Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/341/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110225793
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110225793.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom ul. Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom ul. Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej Y.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Y. XX, XXX XX F. F., vedenej pod sp. zn. EX 22730/10u súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 62,

821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 186, 24 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 4Er/2172/2010-22 zo
dňa 01.03.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok") zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
II/2010-3209, vydaný dňa 06.09.2010 Mgr. Romanom Hrabušom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IV, bod 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra

banky, a.s. Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2004 uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatrabanka, a.s. so sídlom v Bratislave) a povinnou,
podľa ktorej právny predchodca oprávneného zriadil povinnej bežný účet číslo: 2618096883, spolu
so zmluvne definovaným balíkom poskytol povinnému finančné prostriedky t. j. spotrebiteľský úver vo
forme povoleného prečerpania. Povinný sa však dostal do nedovoleného prečerpania bežného účtu
vo výške 186,24 EUR a vznikla mu povinnosť toto prečerpanie vyrovnať. Z ustanovenia čl. IV, bod

4,9 Všeobecných obchodných podmienok Tatrabanky, a.s., ktoré sú súčasťou uvedenej zmluvy vyplýva
právomoc rozhodovať spory vyplývajúce z bankových obchodov s konečnou platnosťou pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave.

Okresný súd zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako
spotrebiteľom považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 zák. č. 258/2001
Zb. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade mala založiť legitimitu

pre exekučný titul podľa okresného súdu znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, pokiaľ by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Uvedenú rozhodcovskú
doložku okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Konštatoval,
ženeprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravom,pretožiadostisúdnehoexekútorapodľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Záver okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej
podmienke - neplatnej rozhodcovskej doložke nepovažoval za správny. Rozhodcovský rozsudok je
podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK") právoplatný a má tie

isté účinky ako právoplatný rozsudok súdu, čo znamená že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci.
Okresný súd v danej veci prekročil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Exekučného poriadku, pretože
bol oprávnený v danej veci konať len ako exekučný súd. Z európskeho práva nie je možné vyvodiť záver,
že by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa

vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a a iné
zmluvy upravená v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom
zákonníku a zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred týmto okamihom. Z uvedeného dôvodu sa právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzatvorenej pred 01.01.2008 v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka

spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Poukázal tiež na dôvodovú správu
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa oprávneného vyplýva,
že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je treba považovať

za neprijateľné, ktorá skutočnosť však nemá za následok zrušenie celej rozhodcovskej doložky. Na
základe uvedených skutočností oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V podaní zo dňa 19.03.2011 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril súdny exekútor. Súhlasil s názorom
oprávneného, pretože právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje povinnému možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi už pred začatím núteného výkonu rozhodnutia, teda v
štádiu keď podľa názoru súdneho exekútora nedochádza k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov
ďalších osôb.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Rozhodnutie v danej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca

predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie
do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak
uvedený rozpor zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK") súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006
( v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte) zákon (o spotrebiteľských úveroch) sa nevzťahuje na úver
formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má
všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či
exekučný titul je materiálne vykonateľný, či oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom

titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež či sú splnené
podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých súd môže konať. Z uvedených ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45
ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, preto exekučný súd v tejto fáze konania
je povinný prihliadnuť nato, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského

rozsudku podľa § 45 ZoRK.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 02.12.2010, doručenou
okresnému súdu 14.12.2010 požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti povinnej Y. U., na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Mgr. Romanom Hrabušom, rozhodcom Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 06.09.2010,
právoplatný dňa 28.10.2010 a vykonateľný dňa 31.10.2010, sp. zn. II/2010-3209. Z uvedeného
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd uložil odporkyni (povinnej) zaplatiť
navrhovateľovi (oprávnenému) dlžnú sumu vo výške 186,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
13,00 %, ročne zo sumy 186,24 Eur odo dňa 19.11.2006 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania

vo výške 33,20 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Odporkyni rozhodca
uložilajpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovitrovyprávnehozastúpeniavovýške60,62EUR.Zexekučného
titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmluvy
o bežnom účte, z ktorého povinná prečerpala povolený limit vo výške 186,24 EUR. Povinná sa zaviazala
uvedené peňažné prostriedky vrátiť v zmysle bodu 2.5.1 všeobecných zmluvných podmienok. Exekučný

súd mal za to, že vyššie uvedený právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (v znení platnom
do 31.11.20007), pretože nárok uplatňovaný v exekučnom konaní má svoj základ v zmluvnom vzťahu,
ktorý vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy.

Krajský súd preskúmal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska

oprávneným namietaných skutočností a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd súhlasí
s prvostupňovým súdom, že povinnosťou exekučného súdu bolo, aby preskúmal exekučný titul aj z
hľadiska ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len Zákon
o rozhodcovskom konaní) a odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa

27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo 164/1996 (publikované pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR vo zväzku 5 - 6, ročník 1997 na strane 188) a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 ÚS 86/2010 - 19 z 18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania ex offo oprávnený skúmať, či sú
podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Základným právnym
aktom ochrany spotrebiteľa bola až do jej implementácie do právneho poriadku
Slovenskej republiky zákonom č. 150/2004 Z. z. smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka je neprijateľná. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, možno konštatovať, že ide o výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi. Podľa štádia konania súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietne, alebo exekúciu zastaví, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Iba tak
môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách-postaraťsaoto,abyspotrebiteľovnekalépodmienkyvzáujmevyššejkvality
života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcieexekučnýsúdzistívyššieuvedenénedostatky,potomžiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Občiansky zákonník platný v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ust. § 53 ods. 3 (v znení účinnom
do 31. 12. 2004) príkladmo stanovil, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. V širšom
kontexte pri posudzovaní zmluvných podmienok z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, je potrebné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým z ust. § 2

ods. 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie
spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore
s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne,

ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinnou obsahuje dojednania, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu možno
nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom
ponímaní považovať zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho aj podľa Obchodného zákonníka, (medzi
ktoré patria aj tzv. „bankové zmluvy" - zmluva o vkladovom účte a zmluva o bežnom účte), ako aj všetky
ostatné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľského

práva možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho
práv.

I keď zákon o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods. 3 v znení účinnom do 30. 06. 2006 vylučuje
aplikáciu tohto zákona na zmluvu o úvere formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty ( takouto zmluvou je aj zmluva uzavretá s povinnou), ten istý zákon

v § 3 ods. 6 označuje takto poskytnutý úver za „spotrebiteľský úver". Ako spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. posúdil povolené prečerpanie na bežnom účte aj rozhodca Mgr. Roman
Hrabuša v oprávneným predkladanom exekučnom titule. Tým je preukázané, že zmluva o bežnom účte
uzavretá s povinnou je zmluvou spotrebiteľskou a okresný súd správne skúmal aj to, či ustanovenia
zmluvných dojednaní nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
dojednaná zakladá nepochybne jej neprijateľnosť. Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou
záverečných ustanovení zmluvy, ktoré boli vopred vyhotovené, čo znamená, že spotrebiteľ pri podpise
zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa o ich obsahu, mohol len celú zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým ustanoveniam zmluvy, teda aj rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka

nebola dojednaná individuálne a z jej znenia je zrejmé, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú s konečnou platnosťou riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk so sídlom v Bratislave jedným rozhodcom podľa Štatútu a
Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak práva

na konanie pred všeobecným súdom. Uvedená skutočnosť má za následok neplatnosť rozhodcovskejdoložky, čo spôsobuje nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v zmysle § 41
ods. 2 Exekučného poriadku.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie

okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.