Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412203884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5412203884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
TRANSERVICE EUROPA SK, s.r.o., so sídlom Pod Kalváriou 52/A, 080 04 Prešov, IČO: 36 686 042,
zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Okružná 871/65,
064 01 Stará Ľubovňa, s adresou pracoviska Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
ZETTRANSPORT Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 2998, 085 01 Bardejov, IČO: 44 239 289,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlem Novotným, advokátom, so sídlom Radlinského 46,
026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 36.316,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/95/2012-124 zo dňa 11. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/95/2012-124 zo dňa 11. júna 2013 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na žalobu, doručenú súdu 04.09.2012,
ktorou žalobca voči žalovanému uplatnil peňažný nárok na náhradu škody vo výške 36.316,80 Eur
s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 36.316,80 Eur od 01.12.2010 do 01.02.2011 a zo sumy
24.211,20 Eur od 02.03.2011 do 30.03.2011 a trovy konania. Podľa žaloby žalobca v zmysle objednávky
zo 17.05.2010 sprostredkoval pre spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. so sídlom v Poprade, IČO: 36 514 179

(ďalej len „GGP Slovakia, s.r.o.“) dopravu výrobkov do Veľkej Británie pre odberateľa GGP U.K. Ltd, Bell
Closse-Newham Ind. Estate, Plympton, Plymoth, Devon. Objednávkou z 18.05.2010 objednal žalobca
u žalovaného prepravu vecí s dátumom nakládky 02.05.2010. Podľa Náložného listu z 20.05.2010,
bolo naložených 288 ks kosačiek typu ESL 464 RM 45-HP 474 v bezchybnom stave. Žalovaný oznámil
žalobcovi, že celý náklad mu bol odcudzený počas prepravy do Veľkej Británie, na území Belgicka.
Listom z 19.08.2010 oznámil žalobca žalovanému, že za túto krádež nesie zodpovednosť, a že žalobca
si z nej bude voči žalovanému uplatňovať nároky; žalobca o vyčíslenie škody požiadal vlastníka

prepravovaného a odcudzeného tovaru - spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o., ktorá faktúrou č.
3010002286 z 30.11.2010, adresovanou žalobcovi, vyčíslila škodu na prepravovanom tovare v sume
36.316,80 Eur. Žalobca v prílohe listu z 01.12.2010 zaslal žalovanému faktúru č. 2010127 na sumu
36.316,80 Eur, ktorou žalovanému fakturoval predmetnú škodu. Žalobca tvrdil, že škodu nahradil
spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. v plnom rozsahu.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci, vyvodené závery a za
aplikácie ustanovenia čl. 3, 4, 17, 32 Vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovoreo prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“),
§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov; ďalej len „OBZ“), § 323 OBZ, okresný súd prijal záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie

žalobcu a v nadväznosti na to i o premlčaní uplatneného nároku, z ktorých dôvodov žalobu zamietol.
Podľa žalobcu medzi GGP Slovakia, s.r.o. a žalobcom ako dopravcom došlo, prijatím objednávky
GGP Slovakia s.r.o. zo 17.05.2010, k uzavretiu prepravnej zmluvy, predmetom ktorej bola okrem iného
i preprava 288 ks kosačiek (ďalej aj „tovar“) s nakládkou č. 299184648/BQ. Medzi odosielateľom
zásielky (tovaru) a príjemcom zásielky bola záväzne dojednaná medzinárodná doložka INCOTERMS

