Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126203264
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7126203264.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
I. V., L.. XX.XX.XXXX, J. T., Č.M. X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny T., dieťa rodičov: C. C. V., O.. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T., Č. X, a otec I. V., L.. XX.XX.XXXX,
J. M. XXXX/XXX, K. B. - I., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Dorián Merešš, so sídlom

Košice, Štúrova 13, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zníženie výživného,
o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 12.03.2026 č.k. 18P/30/2026 - 34 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec maloletého sa podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.02.2026 domáhal,
aby súd neodkladným opatrením zmenil rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 06.09.2024 sp.
zn. 18P/153/2023 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I. a znížil výživné na
maloletého zo sumy 350,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne, na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci

samej, v konaní o zníženie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

3. Súd v odôvodnení rozhodnutia, s odkazom na čl. 11 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 363, § 366 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, čl.
24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa konštatoval,

že otec podaným návrhom neodsvedčil, že jeho príjmová situácia vyžaduje okamžitú úpravu výšky
vyživovacej povinnosti vo forme neodkladného opatrenia. Otec sa domáhal zníženia výživného na tom
skutkovom základe, že je toho času nezamestnaný a je bez akéhokoľvek príjmu. Otec však definoval
svoje mesačné výdavky na sumu cca 1 103,- Eur, čo nekorešponduje s jeho vyhlásením, že je bez
príjmu; bez toho, aby otec preukázal stav svojho ďalšieho majetku, či výšku zostatku na bežnom účte, či
stav jeho úspor. Súd zdôraznil, že neodkladné opatrenia vo veci maloletých detí sú vydávané primárne

za účelom ochrany záujmov maloletého dieťaťa, t.j. vyhovením návrhu, bez vykonaného dokazovania,
by sa uprednostnil záujem otca pred záujmami maloletého dieťaťa, ktorého záujmy by mali byť prvoradéa nadradené akémukoľvek inému záujmu. Až v konaní vo veci samej, po dôkladnom preskúmaní
odôvodnených potrieb maloletého a možností otca, bude namieste posúdiť dôvodnosť podaného návrhu
a pri preukázaní zmeny pomerov rozhodnúť o konečnej výške výživného.

III. Obsah odvolania a vyjadrenie matky

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Odvolanie

odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil a následne na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vydal tak nepreskúmateľné rozhodnutie. Zdôraznil, že
on sa nezbavuje svojej zákonnej povinnosti a nežiada zrušenie vyživovacej povinnosti, ale žiada len
dočasne znížiť sumu výživného. Je toho názoru, že dostatočne preukázal tvrdené skutočnosti, fakt,
že mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, že má toho času nulový príjem. Otec nemôže
preukázať stav finančných prostriedkov na účtoch, či stav úspor, keďže otec nie je vlastníkom bankového

účtu a žiadne úspory nemá, čo sa nedá inak preukázať, ako len jeho tvrdením. Súd do jeho výdavkov
zahrnul aj výživné, ktoré je povinný platiť, no on v tomto období túto povinnosť neplní. Taktiež súd musí
rešpektovať jeho základné práva; právo na bývanie, právo na jedlo, právo na dôstojný život, t.j. existujú
výdavky, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť sám pre seba. Súd potreby otca, skutočnosť, že má aktuálne
existenčnéproblémy,vôbecnezohľadnil.Oteczdôraznil,ženaliehavosťpotrebyúpravypomerovvtomto

prípade z jeho strany preukázaná bola a bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Matka maloletého vo vyjadrení zo dňa 21.04.2026 uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Poukázala na to, že otec svoje tvrdenia o
potrebe ukončenia pracovného pomeru z dôvodu psychickej záťaže nepreukázal a taktiež spochybnila

tvrdenia otca o tom, že nemá aktuálne žiaden príjem. Poukázala na vyjadrenie súdneho exekútora
konajúceho vo veci sp. zn. 296EX 369/24, v upovedomení o odklade exekúcie o tom, že otec zaplatil
zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora a vyhlásil, že bude splácať bežné výživné
spolu s trovami exekúcie v sume 436,10 Eur mesačne. Je preto zrejmé, že otec je schopný plniť si
vyživovaciu povinnosť v sume 350,- Eur mesačne.

V prílohe podania matka predložila svoje vyjadrenie vo veci v konaní sp. zn. 18P/29/2026, v ktorom
definovala výdavky na domácnosť a na maloletého I., z ktorého je zrejmé, že výdavky na maloletého a
výdavky na domácnosť nespĺňajú podmienku, aby bolo dôvodné výživné na maloletého znížiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 2 ods. 1
CMP v spojení s § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad v zmysle § 62 a nasl. CMP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že podané
odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prvá veta, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné

podmienky a dané skutkové okolnosti pre dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti povinného rodiča; na
zníženie sumy výživného v zmysle podaného návrhu otca maloletého dieťaťa neodkladným opatrením.

18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloleté deti slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v

tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní
prevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Vdôsledkutohosanezisťujú
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože
takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore
so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby

pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 322 CSP). Podľa ustálenej
súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností
podstatných pre rozhodnutie, t.j. že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí súdu
ako nanajvýš pravdepodobná.

19. Z uvedeného vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžitým súdnym zásahom
upraviť pomery, pri zachovaní podmienky dôvodnosti, naliehavosti požadovanej úpravy, rešpektujúc
predovšetkým záujmy maloletých detí. Neodkladné opatrenie teda vyžaduje naliehavosť zásahu,
osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy.

