Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200700
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: PARADAS,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 29, Bratislava, IČO: 44 774 699, právne zastúpený advokátkou:
Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100302/1/97442/2013/5060-r zo dňa 1.3.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti

a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/97442/2013/5060-r zo dňa 01.03.2013,
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - dodatočného platobného výmeru č.
9102405/5/3453268/2012/Sod zo dňa 26.11.2012.

V žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava II vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej DPH ) za
zdaňovacie obdobie apríl 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 601/321/85795/2011/Sod zo
dňa 20.6.2011. Správca dane daňovému subjektu nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúry č.
XXXXXX od spoločnosti DBH TIP, s.r.o. v sume XX.XXX,XX eur z dôvodu, že spochybnil existenciu

obchodných transakcií deklarovaných na prijatej faktúre. V nadväznosti na to, že správca dane
spochybnil vznik daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniklo, vyrubil
daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie apríl 2010 dodatočným
platobným výmerom č. 601/232/99951/11/ Bot zo dňa 25.07.2011. Voči vydanému rozhodnutiu podal
daňový subjekt odvolanie s odôvodnením, že nesúhlasí so závermi správcu dane s tým, že tvrdenia
splnomocneného zástupcu považuje za dostatočne presvedčivé, že k zdaniteľnému plneniu prišlo a
v prípade, ak mal správca dane pochybnosti o jeho uskutočnení, mal vykonať ďalšie dokazovanie,

aby zistil skutkový stav tak, aby boli čo najúplnejšie objasnené skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti. Odvolací orgán dodatočný platobný výmer č. 601/232/99951/11/ Bot zo dňa
25.07.2011 zrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní správca dane uskutočnil dokazovanie výpoveďou konateľa daňového subjektu p.
X. Y., ktorý do zápisnice uviedol, že všetky úkony za spoločnosť vykonáva p. Z. on nevykonávanič, nemá vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti a vo všetkom sa 100 % spolieha na
splnomocneného zástupcu. Uvedenú výpoveď správca dane považoval za rozpornú s písomným
vyjadrením splnomocneného zástupcu daňového subjektu, ako aj so skutočnosťou, že správcovi dane

bola predložená Zmluva o skladovaní č. XXXXKXXX, ktorú podpísal práve konateľ spoločnosti. Ďalej na
základe dožiadania zo dňa 12.04.2012 zamestnanci správcu dane vykonali obhliadku sídla spoločnosti
KONŠTRUKCIE, s.r.o., kde sa nikto nenachádzal. Správca dane predvolal bývalého konateľa p. Bc.
S.. K. K., ktorý oznámil, že spoločnosť ukončila svoju činnosť. Svedok nevedel odpovedať na otázky
správcu dane, nakoľko si presne nepamätal a nepredložil doklady požadované správcom dane.

Správca dane po vyhodnotení získaných dôkazov skonštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt
relevantným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre č.
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na celkovú sumu XXX.XXX,XX eur, z toho daň z pridanej hodnoty v
sume XX.XXX,XX eur. V nadväznosti na túto skutočnosť správca dane nepriznal nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume X.XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v
sume XX.XXX,XX eur dodatočným platobným výmerom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sod zo dňa

XX.XX.XXXX.

Daňový subjekt proti vydanému platobnému výmeru podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom uvádza, že správca dane vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nie
je dostatočným podkladom pre právne správne rozhodnutie, závery nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, ale sú postavené iba na domnienkach správcu dane.

Odvolací orgán rozhodnutím č. 1100302/1/97442/2013/5060-r zo dňa 01.03.2013 potvrdil rozhodnutie
správcu dane - dodatočný platobný výmer zo dňa 26.11.2012 9102405/5/3453268/2012/Sod. Odvolací
orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dôveryhodným spôsobom nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia a z priebehu kontroly a vyrubovacieho konania jednoznačne vyplýva, že v reťazci
subjektov nešlo o skutočne zrealizovaný obchod, zo strany daňového subjektu neboli predložené žiadne

relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru a jediným cieľom týchto operácií je získanie
finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nadmerného odpočtu.