CIP, pričom v čase vzniku zmluvného vzťahu boli v účinnosti doložky INCOTERMS 2000, platné do
01.01.2011, odkedy sú platné doložky INCOTERMS 2010. Okolnosť dojednania uvedenej doložky
medzi predávajúcim (odosielateľom tovaru) a kupujúcim (príjemcom tovaru), bola žalobcovi známa
z objednávky GGP Slovakia, s.r.o. zo 17.05.2010 a obom účastníkom bola známa aj z dokladu -
Baliaceho listu PACKING LIST (z 20.05.2010, č.l. 110 spisu). Dojednaná doložka CIP rieši prechod
nebezpečenstva straty a poškodenia zásielky tak, že nebezpečenstvo prechádza z predávajúceho na

kupujúcehovokamihuodovzdaniatovarupredávajúcimprvémudopravcovialeboinejosobe,menovanej
predávajúcim, pričom predávajúci je povinný dojednať prepravnú zmluvu a zaplatiť náklady spojené
s prepravou zásielky do dohodnutého miesta určenia, a tiež je povinný dojednať poistenie kryjúce
riziko straty. Žalobca nerealizoval prepravu sám, ale uzavrel zmluvný vzťah na zabezpečenie prepravy
so žalovaným, ktorý následne prepravu zabezpečil cez maďarského dopravcu S.O.S. TRAILER KFT.

Uvedená okolnosť bola žalobcovi známa, akceptoval ju, čo vyplýva i z nákladného listu CMR č.
986449, potvrdeného žalobcom, ktorý bol pri nakládke zásielky dňa 20.05.2010. Podľa okresného súdu,
keďže zásielka bola prepravovaná zo Slovenskej republiky (Matejovce) do Veľkej Británie (Leeds), na
prepravnú zmluvu medzi predávajúcim a žalobcom a na následné zmluvné vzťahy medzi účastníkmi, či
medzi žalovaným a maďarským dopravcom, sa (primárne) nevzťahuje právna úprava prepravnej zmluvy

v OBZ (§ 610 až § 629), ale Dohovor CMR. V súvislosti s okolnosťou krádeže tovaru počas prepravy v
Belgicku a následnej korešpondencie účastníkov okresný súd medzi účastníkmi sporný list žalovaného z
30.09.2010votázke,činím(ne)došlokuznaniužalovanéhozáväzkuspoukazomna§323OBZuvedený
list nevyhodnotil ako uznanie záväzku žalovaným. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že
žalobcanezaplatiluplatnenúškodu36.316,80EurspoločnostiGGPSlovakia,s.r.o.,alepodľapotvrdenia

na č.l. 17 uplatnený záväzok mal zaniknúť postupným započítaním vzájomných pohľadávok medzi
GGP Slovakia, s.r.o., pričom pohľadávka bola započítaná dňa 01.02.2011 vo výške 12.105,60 Eur a v
rovnakých výškach aj dňa 01.03.2011 a 30.03.2011. Odosielateľ zásielky GGP Slovakia, s.r.o. neuplatnil
svoju pohľadávku na zaplatenie ceny tovaru voči kupujúcemu - príjemcovi zásielky (GGP U.K.), ale vo
výške ceny strateného, resp. odcudzeného tovaru, ktorý bol predmetom zásielky, si uplatnil škodu u

žalobcu faktúrou zo dňa 30.11.2010 (č. 2010127). Otázku aktívnej legitimácie okresný súd odvodzoval
od posúdenia, ktorému subjektu ako prvému vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s odcudzením,
či stratou prepravovanej zásielky. Keďže medzi kupujúcim a predávajúcim bola záväzne dojednaná
medzinárodná obchodná doložka INCOTERMS 2000 CIP, tak v dôsledku tejto doložky prechádza
riziko straty na zásielke z predávajúceho na kupujúceho nie v okamihu dodania zásielky kupujúcemu

ako jej príjemcovi, ale už okamžikom dodania zásielky prvému dopravcovi alebo osobe menovanej
predávajúcim, t.j. v tomto prípade prešlo toto nebezpečenstvo na kupujúceho už dňa 20.05.2010 po
zrealizovanej nakládke tovaru. Od tohto okamihu už nezodpovedal za stratu zásielky predávajúci a
právo domáhať sa náhrady škody v dôsledku straty na zásielke u dopravcu, ktorý zodpovedá za stratu
zásielky v zmysle čl. 17 Dohovoru CMR, prešlo odovzdaním zásielky dopravcovi, na príjemcu. Preto,

