Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/2613/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211212
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211212.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: npor. U. N., bytom Ľ.
C. XX, W., zastúpený: A. & Co. s.r.o., Továrenská 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-PS-PK-130/2012, zo dňa 13.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 domáhal, aby súd zrušil disciplinárny rozkaz
riaditeľa odboru dopravnej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č.p. OUC-246-3/DO-2010 zo dňa 14.04.2010 a rozhodnutie

riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR o odvolaní
zo dňa 13.11.2012, č.p. SLV-PS-PK-130/2012 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody
vo výške XXX,XX eur ako ušlý zisk vo výške 15 % zrážky zo služobného platu žalobcu za tri kalendárne
mesiace a nevyplatenú odmenu vo výške ako ju zistí súd v priebehu konania. Taktiež si žalobca uplatnil
náhradu trov konania.

Žalobca uvádza, že vykonáva štátnu službu a je zaradený vo funkcii starší referent oddelenia prepravy
chránených osôb a dopravného zabezpečenia ODO ÚOÚČ a DM, pričom štátnu službu vykonáva už

vyše 15 rokov a počas celého tohto obdobia si plnil svoje služobné úlohy, ako aj rozkazy, nariadenia,
príkazy alebo pokyny svojich nadriadených vždy riadne a včas, o čom svedčí aj skutočnosť, že nikdy
predtým nebolo voči nemu začaté disciplinárne konanie. Problémy nastali potom, čo podal podnet na
Sekciu kontroly a inšpekcie služby žalovaného, ktorým poukázal na nezákonné čerpanie pohonných
hmôt na ODO ÚOÚČ a DM, kde vykonával štátnu službu. Vzhľadom na fakt, že s vyšetrovaním podnetu
žalobcu sa nezačalo bez zbytočného odkladu, podal žalobca následne ten istý podnet aj na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky.

Žalobca obdržal dňa 29.03.2010 od prvostupňového správneho orgánu list s označením „Oznámenie o
začatí disciplinárneho konania - žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon)“ a súčasne
obdržal list označený ako „Uloženie disciplinárneho opatrenia - návrh“. Žalobca bol vyzvaný, aby sa

vyjadrilknerešpektovaniu§80zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzborevzneníneskoršíchpredpisov
a Vestníka ministerstva vnútra zo dňa 10.05.2004, čiastka 38 o poskytovaní informácií v hromadnýchinformačných prostriedkoch a k porušeniu § 48 ods. 3 písm. a/ zákona. V predmetnom disciplinárnom
konaní bolo žalobcovi navrhnuté disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu
troch mesiacov. Žalobca odoslal vyjadrenie k Oznámeniu o začatí disciplinárneho konania, v ktorom

vyvracia tvrdenie žalovaného. Žalobca v zmysle poučenia proti rozhodnutiu podal v lehote do 8 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia odvolanie. Lehota na podanie odvolania mala uplynúť dňa 22.04.2010.
Žalobca v zmysle poučenia podal odvolanie, a to osobne dňa 22.04.2010 v podateľni žalovaného. V
predmetnom odvolaní žalobca namietal postup žalovaného v disciplinárnom konaní, ako aj samotné
náležitosti disciplinárneho rozkazu a žiadal, aby odvolací orgán napadnutý disciplinárny rozkaz zo

dňa 14.04.2010 zrušil. Pôvodné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 18.06.2010 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 28.06.2010. Odvolací orgán v odvolaní uviedol, že odvolanie bolo podané po
uplynutí lehoty uvedenej v § 242 ods. 1 zákona a disciplinárny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
22.04.2010.

Protirozhodnutiuoodvolanízodňa18.06.2010podalžalobcanávrhnapreskúmanierozhodnutiasúdom
dňa 27.08.2010. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.03.2012 sp.zn. 3S 281/2010 rozhodol,

že rozhodnutie o odvolaní zo dňa 18.06.2010 vracia žalovanému na ďalšie konanie. Odporca vydal nové
rozhodnutie o odvolaní dňa 13.11.2012, ktoré je predmetom tohto konania a v ktorom zhodne so svojim
pôvodným rozhodnutím zo dňa 18.06.2010 odvolanie žalobcu zamietol. Dôvody uvádzané v pôvodnom
rozhodnutí sú totožné s napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2012.

