Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125204343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom D. E.
XXX a otec – F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom H. I. J., t. č. F. XXX, K., L. M., o
návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j es a vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. B. z doterajšej sumy 50,- eur mesačne na
sumu 330,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2025, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.04.2025 do 31.10.2025
pre maloletého A. vo výške 1.960,- eur, s a otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať
v mesačných splátkach po 55,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
tohtorozhodnutiaaždoúplnéhozaplateniastým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
splatnosť celého plnenia.

Týmto sa v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/174/2013-96
zo dňa 09.04.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2025 sa matka maloletého
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 50,- eur na sumu 400,- eur mesačne, a to od
podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.07.2015 uplynulo takmer 10 rokov a výživné nebolo odvtedy upravované. Mal.

A. má aktuálne XX rokov (čoskoro XX) a je žiakom druhého stupňa základnej školy. Vzhľadom na
jeho vek a rastúce nároky na starostlivosť a výchovu sa matke výrazne zvýšili aj náklady spojené so
zabezpečením jeho potrieb. Maloletý pravidelne navštevuje krúžok anglického jazyka, tréningy džuda,
krúžok stolného tenisu. Účasť na tréningoch džuda si vyžaduje okrem mesačných poplatkov za tréning
30,- eur aj špeciálne oblečenie - kimono, (cca 45,- eur) ktoré je potrebné vymieňať v závislosti od rastu
dieťaťa. Pri každom postupe do vyššieho technického stupňa je nutné zakúpiť opasok príslušnej farby
15,- eur. Každé testovanie je tiež spoplatnené 25,- eur. Ročný poplatok za registráciu v klube je 25,- eur.

Okrem záujmových činností vznikajú matke bežné výdavky spojené so školou, ošatením, stravovaním a
osobnými potrebami mal. dieťaťa, ktoré má rado aj rôzne iné aktivity, ktoré si tiež žiadajú ďalšie financie.
Matka zdôraznila, že otec maloletého nikdy neplatil výživné, neprejavuje o dieťa žiadny záujem, s
maloletým sa nestýka, ani matku nikdy nekontaktoval. Dlhodobo žije v Českej republike. Matka následneuviedla svoje majetkové a bytové pomery. Ďalej doplnila, že suma 50,- eur mesačne, stanovená pred
takmer desiatimi rokmi, nezodpovedá súčasným nárokom na výživu maloletého dieťaťa, a to ani pri
minimálnom štandarde. Navrhovaná suma 400,- eur je podľa matky adekvátna a primeraná, pretože

maloletý si zaslúži adekvátnu finančnú podporu. Matka považuje túto sumu za primeranú, vzhľadom na
dlhoročný nezáujem otca. Matka k návrhu pripojila listinné dôkazy, a to rodné listy mal. detí, rozhodnutie
OkresnéhosúduTrenčínč.k.31P/174/2013-96zodňa09.04.2015anájomnúzmluvuzodňa04.05.2023
vrátane dodatku č. 1 a dodatku č. 2.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike
súd požiadal o výsluch otca, na ktorý sa však bez ospravedlnenia nedostavil.

3. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 29.10.2025, ktoré uskutočnil v neprítomnosti
otca. Ten mal predvolanie riadne doručované, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani
nežiadal o jeho odročenie.

4. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že žije v prenajatom byte na ulici N. H. v F. spolu so svojim
priateľom O. K., spolu s mal. A. a s ďalšími mal. deťmi, a to mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. P. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Na výživu mal. D. matka dostáva 150,- eur. Matkin partner je otcom mal. P. a jeho
príjem je cca 1.200,- eur mesačne. Matka má mesačné výdavky na nájom 650,- eur, TV 10,- eur, paušál

