oproti poslednému rozsudku, ktorým bola určená výška výživného
na sumu 300,- Eur mesačne, túto znížiť na 200,- Eur mesačne, vyjadrenie matky k návrhu otca
maloletého dieťaťa, Správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 17.07.2025, vyjadrenie
rodičov maloletej na nariadenom pojednávaní, potvrdenia o príjmoch rodičov maloletého dieťaťa,
Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu otca zo dňa 18.04.2024, pripojený spis okresného
súdu sp. zn. 9P/139/2020 a za aplikácie ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,

2, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohol
opätovne rozhodnúť o výživnom (zníženie, zvýšenie, resp. zrušenie) je zmena pomerov, a to jednak
na strane dieťaťa ako oprávneného, ako aj na strane povinného rodiča alebo na oboch stranách.
V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
pôvodného rozhodnutia.4. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu okresný súd návrh otca na zníženie výživného
ako nedôvodný zamietol.

5. Maloletá A. pochádza z manželstva účastníkov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 9P/204/2020 zo dňa 28.01.2021, právoplatným dňa 04.01.2021. Týmto
rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a schválil dohodu rodičov o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. v tom znení, že maloletá sa na čas po rozvode
zverila do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch rodičov maloletú zastupovať a spravovať

jej majetok a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- Eur
mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu
manželstva. Styk rodičia nežiadali upraviť.

6. V čase konania rozvodu manželstva maloletá navštevovala 5. ročník ZŠ, na maloletú boli uvádzané
len bežné výdavky, príležitostne detské tábory.

Aktuálnemaloletánavštevuje1.ročníkgymnázia,výdavkymáokrembežnýchajsúvisiacesozáujmovou
činnosťou (ZUŠ), rôzne mimoškolské aktivity, zvýšené výdavky súvisiace s nosením strojčeka, so
zubnou starostlivosťou. Aktuálne mesačné výdavky, ktoré okresný súd akceptoval, predstavovali
alikvótnu časť bývania 150,- Eur, strava 200,- Eur, ošatenie 50,- Eur, hygiena 30,- Eur, náklady na
strojček a zubnú starostlivosť 30,- Eur, telefón 11,- Eur, poistka 13,44 Eur, ZUŠ 7,08 Eur, ZRPŠ 5,- Eur,

školské pomôcky 8,30 Eur, mimoškolské aktivity 50,- Eur (zahrnuté náklady na doučovanie anglického
jazyka 10,- Eur), ISIC 20,- Eur, obedy 50,- Eur.

7. V čase konania o rozvod otec maloletej nebýval v spoločnej domácnosti s matkou, býval so svojím
otcom, výdavky uvádzal 100,- Eur nájom a energie, 100,- Eur strava, 25,- Eur hygienické potreby.

Pracoval v spoločnosti ECCO Slovakia a.s. a jeho pracovný pomer bol ukončený ku dňu 30.11.2020.
Z potvrdenia o príjme otca (č.l. 6 pripojeného rozvodového spisu) vyplynulo, že čistá priemerná mesačná
mzda otca za obdobie od 01/2020 do 09/2020 bola v sume 1.073,93 Eur. Okrem bežných výdavkov otec
uvádzal aj výdavky na spotrebný úver 293,25 Eur, pôžička 45,- Eur, ostatné výdavky na spoločný čas
s dcérou. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru bolo otcovi vyplatené odstupné v sume 9.581,80

Eur brutto.
Aktuálne otec maloletej stále žije v domácnosti so svojím otcom, výdavky má bežné v súvislosti
s domácnosťou, ktoré si delí s otcom, nepribudla mu vyživovacia povinnosť, aktuálne nie je úverovo
zaťažený. Výdavky otca: plyn 80,- Eur, elektrina 312,- Eur ročne, televízia 250,- Eur ročne, odpad 36,50
Eur ročne, daň 33,72 Eur ročne, poistenie bytu 109,50 Eur ročne, mobil 12,- Eur mesačne, poplatky za

byt 160,- Eur mesačne, lieky 10,- Eur mesačne a jeho čistý mesačný príjem podľa potvrdenia vydaného
TESCO STORES SR, a. s., zo dňa 20.06.2025 dosahuje za obdobie od 06/2024 do 05/2025 sumu
817,64 Eur.

