Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 8, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/88/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126200855
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3126200855.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. D. XXX, a neurčeného otca, za účasti náhradných rodičov: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ G.

F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom F. XXX, obaja právne zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, IČO:
42 284 643, o návrhu náhradných rodičov E. F. a G. F. na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
náhradných rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/16/2026-28 zo dňa 19. marca
2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/16/2026-28 zo dňa 19. marca 2026 v napadnutých

výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnáhradnýchrodičovnapadnutýmuznesenímokresnýsúdrozhodoltak,že:I.Začínasabez
návrhu konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasného zverenia mal. A. do osobnej

starostlivosti matky. II. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie: „Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
sa na čas do právoplatného skončenia konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o zverenie
maloletej do osobnej starostlivosti matky vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 35P/96/2025
zveruje do osobnej starostlivosti matky C. B., nar. XX.XX.XXXX. E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar.
XX.XX.XXXXsaukladápovinnosťodovzdaťmal.A.B.,nar.XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky
C. B., nar. XX.XX.XXXX.“ III. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/12/2025-110

zo dňa 21.07.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/181/2025-219 zo dňa
01.10.2025. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým sa náhradní rodičia E. F. a G. F. (ďalej
len „náhradní rodičia“) domáhali, aby súd zrušil neodkladné opatrenie č. k. 35P/12/2025-110 zo dňa
21.07.2025vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.13CoP/181/2025-219zodňa01.10.2025,

na základe ktorého je matka oprávnená stretávať sa s mal. A.. Svoj návrh odôvodnili tým, že biologická
matka maloletej A. neprejavuje i napriek právoplatnému a vykonateľnému uzneseniu dostatočný záujem
o maloletú a súdom nariadených stretnutí sa nezúčastňuje. Uviedli, že maloletú pripravujú na každé
stretnutie s výnimkou tých, pri ktorých im objektívne dôvody, ako napr. choroba maloletej A., príp.
choroba náhradných rodičov, nedovoľuje sa stretnutí zúčastniť. Matka však ruší väčšinu termínov styku,
častokrát ani neuvedie dôvod, pre ktorý sa stretnutia nezúčastní. Náhradní rodičia majú za to, že matka

nemá úprimný a jasný záujem o stretávanie sa s maloletou A.. Pokiaľ by mala matka úprimný záujem o
stretávaniesasmaloletou,využilabyvšetkymožnostiakosasmaloletoustretnúť.Neodkladnéopatrenietak neplní svoj účel a jeho ďalšie trvanie je neopodstatnené a v rozpore so záujmom maloletej, keďže
vytvára len neistotu a napätie bez reálneho prínosu pre dieťa.

3. Okresnému súdu bola dňa 03.03.2026 doručená správa kolízneho opatrovníka zo dňa 02.03.2026 z
prešetrenia pomerov. Počas sociálneho zisťovania bolo preverené, že maloletá nie je vedená k tomu,
aby vedela, kto je jej biologická matka. Pri oslovení mama má spojenie len s náhradným rodičom, svoju
mamu oslovuje len ako C.. Rodine bolo opakovane odporučené absolvovať spoločné stretávanie sa
maloletej s biologickou matkou v Centre pre deti a rodiny H.. Obaja manželia navrhnuté poradenstvo

odmietajú. Z prešetrenia pomerov u matky vyplýva, že bytové podmienky matky sú veľmi dobré.
Jedná sa o moderne zariadený rodinný dom, ktorý má matka v osobnom vlastníctve. Rodinný dom
pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa 07.11.2025 matka uzavrela manželstvo s I. B.,
ktorý sa v blízkej dobe plánuje zapísať do rodného listu maloletej, nakoľko chcú obaja zabezpečovať
starostlivosť o maloletú. Maloletá A. má v domácnosti vlastnú izbu, ktorú chcú postupne zariadiť. Matka
sapočasšetreniaopakovanevyjadrila,ževčasenarodeniamaloletejbolaveľmimladá,nemalažiadnych

rodinných príslušníkov, ktorí by jej pri výchove s maloletou pomáhali, ona sama bola v tom čase v ťažkej
finančnej situácii, preto sa rozhodla maloletú zveriť do náhradnej starostlivosti a po vytvorení vhodných
životných podmienok si maloletú zverí do svojej osobnej starostlivosti. Matka uviedla, že maloletú A.
veľmi ľúbi, rada ju navštevuje a nevie si život bez nej predstaviť. Opakovane uvádza, že komunikácia s
náhradnýmrodičomjekomplikovaná,mádojem,žematkebránivrozvíjaníaprehlbovanícitovýchväzieb

