Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/35/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203312
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203312.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sídlo:
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu:
A. XXXX/XX, E. B. C., zastúpená splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o.,

sídlo: Ďumbierska 3F, Bratislava IČO: 36 836 460, a otca: F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu: G. X/X, C., o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II, č. k. 39P/143/2025-41 zo dňa 19. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na zrušenie
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 39P/30/2024-101
zo dňa 11.03.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/82/2024 zo dňa

03.05.2024, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.03.2024 č.k. 39P/30/2024-101 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 03.05.2024 sp. zn. 14CoP/82/2024.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2
a § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Civilný mimosporový poriadok“) a § 334 a § 339 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že z obsahu
spisu mal za osvedčené, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému sú upravené právoplatným
rozsudkom, podľa ktorého je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a je upravený styk otca

s maloletým. Následne bol dočasne neodkladným opatrením nariadeným uznesením Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 11. marca 2024, č.k. 39P/30/2024-101, v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo
dňa 3. mája 2024, sp. zn. 14CoP/82/2024, upravený asistovaný styk otca s maloletým v Centre pre deti a
rodiny Bratislava - Učiteľská. Maloletý má viaceré zdravotné diagnózy. V konaní vo veci samej o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom pod sp. zn. B3-39P/99/2022,
súd vypočul znalca a zamestnankyňu Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská. Znalec pred

súdom vyslovil odborný názor a zdôraznil potrebu terapeutického vedenia rodičov a maloletého,
pričom odporučil terapeuta, psychológa, ktorý je vzdelaný v adekvátnom psychoterapeutickom smere
a disponuje osvedčením na certifikovanú pracovnú činnosť psychoterapia. Zároveň mal preukázané,
že Centrum pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská nie je oprávnené poskytovať psychoterapiu a
nedisponuje detským psychoterapeutom. S poukazom na tieto závery dospel súd prvej inštancie k
presvedčeniu, že nestačí zabezpečiť maloletému asistované stretnutia len v prítomnosti odborných

pracovníkov tohto centra, ale je potrebné, aby celá rodina absolvovala psychoterapiu. Práve táto
skutočnosť predstavovala zmenu pomerov, ktoré odôvodňovali zrušenie nariadeného neodkladnéhoopatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie za danej situácie neplní účel a nie je efektívne pokračovať
v nastavených asistovaných stretnutiach v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, ktoré pri
nich vykonáva len odborný dohľad, keďže rodičom a maloletému tam nie je poskytovaná nevyhnutná

psychoterapeutická pomoc potrebná pri práci s rodinou. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na skutočnosť,
že trestné stíhanie voči otcovi pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania (ČVS: ORP-739/1- VYS-
B3-2023) bolo uznesením zo dňa 2. júla 2024 zastavené s konštatovaním, že sa skutok nestal, a proces
realizácie výchovného opatrenia bol ukončený. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti nariadené
neodkladné opatrenie zrušil. Podľa záveru z posledného pojednávania opatrovník sprostredkuje rodine

psychoterapiu v zariadení TENENET o. z., o čom bude následne informovať súd. Na záver apeloval
na rodičov, aby sa za situácie, keď bude s rodinou pracovať psychoterapeut, riadili jeho odbornými
usmerneniami, a zároveň dôrazne apeloval na otca, aby upustil od núteného styku s maloletým.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia
zamieta. Zdôraznil, že na zrušenie neodkladného opatrenia musia byť splnené zákonné podmienky
podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku, teda zmena pomerov alebo odpadnutie dôvodov,
pre ktoré bolo nariadené. Tieto podmienky však naplnené neboli. Naopak, dôvody pre nariadenie
opatrenia sa ešte prehĺbili, keďže sa nerealizovalo ani jedno plnohodnotné stretnutie a on sa so synom

nestretol už 30 mesiacov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zrušení založil na výpovedi znalca
a zamestnankyne Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská (CDR). Znalec vyslovil odborný názor
o potrebe psychoterapeutického vedenia rodiny a súd prvej inštancie na základe toho konštatoval, že
asistované stretnutia v CDR bez psychoterapie neplnia účel a nie sú efektívne. Otec však namietal, že
odporúčanie znalca bolo prezentované len ako „ideálny stav“ a znalec nikdy neuviedol, že by stretávanie