8. Matka v čase rozvodového konania bola zamestnaná v spoločnosti F. G., a.s., a jej čistý priemerný

mesačný príjem bol od 11/2019 do 10/2020 vo výške cca 708,47 Eur a aktuálny príjem matky podľa
potvrdenia o príjme vydaného H. D., spol. s r.o. zo dňa 19.06.2025 predstavoval za obdobie od 06/2024
do 05/2025 sumu 1.060,44 Eur. Z dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
(č.l. 148 spisu) vyplynulo, že matka sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru ku
dňu 30.09.2025 s tým, že matke bude vyplatená mzda, náhrada mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky

a odmena vo výške 4.800,- Eur v hrubom. Výdavky na strane matky predstavujú: úver 400,- Eur, 300,-
Eur bývanie, TV 30,- Eur, poistka 30,- Eur, pohonné hmoty 70,- Eur, strava aj s maloletou 450,- Eur,
hygiena a ošatenie 50,- Eur až 100,- Eur.

9. Z Lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu otca zo dňa 18.04.2024 vyplynulo, že u otca

bol vykonaný posudok z dôvodu PN viac ako 6 mesiacov, profesia: chemik, obsluha fréz a balenie,
s výsledkom, že otec je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Obdobný záver – dlhodobo
nespôsobilý pre navrhovanú prácu chemik – obsluha fréz a balenie – vyplynul aj z predloženej Lekárskej
správy D. I. B. z 18.04.2024 (č.l. 167 spisu).

10. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 9P/139/2020 o určení výživného bolo preukázané, že
rozsudkom č. k. 9P/139/2020-86 zo dňa 23.11.2020 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej
okrem iného bola otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletej výživné v sume 300,- Eur mesačne
od 20.07.2020.11. Otec maloletej okrem iného poukazoval aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom,
t.j. tabuľkové výživné, podľa ktorej by mal uhrádzať výživné na maloletú A. vo výške 24 % z čistého

mesačného príjmu. Okresný súd však tento argument otca neakceptoval, pretože metodika pre výpočet
výživného má len odporúčací charakter, súd nie je ňou viazaný a nemôže zakladať dôvod na zníženie
výživného, keďže každé jedno rozhodnutie o výživnom je založené na riešení čisto individuálnych
otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady. Aj v úvode metodiky o tzv. tabuľkovom
výživnom je zdôraznený jej nezáväzný, odporúčací charakter, pričom vychádza z určitej premisy, že sa

využíva pri štandardných, obvyklých prípadoch, zohľadňovať sa má miera starostlivosti, styk povinného
rodiča s dieťaťom. Otec sa s maloletou nestretáva, všetkú osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne
matka.

12. Ďalším argumentom pre zníženie výživného zo strany otca maloletej bolo poukazovanie na
pôvodné konanie, v ktorom mu bola určená výška výživného v sume 300,- Eur a započítanie

jednorazového príjmu – odstupného. Okresný súd uviedol, že výživné otca na maloletú A., ktoré bolo
určené v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletej A. vychádzalo zo schválenej rodičovskej
dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode. Prípadné
výtky k pôvodnému konaniu podľa okresného súdu neobstáli a nemôžu vyvolať zmenu rozhodnutia
o výživnom, pretože, ak otec nesúhlasil s výškou výživného, ktorá mu bola uložená, tak svoju obranu

mal adresovať v pôvodnom konaní a nemal pristúpiť k uzavretiu rodičovskej dohody, prípadne v prípade
autoritatívneho rozhodnutia súdu mohol uplatniť opravné prostriedky. Zo Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 28.01.2021 (z pripojeného spisu sp. zn. 9P/204/2020 str. 2 zápisnice) vyplýva, že samotný právny
zástupca otca modifikoval návrh otca na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
a uviedol, že otec súhlasí s rozsudkom o úprave výkonu rodičovských práv, ako aj s výživným vo

výške 300,- Eur. Nad rámec uvedeného okresný súd uviedol, že otec slobodne a vážne súhlasil
s takouto výškou výživného, aj keď v čase rozhodovania jeho pracovný pomer už skončil. K zohľadneniu
vyplateného odstupného okresný súd uviedol, že aj odstupné sa zohľadňuje v celkových majetkových
pomeroch otca.