53,- eur. Vlastní osobné motorové vozidlo Q. Q., r. v. 2004, ktoré kúpila za 500,- eur. V súčasnosti je
matka na rodičovskej dovolenke a jej príjem je rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur a prídavok na
tri deti vo výške 180,- eur. Žiadny iný príjem nemá. Pokiaľ ide o ďalšie deti matky, mal. D. má zvýšené
výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom, nakoľko má diétne obmedzenia, ďalšie výdavky má
na zubára, lebo má I. syndróm, mal. D. má hypotóniu. Mal. P. má veku primerané potreby.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane mal. A.
odporúča zvýšiť výživné zo sumy 50,- eur na sumu 330,- eur s účinnosťou odo dňa podania návrhu.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením

sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 31P/174/2013 súd oboznámil protokol o výsluchu otca zo dňa 07.01.2015 na č. l. 82 a na základe
takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Mal. A. pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí spolu nežijú. Rozsudkom

tunajšieho súdu č. k. 31P/174/2013-96 zo dňa 09.04.2015 bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne, s účinnosťou
od 01.04.2013. V čase poslednej úpravy výživného, t. j. vo apríli 2015 matka bývala spolu s maloletým
u priateľa v prenajatom byte spolu s ich synom D. E., nar. XX.XX.XXXX. Matka bola na rodičovskej
dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur mesačne a 2.026,- Kč

mesačne, ktoré jej boli vyplácané z Českej republiky, na mal. D. poberala rodinný prídavok vo výške
23,52 eur mesačne. Vtedajší priateľ matky bol zamestnaný s príjmom 416,- eur netto mesačne. Mal. A.
mal takmer tri roky, bol zdravý a mal veku štandardné potreby. Otec maloletého bol v čase poslednej
úpravy výživného zamestnaný s príjmom 14.000,- Kč mesačne. Býval na ubytovni, za ktorú mesačne
platil 3.000,- Kč. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Zvýšené náklady pre vlastnú osobu nemal. Nevlastnil

žiadne nehnuteľnosti, ani osobné auto. Bol slobodný a okrem mal. A. iné vyživovacie povinnosti nemal

8. Súd mal z vykonaného dokazovania v tomto konaní za preukázané, že mal. A. má v súčasnosti XX
rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ. Poplatok za stravu v školskej jedálni je 10,- eur mesačne. V čase
podania návrhu navštevoval krúžok anglického jazyka, tréningy džuda, krúžok stolného tenisu. Účasť

na tréningoch džuda si okrem mesačných poplatkov za tréning 30,- eur, vyžadovala aj ďalšie výdavky
na oblečenie, opasok, testovania, ročný poplatok za registráciu v klube. Od septembra 2025 sa maloletý
začalvenovaťfutbaluspoplatkom30,-eurmesačne.Okremtohomumatkazakupuješportovéoblečenie
a športové potreby. Trikrát týždenne má tréningy, na ktoré dochádza autobusom, avšak z tréningov ho
vyzdvihuje matka, nakoľko by musel jeden a pol hodiny čakať na spoj. Každú nedeľu maloletý absolvuje

turnaje, s čím sú spojené ďalšie výdavky na dopravu a stravovanie. Žiadne iné platené krúžky maloletý
nenavštevuje. Mal. A. je dispenzarizovaný v očnej ambulancii, inak je jeho zdravotný stav dobrý. Štyri
roky nosí okuliare, ktoré boli naposledy zakupované za sumu 270,- eur. Uvedené nebolo uhradenéz poistenia, nakoľko už išlo o druhé okuliare v tomto roku. Otec mal. A. nevidel od jeho 8 mesiacov.
Žiadnym spôsobom ho nekontaktuje. Výživné neplatí.

