Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9C/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124320047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:6124320047.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava – Ružinov,
IČO: 35697270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Tomášikova 28, 821 01 Bratislava – Ružinov,
IČO: 35855673 proti žalovanému: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie
1.215,62 € s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobcovi s a v r a c i a súdny poplatok v sume 36,- € prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.,
Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorá po právoplatnosti tohto uznesenia
vráti súdny poplatok z podanej žaloby v sume 36,- € žalobcovi: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8,

821 08 Bratislava – Ružinov, IČO: 35697270, na účet číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
VS: 0399233626.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.6.2024, v upomínacom
konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.215,62 s príslušenstvom. Predmetom sporu je
pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmlúv o poskytovaní verejne dostupných služieb

číslo A. A. A., ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy.

2. Dňa 19.8.2024 bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina z dôvodu, že platobný rozkaz vydaný v
upomínacom konaní sa nepodarilo žalovanému doručiť s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní.

3. Súd pri prvotných procesných úkonoch lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný je
cudzincom, štátnym občanom Srbskej republiky. Podľa registra obyvateľov má žalovaný hlásený
prechodný pobyt od 16.09.2022 na adrese C. XXX, D.. Na uvedenú adresu sa žalovanému nepodarilo
doručiť súdnu zásielku obsahujúcu žalobu. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný so
štátnou príslušnosťou Srbská republika mal na území Slovenskej republiky udelený pobyt s platnosťou
do 13.9.2023, pričom jeho prechodný pobyt bol na adrese C. XXX, D.. Z vykonaného šetrenia

Obvodného oddelenia Policajného zboru Čadca na adrese prechodného pobytu žalovaného mal súd
zistené,ženauvedenejadresesadlhodobonenachádza.Taktiežsanepodarilozistiťnovémiestopobytu
žalovaného. V spore vystupuje žalovaný, ktorý je občanom Srbskej republiky. Z uvedeného je zrejmé,
že prejednávaný spor vykazuje cezhraničný prvok. Súd preto prvotne skúmal, či je na prejednanie veci
s cezhraničným prvkom splnená základná podmienka, a to právomoc súdu prejednať a rozhodnúť spor
podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Medzi základnú

procesnú podmienku, ktorá je neodstrániteľná a má vždy za následok zastavenie konania, patrí aj
nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 9 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrído jeho právomoci, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, keďže
ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Nedostatok právomoci súdu je vadou konania a
takým nedostatkom procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, a teda ani dodatočne akýmkoľvek

spôsobom konvalidovať.

4. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

7.Podľa§161ods.1a2CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 7 ods. 2 druhej vety zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

9. Podľa článku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o u
uznávaní o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej len
„Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu

súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu
za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci.

10. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú
normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

11. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

12. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc
súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak
stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.

13. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého
účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

14. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZMPSaP“),účelomtohtozákonajeustanoviť,ktorýmprávnymporiadkomsaspravujúobčianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov
a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

16. Podľa § 37 ZMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak
osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak

ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

17. Podľa § 37a ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj: a) vo veciach týkajúcich sa
pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z
poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej

republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo
práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území
Slovenskej republiky.

18. Podľa § 37e ods. 1 ZMPSaP, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu

alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je
táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

19. Podľa § 37e ods. 5 ZMPSaP, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na
ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

20. Súd skúmal, či je v spore daná právomoc slovenského súdu na konanie. Súd najskôr
preskúmaval podľa akého prameňa práva má v konkrétnom prípade pri posudzovaní právomoci v
spore s cezhraničným prvkom postupovať. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou alebo
dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú

prednosť pred zákonom, prípadne môže byť právomoc založená zákonom v prípade neexistencie
uvedených noriem.

21. Právo Európskej únie: Žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorá nie je členským štátom
Európskej únie. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd prioritne skúmal

možnosť založenia právomoci podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o u uznávaní o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie). Nariadenie je v otázkach určovania právomoci uplatniteľné na osoby s bydliskom na území
členského štátu bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Na takéto osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi
členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych

občanov tohto členského štátu. Vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť, že by mal žalovaný na území
Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie bydlisko s poukazom na
vykonané zistenia podľa bodu 3 odôvodnenia tohto uznesenia (pojem bydlisko nemožno stotožňovať s
pojmom hlásený trvalý alebo prechodný pobyt). Na posudzovanie a určenie právomoci súdu nie je preto
možné použiť ako prameň práva Nariadenie.

22. Medzinárodné právo: Medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je uzatvorená
medzinárodná zmluva, ktorej preskúmaním bolo zistené, že posudzovanú otázku právomoci v tomto
spore neupravuje. Ide o medzinárodnú zmluvu uzatvorenú medzi Československou socialistickou
republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie publikovanú ako vyhlášku pod č.