13. Ďalším dôvodom, pre ktorý otec maloletej žiadal znížiť výživné bol poukaz na jeho aktuálny príjem
a zdravotný stav. Okresný súd mal za preukázané, že otec maloletej bol v zmysle predloženého
lekárskeho posudku uznaný ako dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, a to chemik
– obsluha fréz a balenie. Otec maloletej tak zdravotne nie je spôsobilý vykonávať túto prácu, avšak
v minulosti pôsobil aj na iných pracovných pozíciách, je vyučený vodoinštalatér, môže si teda nájsť aj

inú (lepšie platenú) prácu, ako aktuálne vykonáva, aby zvýšil svoj príjem a aj svoju životnú úroveň,
na ktorú poukazoval. Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca v hospodárstve SR za celý rok 2024 dosiahla 1.524,- Eur, v Žilinskom kraji priemerná
nominálna mesačná mzda za rok 2024 bola 1.387,- Eur. Otcovi maloletej nepribudla od posledného
rozhodnutia vyživovacia povinnosť, aktuálne nie je úverovo zaťažený, ako tomu bolo v pôvodnom

konaní, odpadli mu výdavky súvisiace s tým, že trávi voľný čas s maloletou, pričom pri sčítaní otcových
pravidelných mesačných výdavkov, ktoré deklaroval v konaní, okresný súd uviedol, že aj pri aktuálnom
príjme a zaplatení výživného otec disponuje dostatočnými prostriedkami, z ktorých si môže dopriať aj
spomínané kino, či divadlo.
Mesačné základné výdavky otca maloletej (bez stravy a hygieny, ktoré, keďže žije s otcom je predpoklad,

že si ich delia), naviac otec ako zamestnanec Tesca by mal mať podľa znalostí okresného súdu aj
zamestnanecké zľavy na nákupy, aj s výživným sú vo výške 516,23 Eur. Naproti tomu maloletá je staršia
ako v pôvodnom konaní, začala navštevovať strednú školu, čo v zmysle ustálenej judikatúry je jeden
z dôvodov, ktorý zakladá zmenu pomerov pri zvýšení výživného a podľa mesačných výdavkov, ktoré
vyjadril okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, celkové mesačné náklady na

maloletú predstavujú sumu 630,- Eur, po odpočítaní 60,- Eur ako prídavku na dieťa 570,- Eur, je preto
spravodlivé preniesť väčšiu mieru ako polovicu výdavkov na otca, keďže sa s maloletou nestretáva,
osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, a tým oprávnene výdavky na maloletú zodpovedajú určenému
výživnému podľa posledného súdneho rozhodnutia vo výške 300,- Eur mesačne. Okresný súd
vzhľadom k uvedenému nemal splnené podmienky, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia o výživnom,

preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.

14. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f)

CSP, pretože rozsudok považuje za výsledok „nefér“ prístupu zo strany zákonnej sudkyne. Na prvom
pojednávaní (11.08.2025) sudkyňa protokolovala otcom maloletej uvádzané krstné meno lekára H. ako
H.. Na vysvetlenie, že nejde pôvodom o Slováka, protokoláciu opravila, avšak predpoklad u sudkyne
bol ten, že otec má lekára známeho a z tohto môže profitovať, pokiaľ ho označuje „Janko“. Na
druhom pojednávaní (01.10.2025) zákonná sudkyňa položila sugestívnu a kapcióznu otázku, či podal

návrh len kvôli metodike výpočtu výživného. Pokiaľ ide o dovolenky, sudkyňa nezaprotokolovala slová
matky, že oni na dovolenku chodia, teda hmotná úroveň matky je vyššia ako otca maloletej. Dôvodom
podaného návrhu na zníženie výživného bola zmena zdravotného stavu, pre ktorý sa znížil zárobok.
Otcovi maloletej je zrejmé, že metodika výpočtu výživného má odporúčací charakter. Vzájomný vzťah
s maloletou zničil niekto iný a nenesie za to následky. Okresný súd uznal výdavky otca maloletej 516,23
Eur, pričom u maloletej uznal na stravu 200,- Eur mesačne. Tvrdenie, že stravu si s jeho otcom delia a že