v CDR bolo pre syna nevhodné. Okrem toho poukázal na to, že stretnutia v CDR prebiehali presne podľa
odporúčaní znalca, teda najprv sa realizovali stretnutia len s rodičmi za účelom nastavenia pravidiel.
Odporúčanie znalca na psychoterapeutické vedenie preto otec za zmenu pomerov nepovažoval.
Namietal nevykonateľnosť a nereálnosť psychoterapie v občianskom združení TENENET, na ktorú
odkazoval súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Poukázal na to, že opatrovník dňa 27.11.2025

oznámil súdu prvej inštancie zásadné nové skutočnosti. Z e-mailovej správy od klinickej psychologičky z
TENENET o.z. zo dňa 26.11.2025 jednoznačne vyplynulo, že predmetná ambulancia nemá dostupného
certifikovaného psychoterapeuta pre deti, a preto psychoterapeutické služby pre účely súdu nie je
možné poskytovať. Opatrovník v oznámení zároveň uviedol, že nedisponuje žiadnym iným zmluvným
psychoterapeutom a rodičom zostáva len možnosť vyhľadať odborníka samostatne a vo vlastnej réžii.

Otec v tejto súvislosti zdôraznil, že odporúčanie znalca o potrebe terapeutického vedenia, o ktoré súd
prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, sa tak ukázalo ako nerealizovateľné. V konečnom dôsledku
viedlo zrušenie neodkladného opatrenia k absurdnej situácii, kedy prišiel o akúkoľvek možnosť kontaktu
so synom, pričom ani súdom predpokladané terapeutické stretnutia v TENENET o.z. sa realizovať
nebudú. Nie je tak zrejmé ako a kedy za týchto okolností vôbec uvidí svojho syna. Účel neodkladného

opatrenia nebol naplnený výlučne z dôvodov na strane matky. Konštatovanie súdu prvej inštancie a
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o neefektívnosti opatrenia je síce pravdivé,
avšak je priamym dôsledkom matkinho prístupu, neochoty a nerešpektovania súdneho rozhodnutia.
Matka na určené stretnutia so synom väčšinou vôbec neprišla, alebo z nich už po piatich minútach
odišla.Takétokonaniematkynemaloviesťkzrušeniuneodkladnéhoopatrenia,alekrazantnémuvyužitiu

donucovacích prostriedkov zo strany súdu. Už v konaní o výkon rozhodnutia žiadal, aby súd pristúpil k
samotnému výkonu, uložil matke pokuty za každé porušenie povinnosti a rozhodol o zastavení výplaty
prídavku na dieťa. V najlepšom záujme maloletého je stráviť s ním plnohodnotný čas (hodinu a pol), aby
syn získal priestor na obnovenie dôvery a pochopil, že tvrdenia prezentované matkou nie sú pravdivé
a je v bezpečí. Namiesto toho matka pácha na synovi psychické násilie tým, že ho manipuluje a živí v

ňom vymyslené predstavy plné strachu a násilia spojené s jeho osobou. Matka naďalej trvá na svojich
obvineniach z fyzického a sexuálneho zneužívania, a to aj napriek tomu, že trestné stíhanie v tejto veci
bolo právoplatne zastavené uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, odbor
kriminálnej polície zo dňa 02.07.2024 pod č. ORP-739/1-VYS-B3-2023. Matka verí zjavne absurdným
tvrdeniam (napr. o odrezávaní hláv deťom), ktorým by psychicky zdravý jedinec po riadnom vyšetrení

a znaleckom dokazovaní neuveril. Týmto konaním matka zničila ich pôvodne zdravý a láskyplný vzťah,
kedy syn s ním chcel tráviť čas a pri odovzdávaní matke plakal, čo otec v konaní preukazoval aj
zvukovými nahrávkami. Ako ďalší dôkaz matkinho účelového konania a snahy o obštrukcie uviedol
situáciu zo dňa 24.09.2025. Deň pred nariadeným pojednávaním vo veci rozšírenia styku na súde prvejinštancie vedenom pod sp. zn: B3-39P/99/2022 matka vyrukovala s tvrdením, že nie je biologickým
otcom dieťaťa. Tieto tvrdenia matky však vyvrátili testy DNA. Vnímal to ako matkin zúfalý pokus o
natiahnutie času a jeho vylúčenie zo života syna po tom, čo zlyhali jej predchádzajúce snahy, trestné