Žalobca uvádza, že nakoľko došlo k nezákonnému rozhodnutiu žalovaného, disciplinárny rozkaz

nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2010 a žalobcovi začali zrážky zo mzdy vo výške 15 % služobného
platu na dobu troch mesiacov a žalobcovi bola postupne zrazená suma v celovej výške 620,79 eur zo
mzdy. Žalobcu z dôvodu disciplinárneho konania taktiež nedostal odmeny, ktoré boli vyplácané všetkým
ostatným príslušníkom bez rozdielu. Tým bola žalobca taktiež poškodený, a to sumou vo výške odmeny,
ktorá by mu inak prináležala. Je síce pravda, že ide o nenárokovateľnú časť odmeny, ale zaujímavá je

skutočnosť,žeažnažalobcutútoodmenudostalivšetcijehokolegovia,čosajavížalobcovijednoznačne
ako diskriminačné konanie voči nemu.

Vzmysleuvedenéhovznikážalobcoviškodavpodobeušléhozisku,ktorápozostávazosumy620,79eur
a odmeny, nakoľko v dôsledku nezákonného rozhodnutia nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt
žalobcu, ktoré bolo možné dôvodne očakávať vzhľadom na obvyklý chod veci. K diskriminačnému

konaniu voči žalobcovi poukazuje žalobca na ďalšie disciplinárne konania, ktoré boli následne voči nemu
vykonštruované a za ktoré bol potrestaný a tieto boli neskôr odporcom zrušené.

Žalobca bol neoprávnene obvinený z porušenia povinnosti policajta v zmysle zákona o Policajnom zbore
a zákona o štátnej službe policajtov a jeho meno sa spájalo so šírením utajených informácií. Žalobca
nebol velený do služby a nebola mu pridelená žiadna pracovná činnosť, naopak mu bol znemožnený

pohyb po pracovisku z dôvodu, že jeho ID karta, pomocou ktorej sa otvára bezpečnostná závora na
služobné parkovisko, vchodové dvere na parkovisko a vstup do garáži mu bola zablokovaná a počas
pracovného času, v prípade, ak chcel opustiť kanceláriu, musel nahlásiť za kým a kam ide. V tomto
prípade došlo k poškodeniu dobrého mena a cti a preto má fyzická osoba právo sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do jeho práv, aby sa odstránili následky týchto zákazov a bolo

jej dané primerané zadosťučinenie, pričom má právo domáhať sa náhrady za nemajetkovú ujmu aj v
peniazoch.

Žalobca poukazuje na ust. § 56 ods. 1 zákona a zdôrazňuje, že nebol zistený objektívne skutočný
stav veci. Žalobca využil vyššie uvedené právo a vyjadril sa k skutočnostiam, ktoré sa mu dávajú za
vinu v zmysle Oznámenia o začatí disciplinárneho konania zo dňa 25.03.2010. Napriek vyjadreniu ku

skutočnostiam uvádzaným v Oznámeniu, disciplinárny rozkaz obsahoval pomerne rozsiahly výpočet
skutkov, ktorých sa mal žalobca dopustiť a ktorými malo údajne dôjsť k porušeniu § 80 zákona
č. 171/1993 Z.z.. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca nemal možnosť sa k predmetným
skutočnostiam vyjadriť a preto nedošlo k riadnemu a objektívnemu zisteniu skutkového stavu, čím došlo
k porušeniu § 233 zákona. Disciplinárny rozkaz taktiež nespĺňa náležitosti § 241 zákona tak, ako to

uvádza žalobca v žalobe.Žalobca poukazuje, že v poučení k odvolaniu bolo uvedené: „Proti rozhodnutiu môže policajt podať
odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia do 8 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia.“

Žalobcadoručilosobnedopodateľnežalovanéhodňa22.04.2010odvolanie.Tútoskutočnosťpotvrdzuje
aj pečiatka Ministerstva vnútra SR, ktorou bolo žalobcovi potvrdené doručenie odvolania dňa
22.04.2010, t.j. posledný deň lehoty.