20. Pokiaľ sa otec domáhal nariadením neodkladného opatrenia zníženia výživného na maloletého I.,
je povinnosťou súdu zaoberať sa v prvom rade tým, či sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia.

21. Zníženie výživného rozhodnutím súdu je vážnym zásahom do úpravy práv k maloletému dieťaťu,

ktorý je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a možno tak k nemu pristúpiť jedine v závažných
a odôvodnených prípadoch na strane povinného rodiča či dieťaťa. Je treba predovšetkým prihliadať
na skutočnosť, že potreba zabezpečenia ochrany výchovy a výživy maloletého dieťaťa je jednou zo
základných zásad, pričom zákonná povinnosť rodiča zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa vyplýva z
príslušných ustanovení Zákona o rodine.

22. Odvolací súd konštatuje, že z vyjadrení otca nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by
osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v navrhovanom rozsahu. Je správny
záver súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre nariadenieneodkladného opatrenia a na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca ako osoby povinnej prispievať
na výživu maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na to, že predtým, ako sa stal otec nezamestnaným,
dosahoval stabilný príjem, a preto bolo v objektívnych možnostiach otca vytvárať si finančné rezervy.

Rovnako netreba opomínať, že matka, s ktorou maloletý žije v spoločnej domácnosti, poskytuje
maloletému všestrannú osobnú starostlivosť, ktorú je bezpochyby možné považovať za plnenie si
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

23. Okolnosti dočasnej zmeny pomerov na strane otca ako aj jeho celková životná úroveň, na ktorej

sa má podieľať aj dieťa povinného rodiča, bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom
konaní vo veci samej, ktorého výsledkom bude úprava rodičovských práv a povinností v rozsahu určenia
vyživovacej povinnosti, a to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, odkázaného na výživu oboch
rodičov. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v otázkach stanovenia bežného výživného je potrebné
aplikovať princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity, pričom aj s týmto sa
bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na zníženie výživného spravidla nemôže byť dočasná
nezamestnanosť povinného rodiča, ktorý je schopný pracovať a zabezpečovať si tak pravidelný príjem.
Dôkazy, ktoré predložil otec ako povinný rodič a jeho argumentácia nie sú postačujúce pre rozhodnutie o
takzávažnejskutočnosti,akojezníženievyživovacejpovinnostinamaloletédieťavovekuXX rokov,ato

vtakzásadnomrozsahu,zosumy350,-Eurna50,-Eurmesačne,keďžetakátoradikálnazmenavprvom
rade nie je v záujme maloletého, a tiež ju nemožno posúdiť ako nevyhnutnú na predídenie ohrozenia
záujmov dotknutých osôb. Navyše, vo veci nebola splnená podmienka nevyhnutnosti neodkladnej
úpravy pomerov z pohľadu na strane otca. V tomto smere súd poukazuje tiež na obsah Upovedomenia
o odklade exekúcie zo dňa 01.04.2026, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, z ktorého

vyplýva, že otec uhradil dlžné výživné a zaviazal sa platiť bežné výživné do budúcna v plnej sume.

25. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že aj keď otec v súčasnosti reálne príjem nemá, pri
rozhodovaní o výživnom je možné prihliadať aj na potenciálne možnosti a schopnosti otca. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že otec maloletého bol v minulosti riadne zamestnaný, pričom nepreukázal,

a ani nedeklaroval žiaden objektívny dôvod (napr. objektívne nevyhovujúci zdravotný stav), ktorý by mu
znemožňoval nájsť si zamestnanie. Tvrdenie otca, že pracovný pomer v marci 2025 bol ukončený z
jeho strany zo zdravotných dôvodov, psychickej záťaže, nebolo nijako preukázané, potvrdené lekárskou
správou, či nejako bližšie špecifikované. Z vykonaného dokazovania v rámci konania o neodkladnom
opatrení; v tomto prípade z návrhu otca, nevyplynulo, že by pracovná schopnosť otca bola nejako

obmedzená, či znížená; otec teda má objektívnu možnosť zamestnať sa a zabezpečiť si tak príjem. Otec
by si mal uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných
podmienok svojho maloletého dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť, čomu musí
otec svoj život aj patrične prispôsobiť. Otec by mal mať okrem svojej zákonnej povinnosti aj subjektívny
záujem zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoje dieťa práve zabezpečením si príjmu.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia nie je úprava pomerov účastníkov
konania s konečnou platnosťou. Súd v konaní vo veci samej bude naďalej povinný dôkladne preskúmať
majetkové a príjmové pomery oboch rodičov maloletého, o.i. aj tvrdenia o zdravotnom stave otca či
nemožnosť nájdenia si inej práce; ako aj potreby maloletého. Aktuálne rozhodnutie prostredníctvom

neodkladného opatrenia pri zásadnej zmene skutkových okolností, resp. na podklade vykonaného
dokazovania vo veci samej tak nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností, za daného stavu a dôkaznej situácie, poukazujúc
na majetkové pomery otca, potencialitu príjmu otca s odkazom na jeho predchádzajúci príjem,

možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem zo zamestnania resp. podnikania, pri neexistencii žiadnej
takej skutočnosti, ktorá by mu objektívne bránila zamestnať sa, nezistiac dôvodné podmienky pre
úpravu vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením, odkazujúc tiež na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil
postupom vyplývajúcim z § 387 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

28.Onáhradetrovkonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§396ods.1CSPvspojenís§52CMP,podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).