Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812205367.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom, v právnej veci žalobkyne: H.. X. V.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. V. č. XXX, v konaní právne zastúpená U. kancelária Beňová, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Blumentálska 8, IČO: 47 232 366, proti žalovaným: 1/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. V. č. XXX, 2/ Q. V., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., J. XX, obaja v konaní zastúpení
JUDr. Vasilom Papiakom, Dolný Kubín, ul. Alej Slobody 1882/30, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
takto

r o z h o d o l :

I. Darovacia zmluva datovaná dňom XX.XX.XXXX medzi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. V. č.
XXX, PSČ: XXX XX ako darcom a Q. V., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, Y. ako obdarovanou,

predmetom ktorej je darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. V. zapísaných
W. katastra K. na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 872 m2, ako stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX postavená na parcele
registra „C“ parc. č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, je n e p l a t n á.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 338,29 Eur a to ich zaplatením k rukám právnej zástupkyne
žalobkyne Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou po jej upresnení žiadala žalobkyňa určiť, že darovacia zmluva datovaná dňom

13.06.2012 medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou, predmetom ktorej je
darovanie nehnuteľností v k.ú. R. V. vedených na LV č. XXX ako parc. registra „C“ parc. č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 872 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená na parc.
registra „C“ parc. č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, je neplatná. Žalobu zdôvodnila
tým, že darovacia zmluva uzavretá medzi jej manželom žalovaným 1/ a jeho milenkou žalovanou 2/, kvôli
ktorej opustil rodinu je neplatná nielen pre rozpor s dobrými mravmi ale aj preto, že žalovaný 1/ jej svoj
podiel vopred neponúkol, čím porušil jej predkupné právo. Tvrdila tiež, že žalovaný 1/ sa správal k nej a

k ich spoločným deťom v rozpore s dobrými mravmi a tak ho podľa § 630 Občianskeho zákonníka ešte
pred uzavretím spornej zmluvy písomne vyzvala na vrátenie podielu, ktorý mu darovala v roku 2006.
Žalovaný 1/ preto nemohol darovať žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel, ktorý mu už v čase prevodu
nepatril.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 09.01.2013, č.k. 8C/114/2012-63 žalobu zamietol. Vychádzal z toho,
že pokiaľ sa žalobkyňa z rovnakých dôvodov domáha druhou žalobou v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 3C/50/2012 určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktorých polovica bola predmetom
darovacej zmluvy zo dňa 13.06.2012, nemá naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 25.02.2014, č.k.

5Co/314/2013-80 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie konštatujúc, že bez ohľadu na
stav prebiehajúceho konania sp. zn. 3C/50/2012 má žalobkyňa naliehavý právny záujem na vyslovení
neplatnostispornejdarovacejzmluvy,ktorémávýznamvovzťahukprerušenémukatastrálnemukonaniu
o vklade vlastníckeho práva z darovacej zmluvy v prospech žalovanej 2/.

V ďalšom konaní bol teda tunajší súd podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný právny
názorom vysloveným odvolacím súdom v otázke naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe

podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže vkladové konanie sp. zn. V1374/12, ktorého
predmetom je vklad vlastníckeho práva zo spornej darovacej zmluvy je stále prerušené, čím je právne
postavenie žalobkyne v tejto situácii neistým.

Ako už uviedol tunajší súd v prvom svojom rozsudku, žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení potvrdil, že
dlhodobo minimálne od júla roku 2011 počas toho ako boli so žalobkyňou manželmi, žil so žalovanou

2/ ako svojou družkou a blízkou osobou v spoločnej domácnosti. Napadnutou darovacou zmluvou iba
realizoval svoje právo a mohol so svojim podielom disponovať bez toho, aby ho musel najskôr ponúknuť
žalobkyni. Polovicu nehnuteľností na neho žalobkyňa previedla z dôvodu, že vykonal ich podstatné
zhodnotenie zo svojich výlučných prostriedkov. Popieral, že by porušil dobré mravy hrubým spôsobom
v dôsledku čoho by sa žalobkyňa mohla domáhať vrátenia daru.