má zľavy na nákupy, sú mimo zisťovaných a dokazovaných skutočností. Otec otcovi maloletej nekupuje
stravu, a ak si otec maloletej kúpi jedlo, nerozdelí si ho so svojím otcom, zje ho sám a náklady idú na
ťarchu jeho príjmu. Metodika výpočtu výživného bola v jeho prípade odignorovaná, mala byť pomôckou,
ako znížiť nápad vecí na súd a vzhľadom na jeho prípad je úplne zbytočná. K výške priemernej mzdy
v Žilinskom samosprávnom kraji uviedol, že či má odísť inde a zanechať otca?, kedy by potom musel

rátať s nárastom nákladov na bývanie. Zmenu zdravotného stavu si nevybral. Z nákladov pre maloletú
okresný súd odpočítal len prídavok na dieťa 60,- Eur, ale neodpočítal sumu daňového bonusu. Navrhol
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že od 01.06.2025 bude znížená jeho vyživovacia povinnosť na
maloletú v sume 200,- Eur mesačne a žiadnemu z účastníkov nebude priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka. Nesúhlasila s odvolaním a uviedla, že od určenia
výživného na základe súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom č. k. 9P/139/2020-86 zo dňa
23.11.2020, nežiadala počas celej doby o zvýšenie výživného. Opakovane sa snažila, aby prejavoval
záujem o dcéru, pretože odišiel zo dňa na deň zo spoločnej domácnosti, avšak otec maloletej mal svoje

vlastné záujmy a povinnosti. Všetky náklady maloletej boli zdokumentované na pojednávaní o znížení
výživného. V práceneschopnosti matka pokračuje od 26.09.2025 a následne je predpoklad ukončenia
a zaevidovania sa na úrade práce. Sú predpokladané dávky v nezamestnanosti vo výške 600,-
Eur z hrubého príjmu. Je na hanbu tvrdenie otca, že hmotná úroveň dcéry je vyššia, pokiaľ oblečenie
a potreby pre ňu kupuje v bežných obchodoch (Sinsay, Gate, Tesco), avšak maloletá sa vyvíja, mení sa

jej postava, od septembra 2025 nastúpila do 1. ročníka na gymnázium do Žiliny, kde cestuje z D.. V škole
majú rôzne aktivity a v záujme matky je ju v nich podporovať. V mesiaci január 2026 má byť lyžiarsky
výcvik, s ktorým bude potrebné nahradiť náklady s tým súvisiace. Otec maloletej si môže dovoliť viac
dovoleniek z našetrených 5.000,- Eur, na ktoré poukazoval na každom pojednávaní. Mal by sa postarať
o svoju vlastnú dcéru, o ktorú sa nevedel starať ani počas manželstva a aký vzťah s dcérou za tie roky

vybudoval, taký ho aj má. Žiadala, aby odvolanie otca maloletej bolo posúdené v prospech maloletej,
pretože dieťa má byť u každého z rodičov na prvom mieste.

17. K vyjadreniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej, ktorý zdôraznil, že sa snažil s dcérou mať
vzťah a oslovil aj kolízneho opatrovníka s cieľom tento vzťah zachovať. Bola to matka, ktorá tomuto

bránila. Uviedol, že bude musieť zákonodarcovi navrhnúť, aby boli z pojednávania vyhotovované aj
obrazové záznamy.

18. K vyjadreniu otca maloletej sa vyjadrila matka podaním zo dňa 29.01.2026, ktorá odmietla, že by
bránila styku otca s maloletou, tento nebol upravený ani po rozvode pred piatimi rokmi, pretože o jeho

úpravu nepožiadal a z jej strany nedošlo k žiadnemu úmyselnému alebo bezdôvodnému obmedzovaniu
kontaktu. Nepovažovala za potrebné sa opakovane vyjadrovať.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP posúdilnapadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením (ďalej aj „rozsudok“) a za dodržania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol tento potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/43/2026-209 zo dňa 20.04.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.04.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