pokiaľ si tento nárok uplatnil predávajúci voči dopravcovi, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu, t.j. voči
žalobcovi, tak šlo o neoprávnený nárok, a pokiaľ dopravca túto neoprávnenú pohľadávku plnil, išlo o
plnenie bez právneho dôvodu, keďže náhrady škody sa po prechode nebezpečenstva za stratu zásielky
mohol domáhať v súlade so záväznou doložkou CIP len príjemca zásielky. Žalobca teda plnil zápočtom
neoprávnenému subjektu a teda mu následne nemohol vzniknúť nárok na náhradu tohto plnenia voči

žalovanému ako svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mal dopravu realizovať. Z uvedených dôvodov
okresný súd posúdil vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako dôvodnú. Okresný
súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku premlčania. Uviedol, že premlčanie nárokov z medzinárodných
cestných prepráv sa vzťahuje úprava uvedená v čl. 32 Dohovoru CMR, ktorá stanovuje ročnú premlčaciu
lehotu a ktorá začala v tomto prípade straty zásielky plynúť od 19.07.2010 (60-tym dňom po prevzatí

zásielky dopravcom, k čomu došlo 20.05.2010) a uplynula 19.07.2011, pričom žaloba bola na súd
podaná až 04.09.2012. K pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty nedošlo, pretože prvá reklamácia
týkajúca sa straty zásielky, v dôsledku ktorej bola uplatnená i náhrada škody, bola uskutočnená zo strany
GGP Slovakia, s.r.o. voči žalobcovi ako dopravcovi. Išlo ale o reklamáciu neoprávneným subjektom, keďnároky vyplývajúce zo straty zásielky bol oprávnený v dôsledku záväznej CIP uplatňovať len kupujúci
GGP U.K. a tento subjekt reklamáciu dopravy a nárok na náhradu škody v dôsledku straty zásielky
neuplatnil. Len v prípade, že by ju tento subjekt uplatnil voči dopravcovi, za súčasnej akceptácie

reklamácie bez jej vrátenia, by mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Okresný súd teda
zamietolžalobuvdôsledkunedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuavdôsledkupremlčaniauplatneného
nároku. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby okresný súd ďalšie dokazovanie navrhnuté zástupcom
žalobcu na pojednávaní 21.05.2013 (uloženie povinnosti žalovanému predložiť poistnú zmluvu uzavretú
spoisťovňouBiuroBrokerskieSTRATEG)akonadbytočnéanehospodárne,zamietol.Otrováchkonania

súd za aplikácie § 151 ods. 3 OSP vyslovil, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, hoci v podanom
písomnom odvolaní z 27.06.2013 (č.l. 136-137 spisu) sa nesprávne označoval aj ako „odporca“. Žalobca
naďalej trval na tom, že jeho aktívna legitimácia je daná, keďže okresný súd nesprávne právne posúdil
daný stav veci, predovšetkým v nesprávnej aplikácii podmienok INCOTERMS CIP. Podmienky CIP, ktoré

sú v tomto konaní smerodajné a na základe ktorých okresný súd dospel k danému rozhodnutiu, nie
je možné aplikovať na právny stav medzi žalobcom a žalovaným, keďže zaväzujú len predávajúceho
a kupujúceho v súvislosti s medzinárodnou prepravou, avšak nie sú záväzné pre dopravcu. V zmysle
týchto podmienok prechádza nebezpečenstvo škody na prepravovanom tovare na kupujúceho až
dodaním tovaru, avšak v danom prípade bol tovar odcudzený, a teda kupujúcemu nebol vôbec dodaný.