Žalobca poukázal na to, že správca dane i žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav a na základe
vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnym právnym zisteniam, nakoľko pri doplnenom dokazovaní
v roku 2012 vôbec nebrali do úvahy zmenu okolností v tom, že otázky kladené daňovému subjektu alebo

svedkom neustálili v čase, t. j. nie je možné brať ich výpovede za rozporné, nakoľko od zdaňovacieho
obdobia, za ktoré sa kontrola vykonávala, t.j. apríl 2010 uplynula už podstatná doba, okolnosti sa zmenili,
pričomotázkysprávcudanevsúvislostiskontrolouzazdaňovacieobdobieapríl2010kladenékonateľovi
daňového subjektu dňa 04.05.2012 považuje za nesúvisiace s vecou, nakoľko neboli smerované k
obdobiu apríl 2010, ale boli zamerané na stav v čase vypočutia. Správca dane ani žalovaný nevzali do

úvahy ani tú skutočnosť, že dodávateľ obchodná spoločnosť DBH-TIP, s.r.o. ukončila svoju činnosť a od
11.01.2011 je bez konateľa, ktorý ako jediný zodpovedá za vedenie účtovníctva a správnosť dokladov.
Uvedenú povinnosť nie je možné preniesť na žiadny iný subjekt vrátane splnomocneného zástupcu,
ktorý je iba oprávnený zastupovať daňový subjekt v konaní pred správcom dane. Nesplnenie povinnosti
zo strany obchodnej spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. v roku 2012 nie je možné pripočítať ako ťarchu v tom, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/66/2011 nepožíva právnu
ochranu v zmysle § 264 Obchodného zákonníka.

Žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a aplikoval ust. zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k oprávneniu žalobcu uplatňovať si nárok na nadmerný odpočet
DPH. Žalovaný ako aj správca dane pri svojom postupe a rozhodovaní nerešpektovali ust. zák. č.

511/1992 Zb., nakoľko dostatočne nezistili skutkový stav tak, aby bol náležitým podkladom pre správne
rozhodnutie.

Podľa názoru žalobcu nemôže ísť o zákonné rozhodnutie, ak nie je vydané na základe náležite zisteného
skutkového stavu a v prípade, ak možnosti a návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania boli vyčerpané,resp. nemohli byť zrealizované z objektívnych dôvodov bez zavinenia žalobcu, potom žalovaný, ako aj
správca dane mali využiť im dostupné právne prostriedky a možnosti za účelom toho, aby skutkový stav
bol naozaj náležite zistený a neprenášať dôkazné bremeno nad rámec zákona iba na daňový subjekt.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 07.06.2013 uviedol, že správca dane pri výkone
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 postupoval v zmysle platných právnych predpisov
a preveroval všetky skutočnosti týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, čo je podrobne
uvedené v protokole č. 601/321/85795/2011/Sod zo dňa 20.06.2011 a jeho dodatku a v dodatočnom
platobnom výmere č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sod. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že

v doplnenom dokazovaní v roku 2012 nie je možné brať odpovede konateľa žalobcu za relevantné a
súvisiace s kontrolovaným obdobím apríl 2010, nakoľko odpovede konateľa smerovali k aktuálnemu
obdobiu roku 2012, pričom žalobca neuvádza, na základe čoho dospel k tomuto záveru, nakoľko
všetky výpovede, či už splnomocneného zástupcu, alebo konateľa žalobcu i dodávateľskej spoločnosti
sa týkali výhradne kontrolovaného zdaňovacieho obdobia apríl 2010, o čom svedčia zápisnice o ústnom

pojednávaní (zo dňa 07.07.2010, zo dňa 09.07.2010, zo dňa 29.11.2010, zo dňa 01.02.2011, zo dňa
25.02.2011, zo dňa 04.05.2012, zo dňa 30.05.2012), ktoré boli podpísané účastníkmi konania.

Žalovaný zaviazal správcu dane, aby v rámci vyrubovacieho konania preveril ďalšie skutočnosti týkajúce
sa uplatnenia si nároku na odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXX, ktorá mala byť vystavená daňovým
subjektom DBH-TIP, s.r.o., či v skutočnosti bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie deklarované na tejto

faktúre (skutočnosti týkajúce sa deklarovaného tovaru, či a ako bola vykonaná preprava tohto tovaru,
odkiaľ a kam bol tovar prepravovaný, kým bol prepravovaný, doklady o preprave, doklady o skladovaní
tovaru, zmluvy o prenájme skladovacích priestorov, príp. následný predaj tohto deklarovaného tovaru
- komu a akým spôsobom bol tovar dodaný a pod.). Samotné predloženie faktúry, jej zaúčtovanie ešte
nezakladá právo na odpočítanie dane. Platiteľ musí byť schopný preukázať dôkaznými prostriedkami,

že fakturovaný zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený.