s maloletou A.. Matka pravidelne navštevuje referát poradensko-psychologických služieb s cieľom
pomoci matke pri rozvíjaní a podpore rodičovských kompetencií. Z pohľadu úradu je v najlepšom záujem
maloletej, aby súd vydal neodkladné opatrenie vo veci dočasného zverenia maloletej A. do osobnej
starostlivosti matky. Počas rozhodnutia súdu vo veci samej bude s rodinou spolupracovať úrad Hlohovec
aj Referát poradensko-psychologických služieb, ktorý sa opakovane zameria na podporu rodičovských

kompetencií.

4. Okresný súd uviedol, že mal. A. má 6 rokov a pochádza z mimomanželského vzťahu svojej matky.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/125/2022-68 zo dňa 16.09.2022 bola mal. A. zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti manželov E. a G. F. a matke bola uložená povinnosť platiť výživné na

maloletú. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.05.2024 vyplynulo, že matka na pojednávaní uviedla,
že má záujem o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, zmenila svoj život, je zamestnaná,
žije s priateľom a nechce, aby bola maloletá osvojená. Uznesením č. k. 35P/12/2025-63 zo dňa
04.04.2025 bolo výrokom I. nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd upravil styk matky s maloletou
A.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2025. Uznesením č. k. 35P/96/2025-7 zo

dňa 09.07.2025 bolo začaté bez návrhu konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti mal. A. na
základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisov, návrhom náhradných rodičov na zrušenie neodkladného
opatrenia, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi dospel okresný súd k

záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre začatie konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa mal. A. dočasne zverí do osobnej starostlivosti matky z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy jej pomerov. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že mal. A.
bola krátko po narodení umiestnená mimo osobnej starostlivosti matky, keďže matka sa v tom čase,
vzhľadom na svoj nízky vek, absenciu rodinného zázemia a nepriaznivú sociálnu situáciu, nevedela

o maloletú ani o seba riadne postarať. Maloletá bola následne umiestnená do profesionálnej rodiny a
neskôr zverená do náhradnej osobnej starostlivosti manželov F.. Zároveň z obsahov spisu vyplýva, že
matka po stabilizácii svojich životných pomerov prejavila záujem o maloletú, pričom tento svoj záujem
deklarovala už v roku 2024, keď aktívne vystúpila proti vysloveniu osvojiteľnosti maloletej a iniciovala
konania smerujúce k obnove svojich rodičovských práv a povinností. Od uvedeného obdobia matka

vyvíja snahu o nadviazanie a rozvíjanie vzťahu s maloletou, pričom si postupne vytvorila stabilné bytové,
sociálne aj rodinné zázemie, uzavrela manželstvo a aktívne spolupracuje s odbornými pracovníkmi za
účelom rozvoja svojich rodičovských kompetencií. Realizácia styku medzi matkou a maloletou bola v
priebehu času problematická a neprebiehala v rozsahu, v akom bola upravená súdnymi rozhodnutiami.
Súd však bol povinný posúdiť celkový kontext prípadu a najmä dôvody, pre ktoré sa vzťah medzi matkou

a maloletou dlhodobo nerozvíja. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá nie je vedená k
uvedomeniu si svojej identity vo vzťahu k biologickej matke, pričom osobu matky nevníma ako matku, ale
oslovuje ju menom. Zároveň bolo zistené, že maloletá má problém nadväzovať vzťahy s inými osobami,
ťažko znáša zmeny a adaptáciu, čo sa prejavuje aj v jej správaní v materskej škole. Takéto zisteniasignalizujú,žeaktuálnevýchovnéprostredieniejenastavenéspôsobom,ktorýbypodporovalprirodzené
rozvíjanie vzťahových väzieb maloletej, ale skôr vedie k jej fixácii na existujúce prostredie bez vytvárania
priestoru pre iné vzťahy.

6. Okresný súd zdôraznil, že jedným zo základných aspektov najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je
právo dieťaťa poznať svojich rodičov, vytvárať si k nim vzťah a rozvíjať vlastnú identitu v prirodzenom
rodinnom prostredí. Vzťah medzi dieťaťom a jeho biologickým rodičom predstavuje jedinečnú a
nenahraditeľnú väzbu, ktorá má zásadný význam pre jeho emocionálny, psychický a sociálny vývin.