Až dodaním tovaru vzniká povinnosť kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny za tovar. Podľa žalobcu
treba rozlišovať zmluvné vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s odcudzeným tovarom, a to zmluvný vzťah
uzavretý medzi predávajúcim a kupujúcim, na ktorý sa vzťahujú podmienky INCOTERMS CIP a vzťah
medzi predávajúcim a jednotlivými dopravcami alebo medzi dopravcami navzájom, na ktorý sa vzťahuje
Dohovor CMR, kde v zmysle čl. 34 Dohovoru CMR druhý a každý ďalší dopravca sa stáva prevzatím

zásielky a nákladného listu zmluvnou stranou za podmienok určených nákladným listom. Žalobca
súčasne poukázal na čl. 36 Dohovoru CMR o tom, že nároky za stratu zásielky, za jej poškodenie
alebo za prekročenie dodacej lehoty sa môžu okrem prípadov vzájomnej žaloby alebo námietok v
spore o nároky uplatnené na podklade tej istej prepravnej zmluvy, uplatniť žalobou len proti prvému
dopravcovi, poslednému dopravcovi, alebo proti dopravcovi, ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej

došlo k udalosti, ktorá je príčinou straty zásielky, jej poškodenia alebo prekročenia dodacej lehoty. To
znamená, že poškodený, teda spoločnosť GGP Slovakia si v zmysle tohto Dohovoru uplatnila svoju
vzniknutú škodu voči prvému dopravcovi, ktorým bol žalobca a ktorý túto škodu aj uhradil, pričom v
zmysle čl. 37 Dohovoru má dopravca, ktorý nahradil vzniknutú škodu právo postihu proti dopravcom,
ktorí sa zúčastňovali na tejto preprave, a to v zmysle čl. 37 písm. c), kde ak sa nedá zistiť, ktorý

z dopravcov má zodpovednosť, rozdelí sa náhrada v pomere uvedenom pod písm. b) toho istého
článku medzi všetkých dopravcov, a to v zmysle ich jednotlivých podielov na prepravnom. Z uvedeného
mal žalobca za to, že všetci prepravcovia, ktorí sa podieľali na danej preprave, sú povinní solidárne
nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi, ktorý v celosti túto škodu uhradil spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o.,
ako predávajúcemu, a tým žalovaný ako jeden z prepravcov zodpovedá za vzniknutú škodu do výšky

podielu na prepravnom, a to v zmysle ustanovení Dohovoru CMR. K námietke premlčania uplatnenej
žalovanýmžalobcauviedol,ženeboladôvodná,kpremlčaniunedošloalehotanapodaniežalobyzostala
zachovaná „v zmysle príslušných právnych predpisov, ktoré sa k tomuto prípadu vzťahujú“. Žalobca
bol názoru, že „zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže
súd v konkrétnych vyššie uvedených prípadoch nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia podmienok

INCOTERMS CIP a Dohovoru č. 11/1975 Zb. a na základe toho vo veci samej nesprávne rozhodol“.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 144-145 spisu). Žalovaný odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Podľa žalovaného

okresný súd rozhodol vecne správne. Hoci dodacie podmienky INCOTERMS a ich doložka CIP
zaväzujú predávajúceho a kupujúceho, v danom prípade mali bezprostredný význam pre určenie
aktívne legitimovanej osoby v spore, keďže doložka CIP definuje, že nebezpečenstvo straty a
poškodenia tovaru prechádza z predávajúceho na kupujúceho (príjemcu) okamihom odovzdania
tovaru (prvému) dopravcovi. Okresný súd teda správne uviedol, že dňa 20.05.2010 (okamihom

odovzdania tovaru maďarskému dopravcovi) došlo k prechodu nebezpečenstva straty a poškodeniazásielky z predávajúceho (GGP Slovakia s.r.o.) na kupujúceho (GGP U.K. Ltd). Nie je pravdou,
že by nebezpečenstvo škody na tovare prechádzalo na kupujúceho až dodaním tovaru, pričom na
prechod nebezpečenstva škody na prepravovanom tovare z predávajúceho na kupujúceho nemá vplyv

