Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/146/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203755.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa: mal.
G. Q., F.. XX. XX. XXXX, T. R. R. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, proti odporcom: 1. I. Q., F.. XX. XX. XXXX, T. R. R. XXX a 2. Q. Q., F..
XX. XX. XXXX, T. R. C.B. U. XXX, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca v 2. rade Q. Q., F.. XX. XX. XXXX nie je otcom navrhovateľa, maloletého
G. Q., F.. XX. XX. XXXX z matky I. Q.A., F.. XX. XX. XXXX.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 25. 04. 2014, podaným Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ako súdom ustanoveným opatrovníkom maloletého G. Q., F.. XX.
XX. XXXX, sa maloletý navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva odporcu v 2. rade Q. Q. voči nemu
z matky, odporkyne v 1. rade I. Q.. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 13. 12. 2013, sp. zn. 7C/117/2013 bolo konštatované, že zapretie otcovstva k maloletému
navrhovateľovi je prípustné a je v jeho záujme. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že odporca v 2. rade nie je
biologickým otcom maloletého navrhovateľa, nakoľko sa v dobe splodenia maloletého intímne stýkala s
G. M., ktorého označila ako svedka a biologického otca maloletého. Po ňom dala maloletému aj krstné
meno. Odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj svedok G. M. zhodne uviedli, že otcom maloletého navrhovateľa
nemôže byť odporca v 2. rade. Je v záujme maloletého, aby v rodnom liste bol zapísaný jeho biologický
otec.

Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 05. 2014 uviedol, že dňa 19. 02. 2014
dostal list, v ktorom bolo uvedené, že súd určuje, že Q. Q., F.. XX. XX. XXXX nie je otcom maloletého
G. Q., F.. XX. XX. XXXX z matky I. Q., F.. XX. XX. XXXX a súd konanie zastavuje, tak nevie, prečo
ho predvolávajú na súd. Matka I. Q. sama uviedla, že otcom je G. M., tak nevie, prečo by mal prísť na
súdne pojednávanie.

Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7C/117/2013, 8P/13/2014, 7P/14/2013, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 23. 12. 1998, sp. zn. 9C/2329/98 a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.
06. 2002, sp. zn. P 11/02 a zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7C/117/2013 bola
určenie prípustnosti zapretia otcovstva maloletého navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z matky,
odporkyne v 1. rade. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 12. 2013, č. k.
7C/117/2013-31 súd určil, že zapretie otcovstva k maloletému G. Q., F.. XX. XX. XXXX po uplynutí
zákonnej lehoty je prípustné a je v záujme maloletého G. Q.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.
02. 2014.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/117/2013 odporca v 2. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným
súdom dňa 16. 09. 2013 uviedol, že súhlasí s návrhom na prípustnosť zapretia otcovstva. Nie je
biologickým otcom maloletého G. Q., F.. XX. XX. XXXX. V dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa nemal
s matkou maloletého dieťaťa pohlavný styk. S matkou maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti
približne do mája 1996. Biologickým otcom maloletého dieťaťa je vraj G. M.. Odporkyňa v 1. rade vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13. 12. 2013 uviedla, že súhlasí s podaným návrhom v plnom
rozsahu. Odporca v 2. rade nie je biologickým otcom maloletého G.. Uviedla to v rozvodovom konaní, v
čase rozvodu bola tehotná. S odporcom v 2. rade v tom čase už nežila. Intímne styky v rozhodnom čase
pre počatie dieťaťa udržiavala s G. M., ktorý uznáva biologické otcovstvo. Po ňom má aj krstné meno.
Maloletý vie, kto je jeho biologickým otcom. Od rozvodu žijú všetci v spoločnej domácnosti s G. M. a
maloletým G.. Manželstvo s odporcom v 2. rade bolo rozvedené dňom 07. 04. 1999. Maloletý Gejza sa
narodil XX. XX. XXXX. V spoločnej domácnosti s odporcom v 2. rade žili približne do mája 1996. Svedok
G. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13. 12. 2013 uviedol, že je biologickým otcom maloletého
G. Q., narodeného v roku XXXX. Dlhodobo žijú s I. Q. v spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu sa narodil
G.. Žijú spolu od roku 1996. Uznáva otcovstvo k maloletému G. Q., F.. XX. XX. XXXX a tento prejav vôle
prejaví aj pred matrikou. Všetci traja žijú v spoločnej domácnosti. Syn vie, že je jeho biologickým otcom
a volá ho otec. Maloletý sa narodil po rozvode manželstva jeho partnerky I. Q.. Otcom dieťaťa je však
on. Do budúcna si chce plniť svoje povinnosti voči synovi ako jeho otec.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 03. 2014, č. k. 8P/13/2014-7 súd ustanovil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za kolízneho opatrovníka maloletému G. Q., F..
XX. XX. XXXX na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05. 04.
2014.