207/1964 Zb. o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorá zaväzuje
aj nástupnícke štáty. Vzhľadom na uvedené, súd nezistil existenciu medzinárodnej zmluvy, ktorá by
upravovala právomoc slovenského súdu v danej veci.

23. Zákony Slovenskej republiky: Súd vzhľadom na doposiaľ uvedené ďalej posudzoval právomoc podľa

zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na určovanie právomoci v
prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie upravujúce právomoc súdu vo veci konať a
rozhodovať.

24. Súd posudzoval právomoc podľa prameňa práva, ktorým je zákon Slovenskej republiky, t. j.

postupoval podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. S poukazom
na § 37 ZMPSaP súd vyhodnotil, že právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť nie je
daná, pretože žalovaný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko. Predmetom sporu je nárok
žalobcu voči žalovanému uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný je občanom Srbskej
republiky, ktorý mal podľa registra obyvateľov hlásený od 10.11.2022 prechodný pobyt na adrese

C. XXX, D. a od 10.12.2025 na adrese mesta Čadca. Žalovanému ako cudzincovi bol na území
Slovenskej republiky povolený pobyt do 13.9.2023. Súd nemal zistené lustráciou v Sociálnej poisťovni,
že by žalovaný na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť. Z dopytu na Mesto Čadca
neboli zistené žiadne ďalšie údaje o žalovanom alebo jeho blízkych osobách. Žalovaný sa na územíSlovenskej republiky nenachádza vo väzbe ani v evidencii ZVJS. Lustráciou v agende občianskych
preukazov neboli zistené žiadne ďalšie údaje o bydlisku žalovaného. Z uvedeného šetrenia mal súd
podľa dostupných zistení preukázané, že žalovaný sa na adrese C. XXX, D. nezdržuje a iná adresa

bydliska žalovaného na území Slovenskej republiky zistená nebola. Pre účely určenia právomoci súdu
vec prejednať a rozhodnúť je rozhodujúce bydlisko žalovaného, t. j. miesto, kde sa žalovaný osobne
skutočne zdržuje. Bydliskom sa rozumie miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržiavať sa tam
trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o
evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý alebo prechodný pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom

mieste zdržovať. Hlásený prechodný pobyt žalovaného nemožno stotožňovať s pojmom bydlisko aj
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4Cdo/40/2014.
Súd mal preukázané, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky v súčasnosti bydlisko, a preto
nemožno založiť právomoc slovenského súdu na prejednanie veci s poukazom na § 37 ZMPSaP.
Súd skúmal právomoc aj podľa ďalších ustanovení ZMPSaP. Predmetom sporu je nárok žalobcu
voči žalovanému uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Do úvahy prichádza preto posúdenie

právomoci podľa ustanovení ZMPSaP upravujúcich spotrebiteľských veci, t. j. podľa § 37a písm. c)
ZMPSaP, podľa ktorého právomoc slovenského súdu je daná vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských
zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V danom
prípade je však spotrebiteľom žalovaný a nie žalobca. Právomoc slovenského súdu si mohli účastníci
spotrebiteľskej zmluvy (žalobca a žalovaný) založiť aj dohodou s poukazom na § 37e ZMPSaP. Súd

preskúmaním spotrebiteľských zmlúv zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená dohoda
o právomoci súdu v prípade riešenia sporov. Súd preto nemôže založiť právomoc ani postupom podľa
§ 37e ods. 1 ZMPSaP.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistenia mal súd preukázané, že nie je daná právomoc

slovenského súdu v danom spore podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom. Právomoc súdu je základnou neodstrániteľnou procesnou podmienkou konania. Vzhľadom
na neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v absencii právomoci
slovenského súdu vo veci konať, súd konanie zastavil v súlade s § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9 CSP.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

28. V danom prípade sa týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa
§ 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. Náhradu trov civilného

sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie upravenou v § 256 CSP. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. Súd ustálil, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý podal
žalobu na súd, ktorý nemá právomoc a tým procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nárok

na náhradu trov konania vznikol preto žalovanému. Žalovanému podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ
žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

29. Súčasne, vzhľadom na zastavenie konania z dôvodu absencie právomoci, žalobcovi vznikol nárok

na vrátenie súdnych poplatkov bez ich krátenia, a to v zmysle § 11 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca uhradil dňa 5.6.2024 súdny
poplatok z podanej žaloby vo výške 36,- €, preto mu súd v zmysle uvedeného ustanovenia poplatkového
zákona nariadil vrátiť poplatok bez jeho krátenia a zároveň uložil prevádzkovateľovi systému, aby tento
poplatok vrátil žalobcovi po právoplatnosti uznesenia podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde písomne v potrebnom počte vyhotovení. (§ 357 písm. a) a písm. m) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku).

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 zákona č. 160/2015 Z. z.).