oznámenia a znalecké posudky odporučili obnovenie ich vzťahu. Namietal postup súdu prvej inštancie
po zrušení neodkladného opatrenia, pričom zdôraznil, že súd prvej inštancie mal v takom prípade logicky
pokračovaťvovýkonepôvodnejrodičovskejdohody.Uznesenímsúduprvejinštanciezodňa02.02.2024,
sp. zn. 39Em/1/2023-429, bol pôvodne nariadený výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 24.06.2021, sp. zn. 37P/107/2020-151, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o styku otca s

maloletým. Tento výkon bol dočasne odložený do skončenia nariadeného výchovného opatrenia a do
skončenia preverenia podnetu v trestnej veci. Keďže výchovné opatrenie bolo ukončené (čo potvrdila
záverečná správa ÚPSVaR zo dňa 29.05.2024 a stanovisko z 05.08.2024) a trestné stíhanie pre zločin
sexuálneho násilia a zneužívania bolo právoplatne zastavené (uznesením OR PZ Bratislava III zo
dňa 02.07.2024, ČVS: ORP-739/1-VYS-B3-2023), dôvody na odklad výkonu rozhodnutia jednoznačne
odpadli. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.11.2024, sp. zn. 39Em/1/2023-877 (IČS:

1223202965), rozhodol o pokračovaní v konaní o výkon rozhodnutia po odklade. Súd však nepokračoval
vo výkone pôvodnej dohody, ale výkonom novšieho neodkladného opatrenia (uznesenie MS Bratislava II
č.k. 39P/30/2024-101 v spojení s rozhodnutím KS v Trnave sp. zn. 14CoP/82/2024), ktoré medzičasom
dočasne zmenilo exekučný titul. V tejto súvislosti argumentoval, že pokiaľ došlo k zrušeniu tohto
neodkladného opatrenia, súd mal automaticky pokračovať vo výkone pôvodného exekučného titulu,

rodičovskej dohody z 24.06.2021. Samotný výkon už bol nariadený a pokiaľ sa novšie rozhodnutie
zrušilo, automaticky mal prebiehať výkon schválenej dohody. Súd prvej inštancie však namiesto toho v
napadnutom uznesení apeloval na otca, aby od núteného styku s maloletým upustil. Otec tento postup
ostro kritizoval s odôvodnením, že matka mu dobrovoľne neumožňuje styk podľa platnej rodičovskej
dohody. Súd mal zasiahnuť, udeliť matke pokutu a využiť ďalšie donucovacie prostriedky, nie žiadať

od neho, aby od výkonu upustil. Vznikla absurdná situácia: neodkladné opatrenie bolo zrušené, od
núteného styku má upustiť a plánované terapeutické sedenia sa podľa zistení neuskutočnia. Nemôže
sa od neho očakávať, že sa zmieri s tým, že svojho syna už neuvidí a budú naďalej porušované ich
práva, pričom takýto postup súdu prvej inštancie označil za absolútne neakceptovateľný.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. V celom rozsahu podporila návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a
stotožnila sa s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho zrušeniu. Súd prvej inštancie postupoval
v súlade so zákonom, keďže odpadli dôvody na jeho nariadenie a došlo k zásadnej zmene pomerov.
Rozhodnutie súdu nebolo výsledkom revízie pôvodného rozhodnutia, ale adekvátnou reakciou na nové

skutkové a odborné zistenia. Poukázala na výsluch znalca Mgr. Ivana Moravčíka zo dňa 25.09.2025,
z ktorého jednoznačne vyplynulo, že styk otca s maloletým musí prebiehať v terapeuticky vedenom
prostredí za účasti kvalifikovaného psychoterapeuta a so zapojením oboch rodičov. Znalec výslovne
uviedol, že interakcia mimo tohto terapeutického rámca nie je pre obnovu vzťahu prospešná. Tieto
závery potvrdila aj psychologička z Centra pre deti a rodiny (CDR) Učiteľská, E. B. H.. Na pojednávaní