V rodnom liste maloletého navrhovateľa je ako otec zapísaný odporca v 2. rade Q. Q., F.. XX. XX. XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 23. 12. 1998, sp. zn. 9C/2329/98
bolo manželstvo odporcov v 1. a 2. rade rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť 07. 04. 1999.

Kolízny opatrovník maloletého navrhovateľa na pojednávaní navrhol, aby súd vyhovel podanému návrhu
v plnom rozsahu. Je v záujme maloletého, aby v rodnom liste mal zapísaného svojho biologického otca,
preto navrhol, aby súd zaprel otcovstvo odporcu v 2. rade voči navrhovateľovi.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí
mali predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Súd vo veci rozhodol so zreteľom na
obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže zistený skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie
vo veci. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania. Odporcovia v 1 a 2. rade, ako
aj svedok G. M. boli v konaní 7C/117/2013 (o prípustnosť zapretia otcovstva) boli vypočutí ku všetkým
okolnostiam podstatným aj pre prebiehajúce konanie (o zapretie otcovstva). Z uvedeného dôvodu súd
vykonal dôkaz zápisnicou o výsluchu odporcu v 2. rade, ako aj zápisnicou o pojednávaní, na ktorom boli
vypočutý odporkyňa v 1. rade a označený svedok.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine:

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva
alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine:

Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po
tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je
vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine:

Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich,
voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia
o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine:

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí
byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po
uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva.

Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak
nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
vyhovel návrhu na zapretie otcovstva odporcu v 2. rade voči maloletému navrhovateľovi, keď vykonaným
dokazovaním mal preukázanú jeho dôvodnosť. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7C/117/2013 mal súd preukázané, že súdnym rozhodnutím bolo určené, že zapretie
otcovstva odporcu v 2. rade k maloletému navrhovateľovi po uplynutí zákonnej lehoty je prípustné a je
v záujme maloletého navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s ustanovením § 96 ods.
1, 2 Zákona o rodine bol maloletý navrhovateľ prostredníctvom kolízneho opatrovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš oprávnený (aktívne legitimovaný) podať návrh na zapretie
otcovstva proti obidvom rodičom, to znamená odporcom v 1. a 2. rade. Keďže sa maloletý navrhovateľ
narodil v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, bol zapísaný v
rodnom liste ako jeho otec vtedajší manžel matky (odporca v 2. rade). Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že je vylúčené otcovstvo odporcu v 2. rade k maloletému navrhovateľovi. Odporcovia v 1. a
2. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne nestýkali,
nežili v spoločnej domácnosti. Svedok G. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa sa intímne stýkal s odporkyňou v 1. rade. Uznáva otcovstvo voči maloletému navrhovateľovi,
ktorý ho považuje za svojho biologického otca a všetci traja žijú v spoločnej domácnosti. V zmysle vyššie
uvedených skutočností súd určil, že odporca v 2. rade nie je otcom maloletého navrhovateľa z matky,
odporkyne v 1. rade.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Maloletému navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní úspešný, vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporcom v 1. a 2. rade. Súd mu

nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil. Maloletý navrhovateľ je v predmetnom konaní
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.