Dlhodobé pretrvávanie stavu, v ktorom dieťa biologického rodiča nevníma ako rodiča, je preto
potrebné vnímať ako nežiaduce a vyžadujúce si aktívny zásah. Náhradná osobná starostlivosť nemá
za cieľ nahradiť biologickú rodinu, ale preklenúť obdobie, kým sa rodič stane schopným prevziať
osobnú starostlivosť o dieťa. V momente, keď sú na strane rodiča vytvorené vhodné podmienky a
tento prejavuje reálny a dlhodobý záujem o dieťa, je potrebné uprednostniť obnovenie prirodzeného
rodinného prostredia pred ďalším zotrvávaním dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Náhradní rodičia

odmietli spoluprácu s odbornými inštitúciami, konkrétne účasť na odbornom poradenstve, ktoré im
bolo opakovane odporúčané za účelom podpory vzťahu medzi maloletou a jej biologickou matkou.
Takýto postoj hodnotil okresný súd ako nespolupracujúci a nezodpovedajúci účelu náhradnej osobnej
starostlivosti. Zároveň z celkového priebehu realizácie styku vyplýva, že nedošlo k vytvoreniu takých
podmienok, ktoré by umožnili prirodzené a postupné budovanie vzťahu medzi maloletou a matkou. V

danom prípade dochádza k dlhodobému zlyhávaniu procesu zbližovania medzi matkou a maloletou,
pričom tento stav nie je možné pripisovať výlučne na ťarchu matky. Maloletá je v prostredí náhradnej
rodiny fixovaná do takej miery, že akýkoľvek pokus o nadviazanie kontaktu s matkou je pre ňu stresujúci,
pričom tento stav je do značnej miery výsledkom dlhodobého nastavenia prostredia, v ktorom vyrastá.

7. Preto dospel okresný súd k záveru, že ďalšie ponechanie maloletej v náhradnej osobnej starostlivosti
bez zásadnej zmeny nastavenia vzťahov by viedlo len k prehlbovaniu existujúceho stavu, v ktorom by
sa vzťah medzi matkou a maloletou fakticky úplne prerušil. Takýto vývoj by bol v rozpore s najlepším
záujmommaloletej,keďžebyjejdlhodoboznemožnilvytvoriťsivzťahsbiologickýmrodičomaprirodzene
rozvíjať svoju identitu. Matka má v súčasnosti vytvorené stabilné a vhodné podmienky pre starostlivosť o

maloletú, žije v usporiadanom rodinnom prostredí a aktívne pracuje na posilňovaní svojich rodičovských
kompetencií. Jej záujem o maloletú je dlhodobý a konzistentný, a to napriek komplikáciám, ktoré
sprevádzajú realizáciu styku. Za kľúčové považoval okresný súd stanovisko kolízneho opatrovníka,
ktorý jednoznačne odporučil dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Toto stanovisko
vychádza z aktuálneho šetrenia pomerov na oboch stranách a reflektuje najlepší záujem maloletej.

Neodkladné opatrenie slúži na bezodkladnú úpravu pomerov v situáciách, keď ďalšie zotrvanie v
existujúcom stave môže viesť k nenapraviteľným následkom. Okresný súd identifikoval riziko, že
bez okamžitého zásahu dôjde k úplnému odcudzeniu maloletej od jej biologickej matky, čím by bol
zásadne narušený jej budúci vývin, a preto pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým
maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň uložil náhradným rodičom povinnosť

maloletú matke odovzdať. Uvedené opatrenie má zabezpečiť jasný a vykonateľný rámec pre realizáciu
rozhodnutia a zároveň eliminovať neistotu a stres, ktorému bola maloletá vystavená pri opakovaných
neúspešných pokusoch o realizáciu styku. Jednoznačné usporiadanie pomerov je v danom prípade
nevyhnutné pre stabilizáciu situácie. Súčasťou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je zachovanie a
rozvíjanie jeho vzťahov s biologickými rodičmi, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti. Orgány verejnej

moci, vrátane súdov, sú preto povinné vytvárať také podmienky, ktoré umožnia postupné obnovenie
alebo budovanie týchto vzťahov, a to najmä v situáciách, keď medzi rodičom a dieťaťom došlo k ich
oslabeniu alebo prerušeniu. Maloletá A. je dlhodobo vychovávaná v náhradnej osobnej starostlivosti,
v dôsledku čoho je prirodzené, že jej primárne citové väzby sú v súčasnosti viazané na náhradných
rodičov. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže odôvodňovať dlhodobé udržiavanie stavu, v ktorom