V zmysle § 242 ods. 4 zákona, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá
oprávnenému orgánu alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 18.06.2010 ako aj v napadnutom rozhodnutí zo dňa

13.11.2012 uvádza, že po preskúmaní spisového materiálu bolo zistené, že odvolateľ sa uvedenými
ustanoveniami zákona neriadil, pretože odvolanie nepodal oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, ani ho neodovzdal orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalovaný v odvolaní
uvádza, že podateľňa žalovaného nie je orgánom podľa § 262 ods. 4 zákona, pretože jej nevyplýva
povinnosť doručovať písomnosti oprávneným orgánom. Odvolateľ pri zasielaní podaného odvolania

mal teda postupovať podľa § 262 ods. 4 zákona. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle čl.
60b nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 57 z 27.08.2007 sa uvádza: „Odbor registratúr a správy
dokumentov ministerstva plní funkciu podateľne, výpravne registratúrnych záznamov a xerografie pre
útvary ministerstva, ako aj funkciu pracoviska pre príjem a odosielanie dátových správ (tzv. elektronická
podateľňa); t.j. prijíma, eviduje, rozdeľuje a odosiela poštové a kuriérne zásielky útvarom ministerstva

a útvarom policajného zboru.“

Žalobca uvádza, že v zmysle uvedeného teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca zmeškal lehotu
podaním odvolania v podateľni žalovaného, ktorá je vlastne jeho súčasťou, t.j. doručenie písomností
do podateľne žalovaného je nutné považovať za doručenie žalovanému. Odmietnutím odvolania z
dôvodu, ktorý nemá oporu v zákone bolo porušené právo žalobcu na právo na súdnu a inú právnu

ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nesporné je, že postupom a následnými nezákonnými
rozhodnutiami v disciplinárnom konaní vedenom voči žalobcovi bol žalobca ukrátený na svojich právach,
a preto žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože došlo k porušeniu jeho práv a tiež,
že disciplinárny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie trpia nedostatkami uvedenými v § 250j ods. 2
písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. Zároveň poukazuje žalobca na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. a 250i ods. 2 O.s.p.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom riaditeľa ODO ÚOÚČ
podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na
dobu troch mesiacov. Disciplinárny rozkaz mu bol vyhlásený v súlade s ust. § 60 zákona a § 266 ods.
1 zákona dňa 14.04.2010. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť v súlade s ust. § 262
ods. 1 zákona nasledujúcim dňom po vyhlásení disciplinárneho rozkazu, t.j. dňom 15.04.2010 a koniec

8-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 22.04.2010.

Dôvodom uloženia disciplinárneho opatrenia bola skutočnosť, že poskytol redaktorovi denníka SME
internú dokumentáciu a informácie týkajúce sa služobnej činnosti, ktoré boli následne zverejnené
v hromadných informačných prostriedkoch. Zároveň žalobca porušil povinnosti mlčanlivosti podľa §
80 zákona č. 171/1993 Z.z. tým, že svojvoľne informoval nepovolané osoby o skutočnostiach, o

ktorých sa dozvedel pri plnení úloh alebo v súvislosti s nimi. Konkrétne sa jednalo o informácie
súvisiace so zabezpečovaním ochrany pani O. pri návšteve Slovenskej republiky a to uvedením dátumu
návštevy, miestach pobytu, prepravy odkiaľ a kam. Jednalo sa tiež o poskytnutie informácie, akú
konkrétnu úlohu mal plniť osobne žalobca, či už vykonaním prevozu alebo následným sprevádzaním
uvedenej osoby. Tiež poskytol informácie o označení vozidla použitého na prepravu. Žalobca tiež

porušil ustanovenia nariadenia Ministra vnútra SR č. 38/2004 o poskytovaní informácií hromadným
informačným prostriedkom. Žalobca nepatrí podľa predmetného nariadenia medzi osoby oprávnené
poskytovať informácie hromadným informačným prostriedkom. Napriek tomu tieto informácie poskytol.Proti tomuto disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie do podateľne žalovaného, ktoré bolo
prvostupňovému orgánu až dňa 23.04.2010 doručené, teda po uplynutí lehoty na odvolanie.

