Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206286
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00166073,vkonaníonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/141/2012-65 zo dňa 6. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým žalobný návrh zamietol a vo výroku III., ktorým žalovanej

náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

Výroku I., ktorým okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, s a n e d o t ý k a .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zo dňa 27.09.2012 na prerušenie konania zamietol,
návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd konštatoval, že v rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 5Er/733/2011 zistené, že žalobca ako oprávnený dňa 25.05.2011 do zápisnice spísanej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej Z. X. na podklade
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.02.2011 sp. zn.
SR/14698/10 a ktorým bola menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 917,87 eur s

príslušenstvom. Podľa okresného súdu súdny exekútor následne v zmysle návrhu na vykonanie
exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2011 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd Námestovo uznesením zo dňa 10.04.2012 č. k. 5Er/733/2011-26
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 21CoE/223/2012 uznesenie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie, pričom o žiadosti o udelenie poverenia ešte nebolo do súčasnosti rozhodnuté.

K takto zistenému skutkovému stavu prejednávanej veci okresný súd z hľadiska jej právneho posúdenia

uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje
zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorýchzákonov,ktorýv§3určuje,žeštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnejmoci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Ďalej konštatoval, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu
(Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne
(súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody
ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu

nesprávneho úradného postupu. Tiež uviedol, že ustanovenie § 9 uvedeného zákona v znení účinnom
do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa okresného súdu možno nesprávny
úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore

s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej
činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky
za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní,
o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v
konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Okresný súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola
založená zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Ďalej dôvodil, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola
okresnému súdu doručená dňa 28.07.2011. Poukázal na to, že v tom čase účinné ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepovereniado15dníoddoručeniajehožiadosti,notátolehotaneplatilavprípadoch,
kedy išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda o vykonateľné
rozhodnutierozhodcovskéhosúdu.Tiežkonštatoval,ževdanomprípadeexekučnýsúdnemalpovinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže

exekúcia bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia. Súčasne však konštatoval, že
z exekučného spisu je zrejmé, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, ktorá bola podaná dňa 28.07.2011. Dané konanie vyhodnotil okresný súd ako
konanie trvajúce vzhľadom na povahu veci neprimerane dlho, no aj v prípade ak by sa jednalo o
nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch, okresný súd nemal preukázané splnenie

ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom
tvrdené ujmy. Ďalej dôvodil, že žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd
vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie utrpel

konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú
by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca
podľa okresného sudu nijako nepreukázal ani neoznačil dôkaz o tom, že je jeho pohľadávka skutočne
nevymožiteľnou, a to len v dôsledku postupu súdu, teda nepreukázal ani vznik škody, ani príčinnú
súvislosť. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden

nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku
postupu súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora. Okresný súd tak nemal
preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako účastníčke v
konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne
nevyplývajú.Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Žalobca namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným

vyjadrením žalovanej k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo veci
neuskutočnilústnepojednávaniesprítomnýmiúčastníkmikonania.Porušenímkontradiktórnostikonania
žalobca trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe žalovaný vzniesol námietku premlčania
a na túto námietku nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku reagovať.

Žalobca ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými
listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť
sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
tvrdeniamvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Podľakonštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť svoje

rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Žalobca tvrdí, že v
danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v

danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa
týka nesprávneho úradného postupu štátu. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p. Žalobca uskutočnil podanie,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu

a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti
poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na
judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na
nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre
rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre

ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom
za danej procesnej situácie. Žalobca namieta, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,

že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Podľa žalobcu je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny
úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, pričom súd bol bezdôvodne nečinný a spôsobil
tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Vytkol okresnému
súdu, že sa nevyporiadal so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu.

Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods.
1, 2 O. s. p. Výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, sa odvolací súdnedotkol, keďže odvolacie námietky žalobcu nesmerovali proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania a odvolateľ teda tento výrok súdu ani nijakým spôsobom nenapadol.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Žalobca
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Žalobca opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s

vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, keď vyjadrenie žalovanej mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môžesúd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie na

nariadený termín pojednávania bolo žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas, viac
ako 5 dní pred termínom pojednávania, avšak vyjadrenie žalovanej vo veci došlo okresnému súdu v deň
pojednávania. Dôvody uvedené žalobcom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie
pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o
nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo, avšak žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasí a tvrdí,

že sú dané dôvody pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Námestovo.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie
práv spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Žalobca a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť

realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
5Er/733/2011, ktorého dôkazu sa dovolával samotný žalobca.

Tvrdenie odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, je
zmätočné, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k. 6NcC/345/2013-15
zo dňa 28. marca 2013, že zákonný sudca Okresného súdu Námestovo Mgr. Martin Štubniak nie

je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský
súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na
nestrannosť zákonného sudcu.

Odvolacie námietky žalobcu sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu

zamietol.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo
vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na

všeobecné konštatovanie „nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach, konajúci súd sa musí
vysporiadaťsovšetkýmivytýkanýmizložkaminesprávnehoúradnéhopostupu“,ktorésúlenopakovaním
žalobného návrhu, a to bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia,
ktoré sa s vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu vysporiadalo vo vecnej rovine.Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmať rozhodnutie na základe iných
než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je

prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu
odvolacia námietka, spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval, že namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod,
respektíve možnosť zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí.

Takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích
dôvodov. Pokiaľ žalobca nadväzne v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky
nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt, ide z dôvodu absencie
bližšej konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má jednať, o námietku, ktorú nemožno skúmať.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak, okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného
dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil
svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah
vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak, rozsudok vyčerpávajúcim
spôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri

výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,
nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je
výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný
súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek
protiargumentáciu. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani

nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.