9. Pokiaľ ide o otca maloletého, z oznámenia Okresního soudu v Mladé Boleslavi zo dňa 29.07.2025
vyplýva, že otec sa na predvolanie k výsluchu bez ospravedlnenia nedostavil, a to ani dňa 24.06.2025
ani 29.07.2025. Dožiadaný súd ďalej oznámil, že otec je od 14.01.2018 zamestnaný v spoločnosti R., E.,
Z oznámenia ďalej vyplýva, že otec nie je podnikateľom, nepoberá dôchodok, ani dávky nemocenského
poistenia a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň nie je príjemcom dávok

štátnej sociálnej podpory, ani dávok pestúnskej starostlivosti. Z predložených potvrdení vyplýva, že
u svojho zamestnávateľa mal priemerný čistý mesačný príjem za mesiace od 04/2024 do 12/2024 vo
výške 28.486,88 Kč a od 01/2025 do 04/2025 otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške
34.214,50 Kč. Z lustrácie v REGOB na otca vyplýva, že má len vyživovaciu povinnosť k mal. A. a adresu
trvalého pobytu v H. I. J.. Aktuálne bytové podmienky otca sa súdu nepodarilo zistiť.

10. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o

opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi

existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal.
A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín v roku 2015. Potom, vychádzajúc
z citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine, súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie

výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom, dospel k záveru, že došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Návrh matky preto súd považoval za
dôvodný, avšak nie v celom rozsahu.

19. Po zhodnotení zmeny na strane mal. A. mal súd predovšetkým z výsluchu matky za preukázané,

že v súvislosti s jeho vekom ako aj z dôvodu rastu životných nákladov, došlo k zvýšeniu nákladov na
uspokojeniejehozákladnýchživotnýchpotrieb.Kpodstatnejzmenepomerovnastranemaloletého,ktorý
predtým nenavštevoval ani materskú školu, došlo predovšetkým z dôvodu, že v súčasnosti navštevuje
už druhý stupeň základnej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Nárast odôvodnených
potrieb maloletého, ktorý má XX rokov, navštevuje druhý stupeň a aktívne sa venuje športu (najskôr
džudu, v súčasnosti futbalu), možno nepochybne považovať za zmenu pomerov, ktorá si vyžaduje

zvýšenie výživného. Súd tak prisvedčil vyjadreniu matky maloletého, ktorá v rámci výsluchu uviedla, že
mesačná výška nákladov na futbalový krúžok maloletého je minimálne vo výške 30,- eur, ďalšie výdavky
predstavujú nákup športového oblečenia potrieb, cestovné a doprava z tréningov a na zápasy. Maloletý
okrem uvedeného už štyri roky nosí okuliare, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky.

20. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne,akrozumovéschopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal aj
na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá vychádza z premisy, že výška výživného
rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť,

ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje.

21. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace

s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej

úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a
pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Cieľom § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že

potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju
vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb,
pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

22. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, súd mal za preukázané, že matke od
predchádzajúceho rozhodovania pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a teda má celkovo tri
vyživovacie povinnosti. Matka býva spolu so svojim priateľom a tromi mal. deťmi v prenajatom byte, za
ktorého prenájom uhrádzajú 650,- eur mesačne. Matkin partner je otcom najmladšieho dieťaťa matky a
jeho príjem je cca 1.200,- eur mesačne. Matka má ďalšie výdavky na TV 10,- eur mesačne, paušál 53,-

eur mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo Q. Q., r. v. 2004. Matka je na rodičovskej dovolenke a
jej príjem je rodičovský príspevok a prídavky na tri deti v celkovej výške 663,30 eur. Matka dostáva ešte
výživné od otca mal. D., a to v sume 150,- eur mesačne. Mal. D. má zvýšené výdavky v súvislosti so
svojim zdravotným stavom, mal. P. má veku primerané potreby.23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec okrem maloletého A. nemá inú
vyživovaciu povinnosť. Nakoľko otec počas celého konania zostal pasívny, súdu sa jeho bytové a

majetkové pomery nepodarilo zistiť. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s
mesačným príjmom 14.000,- Kč. Otec je už od roku 2018 zamestnaný v tej istej spoločnosti, pričom
podľa predložených dokladov jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od apríla 2024 do apríla 2025
predstavuje 31.350,69 Kč. Pri prepočte priemerného čistého príjmu otca na eurá podľa kurzu zo dňa
29.10.2025 (24,348) predstavuje jeho priemerný mesačný zárobok 1.287,60 eura. Takáto výška príjmu