Rozhodnutím č. SLV-PK-70/2010 zo dňa 18.06.2010 riaditeľ ÚOÚČ odvolanie v súlade s § 243 ods. 4

zákona zamietol, z dôvodu, že bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podal žalobu na krajskom súde za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutia. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3S 281/2010 zo dňa 27.03.2012 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

PovrátenídanejvecizKrajskéhosúduvBratislavevrámciodvolaciehokonaniavykonanéboloopätovne
preskúmanie spisového materiálu vzťahujúceho sa k protiprávnemu konaniu žalobcu a bolo vydané

napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 19.11.2012, čím nadobudol disciplinárny
rozkaz právoplatnosť.

K pasívnej legitimácii žalovaný uvádza, že podľa čl. 5 písm. m/ nariadenia Ministerstva vnútra SR č.
57/2007, úrad ochrany (ÚOÚČ) sa považuje za útvar, ktorý sa organizačne člení na odbory a oddelenia.
Podľa čl. 34 ods. 1 organizačného poriadku riaditeľ odboru útvaru ministerstva, teda aj riaditeľ odboru

úradu ochrany, riadi odbor a zodpovedá za jeho činnosť, vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu
pôsobnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Ministra vnútra SR č. 22/2009 o rozsahu
disciplinárnej právomoci, podľa ktorého a v súlade s čl. 2 písm. e/ má riaditeľ odboru úradu ministerstva
zverený piaty stupeň disciplinárnej právomoci oprávňujúci ho ukladať disciplinárne opatrenie zníženie
služobného platu v rozsahu až 15 % na dobu troch mesiacov.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia preto nemožno považovať za rozhodnutie ministerstva,
ale za rozhodnutie riadiaceho pracovníka príslušného odboru útvaru zastúpeného nadriadeným,
ktorému bola Ministrom vnútra SR citovaným nariadením zverená disciplinárna právomoc v určenom
rozsahu. Disciplinárny rozkaz v poučení uvádza: „Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať odvolanie
u riaditeľa odboru dopravnej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a disciplinárnych misií MV

SR do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania má odkladný účinok (§ 242 ods. 1 a
ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.).“

Samotný zákon v § 242 ods. 3 striktne upravuje, že odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal a nie inštitúcii, v ktorej je príslušný útvar zaradený ako súčasť. V § 232 zákona sa explicitne
upravuje, že: „Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom

minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákona (ďalej len „oprávnený orgán“).
Z uvedeného vyplýva, že orgánom sa rozumie oprávnený orgán, ktorým je príslušný funkcionár so
zverenou disciplinárnou právomocou alebo minister vnútra, ak v konaní rozhoduje výlučne minister
vnútra SR. Tomuto orgánu sa v zmysle citovanej zákonnej úpravy doručuje odvolanie a nie ministerstvu,
ako sa domnieva žalobca. Z uvedeného vyplýva, že je dostatočne preukázané, že v tomto prípade

neprichádza postup podľa § 242 ods. 4 zákona z dôvodu tej skutočnosti, že žalobca bol poučený v
súlade už uvedenými ustanoveniami zákona o tom, kde a u koho má podať odvolanie a v akej lehote.

Žalovaný uvádza, podľa § 3 zákona, v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného
pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len
„nadriadený“). Na základe ust. § 3 zákona Minister vnútra SR vydal dve nariadenia Ministra vnútra SR,

a to nariadenie č. 62/2003 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) s účinnosťou od 01.01.2004 a nariadenie
č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených s účinnosťou od 01.04.2009.