skutočnosť, že tovar nebol kupujúcemu v dôsledku krádeže tovaru dodaný. Pokiaľ si predávajúci nárok
uplatnil u žalobcu, tak išlo o neoprávnený nárok, keďže náhrady škody sa mohol domáhať iba kupujúci.
Z týchto dôvodov žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ žalobca poukazoval na
čl. 34 CMR, tento sa v danom prípade neaplikuje, keďže prepravu nevykonávali postupne niekoľkí
cestní dopravcovia, ale iba jeden dopravca. Ani čl. 36 a 37 CMR v danom prípade nie sú namieste,

nakoľko žalovaný nebol ani prvým ani posledným dopravcom, a tiež nebol dopravca, ktorý vykonal
tú časť prepravy, počas ktorej došlo k udalosti, ktorá je príčinou straty zásielky. Naviac žalovaný v
danom prípade nevystupoval ako dopravca v zmysle žiadneho z vyššie uvedených článkov CMR, ale
vystupoval iba ako špeditér. Žalovaný sa tak skutočne nemôže podieľať na náhrade vzniknutej škody,
nakoľkosanaprepravenijakýmspôsobomnepodieľalaanineporušilžiadnuprávnupovinnosť.Žalovaný
nebol v tomto konaní ani pasívne vecne legitimovaný. Vo vzťahu k premlčaniu žalovaný odkázal na

čl. 32 CMR s tým, že okresný súd správne vyhodnotil, že zásielka bola prostredníctvom maďarského
dopravcu prevzatá dňa 20.05.2010 v sklade žalobcu. Keďže došlo k úplnej strate zásielky a dodacia
lehota nebola bližšie špecifikovaná, premlčacia lehota začala plynúť 60-tym dňom po prevzatí zásielky
dopravcom. Zohľadnením skutočnosti, že deň, ktorým premlčacia lehota začala plynúť, sa do premlčacej
lehotynepočíta,takpremlčacialehotazačalaplynúť19.07.2010.Keďžekzastaveniuplynutiapremlčacej

doby nedošlo, nakoľko voči žalovanému nebola uplatnená reklamácia oprávneným subjektom v zmysle
CIP doložky, t.j. kupujúcim - spoločnosťou GGP U.K., premlčacia lehota uplynula 19.07.2011, pričom
žaloba bola na okresný súd podaná až 04.09.2012. Za daných okolností tak podľa žalovaného je nárok
uplatnenýžalobouajpremlčaný.Žalovanýnavrhol,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúdu
potvrdil ako vecne správny. Súčasne si uplatnil a vyčíslil i náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku
za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená zákonná
úprava. Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že nosným odvolacím dôvodom bola námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci pod vecou
treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval

príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu
normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Preskúmaním veci odvolací súd vo vzťahu k relevantnému
záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezistil uvedenú vadu
prvostupňového konania.

S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu (§ 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP), odvolací
súd vyhodnotil rozsah a relevantné dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na to, aby sa odchýlil od nosných logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu sosprávnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktorévytvárajúdostatočnévýchodiskáprevyslovenienapadnutéhovýrokurozsudkusúduprvéhostupňa
o zamietnutí žaloby. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k relevantnému záveru okresného súdu o

nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezistil opodstatnenosť posudzovaných odvolacích
dôvodov žalobcu. Za uzavretého skutkového stavu veci zisteného okresným súdom v prvostupňovom
konaní, ktorým bol v zmysle § 213 ods. 1 OSP krajský súd viazaný, krajský súd konštatoval, že okresný
súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové
zistenia a rovnako správne vec v nosnej otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu i právne posúdil.

Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie a v zmysle § 219 ods. 2 OSP krajský súd
primárne odkazuje na dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyjadrené v jeho odôvodnení
vo vzťahu k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že

v danom prípade k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu nezistil vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá by spočívala v nesprávnom
právnom posúdení veci. Nosné pre rozhodovanie okresného súdu bolo vyhodnocovanie (ne)existencie
aktívnej legitimácie žalobcu k predmetu sporu, ktorým bol nárok na náhradu škody za úplnú
stratu (krádež) na prepravovanej zásielke v zmysle úpravy Dohovoru CMR. Pokiaľ ide o primárne

subsumovanie zisteného skutkového stavu pod právnu úpravu Dohovoru CMR, je vo všeobecnosti
potrebné uviesť, že spory, ktoré vznikajú z prepráv podliehajúcich Dohovoru CMR, sa týkajú najmä
nárokov na náhradu škody za stratu, poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty v zmysle článku
17 Dohovoru CMR. Môžu sa však týkať aj ďalších s prepravou súvisiacich nárokov a môžu byť
uplatňované nielen medzi stranami prepravnej zmluvy, teda medzi odosielateľom a dopravcom, ale tiež

medzi príjemcom a tretími osobami navzájom. Podmienkou riešenia sporov, ktoré priamo nevyplývajú z
Dohovoru CMR, je, že priamo súvisia s medzinárodnou prepravou tovaru.

Vychádzajúc z preukázaných okolností danej veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd
prijal správny záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu, ak medzi predávajúcim a kupujúcim
nepochybne bola dojednaná predmetná doložka INCOTERMS CIP, podľa ktorej nebezpečenstvo straty

na tovare prešlo na kupujúceho (príjemcu tovaru) momentom prevzatia tovaru maďarským dopravcom
nakládkou zásielky 20.05.2010. V tomto smere nebolo relevantné, že v konečnom dôsledku tovar nebol
kupujúcemu reálne dodaný (odovzdaný), keď na území Belgicka došlo k úplnej strate (krádeži) tovaru.
Dôležitým v právnej rovine, resp. v rovine právneho posúdenia vzniku nároku na náhradu škody v
rovine aktívnej legitimácie, bol v súvislosti s dojednanou doložkou INCOTERMS CIP moment a okolnosť

odovzdania tovaru prvému dopravcovi, ktorým bol maďarský prepravca S.O.S. TRAILER KFT. Žalobca
vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky z tvrdenej okolnosti, že mu vznikla škoda vo
forme skutočnej škody, ktorá sa mala prejaviť v jeho majetkovej sfére úbytkom vo výške započítanej
pohľadávky predávajúceho voči žalobcovi. Samotná okolnosť, že žalobca pristúpil na tento zápočet s
predávajúcim ešte neznamená, že na jeho strane existovala aktívna legitimácia na uplatňovanie škody

voči žalovanému, ak nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na kupujúceho (20.05.201) a teda v prvom
rade bolo potrebné preukázať, že toto právo kupujúceho vyplývajúce z prechodu nebezpečenstva škody
na tovare svedčilo v čase zápočtu so žalobcom, predávajúcemu. Ak však v konaní žalobcom nebolo
tvrdené ani preukázané, že kupujúci svoje právo vyplývajúce z doložky INCOTERMS CIP v súvislosti
s prechodom nebezpečenstva škody na tovare preniesol na predávajúceho, tak potom nebolo možné

konštatovať v rovine aktívnej legitimácie súvislosť a preukázané právo predávajúceho žiadať náhradu
škody od žalobcu a následne žalobcu od žalovaného (dopravcu).