maloletá nemá reálnu možnosť vytvoriť si vzťah k svojej biologickej matke. Obnovenie a prehĺbenie
vzťahu medzi matkou a maloletou nemožno očakávať okamžite a bez adaptačného procesu, ale ide o
postupný proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a najmä aktívnu spoluprácu všetkých zúčastnených
osôb. Takáto spolupráca však v danom prípade dlhodobo absentuje, čo je jedným z dôvodov, prečo
doterajší model styku nepriniesol očakávaný výsledok. Bez zásadnej zmeny v usporiadaní pomerov tak

nie je možné očakávať pozitívny vývoj vo vzťahu medzi maloletou a jej matkou. Nariadené neodkladné
opatrenie preto predstavuje nevyhnutný krok smerujúci k tomu, aby sa tento proces reálne začal a aby
maloletá dostala skutočnú možnosť vytvoriť si vzťah so svojím biologickým rodičom.8. K tvrdeniam náhradných rodičov o zhoršenom zdravotnom stave maloletej s poukazom na prejavy
depresívnej poruchy správania a posttraumatickej stresovej poruchy okresný súd uviedol, že z
obsahu spisov vyplýva, že uvedené ťažkosti sa u maloletej začali prejavovať až v období, keď sa

mal začať realizovať intenzívnejší kontakt maloletej s biologickou matkou. Táto časová súvislosť
naznačuje, že nejde o izolovaný zdravotný problém maloletej, ale o reakciu na situáciu, na ktorú
nebola dostatočne pripravená. Práve v takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby osoby zabezpečujúce
každodennú starostlivosť o maloleté dieťa aktívne napomáhali zvládaniu tejto situácie, najmä citlivým
vedením dieťaťa, primeranou prípravou na kontakt s rodičom a spoluprácou s odborníkmi. V danom

prípade nebol zo strany náhradných rodičov vytvorený dostatočný priestor pre to, aby maloletá túto
situáciu zvládla a aby kontakt s matkou mohol prebiehať postupne a primeraným spôsobom. Namiesto
toho sa prejavy maloletej stali argumentom pre obmedzenie kontaktu s matkou, čo v konečnom dôsledku
viedlo k prehlbovaniu existujúceho stavu. Za tejto situácie nie je možné akceptovať, aby bol zdravotný
stav maloletej, ktorý sa začal prejavovať v súvislosti s nadväzovaním kontaktu s matkou, dôvodom na
ďalšie obmedzovanie tohto kontaktu, resp. na udržiavanie súčasného usporiadania pomerov. Naopak,

ide o okolnosť, ktorá si vyžaduje citlivý, odborný a spolupracujúci prístup všetkých zúčastnených osôb.

9. Vzhľadom na to, že maloletá bola týmto neodkladným opatrením dočasne zverená do osobnej
starostlivosti matky, okresný súd zároveň výrokom III. zrušil predchádzajúce neodkladné opatrenie
upravujúce styk matky s maloletou, keďže jeho ďalšie trvanie stratilo svoje opodstatnenie, čím vyhovel

návrhu náhradných rodičov v celom rozsahu. Toto rozhodnutie má dočasný charakter a jeho účelom
je bezodkladná úprava pomerov maloletej do času právoplatného skončenia konania vo veci samej
o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 35P/96/2025, v ktorom bude vykonané podrobné
dokazovanie. Napriek tomu okresný súd považoval za nevyhnutné prijať také opatrenie, ktoré umožní

maloletému dieťaťu rozvíjať vzťah s jeho biologickým rodičom a vyrastať v prostredí, ktoré rešpektuje
jeho právo na rodinný život a formovanie vlastnej identity. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté
podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto uzneseniu podali náhradní rodičia odvolanie v časti výroku, ktorým okresný súd bez

návrhu začal konanie o nariadení neodkladného opatrenia, a výroku, ktorým rozhodol o dočasnom
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti biologickej matky. Toto rozhodnutie považovali
za vecne aj právne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a vydané v rozpore so zásadami civilného
mimosporového konania, ako aj so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolatelia
poukazovali na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého uznesenia bola náhradná osobná

starostlivosť o maloleté dieťa stále právoplatne stanovená a nebola zrušená žiadnym rozhodnutím
súdu vo veci samej. Zdôrazňovali, že náhradná osobná starostlivosť môže zaniknúť výlučne na
základe právoplatného rozhodnutia súdu, a to po vykonaní riadneho dokazovania. Podľa ich názoru
súd neodkladným opatrením fakticky odňal výkon osobnej starostlivosti osobám, ktorým bola táto
starostlivosť právoplatne zverená, čím vytvoril právne neudržateľný a vnútorne rozporný stav, v ktorom

