Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 22P/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Mária Jamrišková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5712215104.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa

J. J., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov:
matky A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B.. Š..D.. W. XXXX/X

a otca K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. J. XXX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Miriam
Podhradskou, advokátkou so sídlom v Martine, J. Kráľa 8, maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu
matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa J. J., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá
je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
dieťaťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú J.Í. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne
počnúc dňom 05.10.2012 splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 05.10.2012 do 30.11.2012 v celkovej výške 68,55 eur sa otec z
a v ä z u j e splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J.R. J., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od
piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Počas pracovných dní otec prevezme dieťa v piatok v
materskej škole o 16.00 hod. a matke ho odovzdá v mieste bydliska matky v nedeľu o 16.00 hod. Počas
dní pracovného voľna otec vyzdvihne dieťa v piatok o 16.00 hod. v mieste bydliska matky a odovzdá ho
matke v mieste bydliska matky v nedeľu o 16.00 hod.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2012 sa matka domáhala, aby súd zveril mal. J. J.,
nar XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100
eur od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej už nežijú v spoločnej
domácnosti. V návrhu uviedla, že rodičia žili v spoločnej domácnosti asi rok a to do konca septembra
2012. Bývali spolu aj pred narodením dieťaťa. Matka uviedla, že otec sa počas spolužitia maloletej
venoval, má s ňou dobrý vzťah. Označila ho za dobrého otca. Uviedla tiež svoj príjem a náklady na
mal. dieťa.

Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2012. Uviedol, že
navrhuje určiť výživné pre mal. J. vo výške 50 eur mesačne, ktoré považuje za primerané vzhľadom
na oprávnené výdavky matky, jeho príjmy, vek dieťaťa ako aj ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré otec
má voči mal. deťom U. N. a S. N.. Otec uviedol, že jeho vyživovacie povinnosti voči deťom plní vo
výške 165,96 eur na obidve staršie deti. Jeho príjem zo zamestnania je 740 eur mesačne. Prezentoval
tiež ďalšie náklady, ktoré mu vznikajú. Zároveň požiadal, aby súd rozhodol aj o úprave styku otca s
mal. J. a to tak, aby otec sa stretával s dcérou každý nepárny víkend v kalendárnom roku od piatku od
16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a to tak, že si otec mal. dieťa prevezme v piatok o 16.00 hod. v
materskej škole a odovzdá ho matke v nedeľu o 16.00 hod. v mieste bydliska matky. Otec k vyjadreniu
priložil fotokópie zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 15.10.2012, kúpnu zmluvu k bytu zo dňa 16.10.2012,
potvrdenie o výške poistného, potvrdenie o výške príjmu, potvrdenie o skutočnosti, že vyplácal na mal.
J. matke výživné 50 eur.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 30.11.2012. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu.
Otec na pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke.
Ohľadom výživného uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, podľa ktorého navrhuje výživné do výšky
50 eur mesačne a prejavil ochotu prispievať do výšky 60 eur mesačne. Zotrval na postoji, že suma
100 eur je neprimeraná veku dieťaťa aj vzhľadom na skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, ktoré si musí plniť. Otec zároveň zotrval na návrhu ohľadom úpravy styku s maloletou, s
ktorým matka vyjadrila súhlas. Sporná tak ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca. Zástupkyňa
kolízneho opatrovníka na pojednávaní podala správu zo šetrenia v domácnosti matky. Skonštatovala,
že matka sa stará dieťa riadne, zabezpečuje riadnu celodennú starostlivosť o dieťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výškou príjmu otca,
oboznámením sa s výškou príjmu matky, oboznámením sa s výškou nákladov na zabezpečenie potrieb
mal. dieťaťa, oboznámením sa s nákladmi otca na zabezpečenie jeho potrieb, oboznámením sa s
obsahom súdneho spisu Okresného súdu v Martine č. 5C/61/2008 ako aj s obsahom celého súdneho
spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú spolu. Ako partneri spolu žili a zabezpečovali starostlivosť
o maloletú asi od jedného roku veku dieťaťa až do konca septembra roku 2012. Matka po narodení
maloletej žila v domácnosti svojej matky a otec im pomáhal. Keď malo dieťa asi rok, rodičia sa
nasťahovali spolu do prenajatého bytu. Matka v súčasnosti žije s maloletou v prenajatom 3-izbovom byte
v Martine. Náklady na bývanie sú 340 eur mesačne. V súvislosti s návštevou škôlky maloletej platí 11,62
eur mesačne poplatok za škôlku a 20 eur mesačne stravu v škôlke. V súvislosti s dochádzkou do škôlky
matka platí denne 1 euro za každý deň, kedy je navštívená škôlka. Matke ďalej vznikajú náklady na
zabezpečenie stravy, oblečenia, drogérie a predmetov pre maloletú, ktorých výšku nevedela odhadnúť
a tiež zabezpečenie liekov, keď je maloletá chorá. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky je mesačný
príjem matky 170 eur. Matka ďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavok na dieťa
22,35 eur mesačne. Matka je v súčasnosti zamestnaná na polovičný úväzok, v prípade, keď dieťa už
nebude tak často chorľavé, má záujem zamestnať sa na plnú pracovnú dobu.