Odvolací súd zdôrazňuje, že pod aktívnou vecnou legitimáciou je potrebné rozumieť to, či účastníkovi
na strane žalobcu patrí v hmotno-právnom zmysle právo, ktorého sa domáha žalobou. Žalobca cez
dôkazy produkované v prvostupňovom konaní existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie nepochybne

nepreukázal. Z obsahu spisového materiálu nebolo sporné, že medzi GGP Slovakia, s.r.o., teda
predávajúcim a GGP U.K. Ltd., teda kupujúcim, došlo k dojednaniu doložky INCOTERMS CIP - Carriage
and Insurance Paid to (preprava a poistenie platené do... dohodnuté miesto určenia). Dojednanie
doložky CIP znamená, že predávajúci má rovnaké povinnosti ako v prípade doložky CPT - Carriage Paidto (preprava platená do dohodnutého miesta určenia - znamená, že predávajúci splní svoju povinnosť
dodanímtovarudopravcovinímmenovanému).Predávajúcimusízaplatiťnákladyaprepravné,potrebné
na prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia, ale nebezpečenstvo straty a poškodenia tovaru,

ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú
z predávajúceho na kupujúceho. Okrem toho predávajúci musí zabezpečiť aj poistenie tovaru, ktorým
poistením kryje kupujúceho proti riziku straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy. INCOTERMS
predstavujú dodacie podmienky používané pri medzinárodnom obchodovaní s hmotným tovarom,
pričom zmluvným stranám určujú, aké sú ich vzájomné povinnosti, vzhľadom na prepravu tovaru

od predávajúceho ku kupujúcemu a na colné konanie pri dovoze a vývoze. Vysvetľujú tiež, ako sa
delia náklady a nebezpečenstvá medzi zmluvné strany. Pokiaľ ide o doložku skupiny C, ku ktorým
patrí aj doložka CIP, ich účelom je, aby predávajúci zaistil na svoje náklady prepravu, ktorá však už
prebehne na riziko kupujúceho. Doložky skupiny CIP sú určené predovšetkým predávajúcim, ktorí majú
možnosť obstarať prepravu výhodnejšie ako kupujúci, ale nie sú ochotní brať na seba riziko poškodenia
alebo straty tovaru počas prepravy. Riziko poškodenia alebo straty tovaru môže kupujúci znížiť práve

voľbou doložky CIP, ktorá obsahuje povinnosť poistenia. Keďže v danej veci bolo nebezpečenstvo
poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy (k čomu v prejednávanej veci došlo), od počiatku
prenesené na kupujúceho, a to momentom odovzdania tovaru na prepravu prvému dopravcovi, ktorým
dopravcom bola maďarská spoločnosť S.O.S TRAILER Kft, tak bez ďalšieho na strane žalobcu nebol
daný ani preukázaný voči žalovanému hmotno-právny nárok na náhradu škody - ten svedčil primárne

kupujúcemu. Žalobca z vykonaných dôkazov nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie voči
žalovanému,keďžeexistenciajehoaktívnejvecnejlegitimáciebolavylúčenádojednanímmedzinárodnej
obchodnej doložky INCOTERMS CIP medzi predávajúcim prepravovaného tovaru a jeho kupujúcim.

K námietke žalobcu v odvolaní v rovine poukazu na neaplikovanie čl. 34, 36, 37 písm. c) Dohovoru
CMR odvolací súd poukazuje, že z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by prepravu tovaru

vykonávalo niekoľko dopravcov (predpokladom vzniku takejto situácie je uzatvorenie jednej prepravnej
zmluvy a jedného priebežného nákladného listu). Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o
dopravcu, tak pod dopravcom je potrebné rozumieť osobu takto označenú v nákladom liste CMR. Z
nákladného listu na č.l. 8 spisu vyplývalo, že danú prepravu vykonal (len) maďarský dopravca S.O.S.
TRAILER KFT, teda išlo len o jedného a nie niekoľkých dopravcov.

