Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/333/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201830
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaSegečaačlenovJUDr.

Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: WARPE, s.r.o., Šafárikova 431/4,
924 01 Galanta, IČO: 45 252 122, právne zast. JUDr. Tibor Nagy, advokát, so sídlom X. X, XXX XX Q. M.,
proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, ul. Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 110-2012 II/100-2013 zo dňa 25.10.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím č. POZ 110-2012/Z-107-2013 z
18.03.2013 zamietol prihlášku kombinovanej ochrannej známky „O. N. F. ? N. W.“ prihlasovateľa

WARPE, s.r.o., Galanta (žalobca). Dôvodom pre zamietnutie prihlášky bola skutočnosť, že prihlásené
označenie napĺňa vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám v triedach 9, 16, 35, 38, 39,
40 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb prekážku zápisu (zápisnú výluku) podľa § 5
ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Zároveň prvostupňový orgán
dospel k záveru, že prihlasovateľovi sa nepodarilo preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti
prihláseného označenia podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach.

Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad žalobca. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán
rozhodnutím predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 110-2012 II/100-2013 zo dňa

25.10.2013 rozhodol o rozklade tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 51 ods. 5, § 52 ods. 3, § 5 ods. 1 písm.
b/, § 5 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach s tým, že sa stotožnil s konštatovaním
prvostupňového správneho orgánu, že prihlásené označenie „O. N. F. ? N. W.“ nespĺňa podmienky pre
zápis označenia do registra. Vo veci posudzovania existencie hmotnoprávnej výluky podľa § 5 ods. 1
písm. b/ citovaného zákona uviedol, že prihlásené kombinované označenie je tvorené tmavozeleným
obdĺžnikom, uprostred ktorého sa nachádza slovný prvok „csallóköz“ napísaný písmom bielej farby.
Pod predmetným slovným prvkom sa nachádza slovné spojenie „N. F. ? N. W.“ napísané výrazne

menším písmom svetlozelenej farby. Slovné prvky prihláseného označenia sú napísané v slovenskom a
maďarskom jazyku. Prvok „O.“ predstavuje maďarský názov Žitného ostrova a slovné spojenie „N. F.“ je
maďarskýmekvivalentomslovnéhospojenia„N.W.“.Zhľadiskavýznamujepodľažalovanéhonesporné,
že prihlásené označenie vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám bude v triedach 9, 16, 35, 38,
39, 40 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb týkajúcich sa tlačovín, vydavateľskej činnostia s tým súvisiacich ďalších tovarov a služieb, bude spotrebiteľovi poskytovať len informáciu o druhu,
zameraníazemepisnompôvodenárokovanýchtovarovaslužieb.Vovzťahukčastiprihlásenýchtovarov
a služieb (periodická a neperiodická tlač, najmä časopisy, noviny, prílohy novín, vydavateľská činnosť,

najmä vydávanie časopisov a iných periodických publikácií) prihlásené označenie priamo pomenúva ich
druh a zameranie. Priemernému spotrebiteľovi, ktorému sú tovary a služby určené, je aj bez väčšieho
úsilia zrejmé, že ide o regionálny týždenník určený obyvateľom Žitného ostrova. Čo sa týka ostatných
prihlásených tovarov a služieb žalovaný mal za to, že ide o tovary a služby, ktoré úzko súvisia s
vydávaním periodickej a neperiodickej tlače, a preto priemerný spotrebiteľ aj vo vzťahu k týmto tovarom

a službám bude prihlásené označenie vnímať len ako informáciu priamo poukazujúcu na ich zameranie,
resp. zemepisný pôvod. Grafický prvok prihláseného označenia v podobe tmavozeleného obdĺžnika
a písma bielej a svetlozelenej farby predstavuje len jednoduché stvárnenie, ktoré neobsahuje žiadne
ďalšie dištinktívne prvky. Prihlásené označenie je preto podľa žalovaného označením bez rozlišovacej
spôsobilosti.