existuje náhradná osobná starostlivosť, avšak bez reálnej možnosti jej výkonu. Namietali aj procesný
postup súdu, keď konanie o neodkladnom opatrení začal bez akéhokoľvek návrhu zo strany biologickej
matky, kolízneho opatrovníka alebo iného oprávneného subjektu. Uvádzali, že tento postup bol časovo
a vecne naviazaný na ich návrh na zrušenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia, o ktorom
okresný súd v zákonom stanovenej lehote nerozhodol. Podľa odvolateľov okresný súd svojou iniciatívou

faktickynahradilrozhodovanieovecisamejinštitútomneodkladnéhoopatrenia,čímobchádzapovinnosť
riadne zistiť skutkový stav a vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre konečné rozhodnutie.
Odvolatelia dlhodobo poukazovali na vývoj starostlivosti o maloleté dieťa od jeho narodenia. Uvádzali,
že biologická matka sa o dieťa po veľmi krátkom období prestala osobne starať a maloletá bola následne
umiestnená do náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorej vyrastala viac rokov. Zdôrazňovali, že práve

v ich domácnosti si dieťa vytvorilo stabilné životné prostredie, pocit istoty a silné citové väzby, ktoré
zodpovedali rodičovskému vzťahu. Podľa ich názoru okresný súd túto dlhodobú stabilitu ignoroval a
nevenoval dostatočnú pozornosť faktu, že maloleté dieťa fakticky nikdy nevyrastalo v trvalej osobnej
starostlivosti biologickej matky.
Pokiaľ ide o vzťah biologickej matky k maloletému dieťaťu, odvolatelia poukazovali na jej dlhodobú

pasivitu a nespoľahlivosť pri udržiavaní osobného kontaktu s dieťaťom. Uvádzali, že aj po tom, čo
bol styk biologickej matky s maloletou upravený neodkladným opatrením, sa matka na stretnutiach
často nezúčastňovala, stretnutia rušila na poslednú chvíľu alebo na ne bez ospravedlnenia neprišla.
V dôsledku toho sa styk buď vôbec nerealizoval, alebo prebiehal len sporadicky a bez primeranejkontinuality. Odvolatelia zdôrazňovali, že tento nezáujem biologickej matky mal negatívny dopad na
psychický stav dieťaťa, ktoré opakovane zažívalo pocit odmietnutia a neistoty. Za mimoriadne závažnú
považovali odvolatelia skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevzal

dostatočne do úvahy aktuálny zdravotný a psychický stav maloletého dieťaťa. Poukazovali na lekárske
správy odborných lekárov, z ktorých vyplývalo, že maloletá trpela vážnymi psychickými ťažkosťami,
mala diagnostikovanú depresívnu poruchu správania a posttraumatickú stresovú poruchu a vykazovala
výraznú citovú väzbu na náhradných rodičov. Odborné závery podľa nich jednoznačne neodporúčali
náhle odlúčenie dieťaťa od osôb, ktoré preň predstavovali hlavné vzťahové osoby, keďže takéto

odlúčenie mohlo viesť k zhoršeniu jej psychického stavu a k ďalšej traumatizácii. Odvolatelia namietali
aj absenciu dôkazov o bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého
dieťaťa, ktoré by odôvodňovalo použitie neodkladného opatrenia. Uvádzali, že súd v rozhodnutí
nešpecifikoval, v čom konkrétne spočívala naliehavosť zásahu a aké konkrétne riziká hrozili dieťaťu
v prípade, že by zotrvalo v náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ich názoru súd namiesto riešenia
akútnej situácie založil svoje rozhodnutie na úvahách o budúcom usporiadaní pomerov, čo neodkladné

opatrenie svojou povahou nahrádzať nemôže. Podľa odvolateľov predstavuje napadnuté uznesenie
neprimeraný, neodôvodnený a neproporcionálny zásah do dlhodobo stabilných pomerov maloletého
dieťaťa, je v rozpore s princípom právnej istoty, s ich právami osôb vykonávajúcich náhradnú osobnú
starostlivosť, ako aj s najlepším záujmom dieťaťa, ktorým je zachovanie stability, kontinuity vzťahov
a ochrana jeho psychického zdravia. Z uvedených dôvodov navrhovali, aby odvolací súd uznesenie