dňa 11.11.2025 uviedla, že vzhľadom na konflikt a dynamiku vzťahu medzi rodičmi nepostačuje len
odborný dohľad, ale je potrebná komplexná psychoterapeutická práca s rodinou. Z toho dôvodu aj Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojej správe zo dňa 04.11.2025 konštatoval, že asistovaný styk v
CDR nenaplnil svoj účel a neodporučil v ňom pokračovať, keďže toto zariadenie nedisponuje detským
psychoterapeutom. Zrušenie neodkladného opatrenia podľa matky podporili aj ďalšie zúčastnené

subjekty. Prokurátorka na pojednávaní dňa 11.11.2025 uviedla, že opatrenie neplní svoj účel a malo
by sa zrušiť. Rovnaký postoj zaujala aj zástupkyňa Úradu komisára pre deti, ktorá navrhla opatrenie
zrušiť a apelovala na urýchlené zabezpečenie psychoterapie pre maloletého. Matka navyše upozornila
na zásadnú skutočnosť, že so zrušením asistovaného styku v CDR Učiteľská na pojednávaní dňa
11.11.2025 výslovne súhlasil aj samotný otec. Jeho aktuálne odvolanie je preto v priamom rozpore s

jeho vlastným predchádzajúcim vyjadrením pred súdom. Súd, opatrovník, prokurátor, aj úrad komisára
zhodne apelovali na otca, aby po zrušení neodkladného opatrenia netrval na výkone styku podľa
pôvodnej rodičovskej dohody z roku 2021. Výkon tohto styku totiž odborné inštitúcie neodporúčali, keďže
by to situáciu mohlo ešte zhoršiť. V súvislosti s tvrdeniami otca o marení styku poukázala na to, že otec
na ňu podal trestné oznámenie pre údajné marenie výkonu úradného rozhodnutia. Prokurátorka však

uznesením zo dňa 10.12.2025 zrušila uznesenie o vznesení obvinenia s jednoznačným odôvodnením,
že konanie matky neznamenalo zmarenie výkonu rozhodnutia. Prokurátorka zároveň konštatovala, že
dieťa malo s výkonom núteného styku s otcom evidentný problém. K otcovej argumentácii ohľadom
nedostupnosti certifikovaného psychoterapeuta v občianskom združení TENENET uviedla, že tátoskutočnosť nebola samotným dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia. Len to potvrdzuje, že
styk v CDR Učiteľská nespĺňal odborné požiadavky odporúčané znalcom a bolo potrebné zvoliť
iný terapeutický rámec. Nemožnosť realizácie terapie v jednom konkrétnom zariadení (TENENET)

neznamená nemožnosť zabezpečenia psychoterapie ako takej. Otec by sa mal namiesto podávania
odvolania aktívne podieľať na hľadaní iného vhodného zariadenia.

5. Opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a poukázal na skutočnosť, že o samotné ukončenie úkonov
spojených s asistovaným stykom požiadalo zariadenie CDR Učiteľská, nakoľko sa asistovaný styk

takmer vôbec neuskutočňoval. Z tohto dôvodu považoval napadnuté uznesenie za vecne správne. U
rodičov pretrváva naďalej povinnosť účasti na psychoterapeutických sedeniach.

6.Otecodvolacoureplikoureagovalnavyjadrenieopatrovníka,ktoréoznačilzanepravdivé,zavádzajúce
a vnútorne rozporuplné. Bol to práve orgán SPODaSK, ktorý už dňa 27.11.2025 súd informoval o
nemožnosti realizácie psychoterapie v TENENET o.z.. Z oznámenia samotného opatrovníka, ktoré

sa odvolávalo na e-mail od klinickej psychologičky, totiž vyplynulo, že predmetná ambulancia nemá
dostupného certifikovaného psychoterapeuta pre deti, a preto tieto služby pre účely súdu poskytovať
nemôže. Ako môže opatrovník argumentovať v prospech zrušenia opatrenia odkazom na psychoterapiu
v TENENET o.z., keď sám predtým súdu potvrdil, že táto možnosť nie je reálna. Odmietol tvrdenie,
že by u rodičov pretrvávala akákoľvek povinnosť účasti na psychoterapeutických sedeniach. Takáto

povinnosť jemu ani matke nevyplýva zo žiadneho súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie, ktoré
mu zabezpečovalo aspoň nejaký kontakt so synom, bolo zrušené, pričom realizácia náhradných
terapeutických stretnutí v TENENET o.z. nie je možná.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku) po

zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm.
d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ – otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho bolo
napadnuté uznesenie potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie nariadené uznesením Mestského súdu Bratislava

II, č.k. 39P/30/2024-101 zo dňa 11.03.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. sp.
zn. 14CoP/82/2024 zo dňa 03.05.2024.

9. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné
opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

10. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť
bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo
vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

11. Zo obsahu spisu vyplýva, že neodkladné opatrenie, ktorého zrušenia sa matka domáhala, bolo
nariadené v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II, č.k. 39P/30/2024-101 zo dňa 11.03.2024,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 14CoP/82/2024 zo dňa 03.05.2024, ako
dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa v situácii dlhodobého neuskutočňovania styku otca
s maloletým. Rodičia maloletého spolu nežili v spoločnej domácnosti, otec nemal s maloletým od júna

2023 žiadny kontakt a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala výlučne matka. V konaní
predchádzajúcom nariadeniu neodkladného opatrenia boli matkou prezentované mimoriadne závažné
tvrdenia o nevhodnom správaní otca, vrátane podozrenia zo sexuálneho zneužívania a nevhodných
výchovných praktík. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zohľadnil jednak potrebu ochranyzdravého fyzického a psychického vývinu maloletého pre prípad, že by sa uvedené tvrdenia potvrdili, a
jednak potrebu zachovania a rozvíjania vzťahu maloletého s otcom, ktorý bol pred prerušením kontaktu
hodnotený ako dobrý. Vzhľadom na absenciu kontaktu po dobu približne 10 mesiacov, nízky vek

maloletého (5 rokov) a existenciu konfliktu medzi rodičmi dospel súd k záveru, že úplné vylúčenie
styku by mohlo viesť k nenapraviteľnému narušeniu vzťahu medzi otcom a maloletým, avšak súčasne
nebolomožnépripustiťanineobmedzenýstyk.Zatýchtookolnostípovažovalzaprimeranéanevyhnutné
nariadiť neodkladné opatrenie vo forme asistovaného styku ako kompromisné riešenie, ktoré zabezpečí
kontrolovaný kontakt otca s maloletým, minimalizuje potenciálne riziká a zároveň umožní postupnú

obnovu ich vzťahu.

12. Matka svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že po jeho nariadení došlo
k zmene pomerov poukazujúc najmä na závery znaleckého dokazovania vykonaného vo veci samej,
ako aj na skutočnosť, že znalec odporučil terapeuticky vedený kontakt medzi otcom a maloletým za
účasti oboch rodičov a kvalifikovaného terapeuta, pričom centrum, v ktorom sa styk realizuje, takýmto

odborným personálom nedisponuje. Z toho vyvodila, že doterajší model asistovaného styku nie je v
súlade s potrebami maloletého a jeho záujmom.

13. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou stotožnil a dospel k záveru, že došlo k zmene
pomerov, keďže podľa jeho názoru zo znaleckého dokazovania vyplynula potreba terapeutického

vedenia kontaktu, ktorú centrum pre deti a rodiny nevie zabezpečiť. Na tomto základe uzavrel, že
nariadené neodkladné opatrenie už neplní svoj účel, a preto ho zrušil.

14. Otec v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže
dôvody, pre ktoré bolo nariadené, naďalej trvajú, keďže sa styk s maloletým fakticky nerealizuje a medzi

ním a maloletým pretrváva dlhodobé odlúčenie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
závery znalca, ktorý podľa neho uviedol len odporúčanie ideálneho modelu kontaktu, nie záver o
nevhodnosti existujúceho režimu. Ďalej poukázal na to, že neúspech realizácie styku bol spôsobený
správaním matky, ktorá styk neumožňuje, a že súd prvej inštancie mal namiesto zrušenia neodkladného
opatrenia využiť prostriedky na vynútenie jeho plnenia. Zároveň namietal, že súdom prvej inštancie

predpokladaná psychoterapia nie je reálne zabezpečená, a zrušením neodkladného opatrenia vznikne
stav, v ktorom nebude existovať žiadny mechanizmus na realizáciu kontaktu s maloletým.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Predovšetkým
je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia je rozhodujúce, či po

jeho nariadení nastali také nové skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú záver, že dôvody, pre ktoré bolo
nariadené, odpadli alebo sa podstatne zmenili. Takáto zmena musí byť posudzovaná vo vzťahu k účelu,
ktorý neodkladné opatrenie sledovalo.