Čo sa týka preukazovania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti žalovaný poukázal na dôkazné

prostriedky, ktoré prihlasovateľ predložil v rámci konania pred prvostupňovým orgánom (dohodu o
marketingovej spolupráci uzatvorenú medzi ZOC MAX Dunajská Streda, Max Servis, s.r.o., Trnana a
vydavateľom regionálneho týždenníka O. / Žitný ostrov - FIERI, s.r.o., Dunajská Streda z 02.01.2011,
fotografiu reklamy zo ZOC MAX Dunajská Streda, výtlačok z webovej stránky Ministerstva kultúry
SR - Zoznam periodickej tlače, vizitky zamestnancov regionálneho týždenníka O. / Žitný ostrov, 5 ks

fotokópií hárkov obsahujúcich odpovede čitateľov týždenníka na prieskum z februára 2013, hlásenie
o remitende titulu O. z 13.11.2012, hlásenie o predaji titulu O. od PETIT PRES, a.s., Bratislava z
októbra 2012, tabuľku odberateľov, fotokópie 1. a 2. výtlačku týždenníka O. z roku 1910) s tým, že
z predložených dôkazných prostriedkov nevyplynulo intenzívne a dlhodobé používanie prihláseného
označenia prihlasovateľom. Podľa žalovaného podmienku datovania pred podaním vyhlášky, t.j. pred

25.01.2012, nespĺňajú nasledovné dôkazy: vizitky zamestnancov, tabuľka odberateľov, pretože nie sú
vôbec datované, hlásenie o remitende a predaji časopisu, pretože sú datované až po podaní prihlášky
ochrannej známky. Žalovaný neuznal ani ostatné dôkazy a to:

- fotokópie hárkov s odpoveďami čitateľov na uskutočnený prieskum, pretože predložené fotokópie (5
ks), neobsahujú označenie v podobe v akej bolo prihlásené;

- fotokópie 1. a 2. vydania týždenníka „O.“ v maďarskom jazyku z roku 1910 žalovaný neuznal za
dostatočné, pretože ide len o poukaz na časopis vydávaný v minulosti, ale tieto výtlačky nemožno uznať
za dostatočné na preukázanie používania prihláseného označenia v rozhodnom období a vo vzťahu k
osobe prihlasovateľa;

- výtlačok z webovej stránky Ministerstva kultúry SR taktiež podľa žalovaného nepreukazuje skutočné

vydávanie časopisu označeného prihláseným označením, pretože iba osvedčuje povolenie vydávať
regionálny týždenník s názvom Žitný ostrov - O., a teda sa týka iného názvu časopisu, pričom názov
nekorešponduje s podobou prihláseného označenia;

- dohoda o marketingovej spoluprácu, s ktorou súvisí aj predložená fotografia zo ZOC MAX Dunajská
Streda (obchodné centrum) nepreukazujú podľa žalovaného používanie prihláseného označenia v

takom rozsahu a vo vzťahu k tovarom a službám a vo väzbe na osobu prihlasovateľa, aby bolo možné
uznať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia.

K námietkam prihlasovateľa o porušení zásady materiálnej rovnosti účastníkov v súvislosti s poukazom
prihlasovateľa v rozklade na zapísanú ochrannú známku č. XXXXXX „Q. W. X. X. W.“ žalovaný
uviedol, že každé konanie vo veciach ochranných známok je samostatným správnym konaním, pričom

skutočnosť, že v prípade predmetnej ochrannej známky ide tiež o mediálny produkt, sama o sebe
nezakladá rovnaký skutkový stav. Naviac predmetná ochranná známka je kombinovaná a bola zapísaná
do registra dňa 14.08.1998 za účinnosti zákona č. 55/1997 Z.z.. Taktiež obsahuje viac dištinktívnych
prvkov a tieto sú v špecifickej kombinácii a usporiadaní.

Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného avec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutí videl v nesprávnom právnom
posúdení veci a v nedostatočnom odôvodnení, čím bol ukrátený na svojich právach, a to na práve
vlastniť ochrannú známku. Podľa názoru žalobcu, keďže označenie - názov periodika „O.“ existuje

a je používané od roku 1909 v tom istom regióne na území SR a prihlasované označovanie tak,
ako bolo vyobrazené v prihláške ochrannej známky sa používa nepretržite od roku 2009, je zákonná
podmienka podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. splnená, t.j. prihlasované označenie
nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť jeho intenzívnym, dlhodobým a trvácim používaním. Mal za to, že
doba používania názvu, ktorá sa rovná 104 rokov a doba používania prihlasovaného označenia je

dostačujúca na to, aby takýmto spôsobom určité označenie, najmä také, ktoré sa týždenne šíri do viac
ako 4000 domácností, nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa žalobcu žalovaný si počas celého
konania vykladal nesprávne ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. a viazal aplikovateľnosť
k podmienkam, ktoré zákon neuvádza, a to najmä, keď žalovaný apeloval na hospodárske úsilie,
ktoré musí vynaložiť prihlasovateľ na získanie rozlišovacej spôsobilosti. Takáto požiadavka však z
ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach nevyplýva. V tomto smere poukázal aj na

nesprávne vyhodnotenie rozsudku ESD C-108/97. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, e z
anglického a nemeckého textu rozsudku vyplýva len to, že sa jedná o možnosť a nie o povinnosť
úradu prihliadať na vyššie uvedené kritériá (hospodárske úsilie a ďalšie). Podľa žalobcu požiadavka
intenzity, celoplošnosti a dlhodobého používania označenia je naplnená už len tým, že týždenník s
predmetným označením si týždenne kupuje a číta okolo 20.000 priemerných spotrebiteľov v regióne,

čo za posledných 5 rokov, z čoho 3 roky boli pred podaním prihlášky, predstavuje okolo 1.000.000
výtlačkov s predmetným označením. Okrem toho poukázal aj na vynaložené investície na propagáciu
označenia uvedené počas konania. Podľa žalobcu vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže sa jedná
o najznámejšie a najčítanejšie periodikum v regióne, resp. patrí medzi 10 najväčších a najznámejších
periodík na Slovensku, priemerný spotrebiteľ si je plne vedomý, že tovary a služby, na ktorých figuruje

predmetné označenie, pochádzajú od vydavateľa periodika, t.j. od žalobcu. Vzhľadom na uvedené
prihlasované označenie podľa žalobcu spĺňa požiadavky ustanovené v § 5 ods. 2 zákona o ochranných
známkach.

V žalobe žalobca vytýkal rovnako ako aj v rozklade nedostatočné a nesprávne zdôvodnenie v súvislosti
s predchádzajúcim zápisom kombinovanej ochrannej známky „Q. W. X. X. W.“. Uviedol, že v danom

prípade mala byť dodržaná všeobecne platná zásada správneho konania, že v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch musí správny orgán rozhodovať rovnako, inak je rozhodnutie nepredvídateľné
a oslabuje stav právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia tunajšieho
súdu č.k. 23S/71/2011. Podľa žalobcu v prípade jeho prihlášky a v prípade uvedenej zapísanej
ochrannej známky sa jedná o regionálne týždenníky. Zapísaná a platná ochranná známka s jej úpravou,

vyobrazením a obsahom podobá označeniu, ktorú žiadal zapísať žalobca.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Uviedol, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, „že počas celého konania apeloval na hospodárske úsilie vynaložené prihlasovateľom
na získanie rozlišovacej spôsobilosti“ s tým, že žalovaný výšku investícií vynaložených na propagáciu
prihláseného označenia, považoval len za jeden z viacerých relevantných faktorov v rámci posúdenia

predmetnej veci. Podľa žalovaného námietka o nesprávnom aplikovaní rozsudku Európskeho súdneho
dvora vo veci C-108/97 nemá oporu v texte druhostupňového rozhodnutia a ani v ustanovení § 5 ods.
2 zákona o ochranných známkach. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že v súvislosti s
predchádzajúcim zapísaním ochrannej známky „Q. W. X. X. W.“ došlo k porušeniu zásady materiálnej
rovnosti s tým, že zapísaná ochranná známka obsahuje viac dištinktívnych prvkov, ktoré sú v špecifickej

kombinácii a usporiadaní, na základe čoho je spotrebiteľ schopný identifikovať obchodný pôvod
tovarov. V prípade tejto zapísanej ochrannej známky nebolo spornou otázkou nadobudnutie rozlišovacej
spôsobilosti používaním, ako je tomu v prípade prihláseného označenia.