Otec žije v 1-izbovom byte, ktorý kúpil do osobného vlastníctva. Jeho priemerný čistý mesačný príjem
je 784,43 eur. Otcovi vznikajú náklady na zabezpečenie bývania nájomné 100 eur mesačne, splátka
hypotéky za kúpu bytu 211 eur mesačne, poistenie bytu 46 eur ročne, teda 3,80 eura mesačne,
prevádzka auta 100 eur mesačne, telefón 35 eur mesačne, splátka televízora 13,32 eur mesačne, odvoz

odpadu 2,08 eur mesačne, výživné na dve mal. deti 165,96 eur mesačne. Náklady na stravu, ošatenie,
iné potreby otec nevedel vyčísliť.

Maloletá navštevuje od septembra 2012 materskú školu. Od nástupu do materskej školy býva často
chorľavá, predtým bývala zdravá. Dieťa má s otcom vybudovaný dobrý vzťah.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 ZOR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe právneho posúdenia skutkového stavu súd vyhovel matke v návrhu na zverenie dieťaťa do
osobnej starostlivosti aj v návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otca v plnom rozsahu. Zároveň súd
prihliadol k záujmu otca o stretávanie sa s dieťaťom a preto upravoval aj rozsahu ich vzájomného styku.
O zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súd rozhodol na základe súčasného stavu, kedy dieťa
žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá o neho zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť. V tejto
súvislosti súd prihliadol aj k súhlasnému stanovisku otca.

Vzhľadom na skutočnosť, že je v záujme mal. dieťaťa, aby si trvalo budovalo a upevňovalo svoj vzťah
k otcovi, súd upravil stretávanie sa s maloletou v zmysle návrhu otca, pričom prihliadol aj k súhlasnému
stanovisku matky. Súd považuje za pozitívne, že rodičia sú schopní dohodnúť sa ohľadom stretávania
sa otca s dieťaťom. Vzhľadom na špecifiká zamestnania otca, ktorý má nepravidelnú pracovnú dobu,
sa môže stať, že ten víkend, počas ktorého malo prebiehať stretávanie sa dieťaťa s otcom, bude musieť
otec pracovať. Rodičia sa však na pojednávaní dohodli, že v takom prípade vopred dohodnú náhradný
čas, kedy bude otec môcť zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

Vzhľadom na skutočnosť, že ohľadom ostatných náležitostí boli rodičia schopní sa dohodnúť, súd
vykonával dokazovanie predovšetkým smerujúc k zisteniam, na základe ktorých by mohol určiť výšku
vyživovacej povinnosti otca. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie
výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb
maloletej, výšku príjmu oboch rodičov, zvážil životnú roveň oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov
sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca
a jeho záväzky k dvom maloletým deťom.