16. V posudzovanej veci bol týmto účelom zabezpečenie aspoň minimálneho, kontrolovaného a

bezpečného kontaktu otca s maloletým v situácii, keď sa styk dlhodobo nerealizoval. Zo spisu však
nevyplýva,žebytátookolnosťodpadlaalebosapodstatnezmenila.Naopak,zosvedčenéhoskutočného
stavu vyplýva, že kontakt medzi otcom a maloletým sa ani po nariadení neodkladného opatrenia fakticky
neobnovil. Za rozhodujúcu považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že zo znaleckého dokazovania
vyplynula potreba terapeuticky vedeného kontaktu, ktorý centrum pre deti a rodiny nevie zabezpečiť.

Odvolací súd však v tomto smere poukazuje na to, že zo zápisnice o výsluchu znalca nevyplýva záver
o nevhodnosti alebo neprípustnosti doterajšieho režimu asistovaného styku.

17. Z výsluchu znalca vyplynulo, že proces obnovy vzťahu medzi otcom a maloletým má mať postupný
charakter, tento proces má byť odborne vedený a koordinovaný, je potrebné nastaviť pravidlá interakcie

ešte pred samotnými stretnutiami, významnú úlohu zohráva príprava všetkých zúčastnených osôb, teda
maloletého, rodičov aj odborníkov, nevyhnutné je, aby interakcie medzi otcom a maloletým prebiehali
v súlade s terapeutickým nastavením, pričom nekoordinované alebo spontánne zásahy (napr. kontakt
mimodohodnutéhorámca)môžubyťkontraproduktívne.Zároveňvšakznalecvýslovneuviedol,ženemá
vedomosť o konkrétnom nastavení terapeutického procesu, nepozná frekvenciu, intenzitu ani prípravu

jednotlivých stretnutí, nemá dostatočný podklad na to, aby vedel kvalifikovane posúdiť konkrétny
model realizácie styku. Z uvedeného vyplýva, že znalec formuloval všeobecné odborné východiská
(potreba terapeutického vedenia, koordinácie a postupnosti), avšak nezaujal konkrétny negatívny postoj
k realizácii styku v prostredí centra pre deti a rodiny, ani neurčil presné personálne zabezpečenietakýchto stretnutí. Matka v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyvodila zo záverov znalca,
že súdom nariadený spôsob styku (v centre pre deti a rodiny za prítomnosti sociálnych pracovníkov)
nie je v súlade s odporúčaniami znalca, ktorý mal jednoznačne uviesť, že stretnutia majú prebiehať

v terapeuticky vedenom prostredí, za účasti matky a kvalifikovaného terapeuta, ktorý je odborne
spôsobilý viesť proces obnovy vzťahu. Na tomto základe matka argumentuje, že dôvody, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené, už neobstoja, resp. že spôsob jeho realizácie je nesprávny a v rozpore
s najlepším záujmom maloletého, pričom uvedené závery konštatoval v napadnutom uznesení aj súd
prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž vyplýva, že súd prvej inštancie považoval

za preukázané, že maloletý má viaceré zdravotné diagnózy, znalec vyslovil odborný názor o potrebe
terapeutického vedenia rodičov a maloletého, pričom odporučil zapojenie psychológa disponujúceho
adekvátnym psychoterapeutickým vzdelaním. Na tomto základe, v spojení so zistením, že Centrum pre
deti a rodiny Bratislava – Učiteľská nie je oprávnené poskytovať psychoterapiu a nedisponuje detským
psychoterapeutom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie neplní svoj
účel a došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej jeho zrušenie.