22. Podstatou odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bolo
namietanie, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď rozsudok okresného súdu vo svojom výsledku, t. j.
zamietnutie návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, je výsledkom odignorovania vyššej
životnej úrovne matky a maloletého dieťaťa oproti otcovi, neakceptovanie zmeny pomerov na strane
otca maloletého dieťaťa v jeho zdravotnom stave, ktorý sa premietol do zníženého zárobku, popretie
metodiky výpočtu výživného, hoci má odporúčací charakter, pričom k nerealizovaniu styku s maloletou

nedochádza z jeho vôle, ale z titulu prenosu negatívnych emócií z matky na maloletú dcéru. Otec
maloletejnamietalvyjadreniaokresnéhosúduovýškepriemernejmzdyvŽilinskomsamosprávnomkraji,
výdavky na maloletú v strave 200,- Eur mesačne, závery v príjmovej oblasti otca maloletej, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, pokiaľ ide o konštatovanie benefitov na strane otca maloletej ako
zamestnanca Tesca, nezohľadnenie daňového bonusu k mesačným nákladom na maloletú, ak okresný

súd odpočítal len sumu prídavkov na dieťa 60,- Eur mesačne. Otec maloletej zotrval na svojom návrhu
na zníženie výživného v sume 200,- Eur mesačne od 01.06.2025.

23. Krajský súd, tak ako aj okresný súd, mal za zistené, že o vyživovacej povinnosti otca naposledy
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 9P/204/2020-50 zo dňa 28. januára 2021,

právoplatným dňa 04.02.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal
platiť pre maloletú výživné vo výške 300,- Eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva.

24. Okresný sú dôsledne postupoval, ak od tohto posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej

povinnosti otca voči maloletej dcére porovnal pomery v čase tohto posledného súdneho rozhodnutia
s pomermi k momentu napadnutého rozsudku okresného súdu.

25. Krajský súd nevyhodnotil relevantnosť námietky podanej otcom maloletého dieťaťa, že by na základe
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

26. Okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého prijal správne
skutkové závery a následne došlo aj k správnemu právnemu vyhodnoteniu, z ktorého dôvodu za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom
okresného súdu a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. Z dôvodu, že rozhodnutie krajského

súdu a okresného súdu z hľadiska predmetu konania tvoria organickú jednotu, za aplikácie ust. § 387
ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku krajského súdu nebolo potrebné zopakovať tie vecne správne
skutkové zistenia a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd napadnutým rozsudkom, ale bolo
postačujúce na ne len odkázať.
Krajský súd za rešpektovania ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP k podstatným tvrdeniam otca maloletého

dieťaťa uvádzaným v odvolaní je názoru, že dôsledne bolo aplikované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
a následne správne skonštatované súdom prvej inštancie, že nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov
na strane otca maloletého dieťaťa od posledného súdneho rozhodnutia, aby bolo možné vyhovieť jeho
návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa zo sumy 300,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur
mesačne.

27. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 157 CMP, podľa ktorého rozsudok vo
veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery vyplýva, že zákonným
predpokladom zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia je zmena pomerov, ku ktorej došlo nastrane niektorého z účastníkov konania. Nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale táto musí byť
podstatná, čo do svojho rozsahu. Zmenu pomerov hodnotí súd s prihliadnutím na okolnosti každého
konkrétneho prípadu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného, alebo na

obidvoch stranách. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom oproti predchádzajúcemu súdnemu
rozhodnutiu môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Relevantnosť zmeny sa
zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými
z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli
vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu

pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Pri tomto posudzovaní však súd nie je oprávnený revidovať zistenia
a závery vyplývajúce z predchádzajúceho posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti,
pretože by tým zasiahol do zložky materiálnej právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení,
či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov pri určení výživného oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu,
prieskumu nepodlieha posledné súdne rozhodnutie, ale v novom konaní sa vychádza z pomerov
konštatovaných v poslednom súdnom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti, ktoré sa porovnávajú

s pomermi zistenými k dátumu vyhlásenia súdneho rozhodnutia. Inými slovami vyjadrené, súd v novom
konaní vychádza z predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia, ale ho nepreskúmava.