Pri určovaní nákladov na mal. dieťa súd posudzoval náklady uplatnené matkou. V tejto súvislosti súd
akceptoval náklady na bývanie dieťaťa v polovici nájomného, ktoré matka platí za prenajatý byt, t.j. 170
eur mesačne. Súd zvažoval námietku otca, ktorý namietol, že nie je nutné, aby matka s jedným dieťaťom
si prenajímala byt s tak vysokým nájmom a mal za to, že je to privysoká čiastka na zabezpečenie
bývania 2-ročného dieťaťa. V tejto súvislosti súd prihliadol k ustanoveniu Zákona o rodine, podľa ktorého
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a zisťoval, aké náklady musí vynakladať otec na
zabezpečenie svojho bývania. Ako súd zistil, otec platí 100 eur nájomné mesačne za byt a 211 eur platí
hypotéku za kúpu tohto bytu, čo znamená, že celkové náklady otca na zabezpečenie svojho bývania
mesačne sú 311 eur. Preto má súd za to, že pokiaľ si matka uplatňuje náklad na dieťa vo výške 170 eur, je
to oprávnený náklad. Matka zároveň vysvetlila, že súčasnosti žije v byte, za ktorý musí platiť takto vysoké
nájomné z toho dôvodu, že náhle opustila domácnosť otca a svoju bytovú situáciu musela operatívne
vyriešiť. Súd tieto dôvody akceptoval a preto započítal na bývanie dieťaťa čiastku 170 eur mesačne.
Súd akceptoval tiež náklady matky v súvislosti s návštevou materskej školy. Poplatok za materskú
školu spolu so stravou v materskej škole je 31,62 eur mesačne. Na lieky dieťaťa súd započítal 10 eur
mesačne, táto čiastka je variabilná a závisí od zdravotného stavu dieťaťa. I keď matka na pojednávaní
deklarovala, že v predchádzajúcich 2 - 3 mesiacoch platila za lieky vyššie čiastky (14 eur a 9 eur v
jednom mesiaci), je zrejmé, že nástup do materskej školy sa musel odraziť na zdravotnom stave dieťaťa,
ale tento sa bude časom zlepšovať. Preto súd započítal náklady na lieky vo výške 10 eur mesačne.
Matka nevedela vypočítať náklady na stravu dieťaťa v domácnosti, súd túto započítal vo výške 100 eur
mesačne a to s prihliadnutím na súčasné ceny potravín, osobitne ceny ovocia, mliečnych výrobkov,
mäsových výrobkov, ktoré dieťa vzhľadom na svoj vývoj potrebuje. Ohľadom dochádzky dieťaťa do
škôlky, kde matka prezentovala náklady 1 eura za cestu tam aj späť z miesta bydliska do materskej
školy, súd pri priemernom počte 20 pracovných dní mesačne započítaval túto sumu vo výške 16,67 eur
a to z toho dôvodu, že návšteva škôlky sa spravidla odohráva v 10-mesačnom časovom období a nie
v priebehu celého roka, čiže náklad pri 20 pracovných dňoch za 10 mesiacov, je to 200 eur ročne, čo
vychádza 16,67 eur mesačne a tento náklad súd aj započítal. Ohľadom nákladov na oblečenie dieťaťa,
drogériu pre dieťa, voľnočasové aktivity a všetky ďalšie ostatné potreby dieťaťa súd započítaval vo
výške 20 eur mesačne, i keď si je vedomý skutočnosti, že najmä v zimnom období, kedy matka musí
nakúpiť pre dieťa zimné ošatenie, zimnú obuv, zabezpečiť väčšie množstvo spodného prádla a celkove
oblečenia, je suma 20 eur nepostačujúca. Na druhej strane v letných mesiacoch sú tieto náklady nižšie,
i keď vtedy zas vznikajú vyššie náklady v súvislosti s voľnočasovými aktivitami. Celkove však súd má
za to, že náklady 120 eur mesačne, ktoré zahŕňajú stravu, oblečenie, drogériu a voľnočasové aktivity sú
primerané vzhľadom na vek dieťaťa. Celkove tak súd akceptoval oprávnené a preukázané náklady na
dieťa vo výške 348,29 eur mesačne. Na tejto sume sa podieľa štát prídavkami na deti vo výške 22,54 eur
mesačne, čo znamená, že matka musí zabezpečiť 325,75 eur mesačne na výživu dieťaťa. Je zrejmé,
že vzhľadom na príjem matky matke vypomáha jej širšia rodina. V tejto súvislosti má súd za to, že je
spravodlivé, aby sa na takejto čiastke otec podieľal aspoň vo výške navrhovaných 100 eur, ktoré matka
žiadala ako príspevok na výživu dieťaťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že do nákladov
na dieťa nebola započítaná sporná výška poistného, ktorú matka hradila, ale v súčasnej dobe nehradí,
preto ju súd do nákladov na dieťa nezahrnul. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že o dieťa sa
osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb
dieťaťa finančnou sumou, i keď osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča
v plnej výške. Celkove však súd má za to, že pokiaľ matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, bo
by spravodlivé, aby otec sa podieľal vo výške aspoň 60% na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa.
V danom prípade však súd akceptoval návrh podaný matkou na výšku výživného a nad tento rámec
výživné otcovi neurčoval. Ohľadom výšky nájomného na dieťa, ktoré otec namietal, súd iba poukazuje na
skutočnosť, že náklady na dieťa i bez spornej výšky nákladov na bývanie sú 178,29 eur mesačne. Otcov
príspevok tak vykrýva v podstate iba stravu dieťaťa v domácnosti, ostatné náklady ohľadom škôlky,
liekov, dochádzky, oblečenia, drogérie a voľnočasových aktivít ako aj bývania, zabezpečuje matka zo