Pokiaľ ide o otázku premlčania, tak okresný súd dôvodne túto námietku vyhodnocoval vo väzbe na
konštatovaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu v rovine jej nepreukázania. Je však
potrebné uviesť, že súd pri posudzovaní reklamácie prepravy pri úplnej strate zásielky musí prihliadať,
že aby došlo k účinkom reklamácie vo vzťahu k behu premlčacej lehoty podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 Dohovoru CMR, zákonná úprava vyžaduje reklamáciu riadnu, teda písomnú, podanú oprávnenou

osobou, obsahovo dostačujúcu a doručenú osobe podľa Dohovoru CMR skutočne určenej na jej prijatie.
K osobe reklamujúcej odvolací súd poukazuje, že tak ako čl. 17 Dohovoru CMR neuvádza, voči
komu je dopravca zodpovedný za stratu zásielky (alebo za jej poškodenie, či za prekročenie dodacej
lehoty), nemožno ani z čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR priamo vyvodiť, kto môže byť osobou oprávnenou
na uplatnenie reklamácie. Podľa odvolacieho súdu vo všeobecnosti oprávneným na uskutočnenie

reklamácie je tak odosielateľ tovaru ako aj jeho príjemca, avšak tieto osoby musia svoju legitimáciu na
uskutočnenie reklamácie nesporne preukázať. Nie je tiež vylúčené, že reklamáciu voči dopravcovi budú
vznášať tiež ďalšie osoby, a to najmä vlastník tovaru, príkazca zasielateľa, príp. držitelia rôznych iných
(napr. záložných) práv k tovaru, teda osoby, ktoré z akéhokoľvek legitímneho dôvodu môžu odvodiť svoj
priamy či nepriamy nárok voči dopravcovi. Všeobecne však platí, že každý, kto uplatňuje nároky, či už v

rámci reklamácie, či v rámci súdneho konania, musí svoju aktívnu legitimáciu jednoznačne preukázať,
predovšetkým u osôb odchylných od odosielateľa alebo príjemcu tovaru. Dôležité tiež je to, aby príslušná
osoba bola oprávnená na uplatnenie reklamácie v okamihu, kedy túto voči dopravcovi vznáša.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tým, že prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho,
neznamenalo to vylúčenie jeho povinnosti zaplatiť za dodaný tovar, povinnosť zaplatiť predávajúcemu

kúpnu cenu, keďže k strate zásielky (tovaru) došlo až po prechode nebezpečenstva škody na tovare, a
to odovzdaním (a aj k plneniu došlo odovzdaním) tovaru prvému dopravcovi. Žalobca však netvrdil ani
nepreukazoval, či kupujúci kúpnu cenu predávajúcemu zaplatil, resp. či boli uplatnené poistné nároky vo
vzťahu ku krádeži - strate zásielky a k náhrade tohto poistného plnenia a komu a či teda v rovine právapredávajúceho na náhradu škody mohol žalobca, ak túto náhradu škody predávajúcemu dobrovoľne
sanoval,vzniknúťnároknanáhraduškodyvrovinevznikuaktívnejlegitimácienauplatnenietohtonároku
voči žalovanému. Tieto okolnosti neboli žalobcom ani tvrdené a bez ich preukázania nebolo možné zo

strany okresného súdu prijať iný záver, než záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie na strane žalobcu,
ktorý samotný postačoval pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby.

V rámci uzavretého skutkového stavu a vymedzených odvolacích dôvodov odvolací súd nemal priestor
na odchýlne posudzovanie postavenia žalobcu než cez Dohovor CMR, hoci otvárala sa tu aj otázka, či
žalobca vo vzťahu k predávajúcemu nemal postavenie zasielateľa (§ 603 a nasl. OBZ). V konečnom

dôsledku by to však na vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby pre konštatovaný nedostatok
aktívnej legitimácie v rovine jej nepreukázania na uplatňovanie predmetnej náhrady škody na strane
žalobcu, nemalo žiaden relevantný vplyv.

Z vyššie uvedených dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle § 219
ods. 1 OSP, ako vo výroku vecne správneho rozhodnutia.

Krajský súd napokon za potrebné považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Keďže okresný súd vo vzťahu k trovám konania postupoval v zmysle § 151 ods. 3 OSP, tak s odkazom
na úpravu v § 224 ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.