Žalovaná 2/ prostredníctvom zástupcu žiadala žalobu zamietnuť v podstate z rovnakých dôvodov ako
žalovaný 1/.

Z darovacej zmluvy datovanej dňom 13.06.2012 súd zistil, že žalovaný 1/ daroval svoju polovicu
nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. R. V. . žalovanej 2/ ako obdarovanej, pričom podľa obsahu
spisu Správy katastra K. sp. zn. V XXXX/XX bolo vkladové konanie rozhodnutím zo dňa 05.09.2012

prerušené z dôvodu tohto súdneho konania.

Podľa výpovede žalobkyne, ktorú nespochybňoval ani žalovaný 1/ vo svojej účastníckej výpovedi,
v prípade rodinného domu s pozemkom, ktorý bol predmetom napadnutej darovacej zmluvy išlo o
rodičovský dom žalobkyne, ktorý nadobudla ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným 1/. Polovicu
mu potom darovala z lásky v presvedčení, že v ňom budú žiť do konca života a vychovávať tam spoločné

deti. Z výpovede žalobkyne i žalovaného 1/ ďalej nesporne vyplynulo, že dom si ako manželia počas
manželstva a čiastočne i pred uzavretím manželstva spoločne zrekonštruovali a aj keď vypovedali
rozdielne o tom, rodina ktorého z nich k rekonštrukcii prispela viac, nepochybne si rodinný dom prerábali
za účelom budúceho spolužitia. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že ich manželstvo uzavreté v
roku 2003 bolo do určitého času v podstate štandardné. Žalovaný 1/ síce vyslovil viaceré výhrady k jeho

priebehu, no faktom je, že ešte počas manželského zväzku so žalobkyňou si našiel mimomanželskú
známosť v osobe žalovanej 2/, ktorú spočiatku pred žalobkyňou vydával iba za známosť pracovného
charakteru a ku ktorej sa žalobkyni priznal bezprostredne po pôrode ich druhého syna v septembri
roku 2010. Táto mimomanželská známosť žalovaného 1/ potom vyústila do rozvodu manželstva so
žalobkyňou v roku 2012.

Pokiaľ za týchto okolností žalovaný 1/ obdaroval žalovanú 2/ polovicou domovej nehnuteľnosti, konal
podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Preto je darovacia zmluva datovaná dňom 13.06.2012
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aj keď
Občiansky zákonník nevymedzuje obsah slovného spojenia „dobré mravy“, opierajúc sa o doterajšie

vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba
považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudskýchvzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je potom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Na
absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený a na absolútnu neplatnosť prihliada súd

ex offo. Rozpor darovacej zmluvy s dobrými mravmi spočíva konkrétne v tom, že žalovaný 1/ bol v
čase darovania stále manželom žalobkyne. Žalovaná 2/ bola pritom osobou, kvôli ktorej žalovaný 1/
opustil svoju manželku a dve maloleté deti. Žalovanej 2/ dal polovicu domovej nehnuteľnosti, ktorú
získal od žalobkyne ako svojej manželky. Táto ho obdarovala vo viere, že v spoločnej nehnuteľnosti
budú ako manželia žiť a vychovávať spoločné deti. Jednalo sa súčasne o domovú nehnuteľnosť,

ktorú mala žalobkyňa ešte po svojich rodičoch a ktorá aj v čase obdarovania žalovanej 2/ slúžila na
uspokojovaniebytovýchpotriebžalobkyneamaloletýchdetípochádzajúcichzmanželstvasožalovaným
1/. Vo vzájomnom súhrne uvedených skutočností je potom spoločensky neakceptovateľné a nemorálne,
aby žalovaný 1/ poskytol žalovanej 2/ takýto dar. Žalovaný 1/ síce obhajoval darovanie polovice domu
žalovanej2/tým,žedommádvebytovéjednotkyanemalikdebývať,nosúdpovažujezanemorálne,aby
žalobkyňa bola nútená obývať jeden rodinný dom so žalovanou 2/, ktorá zapríčinila odchod žalovaného

1/ od manželky a maloletých detí. V konečnom dôsledku sama žalovaná 2/ pred súdom potvrdila, že
v tom čase so svojim vtedajším manželom mali rodinný dom aj jednoizbový byt a teda bytovú otázku
mohli so žalovaným 1/ vyriešiť aj iným spôsobom.