Uvedenými nariadeniami minister vnútra striktne stanovil personálnu pôsobnosť jednotlivých
nadriadených voči podriadeným policajtom a disciplinárnu právomoc nadriadených voči podriadeným

policajtom. Riaditeľovi ODO ÚOÚČ bol v súlade s čl. 2 písm. d/ bod 3 nariadenia č. 22/2009 o rozsahu
disciplinárnej právomoci nadriadených ustanovený štvrtý stupeň disciplinárnej právomoci. Podľa čl.1 ods. 4 písm. b/ bod 2 nariadenia č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených
bol riaditeľ ODO ÚOÚČ v rámci štvrtého stupňa disciplinárnej právomoci oprávnený žalobcovi za
disciplinárne previnenie uložiť disciplinárne opatrenia, a to zníženie služobného platu až o 15 % na

dobu najviac troch mesiacov. Prvostupňový orgán po zhromaždení všetkých dôkazov preukazujúcich
žalobcovi spáchanie disciplinárneho previnenia využil zákonnú možnosť a napadnutým rozhodnutím
uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňovým orgánom pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia bol riaditeľ ODO ÚOÚČ.

Podľa § 243 ods. 1 zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

V súlade s týmto ustanovením odvolacím orgánom oprávneným rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu
bol riaditeľ ÚOÚČ, ktorý je najbližší nadriadený riaditeľovi ODO ÚOÚČ. Žalovaný poukazuje na čl. 2 ods.
1, čl. 5 písm. m/ organizačného poriadku a podľa § 232 zákona oprávneným orgánom je nadriadený,
ktorý uskutočňuje konanie vo veciach služobného pomeru v prvom stupni. Podľa § 242 ods. 3 zákona
sa odvolanie podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V danom prípade takýmto orgánom bol
riaditeľ ODO ÚOÚČ, o čom bol žalobca poučený.

Žalovaný ďalej poukazuje, že mal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu informácií
médiám a poukazuje na články uverejnené v denníku SME. Žalobca týmto konaní porušil § 80 ods. 1
zákona č. 171/1993 Z.z.. Rovnako svojim konaním porušil znenie zákonného ustanovenia v ods. 4.

Žalobca navyše podľa nariadenia ministra vnútra č. 38/2004 o poskytovaní informácií hromadným
informačným prostriedkom nebol oprávnenou osobou na ich poskytnutie, o čom bol naposledy pred

zverejnením poučený na porade riaditeľa odboru dopravnej ochrany úradu ochrany dňa 03.02.2010, a
dopustil sa tým aj porušenia tohto nariadenia a povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona.

Podľa § 262 ods. 4 zákona, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podania podá oprávnenému
orgánu alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

V disciplinárnom rozkaze v časti s názvom „Poučenie“ sa uvádza: „Proti tomuto rozhodnutiu sa

môže podať odvolanie u riaditeľa odboru dopravnej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a
diplomatických misií MV SR do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania má odkladný
účinok (§ 242 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.).

Podľa § 232 zákona oprávneným orgánom je nadriadený, ktorý uskutočňuje konanie vo veciach
služobného pomeru v prvom stupni. Podľa § 242 ods. 3 zákona sa odvolanie podáva písomne orgánu,

ktorý rozhodnutie vydal. V danom prípade takýmto orgánom bol riaditeľ odboru dopravnej ochrany úradu
ochrany, o čom bol aj žalobca riadne poučený, teda vedel, ktorému orgánu môže podať odvolanie.

Skutočnosť, že žalobca, ale aj jeho právny zástupca vedeli o tom, komu a akým spôsobom je potrebné
doručiť písomnosť riaditeľovi ODO ÚOÚČ, dokazuje aj to, že žalobca bol rovnako predtým vyzvaný,
aby písomné vyjadrenie k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania predložil v stanovenej lehote

riaditeľovi ODO ÚOÚČ a svoje vyjadrenie zo dňa 08.04.2010 aj doručil dňa 12.04.2010 osobne do rúk
riaditeľa ODO ÚOÚČ a nie na podateľňu žalovaného.