Žalobca na pojednávaní zotrvával na dôvodoch žaloby. Predložil vo fotokópii vytlačené prihlasované
označenie, pričom poukázal, že ide o kombinované označenie, ktoré pozostáva nielen z názvu „O.“,

ale je to viacej špecifikované, že sa jedná o regionálny týždenník, resp. v maďarskom preklade to isté.
Žalovaný počas celého konania neprihliadol na takto prihlasované označenie ako celok. Podľa žalobcu
toto logo samo sebe už špecifikuje tak, že sa tu nejedná výlučne o tento zemepisný priestor, ale že sa
jedná o to dané periodikum. Zástupca žalobcu na pojednávaní ďalej uviedol, že pri porovnaní loga „O.“a loga „X.“ nevidí u týchto časopisov veľký dištinktívny rozdiel. Žalovaný v rozhodnutí podľa žalobcu
neobjasnil, že čo sú presne tie prvky, na základe ktorých pri zapísanom označení sa problém nevyskytol,
pričom Kysuce je tiež zemepisný región. Podľa žalobcu po preštudovaní zákona z roku 1998 zistil, že

tie isté ustanovenia, na ktoré sa odvoláva úrad v predmetnom konaní, obsahuje aj pôvodný zákon.
Poukázal na to, že išlo o zhodné prípady, ktoré by sa mali posudzovať rovnako za účelom zachovania
právnej istoty.

Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný sa nevysporiadal s
označením ako celkom, to znamená, že vysporiadal sa aj s ďalšími slovnými prvkami, ktoré sú v tomto

označení uvedené. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na stranu 4 rozhodnutia. Vo veci preukazovania
nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti uviedol, že poukazovanie na históriu vydávania tohto periodika
neosvedčuje, že to označenie, ktoré bolo prihlásené, nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. Tie doklady,
ktoré mohli preukázať rozlišovaciu spôsobilosť boli podľa žalovaného až z obdobia po podaní prihlášky,
takže nespĺňali jednoducho časové obdobie na to, aby mohli byť zohľadnené. V ďalšom sa pridržiaval
písomného vyjadrenia.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu v rozsahu vymedzenom žalobou dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu neboli v rozpore so zákonom.

Z obsahu správneho spisu vyplýva, že dňa 25.01.2012 bola spoločnosťou FIERI, s.r.o., Dunajská Streda
podanáprihláškakombinovanejochrannejznámky„O.N.F.?N.W.“,číslospisuR..Nazákladežiadostio

zápis prevodu práv z podanej prihlášky Úrad priemyselného vlastníctva SR s účinnosťou od 29.05.2012
v registri ochranných známok zapísal prevod majiteľa prihlášky ochrannej známky číslo spisu POZ
110-2012 so spoločnosti FIERI, s.r.o. na spoločnosť žalobcu. Prihláška kombinovanej ochrannej známky
č. R. XXX-XXXX bola podaná v nasledovných triedach medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
Trieda 9 (nahraté nosiče dát zvuku a obrazu; elektronické publikácie; elektronické zoznamy a adresáre;

elektronicky šírené informačné materiály, časopisy, knihy, obchodné a odborné publikácie), trieda
16 (tlačoviny a polygrafické výrobky; periodická a neperiodická tlač, najmä časopisy; noviny; prílohy
novín; knihy; prospekty; letáky; brožúry; katalógy; zoznamy; adresáre; programy; plagáty; fotografie;
pohľadnice; kalendáre a ďalšie tovary kompletne uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného),
trieda 35 (reklamná a inzertná činnosť a ďalšie služby uvedené kompletne v odôvodnení rozhodnutia