Okresného súdu Trenčín v napadnutej časti zrušil.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení v odvolacom konaní uviedol, že maloletá je od 10.04.2026 v
starostlivosti svojej matky C. B., ktorú oslovuje mama. Z pohľadu úradu je v najlepšom záujme maloletej,
aby zotrvala v prirodzenom rodinnom prostredí svojej biologickej matky, ktorá spolu s manželom pre

maloletú adekvátne zabezpečuje vhodnú úroveň starostlivosti, vytvára maloletej bezpečné a stabilné
prostredie, v ktorom sa dieťa zdržiava, adekvátne chráni a rozvíja jej dôstojnosť, ako aj duševný, telesný
acitovývývin.Matkavytvárapremaloletúvhodnéživotnépodmienky,rozvíjaspoločnévzťahovéväzbyaj
sinýmičlenmirodinyablízkymiosobami.Matkadokážezabezpečiťplnohodnotnúosobnústarostlivosťo
maloletú A., je schopná plniť riadnu rodičovskú úlohu a zabezpečiť vhodnú výchovu dieťaťa v stabilnom

prirodzenom rodinnom prostredí. V rodinnom prostredí matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré
by zotrvanie maloletej A. vylučovali. Maloletá sa spoločne s matkou zúčastňuje psychologického
poradenstva v rámci úradu Hlohovec, s cieľom zľahčenia adaptácie maloletej v prirodzenom rodinnom
prostredí.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec bolo vykonané sociálne šetrenie a

monitorovanie pomerov maloletého dieťaťa po jeho zverení do osobnej starostlivosti biologickej matky
na základe neodkladného opatrenia. Maloletá bola dňa 10. 4. 2026 odovzdaná matke, pričom podľa
jej vyjadrení aj pozorovaní úradu sa od začiatku v domácom prostredí správala pokojne, primerane
veku a bez prejavov strachu, smútku či odmietania. Adaptácia dieťaťa na nové prostredie prebiehala
postupne, bez výrazných adaptačných ťažkostí, pričom maloletá sa zapájala do spoločných aktivít

s matkou, jej manželom a širšou rodinou a postupne si k nim vytvárala citové väzby. Počas krátkej
hospitalizáciemaloletéhodieťaťavdôsledkuzdravotnýchťažkostíbolasdieťaťomprítomnámatka,ktorá
úrad priebežne informovala o zdravotnom stave dcéry a prejavovala obozretný a zodpovedný prístup
k jej potrebám. Po prepustení z nemocnice pokračovala adaptácia dieťaťa v domácom prostredí, ktoré
úrad vyhodnotil ako stabilné, bezpečné a materiálne i hygienicky plne vyhovujúce. Matka sa dlhodobo

zúčastňovala psychologického poradenstva zameraného na podporu rodičovských kompetencií a
adaptáciu dieťaťa. Počas psychologických konzultácií maloletá vyhľadávala blízkosť matky, prejavovala
k nej citovú väzbu, postupne nadväzovala kontakt aj s odborným pracovníkom a správanie dieťaťa bolo
hodnotené ako primerané veku a situácii. Maloletá matku spontánne oslovovala ako „mama“, manžela
matky ako „tatino“ a prejavovala k nim dôveru a náklonnosť. Sociálne šetrenie v domácnosti manželov

potvrdilo veľmi dobré bytové a výchovné podmienky. Maloletá má k dispozícii vlastnú detskú izbu,
dostatok hračiek, oblečenia a primerané podmienky na oddych aj rozvoj. V priebehu šetrenia pôsobila
uvoľnene, komunikovala spontánne, vyjadrovala spokojnosť so životom v rodine matky a uviedla, že si
prajevrodinnomprostredízotrvať.Vdomácnostipanovalapokojnárodinnáatmosféraamedzimaloletou
a členmi domácnosti boli zjavné pozitívne citové väzby. Úrad zároveň zaznamenal vysokú mieru

spolupráce zo strany matky, jej záujem o zdravotný stav dieťaťa, zabezpečenie predškolskej dochádzky,
zdravotnej starostlivosti a integráciu dieťaťa do rodinného a sociálneho prostredia. Neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by poukazovali na zanedbávanie starostlivosti alebo ohrozenie priaznivého vývinu
maloletého dieťaťa. Na základe vykonaných zistení úrad dospel k záveru, že zotrvanie maloletéhodieťaťa v prirodzenom rodinnom prostredí biologickej matky a jej manžela je v jeho najlepšom záujme.
Matka preukazovala schopnosť zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť, vytvárala stabilné, bezpečné
a podnetné prostredie a zabezpečovala primeraný telesný, psychický a citový vývin maloletého dieťaťa.