Poukázal na to, že správca dane vo vyrubovacom konaní v rámci dokazovania skutočností - posúdenia
práva platiteľa na uplatnenie si odpočítania dane v zmysle zákonných ustanovení zákona o dani z
pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za kontrolované zdaňovacie obdobie
apríl 2010 umožnil a neodoprel právo daňovému subjektu vyjadriť sa a predložiť vecné dôkazy -

argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovaru platiteľom v tuzemsku a neboli len
tvrdeniami o týchto udalostiach uvedených na dodávateľskej faktúre.

Konateľkontrolovanéhodaňovéhosubjektup.X.Y.sanazákladevýzvysprávcudanezodňa20.03.2012
dostavil k správcovi dane dňa 04.05.2012 v sprievode splnomocneného zástupcu spoločnosti Z.. I.
Y. a do zápisnice č. XXXXXXX/X /XXXXXX/XXXX/Sod odpovedal na otázky správcu dane, z ktorých

okrem iného vyplynulo, že za spoločnosť PARADAS, s.r.o. obchodnú a ekonomickú činnosť (uzatváranie
obchodov, zmlúv a preberanie finančných úhrad), tzn. všetky úkony za spoločnosť vykonáva Z.. Y.
- splnomocnený zástupca, konateľ nevykonáva vôbec nič. Nemá vedomosť o ekonomickej činnosti
spoločnosti PARADAS, s.r.o., ani o jej účtovníctve, prípadne o jej hospodárskom výsledku, nakoľko
všetko vykonáva splnomocnený zástupca, na ktorého sa 100 % spolieha. Uvedená výpoveď sa

nezhoduje s písomným vyjadrením splnomocneného zástupcu spoločnosti PARADAS, s.r.o. (doručené
správcovi dane dňa 25.02.2011), ktorý uviedol, že vedenie účtovníctva zabezpečuje konateľ spoločnosti
p. Y. a zároveň finančné prostriedky preberá a poskytuje vždy konateľ spoločnosti p. Y..

Poukázal na to, že ďalšia nezrovnalosť vyplynula z predložených dokladov, keď na jednej strane
vyjadrenie p. Y., že nevykonáva žiadnu činnosť, neuzatvára žiadne zmluvy v mene spoločnosti

PARADAS, s.r.o., a na strane druhej na výzvu správcu dane bola predložená Zmluva o skladovaní č.
XXXXKXXX, ktorú mal uzatvoriť a podpísať práve konateľ spoločnosti PARADAS, s.r.o. p. Y..Ďalejžalovanýuviedol,ženesúhlasísnázoromžalobcu,žedaňové orgánynevzalidoúvahyskutočnosť,
žedodávateľskáspoločnosťDBH-TIP,s.r.o.ukončilasvojučinnosťaod11.01.2011jebezkonateľa,ktorý
ako jediný zodpovedá za účtovníctvo a daňové doklady, a preto nie je možné preniesť povinnosti tohto

subjektu na žiadny iný subjekt vrátane splnomocneného zástupcu, ktorý je iba oprávnený zastupovať
daňový subjekt v konaní pred správcom dane, nakoľko konateľ spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. p. X. P.
udelil plnú moc splnomocnencovi Bc. K. K., ktorý je oprávnený uskutočňovať v mene splnomocniteľa
všetky právne úkony, ktoré je oprávnený vykonávať splnomocniteľ a udeľuje sa na dobu neurčitú,
dňom 25.05.2010. Skutočnosť, že tento menovaný splnomocnenec sa dostavil k správcovi dane až

v roku 2012 v rámci vyrubovacieho konania, nakoľko na predchádzajúce výzvy správcu dane počas
výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2010 reagoval len oznámením o svojej neprítomnosti
bez kvalifikovaného ospravedlnenia, nič nemení na skutočnosti, že vyššie deklarovaný zdaniteľný
obchod nevedel vierohodným spôsobom preukázať, o čom svedčí aj zápisnica o ústnom pojednávaní
č.9102405/5/628941/2012/Sod zo dňa 30.05.2012, v ktorej vypovedal ako svedok - splnomocnený
zástupca spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie apríl