18. Takto formulovaný skutkový a právny záver však neobstojí pri konfrontácii s obsahom vykonaného
znaleckého dokazovania, tak ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu znalca. Zo samotnej výpovede
znalca totiž nevyplýva, že by realizácia styku maloletého s otcom v prostredí centra pre deti a
rodiny za účasti odborného pracovníka bola nevhodná, nedostatočná alebo v rozpore so záujmom

maloletého, ani že by takýto model nebol spôsobilý naplniť účel sledovaný nariadeným neodkladným
opatrením. Znalec vo svojej výpovedi síce zdôraznil význam odborne vedeného procesu, potrebu
nastavenia pravidiel stretávania, ako aj význam prípravy maloletého a rodičov na tieto stretnutia,
avšak súčasne výslovne uviedol, že nepozná konkrétne nastavenie realizovaného terapeutického
procesu, jeho frekvenciu, intenzitu ani spôsob prípravy jednotlivých stretnutí, a z tohto dôvodu nevie

kvalifikovane posúdiť vhodnosť konkrétneho modelu realizácie styku. Za tejto situácie nebolo možné zo
znaleckého dokazovania vyvodiť záver, že neodkladným opatrením nariadený spôsob realizácie styku je
nevhodný alebo nedostatočný, ani že by bol v rozpore s odbornými odporúčaniami znalca. Znalec totiž
neformuloval konkrétny záväzný model realizácie styku, neurčil, že stretnutia musia prebiehať výlučne
za účasti matky a konkrétneho kvalifikovaného terapeuta, ani nevylúčil realizáciu styku v prostredí centra

predetiarodiny;formulovalvšeobecnéodbornézásady(terapeutickévedenie,koordinácia,postupnosť)
– tieto závery tak majú všeobecný a metodický charakter a smerujú k potrebe postupného, odborne
vedeného a koordinovaného procesu obnovy vzťahu medzi otcom a maloletým, bez konkretizácie
jeho organizačnej formy či personálneho zabezpečenia. Inak povedané, neodkladným opatrením
nariadený režim styku otca s maloletým v prostredí centra pre deti a rodiny za účasti odborného

pracovníka svojou povahou zodpovedá požiadavke odbornej kontroly a vedenia, vytvára priestor pre
postupné nadväzovanie kontaktu, zabezpečuje kontrolované a bezpečné prostredie pre maloletého.
Nebolo preto možné uzavrieť, že by bol v rozpore so všeobecnými východiskami formulovanými
znalcom. Súd prvej inštancie však zo skutočností uvedených znalcom vyvodil konkrétny skutkový
záver o nevyhovujúcom charaktere realizovaného styku a o potrebe zabezpečenia psychoterapie

prostredníctvom certifikovaného psychoterapeuta, pričom tento záver oprel aj o zistenie, že konkrétne
zariadenie – Centrum pre deti a rodiny Bratislava – Učiteľská – takúto službu neposkytuje. Takýto
postup však predstavuje rozšírenie záverov znalca nad rámec ich skutočného obsahu, keďže znalec
sa k oprávneniam konkrétneho zariadenia, ani k potrebe poskytovania psychoterapie v presne určenej
forme a prostredníctvom konkrétneho typu odborníka v rámci realizácie styku nevyjadroval. Rovnako

nehodnotil, či absencia psychoterapie v danom zariadení spôsobuje neefektívnosť nariadeného
opatrenia. Z uvedeného potom vyplýva, že ani tvrdenie matky, podľa ktorého znalec jednoznačne
odporučil realizovať styk výlučne v terapeuticky vedenom prostredí za účasti matky a kvalifikovaného
terapeuta, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale ide o jej vlastnú interpretáciu znaleckých záverov,
ktorú súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal a premietol do svojho rozhodnutia.

19. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie pri hodnotení znaleckého dokazovania
nepostupoval v súlade s jeho obsahom, keď z neho vyvodil skutkové závery, ktoré z neho objektívne
nevyplývajú, a na ich základe dospel k nesprávnemu záveru o existencii zmeny pomerov spočívajúcej
v nevyhovujúcom spôsobe realizácie styku. Tento nesprávny záver následne viedol k vyhoveniu návrhu

matky na zrušenie neodkladného opatrenia, hoci takýto postup nemal oporu vo vykonanom dokazovaní.
Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie predstavuje podstatný dôvod pre zmenu napadnutého
uznesenia.20. Rovnako nemožno považovať za zmenu pomerov samotnú skutočnosť, že centrum pre deti a
rodiny nedisponuje psychoterapeutom ani neposkytuje psychoterapeutické služby. Táto okolnosť síce
nepochybne nadobúda význam z hľadiska úvah o tom, akým spôsobom má byť kontakt medzi otcom