Úrad preto odporučil, aby maloleté dieťa naďalej zotrvalo v osobnej starostlivosti matky.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podali
oprávnení účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie.

13.Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a
stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd
za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu.

Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 nie je
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia
zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.

17. Odvolací súd si na základe vykonaného odvolacieho prieskumu osvojil vecné závery, ktorými súd
prvej inštancie odôvodnil začatie konania a nariadenie neodkladného opatrenia, s tým, že žiadna

z nosných odvolacích otázok nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie
postupoval zákonne, v medziach procesných pravidiel a pri rozhodovaní prihliadal na všetky relevantné
skutočnosti s ohľadom na najlepší záujem maloletej A.. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
okresného súdu odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov
v civilnom procese, ktorý nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len dočasná

úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa CMP aj
vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia
je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a existencia záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže
rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe

osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky
skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O
otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a
vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného
opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Pripomína odvolací

súd, že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom
na individuálne okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou
neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a námietky vznesené náhradnými rodičmi v podanom
odvolaní bolo posúdiť, či v prejednávanej veci bolo dôvodné neodkladne upraviť pomery do skončeniakonania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti formou uloženia povinnosti náhradným rodičom
odovzdaťmal.A.dostarostlivostijejmatky.Krajskýsúdvzhodesosúdomprvejinštanciedospelkzáveru
o naplnení predpokladov pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Okresný súd vecne správne

poukázal na skutočnosti plynúce z obsahu spisového materiálu, z ktorých je zrejmé, že bola daná
potreba neodkladným opatrením rozhodnúť o inej forme starostlivosti a o povinnosti náhradných rodičov
odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti jej matky. Je možné konštatovať kontinuálny záujem matky
o to, aby sa maloletá vrátila do jej starostlivosti, pričom aktuálne má matka vytvorené všetky podmienky
na to, aby sa o svoju maloletú dcéru mohla adekvátne starať. Je nutné aj odvolacím súdom zvýrazniť,

že vzťah maloletej s jej matkou sa dostatočným spôsobom nerozvíjal, keďže maloletá nebola vedená
k uvedomeniu si svojho biologického vzťahu s matkou, ktorú ani ako matku nevnímala a neoslovovala
ju mama, ale krstným menom C.. K rozvíjaniu vzťahov medzi maloletou a jej matkou pritom náhradní
rodičia neprispievali a odmietali spoluprácu s odbornými inštitúciami, ktorej účelom a cieľom mala byť
podpora vzťahu maloletej A. k jej matke. V zhode so súdom prvej inštancie prízvukuje v tomto smere
odvolací súd, že účelom náhradnej osobnej starostlivosti nie je nahradiť biologickú rodinu dieťaťa, ale

poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť v čase, kedy rodičia nie sú spôsobilí o dieťa sa postarať. Za
situácie, kedy sa pomery na strane biologickej matky upravili a biologická matka prejavuje záujem o
obnovenie kontaktu a starostlivosti o maloletú A., tak bolo potrebné, aby náhradní rodičia obnovenie
vzťahu matky a dcéry podporovali, k čomu však z ich strany nedochádzalo. Bolo preto namieste, aby súd
prvej inštancie aj bez návrhu začal konanie o nariadení neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné

opatrenie,ktorýmrozhodol,žeaždoskončeniakonaniaozrušenienáhradnejosobnejstarostlivostibude
maloletá zverená do starostlivosti matky. Nemôže pri tom ako relevantná obstáť odvolacia námietka,
že súd prvej inštancie začal konanie bez akéhokoľvek návrhu. V zmysle § 23 CMP, ak tento zákon
neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu s tým, že o začatí konania bez návrhu súd
vydá uznesenie. Súd prvej inštancie tak postupoval vecne správne, ak sa situácie, kedy zistil potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, začal uznesením konanie o nariadení neodkladného opatrenia.