28. Oboznámením sa s priebehom súdneho konania, s obsahom zápisníc o súdnom pojednávaní
sa uvádza, že účastníkom konania boli vytvorené rovnaké podmienky na uplatňovanie svojich práv

a oprávnených záujmov. Ani jeden z účastníkov konania nebol zvýhodnený oproti druhému, a to ani
pre štádium vykonávaného dokazovania okresným súdom. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom
pred okresným súdom zo dňa 01.10.2025 vyplynulo, že účastníci konania nemali návrhy na doplnenie
dokazovania.
Vzhľadom k zistenému dôkaznému stavu boli ustálené mesačné náklady na maloletú v sume 630,- Eur

– 60,- Eur prídavok na dieťa = 570,- Eur, ktoré v podstate otec maloletej v odvolaní nenamietal, ak
apeloval na výdavky na svojej strane, ktoré vecne správne ustálil okresný súd v odseku 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a tieto porovnal s časom posledného súdneho rozhodnutia, ako aj príjmové
možnosti otca maloletej. Okresný súd rovnakým zákonným princípom porovnal pomery matky maloletej
v čase posledného súdneho rozhodnutia, ako aj k dátumu napadnutého rozsudku okresného súdu.

V správnosti tohto postupu a vyvodených skutkových záverov krajský súd nezistil relevantnosť odvolania
otcamaloletejzaprihliadnutiaajtoho,ževčaseposlednéhosúdnehorozhodnutiamaloletánavštevovala
5. ročník základnej školy a aktuálne navštevuje 1. ročník gymnázia, v dôsledku čoho objektívne nastal
nárast potrieb a výdavkov na strane maloletej, ktoré položkovite boli preukázané a ustálené v konaní
pred okresným súdom tak, ako sú vyjadrené v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré

v podrobnostiach krajský súd odkazuje za aplikácie § 387 ods. 2 CSP.

29. V spôsobe vedenia konania okresným súdom nebolo zistené, že by konajúca sudkyňa pri zisťovaní
skutočného stavu nedodržala základné princípy pre štádium dokazovania, ktoré vyplývajú z Čl. 6, Čl. 10,
Čl. 12 CMP, ak v súčinnosti s účastníkmi konania zisťovala skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie,

pre ktorý boli vykonávané dôkazy za rešpektovania hospodárnosti konania.
Z postupu konajúcej sudkyne, z napadnutého rozsudku okresného súdu nebolo zistené, že by pri
hodnotení zdravotného stavu otca maloletej nebolo vychádzané z odborných záverov, ak okresný
súd v odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na lekársky posudok o zdravotnej
spôsobilosti otca maloletej na prácu a na lekársku správu MUDr. Antona Kurica.

30. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.10.2025 (č. l. 152 – 159 spisu) vyplynulo, že
účastníci konania mali možnosť sa vyjadriť k priebehu dokazovania, označiť ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Bolo zaprotokolované, že matka po rozvode s otcom maloletej bola na dovolenke
v Turecku. Ak otec maloletej v odvolaní namietal, že neboli zaprotokolované slová matky maloletej, že

absolvovali dovolenku, tak táto námietka sa nepreukázala ako opodstatnená, vzhľadom k už uvedenej
Zápisnici o pojednávaní zo dňa 01.10.2025.

31. Podstatným pre dané odvolacie konanie bolo to, či na základe výsledkov dokazovania, porovnania
okolností vyplývajúcich z posledného súdneho rozhodnutia s okolnosťami k momentu vyhlásenia

napadnutého rozsudku, došlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky k tomu, aby bolo opätovne
rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa, resp. táto bola znížená zo sumy 300,- Eur
mesačne na sumu 200,- Eur mesačne. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že
nenastala taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnostiotcavočimaloletej,nastranektorejnastalnárastvýdavkovsnávštevoustrednejškolyoprotiposlednému
súdnemu rozhodnutiu, keď bola žiačkou 5. ročníka základnej školy.