a maloletým do budúcna nastavený tak, aby zodpovedal aktuálnym potrebám maloletého a záverom
znaleckého dokazovania, sama osebe však nepredstavuje takú kvalitatívnu zmenu skutkového stavu,
ktorá by odôvodňovala záver, že doterajší režim asistovaného styku stratil svoj význam alebo že už
nemôže plniť účel, pre ktorý bol nariadený.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie bolo nariadené ako dočasný
a provizórny nástroj na preklenutie situácie dlhodobého úplného prerušenia kontaktu medzi otcom a
maloletým, a jeho podstatou nebolo zabezpečenie ideálneho alebo konečného modelu práce s rodinou,
ale vytvorenie minimálneho, kontrolovaného a bezpečného rámca pre obnovovanie ich vzťahu. Už z
povahy takéhoto opatrenia vyplýva, že nemusí predstavovať optimálne riešenie z hľadiska všetkých
odborných kritérií, ale má zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu prehlbovaniu negatívnych dôsledkov

úplného odlúčenia. Samotná skutočnosť, že by bolo možné alebo vhodné realizovať kontakt za účasti
kvalifikovaného psychoterapeuta, preto bez ďalšieho neznamená, že existujúci režim asistovaného
styku v kontrolovanom prostredí centra pre deti a rodiny je natoľko nevyhovujúci, že má byť odstránený
bez náhrady. Takýto záver by bolo možné prijať len v prípade, ak by zo skutkových zistení jednoznačne
vyplývalo, že doterajší režim je pre maloletého škodlivý, neprimerane zaťažujúci alebo inak nezlučiteľný

s jeho záujmom, čo však zo spisu nevyplýva. Naopak, pri posudzovaní veci je potrebné vychádzať z
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako z rozhodujúceho hľadiska. Ten v posudzovanej veci spočíva
nielen v potrebe zabezpečiť jeho psychickú pohodu a rešpektovať jeho individuálne potreby vyplývajúce
zo zdravotného stavu, ale aj v potrebe zachovať a postupne obnovovať jeho vzťah s otcom, pokiaľ
neboli preukázané také okolnosti, ktoré by takýto kontakt vylučovali. Za situácie, keď z vykonaného

dokazovania nevyplýva, že by režim asistovaného styku v kontrolovanom prostredí predstavoval pre
maloletého riziko alebo ujmu, a súčasne neexistuje reálne zabezpečený a bezprostredne realizovateľný
terapeutický model kontaktu, by zrušenie neodkladného opatrenia viedlo k stavu, v ktorom by medzi
otcom a maloletým absentoval akýkoľvek funkčný mechanizmus kontaktu. Tento záver nadobúda o
to väčšiu intenzitu, že zo skutkového stavu vyplýva, že otec sa s maloletým nestretol už viac ako

30 mesiacov, teda ide o mimoriadne dlhé obdobie úplného prerušenia osobného kontaktu. V takejto
situácii by zrušenie aj tohto minimálneho, kontrolovaného súdnym rozhodnutím upraveného rámca
styku bez jeho reálnej náhrady viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu existujúceho odlúčenia a k faktickému
zakonzervovaniu stavu, v ktorom medzi otcom a maloletým absentuje akýkoľvek reálny kontakt. Takýto
stav je objektívne spôsobilý viesť k postupnému oslabovaniu až strate vzťahovej väzby medzi rodičom

a dieťaťom, a preto ho nemožno považovať za súladný so záujmom maloletého.

22. Za tejto situácie odvolací súd uzatvára, že zo žiadnej skutkovej okolnosti zistenej po nariadení
neodkladného opatrenia nevyplýva, že by odpadol dôvod jeho nariadenia alebo že by došlo k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

nezistil splnenie podmienok pre zrušenie vyššie citovaného neodkladného opatrenia. Naopak, pôvodný
dôvod spočívajúci v potrebe zabrániť rozpadu vzťahu medzi otcom a maloletým naďalej trvá.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 Civilného sporového
poriadku tak, že návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené

podmienky pre jeho zrušenie a odvolanie otca je dôvodné.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).