19. Vo vzťahu k odvolacím argumentom náhradných rodičov odvolací súd prízvukuje, že v zmysle
zákonnejúpravyjezáujemmaloletéhodieťaťaprvoradýmhľadiskomprirozhodovaníovšetkýchveciach,
ktorésahotýkajú.Najlepšízáujemdieťaťavyhodnocujesúdvkaždejjednotlivejveciosobitne,zapomoci

kritérií demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom
prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať väzby so svojimi rodičmi, a preto musí súd dbať o to, aby,
ak tomu nebránia závažné prekážky, bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť poskytovanú
rodičom. Osobná starostlivosť rodiča je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky
od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu a

konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Potom
v prípade, ak to odôvodňoval najlepší záujem maloletej A., bolo v konkrétnostiach prejednávanej veci
dôvodné, aby súd prvej inštancie aj za situácie, kedy o náhradnej osobnej starostlivosti náhradných
rodičov bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, upravil pomery neodkladným opatrením tak, aby pre
maloletú A. zabezpečil poskytovanie osobnej starostlivosti jej biologickou matkou. Prijatiu takejto úpravy

nariadením neodkladného opatrenia pritom žiadne zákonné ustanovenie nebráni. Keďže maloletá bola
výraznou mierou pripútaná v starostlivosti náhradnej rodiny, pričom náhradní rodičia jej vzťah s matkou
dostatočným spôsobom nepodporovali, bola daná potreba neodkladnej úpravy pomerov tak, aby bola
maloletá z náhradnej rodiny vyňatá práve za účelom zabezpečenia rozvoja jej vzťahu s matkou. Ak
by maloletá bola ďalej ponechaná v starostlivosti náhradných rodičov, možno v zhode so súdom prvej

inštancie konštatovať existenciu rizika, že by v budúcnosti dochádzalo k prehlbovaniu existujúceho
nežiaduceho stavu, čo by viedlo k ďalšiemu oslabovaniu vzťahu maloletej k matke.

20. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že k času rozhodovania o podanom odvolaní
už bol súdom prvej inštancie uskutočnený výkon nariadeného neodkladného opatrenia tak, že dňa

10.04.2026 bola maloletá A. sudkyňou odovzdaná do starostlivosti matky C. B. (č.l. 68 a nasl. spisu).
Následne boli zo strany kolízneho opatrovníka prešetrené pomery maloletej v starostlivosti matky. Z
prešetrenia pomerov vyplýva, že matka od zverenia maloletej do jej starostlivosti kolízneho opatrovníka
pravidelne telefonicky informuje, je spolupracujúca a obozretná voči zdravotnému stavu maloletej.
Podľa vyjadrenia matky sa maloletá ani raz nevyjadrila, že by jej rodina náhradných rodičov chýbala.

Pri prešetrení pomerov v domácnosti matky kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, pričom aj
počas hospitalizácie matky bola starostlivosť o maloletú zabezpečená jej manželom a jeho matkou,
ktorú maloletá oslovuje babka. Počas pohovoru sa maloletá vyjadrila, že je spokojná, uviedla, že má
rada maminku a aj tatinka, čím myslela manželov B., a uviedla, že by už od mamy a ocina nikdyneodišla. Kolízny opatrovník uviedol, že je v najlepšom záujme maloletej, aby zotrvala v prirodzenom
rodinnom prostredí svojej biologickej matky, ktorá dokáže zabezpečiť plnohodnotnú osobnú starostlivosť
o maloletú, je schopná plniť svoju rodičovskú úlohu a zabezpečiť vhodnú výchovu dieťaťa v stabilnom a

prirodzenom rodinnom prostredí, v ktorom neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by zotrvanie maloletej
u matky vylučovali.

21. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nemôže konštatovať ani dôvodnosť odvolacej námietky
náhradných rodičov, ktorí s poukazom na správu detskej psychiatričky argumentovali tým, že pre

psychický stav dieťaťa nie je vhodné odlúčenie od náhradných rodičov. Je zrejmé, že maloletá odlúčenie
od náhradných rodičov akceptovala, v domácnosti svojej biologickej matky sa cíti spokojná a vyjadruje
túžbu v rodine matky zotrvať. Vyššie uvedená správa z prešetrenia pomerov a z nej plynúce závery
čo do aktuálnej situácie týkajúce sa starostlivosti o maloletú tak ďalej dotvrdzujú vecnú správnosť
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nariadeným neodkladným opatrením zabezpečil, aby
sa o maloletú A. starala jej biologická matka. Aktuálne zo skutočností, ktoré boli osvedčené v čase

rozhodovania odvolacieho súdu, možno konštatovať, že v najlepšom záujme maloletej je práve to, aby
bola v starostlivosti matky. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení
neprejudikuje, nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní
náležitého šetrenia a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.

22. Na základe uvedených zhodnotení a za konštatovania osvedčenia zákonných predpokladov pre
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia tak krajský súd pristúpil v zmysle úpravy ust. § 387 ods.
1, 2 CSP k potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu v napadnutých výrokoch I. o
začatí konania, II. o nariadení neodkladného opatrenia a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania. O
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 52 CMP.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.