32. Pokiaľ na strane otca maloletej bol preukázaný priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od
06/2024do05/2025vovýške817,64Euravčaseposlednéhosúdnehorozhodnutiajehočistápriemerná
mesačná mzda bola 1.073,93 Eur, tak samotné zníženie tohto príjmu nebolo dôvodom na vyhovenie
návrhu otca maloletej v znížení vyživovacej povinnosti zo sumy 300,- Eur mesačne na sumu 200,-
Eur mesačne, a to práve s ohľadom na nárast výdavkov na strane maloletej a kvalifikovanú zmenu

pomerov, keď je študentkou strednej školy – gymnázia. Zmena zdravotného stavu u otca maloletej,
ktorý nie je dlhodobo spôsobilý vykonávať profesiu – chemik, obsluha fréz a balenie, ho však na
trhu práce nevylučuje z výkonu inej profesie za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu na plnenie si
primárnej zákonnej povinnosti, a to vyživovacej povinnosti voči maloletej tak, ako na to vecne správne
poukázal okresný súd v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Bolo zistené, že otec maloletej
v minulosti pôsobil aj na iných pracovných pozíciách, je vyučený vodoinštalatér, t. j. vecne správne

prihliadol okresný súd aj na údaje Štatistického úradu SR o priemernej nominálnej mesačnej mzde
zamestnanca v hospodárstve SR, so vzatím do úvahy možností na strane otca maloletej na zvýšenie
si terajšieho príjmu. Bol vecne správny záver okresného súdu, že len samotná zložka zníženia príjmu
u otca maloletej oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu nemôže sama osebe predstavovať podstatnú,
zásadnú a kvalifikovanú zmenu pomerov k tomu, aby vyživovacia povinnosť otca maloletej bola znížená

v zmysle jeho návrhu.
Pri zamietnutí návrhu otca maloletej na zníženie výživného vecne správne bolo prihliadané aj na výlučnú
osobnú starostlivosť matky o maloletú, ako aj, že otcovi maloletej nepribudla od posledného súdneho
rozhodnutia ďalšia vyživovacia povinnosť, t.j. má dané podmienky k tomu, aby vynaložil maximálne
úsilie na to, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v čo najvyššej možnej miere, a to tak, ako bola

určená posledným súdnym rozhodnutím v sume 300,- Eur mesačne, od ktorého uplynula doba štyroch
rokov k dátumu napadnutého rozsudku okresného súdu a nastal objektívny nárast výdavkov a potrieb
maloletej ako oprávnenej z výživného.

33. Nebolo namieste bez ďalšieho dávať dôraz, tak ako opätovne uvádzal otec maloletého dieťaťa

v odvolaní, na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike vydanú Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktorá má odporúčací charakter, a ktorá vychádza z kritérií, medzi ktoré nepatrí len
určenie čistého príjmu povinného rodiča, na ktorý príjem apeloval otec maloletej dcéry, ale uvádza ďalšie
kritéria,atozohľadnenieživotnejetapydieťaťa,počtuvyživovacíchpovinnostírodiča,zohľadneniemiery
starostlivosti o dieťa a styku s dieťaťom. Hoci Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republike má

odporúčací charakter, nebolo možné vziať do úvahy len jediné kritérium čistého príjmu otca maloletej
ako povinného rodiča, na ktoré v podstate apeloval, ale v súhrne aj ďalšie kritériá, tak ako ich vyjadruje
táto metodika, čo bolo nevyhnutné v okolnostiach danej veci zohľadniť, ktorý postup okresného súdu
bol vecne správny, a preto nemohlo dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam.

34. Podľa názoru krajského súdu zamietnutím návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného
bol rešpektovaný aj najlepší záujem maloletého dieťaťa, keď na základe vyhodnotenia konkrétnych
okolnostídanejvecinebolazistenázmenazásadnejšiehocharakteruprezníženievyživovacejpovinnosti
otca voči maloletému dieťaťu.

35. Okresný súd pri výdavkoch preukázaných na maloleté dieťa vecne správne prihliadol aj k odpočtu
sumy 60,- Eur ako prídavku na dieťa (odsek 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorý je síce
štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a
ktorá nenahradzuje plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, avšak sčasti tento prídavok môže
uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Od tejto dávky je však potrebné odlíšiť daňový bonus

na dieťa, ktorý nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných
podmienok započítať do čistej mzdy zamestnanca, ak ju uplatňuje mesačne, preto odvolací argument
otca maloletého dieťaťa o (ne)zohľadnení daňového bonusu bez ďalšieho nebol opodstatnený.

36. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov krajský súd nezistil dôvody k vyhoveniu

odvolania otca maloletej, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.