svojho príjmu a preto súd má za to, že je právom matky rozhodnúť sa, v akom type bytu bude bývať a
zabezpečovať starostlivosť o maloletú.

Súd zvažoval aj námietku otca, že mu trvá vyživovacia povinnosť voči dvom starším deťom, pričom
je predpoklad, že v súvislosti so zvyšovaním ich veku musí byť pripravený aj na prípadné zvýšenie
výživného z ich strany. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nepozná náklady, ktoré vznikajú na
zabezpečenie starostlivosti o staršie deti otca, i keď nepochybuje, že vzhľadom na ich vek je predpoklad
o raste výživného reálny. Otec si bol v čase, keď sa narodila mal. J., vedomý skutočnosti, že mu trvá
vyživovacia povinnosť k dvom deťom a preto musí byť pripravený plniť si ju aj k tretiemu dieťaťu.
Argument, že už sa podieľa na výžive dvoch detí podľa názoru súdu nie je dôvodom na to, aby nebola
určená vyživovacia povinnosť aj k tretiemu dieťaťu, spravodlivo podľa pomeru príjmov rodičov v zmysle
Zákona o rodine. Je zrejmé, že otec sa pri výžive troch detí bude musieť uskromniť na vlastných
potrebách, avšak bola to voľba otca a preto je povinný zabezpečiť svoje finančné zdroje tak, aby bol
schopný plniť predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, ktoré nie sú schopné samé sa o
seba postarať. Súd preto akceptoval náklady, ktoré otec prezentoval na svoje potreby, iba konštatuje,
že pokiaľ otec môže vynakladať 100 eur mesačne na prevádzku auta, 35 eur mesačne na telefón, 13,32
eur mesačne na splátku nového televízora, toto všetko sú náklady, ktoré súd akceptuje, pokiaľ sú voľbou
otca, avšak nemôžu mať prednosť pred výživným pre mal. dieťa. Preto súd k námietke otca, že už sa
podieľa na výživnom pre dve prihliadol len v tom zmysle, že i pri určení výživného pre tretie dieťa bude v
otcových možnostiach plniť výživné prvým dvom deťom. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom
súd vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu.

Zameškané výživné súd určoval ku dňu podania návrhu 05.10.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
má za preukázané, že otec po odchode matky s maloletou zo spoločnej domácnosti prispieval matke
na potreby maloletej vo výške 50 eur mesačne, súd vypočítaval zameškané výživné zo sumy 50 eur
mesačne, o ktorú bolo takto určené výživné zvýšené. Celkove za 27 dní mesiaca október vzniklo otcovi
zameškané výživné vo výške 43,55 eur, spolu so zameškaným výživným za mesiac november 50 eur,
tak zameškané výživné predstavuje výšku 93,55 eur. Súd má tiež za preukázané, že otec zaplatil 25 eur
platbu za ZRPŠ v škôlke za polroka, preto túto sumu zo zameškaného výživného odpočítal a celkove
zameškané výživné je 68,55 eur. Súd vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi
splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej
povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenému sa stane splatným
jednorazovo.

Ohľadom trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo
sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1
OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.