Po preskúmaní spisového materiálu žalovaný zistil, že žalobca sa ustanoveniami zákona v
zmysle poučenia neriadil, pretože odvolanie nepodal oprávnenému orgánu. Žalovaný nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že „navrhovateľ v zmysle poučenia podal odvolanie voči disciplinárnemu rozkazu

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to osobne dňa 22.04.2010 v podateľni odporcu“.
Nezakladá sa na pravde, že žalobca postupoval podľa poučenia vyplývajúceho z uvedeného
disciplinárneho rozkazu.Žalovaný uvádza, že podateľňa nie je orgánom podľa § 262 ods. 4 zákona, pretože nie je podateľňou
určenou pre doručovanie písomnosti pre riaditeľa odboru dopravnej ochrany úradu ochrany a nevyplýva
jej zákonná povinnosť doručovať písomnosti oprávneným orgánom, v tomto prípade riaditeľovi ODO

ÚOÚČ. Žalobca pri zasielaní podaného odvolania mal teda postupovať v súlade s § 262 ods. 4 zákona.

Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie, je potrebné považovať poštový podnik, resp. iný subjekt,
ktorý poskytuje poštové služby v zmysle zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách, a ktorého
povinnosťou je dodávať poštové zásielky s odbornou starostlivosťou a v lehote zodpovedajúcej druhu
poštovej zásielky a spôsobu jej dodávania podľa poštových podmienok.

Žalovaný uvádza, že činnosť podateľne je upravená nariadením žalovaného č. 43/2010 o registratúrnom

poriadku. Podľa čl. 1 ods. 4 tohto nariadenia „Správu registratúry zabezpečuje podateľňa, ktorá plní aj
funkciuvýpravneaútvary.Útvarmôžesosúhlasomodboruregistratúrasprávydokumentovministerstva
zriadiť vlastnú podateľňu aj mimo sídla útvaru“. K tomu je náležité uviesť, že ÚOÚČ nemá zriadenú
vlastnú podateľňu. O tejto okolnosti žalobca vedel a aj preto vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania
doručil priamo do rúk nadriadeného, teda riaditeľa odboru dopravnej ochrany úradu ochrany osobne na

jeho pracovisku. Takto mal a mohol postupovať aj v prípade doručenia odvolania.

Podľa čl. 3 ods. 3 tohto nariadenia, podateľňa iba potvrdzuje prijatie písomností, pričom jej povinnosťou
nie je doručiť podanie oprávnenému orgánu v zákonných lehotách. Ako už bolo vyššie uvedené podľa
čl. 2 ods. 1 organizačného poriadku, základnou organizačnou zložkou ministerstva je útvar. Útvary
ministerstva sú vedené v čl. 5, kde podľa písm. m/ organizačného poriadku sa ÚOÚČ považuje za útvar,

ktorý sa organizačne člení na odbory a oddelenia. Podľa organizačného poriadku podateľňa ministerstva
plní funkciu podateľne, výpravne a xerografie registratúrnych záznamov pre útvary ministerstva, ako aj
funkciu pracoviska pre príjem a odosielanie dátových správ (elektronická podateľňa); prijíma, eviduje,
rozdeľuje a odosiela poštové a kuriérne zásielky útvarom ministerstva a útvarom Policajného zboru.

Z tohto článku vyplýva, že podateľňa ministerstva vnútra iba prijíma, eviduje a odosiela poštové a

kuriérne zásielky útvarom ministerstva a útvarom Policajného zboru. Jej povinnosťou však nie je
doručovanie poštových alebo kuriérnych zásielok oprávneným orgánom tak, ako to vyplýva z ust. § 262
ods. 4 zákona.

Ako už bolo uvedené, povinnosť doručiť podanie má iba poštový podnik, resp. iný subjekt, ktorý
poskytuje poštové služby v súlade so zákonom č. 507/2001 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že pri

akomkoľvek spôsobe výkladu bolo odvolanie podané žalobcom doručené najskôr odvolaciemu orgánu,
a to riaditeľovi útvaru ochranu, ako orgánu nepríslušnému dňa 22.04.2010, ktorý ho následne dňa
23.04.2010 odoslal a doručil prvostupňovému orgánu, a to riaditeľovi odboru dopravnej ochrany úradu
ochrany. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že nakoľko žalobca svoje odvolanie podal do podateľne
žalovaného, uvedeným konaním tak zapríčinil zmeškanie 8-dňovej lehoty na podanie odvolania, pretože

toto bolo prvostupňovému orgánu žalovaného doručené až dňa 23.04.2010.