2010 vykonávanom u daňového subjektu PARADAS, s.r.o. Svedok do zápisnice uviedol, že faktúra č.
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX XXX,XX eur na tovar bola vystavená. O tom, či bola
faktúra zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. a či bola uhradená, svedok nevedel podať
informácie, nevedel odpovedať ani na otázku, od koho ak kedy táto spoločnosť tovar uvedený na faktúre
nadobudla, nepamätal si ani to, či a akým spôsobom bola táto obchodná transakcia hradená. Správca

dane zaviazal svedka na doloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre
odberateľa PARADAS, s.r.o. ako aj doklady, ktoré preukazujú nákup deklarovaného tovaru. Svedok
predmetné doklady nedoložil, čím nepreukázal reálne dodanie tovaru deklarovaného na faktúre č.
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením splnomocneného

zástupcu kontrolovaného daňového subjektu, že v rámci daňovej kontroly boli predložené všetky
doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre, nakoľko zo strany
daňového subjektu bola predložená len faktúra, z ktorej si uplatnil nárok na odpočítanie dane.
Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že splnomocnený zástupca dodávateľskej spoločnosti potvrdil
zrealizovanie obchodného prípadu, nakoľko tento vo výpovedi uviedol, že faktúra bola vystavená, ale

žiadne iné skutočnosti potvrdzujúce uskutočnenie obchodného prípadu svojou výpoveďou nepotvrdil,
žiadne doklady preukazujúce nákup a predaj deklarovaného tovaru nepredložil. Za dôkaz správca
dane nemôže považovať len verbálne vyjadrenia (a aj to nie vždy presné, úplné a vyčerpávajúce,
vzájomne si odporujúce), či už splnomocneného zástupcu spoločnosti PARADAS, s.r.o. Z.. I. Y., alebo
splnomocneného zástupcu dodávateľskej spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. Bc. S.. K. K..

K námietke a odvolávaniu sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci uznania/ neuznania nároku na
odpočítanie dane v rámci reťazca s poukazom na to, že žalobcovi žalovaný nepreukázal úmysel a
vedomosť o podvodnom konaní žalovaný uviedol, že správca dane nepreukazuje úmysel, ale je to práve
daňový subjekt, teda žalobca, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a pre preukázanie dôkazného bremena nepostačujú iba formálne, t.j. listinné dôkazy

(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012).

Žalovaný záverom konštatoval, že nebolo preukázané ani na strane dodávateľa, ani na strane
odberateľa, že skutočne došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Platiteľ dane si uplatnil nárok na odpočítanie dane v rozpore s § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a v uvedenom prípade nebolo preukázané,
že daňová povinnosť vznikla.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch a navrhol, aby Krajský súd
v Bratislave žalobu zamietol.III.

Krajský súd v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne

rozhodnutie aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto
zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a

dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane

správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu

právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov

rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba
právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho
oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/97442/2013/5060-
r zo dňa 01.03.2013 potvrdil dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sod zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume X XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú

povinnosť v sume XX XXX,XX eur.

Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol XXX/XXX/XXXXX/XXXX/SodzodňaXX.XX.XXXX.Nazákladevýsledkovzistenýchvykonanoudaňovoukontrolousprávca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur dodatočným platobným
výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ G. zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole

odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru
odvolanie, odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým dodatočný platobný výmer zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

Správca dane viedol v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. ďalšie dokazovanie a opätovne preveroval
skutočnosti pre správne určenie DPH u žalobcu.

Žalobca podal dňa 25.05.2010 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl

2010, v ktorom uvádzal nadmerný odpočet v sume X XXX,XX eur. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane
z faktúry č. XXXXXXXX od dodávateľa DBH-TIP, s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 35925833
zo dňa 30.04.2010 na celkovú sumu XXX XXX,XX eur, predmetom tejto faktúry bol nasledovný tovar:
guľatina borovicová, guľatina, borovicové výrezy II.B, bezpečnostné dvere, rezivo borovicové hranoly,
HOLLAND 4cm 20x10, HOLLAND 6cm 20x10, HOLLAND H 20x16.

Správca dane v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu spísal dňa 09.07.2010 so splnomocneným zástupcom spoločnosti žalobcu, Z.. I. Y. zápisnicu o
ústnom pojednávaní č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sod, ktorý uviedol, že nadmerný odpočet v zdaňovacom
období apríl 2010 vznikol z dôvodu nákupu borovicovej guľatiny, borovicový výrezov, borovicový
hranolov, bezpečnostných dverí, podlahovej krytiny Holland od spoločnosti DBH - TIP, s.r.o. Ďalej

uviedol, že tovar sa neprepravoval, nakoľko sa stále nachádza v skladových priestoroch dodávateľa.
Borovicová guľatina a borovicové výrezy a hranoly boli uskladnené v Šaštíne - Stráže, ul. Pri bitúnku
610 a bezpečnostné dvere a dlažba v Žarnovici v priestoroch spoločnosti DBH - TIP, s.r.o.