odôvodňuje určenie výživného v sume, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko celková
výška výživného predstavuje necelých 26 % z čistého príjmu povinného rodiča. Takéto percentuálne
určenie je v súlade so súčasnou rozhodovacou praxou slovenských súdov a možno ho považovať
za primerané, zohľadňujúc vek maloletého A., ako aj skutočnosť, že otec sa s maloletým dlhodobo
nestýka, na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva a výživné nebolo zvyšované od roku 2015.
Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec doposiaľ na výživu maloletého prispieval len sumou 50,- eur

mesačne, čo je suma zjavne nepostačujúca na pokrytie ani základných potrieb školopovinného dieťaťa.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako desať rokov, počas ktorých došlo k výraznému nárastu
cien tovarov a služieb, ako aj celkových životných nákladov. Vzhľadom na tieto okolnosti je pôvodne
určené výživné už zjavne neadekvátne a nezodpovedá aktuálnym potrebám maloletého ani reálnym
zárobkovým možnostiam povinného rodiča. Súd ďalej prihliadol aj na to, že maloletý nosí už štyri roky

okuliare, pričom ide o pravidelný a nevyhnutný výdavok súvisiaci s jeho zdravotným stavom, na ktorý
otec doposiaľ nijako neprispel.

24. Vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu majú obaja jeho rodičia, pričom sú povinní
prispievať na jeho výživu podľa svojich objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov.

Každý z rodičov je povinný v rámci svojich možností vyvinúť maximálne úsilie na zodpovedné plnenie
tejto povinnosti, aby boli zabezpečené základné potreby dieťaťa a primeraná životná úroveň v súlade
s jeho vekom a individuálnymi potrebami. Táto zásada nadobúda osobitný význam najmä v prípade
rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Bolo by nespravodlivé požadovať od matky maloletého, ktorá
zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o dieťa, aby sama znášala väčšinu alebo dokonca všetky

finančné náklady spojené s jeho výživou, najmä keď sama má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti a
v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch zabezpečiť spravodlivé
rozdelenie vyživovacej povinnosti medzi oboch rodičov, pričom výška výživného musí reflektovať nielen
potreby dieťaťa, ale aj reálne možnosti povinného rodiča, ktoré v tomto prípade objektívne umožňujú
platenie vyššieho výživného.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje súd zvýšenie výživného na mal. A. zo sumy
50,- eur na sumu 330,- eur mesačne po viac ako desiatich rokoch za dôvodné, primerané a v plnom
súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že takto určená
výška bežného výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a je primeraná aktuálnym

zárobkovým možnostiam otca. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že otec na výživu
maloletého dlhodobo neprispieva, nepodieľa sa na úhradách spojených so školou, stravovaním či
mimoškolskými aktivitami dieťaťa, nestretáva sa s ním a neprejavuje o jeho život záujem. Takéto
správanie len zvyšuje potrebu, aby výživné zabezpečilo aspoň materiálnu stránku životných potrieb
maloletého v rozsahu primeranom možnostiam otca. Súd na záver zdôrazňuje, že výživné slúži

predovšetkým na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa a zabezpečenie jeho dôstojného vývinu.
Nemožno ním nahradiť osobnú prítomnosť a citový vzťah rodiča v živote dieťaťa. Zvýšenie výživného v
tomto prípade preto predstavuje spravodlivú a primeranú úpravu, ktorá reflektuje nielen zvýšené potreby
maloletého, ale aj výrazne lepšie finančné pomery povinného rodiča. S prihliadnutím na všetky uvedené
okolnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a výživné na mal. A. zvýšil s

účinnosťou od 01.04.2025.

26. Vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh
na začatie konania. Nedoplatok na zvýšenom výživnom pre mal. A. vo výške 1.960,- eur (7 mesiacov
x 280,- eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným výživným) súd povolil otcovi splácať za

použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.27. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno

vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).