Z uvedených dôvodov súd určil, že darovacia zmluva datovaná dňom 13.06.2012 je neplatnou,
pričom vzhľadom na zistený stav veci bolo nadbytočné dopĺňať dokazovanie vypočutím žalovaným

1/ navrhnutých svedkov ohľadne spôsobu a rozsahu rekonštrukcie domovej nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy. Takisto bolo bezpredmetným zaoberať sa otázkou porušenia
predkupného práva žalobkyne či tým, že žalobkyňa žalovaného 1/ písomne požiadala podľa § 630
Občianskeho zákonníka ešte pred uzavretím darovacej zmluvy so žalovanou 2/ o vrátenie podielu,
pretože už bola preukázaná absolútna neplatnosť spornej darovacej zmluvy kvôli jej nesúladu s dobrými

mravmi. A len záverom sa dodáva, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že potom ako bol
vyhlásený rozsudok v tejto veci, bolo v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 3C/50/2012 právoplatne určené,
že žalobkyňa je v celosti vlastníčkou rodinného domu súp. č. 224 a pozemku parc. č. XXXX, ktoré sú
vedené na LV č. XXX k.ú. R. V..

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na úspech žalobkyne podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Náhrada riadne uplatnených a účelne vynaložených trov konania žalobkyne pozostáva z náhrady trov
konania za súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
338,29 Eur. Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z §

11ods.1písm.a)vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovvplatnomznení
(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V prejednávanej veci bola totiž predmetom konania
určovacia žaloba, v ktorom konaní sa na rozdiel od prv platnej vyhlášky o odmenách a náhradách

advokátov č. 163/2002 Z. z. (§ 13 ods. 1 a 7) sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určuje
podľa§11ods.1písm.a),pretožehodnotuveci(vponímanípredmetukonania)nemožnoodvodzovaťod
hodnoty samotnej veci, ktorej sa určovací návrh týka. Aj žalobkyňou označené rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 MCdo/4/2008 sa vzťahuje na právnu úpravu vo vyhláške č. 163/2002 Z.z., pričom súd
poukazuje na použiteľnú judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 1 MObdo V 17/2006 (publikované

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. 63/2008), kde predmetom konania síce bolo určenie
pravosti pohľadávky v súvislosti s konkurzným konaním, avšak najvyšší súd konštatoval, že aj takáto
žaloba je žalobou o určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a preto pri posudzovaní
náhrady trov konania úspešnému účastníkovi platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje
podľa§11ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.(vzneníúčinnomdo01.06.2009)akovsporesneoceniteľnou

hodnotou veci. Napokon v konaniach o určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, sa aj súdny
poplatok vyrubuje pevnou sadzbou (položka 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov) ako predmet
konania neoceniteľný peniazmi bez ohľadu na hodnotu veci, ku ktorej sa právo či právny vzťah viaže.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal za nasledovné úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20.08.2012 v sume 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,- podanie žaloby dňa 21.08.2012 v sume 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 09.01.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,

- odvolanie zo dňa 04.06.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 02.06.2014 v sume 61,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur,

čo spolu predstavuje 338,29 Eur. Súd nepriznal žalobkyni uplatnené náhrady za cesty právnej
zástupkynenapojednávaniavdňoch09.01.2013a02.06.2014asnimisúvisiacunáhraduzastratučasu,
nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta z Bratislavy do Námestova a späť v situácii kedy
v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne
vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Žalobkyňa si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z opačného
konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú
žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť prisúdenú náhradu trov na účet právnej zástupkyne žalobkyne.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.