Dňa 30.11.2010 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní č. 601/321/147383/2010/Sod,
pričom Z.. Y. odpovedal, že všetky obchodné prípady v predmetnej veci dojednával osobne on sám,

nevie o tom, že by bol za spoločnosť žalobcu splnomocnený ešte niekto iný.

Dňa 01.02.2011 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní č. 601/321/11 368/2011/Sod, do
ktorej Z.. Y. uviedol, že žalobca nemá žiadnych zamestnancov a na podnikanie nevyužíva priestory
mimo svojho sídla. Z.. Y. nevedel uviesť, čo je prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, kto
za spoločnosť vedie účtovníctvo a ani akým spôsobom bola realizovaná preprava tovaru s tým, že na

tieto otázky odpovie písomne.

Správcovi dane dňa 25.02.2011 v rámci spisovania zápisnice o ústnom pojednávaní č.
č.601/321/22645/2011/Sod, na ktorom bol prítomný splnomocnený zástupca žalobcu Z.. Y., žalobca o
predaji uvedeného tovar predložil nasledovné faktúry:

č.XXXXXXXXX pre odberateľa - Diamond Company, s.r.o., Devätinova 5, Bratislava

č.XXXXXXXXX pre odberateľa - Konštrukcie s.r.o., Bystrická 111, Žarnovica, predmetom ktorých boli
bezpečnostné dvere

č.XXXXXXXXX pre odberateľa TOP production, s.r.o., Pri bitúnku 610, Šaštín - Stráže, predmetom ktorej
bola guľatina a rezivo

č.XXXXXXXXXX pre odberateľa New Animpex, s.r.o., Řehořova 997/12, Praha 3, predmetom ktorej

bola dlažba HOLLAND,

Ďalej predložil Zmluvu o skladovaní č. XXXXKXXX uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou
KONŠTRUKCIE s.r.o., Devätinova 5, Bratislava, predmetom skladovania bol neopracovaný onyx.VpriebehukontrolysaZ..Y.nevedelvyjadriť,čivprípadebezpečnostnýchdveríišloonovýalebopoužitý
tovar, či má k nim certifikát alebo návod na použitie a montáž, pričom ako menovaný uviedol, ich predaj
realizoval on sám.

Správcadanevychádzalprivydávanípredmetnéhorozhodnutiazoskutočností,ktorébolizistenévrámci
procesu dokazovania ako aj z výpovedí svedkov, ktoré sú zdokumentované:

-vzápisnicioústnompojednávaníč.9102405/5/30902/2012/Sodzodňa19.04.2012spísanejzvýsluchu
svedka - konateľa spoločnosti Diamond Company, s.r.o., Devätinova 5, Bratislava, P. K.

- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sod zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej z
výsluchu svedka - konateľa spoločnosti O. Company, s.r.o., Devätinova 5, Bratislava, P. K., ktorý uviedol,

že faktúra č. XXXXXXXXX od žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX uhradená nebola

-vzápisnicioústnompojednávaníč.9102405/5/62894/2012/Sodzodňa30.05.2012spísanejzvýsluchu
svedka - splnomocneného zástupcu spoločnosti DBH - TIP s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava, Bc. S.. K.
K., ktorý sa nevedel vyjadriť, či faktúra zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX XXX,XX eur bola uhradená
a ani k otázkam súvisiacich s predmetným tovarom, jeho skladovaním, prepravou a pod. Bc. S.. K.

K. bol správcom dane zaviazaný na doloženie dokladov preukazujúcich prijatie zdaniteľného plnenia
uvedeného na preverovanej faktúre, ale požadované doklady nedoložil.

Správca dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 9102405/1/692838/2012/Sod
odoslanou dňa 02.04.2012 požiadal miestne príslušného správcu dane o preverenie uskutočnenia
intrakomunitárneho dodania tovaru - dlažby HOLLAND pre odberateľa New Animpex, s.r.o., Řehořova

997/12, Praha 3. V odpovedi zaevidovanej dňa 20.11.2012 dožiadaný správca dane uviedol, že daňový
subjekt je nekontaktný, na sídle spoločnosti uvedenej v obchodnom registri spoločnosť nesídli, ani
nevykonáva ekonomickú činnosť.

Správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí aj
informácie z dožiadania na Okresný súd Bratislava I, z dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica,

pobočka Žiar nad Hronom, ktoré sa týkalo obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou
KONŠTRUKCIEs.r.o.ana DaňovýúradTrnava,pobočkaSenica,ohľadneobchodnýchtransakciímedzi
žalobcom a spoločnosťou TOP production, s.r.o., Pri bitúnku 610, Šaštín - Stráže.

Na základe uvedených skutočností správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške
X XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie apríl 2010 žalobcovi neuznal.

IV.

Podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo
na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, to znamená, že
právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k

dodaniuzdaniteľnéhoobchoduatentozdaniteľnýobchodpoužijenaúčelysvojhopodnikaniaakoplatiteľ.
Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 zák.č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí
daňový orgán.Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok
na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom č.

222/2004 Z.z. Daňový subjekt je povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú
deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom
prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.

Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo
na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na

určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky
je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia.

Pretože v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľného plnenia, ktoré je
deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 citovaného

zákona. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca
dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo a nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by nebol náležite
zistený skutkový stav veci. Je možné konštatovať, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi a v súlade s § 2 ods. 1 zákona o správe daní.

Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, súd konštatoval, že správca
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, 15 a 16 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods.

1 citovaného zákona. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňovníka platí prejednávacia zásada
a nie zásada vyhľadávacia. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je
tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám
má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy
správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom

konaní preukázať, že zdaniteľné plnenie skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v daňových priznaniach.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítaťDPH,pričomzákladnápodmienkaje,abyišlootovaryktorémunaozajbolidodanékonkrétnym
platiteľom DPH. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu
dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené, potom len formálna existencia

faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51
ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, pričom
zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,

ktoré pre nárok na odpočet stanovil.Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, a v súvislosti s tým
Krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,

že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.
2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

V danom prípade je potrebné ešte zdôrazniť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j.
poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho
plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a

rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne
štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým
subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad
daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko,

čo vyšlo v daňovom konaní najavo.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom
dane i žalovaným, nakoľko pri doplnenom dokazovaní v roku 2012 vôbec nebrali do úvahy zmenu

okolností v tom, že otázky kladené daňovému subjektu alebo svedkom neustálili v čase, t.j. otázky
správcu dane v súvislosti s kontrolou za zdaňovacie obdobie apríl 2010 kladené konateľovi daňového
subjektu dňa 04.05.2012 neboli smerované k obdobiu apríl 2010, ale boli zamerané na stav v
čase vypočutia, súd uvádza, že s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko z administratívneho spisu,
predovšetkým zo zápisníc o ústnom pojednávaní, bolo preukázané, že počas dokazovania uskutočnené

výpovede splnomocneného zástupcu, alebo konateľa žalobcu i dodávateľskej spoločnosti sa týkali iba
zdaňovacieho obdobia apríl 2010, s čím boli vypočúvané osoby uzrozumené, nakoľko túto skutočnosť
potvrdili aj svojim podpisom priamo v zápisnici o ústnom pojednávaní.

K tvrdeniu, žalobcu, že správca dane a ani žalovaný nevzali do úvahy ani tú skutočnosť, že dodávateľ
obchodná spoločnosť DBH-TIP, s.r.o. ukončila svoju činnosť a od 11.01.2011 je bez konateľa, ktorý ako

jediný zodpovedá za vedenie účtovníctva a správnosť dokladov, a preto nie je možné preniesť povinnosti
tohto subjektu na žiadny iný subjekt vrátane splnomocneného zástupcu, ktorý je iba oprávnený
zastupovať daňový subjekt v konaní pred správcom dane. Súd musí uviesť, že v danom prípade bol
postup správcu dane v súlade s plnou mocou udelenou konateľom spoločnosti DBH-TIP, s.r.o. p. X. P.
splnomocnencovi Bc. K. K., keď žiadal od splnomocnenca predložiť všetky relevantné dôkazy týkajúce

sa zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré mal ako
dodávateľ DBH-TIP, s.r.o. dodať pre spoločnosť žalobcu, pretože v zmysle uvedenej plnej moci zo dňa
25.05.2010 splnomocnenec je oprávnený uskutočňovať v mene splnomocniteľa všetky právne úkony,
ktoré je oprávnený vykonávať splnomocniteľ, plnomocenstvo platí na všetky úkony urobené v mene
spoločnosti v plnom, ničím neobmedzenom rozsahu a bolo udelené na dobu neurčitú.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.