Žalovaný má za to, že bolo dostatočne preukázané dôkaznými prostriedkami, ktorými sú články
zverejnené na serveri denníka SME publikované v dňoch 15.03. a 16.03.2010 a obsahujúce informácie,
ktoré mali zostať utajené pred nepovolanými osobami, čím žalobca porušil povinnosť mlčanlivosti v
zmysle § 80 ods. 1 a 4 zákona č. 171/1993 Z.z..

Žalovaný uvádza, že pokiaľ ide o údajnú škodu vzniknutú nevyplatením odmien, u odmene nejde o
nárokovanú zložku mzdy. Podľa § 51 ods. 4 zákona, policajtom nemožno udeliť disciplinárnu odmenu
v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením
disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch osobitného
zreteľa. Z uvedeného zákonného dôvodu nemohla byť žalobcovi udelená disciplinárna odmena.Taktiežsanezakladánapravde,žebybolžalobcaukrátenýnasvojichprávachzdôvodu,ženebolvelený
do služby, nakoľko žalobca vykonával službu v priestoroch sídla úradu ochrany, čo nie je neobvyklé.
Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo možné vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa mu dávali za vinu

v zmysle Oznámenia o začatí disciplinárneho konania zo dňa 25.03.2010 je potrebné uviesť, že žalobca
sa vyjadril pomerne podrobne k skutočnostiam, ktoré boli posudzované nadriadeným ako disciplinárne
previnenie vo vyjadrení zo dňa 25.03.2010 a ktoré oprávnený orgán vyhodnotil ako dostatočné k zisteniu
stanoviska žalobcu k skutkovému stavu previnenia.

Žalovaný uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako

to ukladá zákon pričom dáva jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ pre prejednávanú vec.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom
na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je právne opodstatnená.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 29.03.2010 prevzal Oznámenie o začatí
disciplinárneho konania - žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým mu bolo

oznámené, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že
vyjadrenie k predmetným skutočnostiam môže predložiť riaditeľovi Odboru dopravnej ochrany ÚOÚČ
a DM MV SR dňa 31.03.2010 do 14.00 hod..

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal poštou vyjadrenie k Oznámeniu na uvedenú
adresu.

Dňa 29.03.2010 prevzal žalobca Návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 53 ods. 1 písm.
b/ zákona uložiť disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov.

Dňa 14.04.2010 bol vyhlásený disciplinárny rozkaz č. 6, ktorých bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods.
1 písm. b/ zákona disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov.
Žalobca sa s ním oboznámil dňa 14.04.2010. V disciplinárnom rozkaze č. 6 zo dňa 14.04.2010 bolo

uvedené Poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať odvolanie u riaditeľa odboru dopravnej
ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR do 8 dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania má odkladný účinok (§ 242 ods. 1 a ods. 6 písm. a/zákona
č. 73/1998 Z.z.).

Dňa 22.04.2010 podal právny zástupca žalobcu Odvolanie voči disciplinárnemu rozkazu na Ministerstvo

vnútra SR, adresované riaditeľovi Odboru dopravnej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a
diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pplk. Mgr. Michalovi Benkovi, ktorému toto
odvolanie bolo podľa pečiatky doručené dňa 23.04.2010.Dňa 18.06.2010 bolo vydané rozhodnutie č.p.: SLV-PK-70/2010, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol, pretože predmetné odvolanie bolo podané po lehote uvedenej v § 242 ods. 1 zákona, preto
napadnutý disciplinárny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2010.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 281/2010-59 zo dňa 27.03.2012 bolo rozhodnutie
žalovaného č.p.: SLV-PK-70/2010 zo dňa 18.06.2010 zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec bola
žalovanému vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 13.11.2012 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté, opäť z dôvodu uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zároveň žalovaný konštatoval, že
podanie odvolania odvolateľom do podateľne Ministerstva vnútra SR, je potrebné považovať z hľadiska

miesta podania odvolania za podanie odvolania na nepríslušnom odvolacom orgáne.

V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú články denníka SME, publikované v dňoch
15.032010 a 16.03.2010; Nariadenie MV SR o organizačnom poriadku MV SR čiastka 57 z 27.08.2007;
Nariadenie MV SR o registratúrnom poriadku č. 43 z 25.02.2010; Nariadenie MV SR o rozsahu
disciplinárnej právomoci nadriadených (disciplinárna právomoc) č. 22 z 25.03.2009.

Podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na
dobu najviac troch mesiacov.

Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou
prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa§48ods.3písm.a/zákonapolicajtjepovinnýplniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 56 ods. 1 zákona pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený
skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa

k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 232 zákona konanie na prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v
ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“).

Podľa § 242 ods. 1, 3 zákona proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide
o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia

rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Podľa § 262 ods. 4 zákona lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému
orgánu alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že disciplinárny rozkaz č. 6 bol vyhlásený dňa

14.04.2010, kedy sa s ním žalobca oboznámil, o čom svedčí podpis žalobcu na disciplinárnom rozkaze
č. 6. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po vyhlásení disciplinárneho
rozkazu č. 6, t.j. dňom 15.06.2010. Žalobcovi lehota na podanie odvolania uplynula dňa 22.04.2010.Podľa § 3 zákona v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto
zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

V súlade s uvedeným ustanovením vydal minister vnútra nariadenie č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej

zodpovednosti nadriadených, ktorým stanovil personálnu pôsobnosť jednotlivých nadriadených voči
podriadeným policajtom a disciplinárnu právomoc nadriadených voči podriadeným policajtom.

Podľa čl. 2 písm. d/ bod 3 nariadenia č. 22/2009 štvrtý stupeň disciplinárnej právomoci má riaditeľ
odboru úradu ministerstva.

Podľa čl. 1 ods. 4 písm. b/ bod. 2 štvrtý stupeň disciplinárnej právomoci zahŕňa právo ukladať
disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.

Riaditeľovi odboru dopravnej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV
SR bol stanovený štvrtý stupeň disciplinárnej právomoci, ktorý vydal disciplinárny rozkaz č. 6 ako
prvostupňový správny orgán. Najbližšie nadriadeným odvolacím orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal je riaditeľ úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (čl. 5 písm. m/, čl.
2 ods. 3 nariadenia MV SR č. 57).

Súd uvádza, že v poučení prvostupňového správneho rozhodnutia bolo uvedené: „Proti tomuto
rozhodnutiusamôžepodaťodvolanieuriaditeľaodborudopravnejochranyúradupreochranuústavných
činiteľov a diplomatických misií MV SR do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania má
odkladný účinok (§ 242 ods. 1 a 6 písm. a/ zákona č. 73/1998Z.z.).

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal odvolanie v podateľni Ministerstva vnútra SR dňa

22.04.2010.

Činnosť podateľne MV SR upravuje nariadenie MV SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku kde v čl.
3 ods. 3 sa uvádza, že prevzatie zásielky, ktorú žiadateľ podal osobne, potvrdí podateľňa na prednom
diele doručenky podľa predtlače alebo na kópii záznamu.

Podľa čl. 1 ods. 4 nariadenia č. 43/2010 správu registratúry zabezpečuje podateľňa, ktorá plní aj funkciu

výpravne a útvary. Útvar môže so súhlasom odboru registratúr a správy dokumentov ministerstva zriadiť
vlastnú podateľňu aj mimo sídla útvaru.

Súd mal za preukázané, že žalobca nepodal odvolanie, napriek poučeniu ktoré je uvedené v
disciplinárnom rozkaze, oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Z nariadenia č. 43/2010 vyplýva, že podateľňa nie je orgán, ktorý má písomnosť doručiť (§262 ods. 4

zákona). Tým, že žalobca nepostupoval v zmysle § 262 ods. 4 zákona zapríčinil zmeškanie zákonnej
8 dňovej lehoty na podanie odvolania.

Žalobca si žalobou uplatňoval aj náhradu škody podľa § 250j ods. 5 O.s.p. a § 250i ods. 2 O.s.p. a
nevyplatenú odmenu vo výške ako ju zistí súd, aj v tejto časti súd žalobu zamietol, pretože žalobca nebol
úspešný v žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako právne neopodstatnenú
zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.