žalovaného), trieda 38 (šírenie správ, informácií prostredníctvom informačných sietí; rozširovanie
tlačovín, časopisov, periodík v elektronickej podobe a ďalšie služby kompletne uvedené v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného), trieda 39 (distribučná činnosť v odbore zábavných a vzdelávacích tlačovín,
publikácií, správ a informácií, vrátane ich expedície), trieda 40 (polygrafické služby, najmä tlačiarenské
všetkých druhov), trieda 41 (vydavateľská činnosť a ďalšie služby uvedené kompletne v odôvodnení

rozhodnutia žalovaného). Rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu,
ktoré rozhodnutia sú popísané v úvode odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia, bola prihláška žalobcu
zamietnutá z dôvodov prekážky zápisu podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009
Z.z. o ochranných známkach, ktorú podľa odôvodnenia rozhodnutí žalobca neprekonal ani predložením
dôkazov, ktorými by preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v zmysle § 5 ods. 2 citovaného

zákona o ochranných známkach.

Podľa§2zákonač.506/2009Z.z.oochrannýchznámkachvplatnomznení;označenie,ktorémôžetvoriť
ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová
vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné
kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo

služieb inej osoby.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona; do registra sa nezapíše označenie, ak

nemá rozlišovaciu spôsobilosť.Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona; označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra,
ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho
používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu

spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

Z § 2 zákona o ochranných známkach vyplýva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie
ochrannej známky je spôsobilosť odlíšiť tovary alebo služby jedného podnikateľa od rovnakých alebo
podobných tovarov alebo služieb iného podnikateľa a to preto, aby bola zaručená spotrebiteľovi alebo
konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo služieb označených ochrannou známkou.

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o ochranných známkach vymedzuje negatívne prípady, kedy nemožno
zapísať navrhované označenie do registra ochranných známok. Ide o tzv. výluky zo zápisnej spôsobilosti
ochrannej známky. Medzi tieto prvky patrí aj nedostatok rozlišovacej spôsobilosti (§ 5 ods. 1 písm.
b/). Rozlišovacia spôsobilosť označenia je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok jeho
existencie, ako ochrannej známky vyplývajúcej z funkcie a zmyslu ochrannej známky samotnej. Danosť
rozlišovacej spôsobilosti je podmienená predovšetkým originalitou označenia v miere umožňujúcej

individualizáciu tovaru alebo služieb tak, aby konečný spotrebiteľ mohol rozlíšiť tovary alebo služby
pochádzajúcich od rôznych podnikateľov.

Uvedenú prekážku zápisu navrhovaného označenia do registra ochranných známok možno však
preklenúť v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach tým, že prihlasovateľ
preukáže, pre prihlásené označenie nadobudlo v dôsledku intenzívneho alebo dlhodobého užívania na

účely identifikácie konkrétnych tovarov a služieb taký stupeň rozlišovacej spôsobilosti, ktorý umožní
priemernému spotrebiteľovi jednoznačne odlíšiť výrobky alebo služby ako pochádzajúce od určitého
podnikateľa.

Krajský súd sa po preskúmaní veci stotožnil so závermi žalovaného o existencii zápisnej výluky
prihlasovaného kombinovaného označenia, pozostávajúce zo slovných prvkov „O. N. F.“ a ďalšieho

slovného prvku „N. W.“, keď prvok „O.“ predstavuje v slovenskom jazyku Žitný ostrov a slovné spojenie
„N. F.“ predstavuje v slovenskom jazyku slovné spojenie „N. W.“. Aj podľa názoru súdu prihlasované
označenie ani ako celok nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pretože iba opisuje účel a zameranie tovarov
alebo služieb poskytovaných pod prihláseným označením s tým, že poskytuje informáciu iba o druhu,
zameraní a zemepisnom pôvode, a to konkrétne u tovarov a služieb v triedach 9, 16, 35, 38, 39, 40 a

41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V danom prípade prihlásené označenie u niektorých
prihlásených tovarov a služieb priamo pomenúva druh a ich zameranie (najmä periodická a neperiodická
tlač, časopisy, noviny, vydávanie časopisov a iných periodických publikácií, vydavateľská činnosť).
U ďalších prihlásených tovarov a služieb ide aj podľa názoru súdu o tovary a služby, ktoré úzko
súvisia s vydávaním periodickej a neperiodickej tlače. Prihlasované označenia takto vo vzťahu k

spotrebiteľovi podávajú všeobecnú informáciu o zameraní a druhu poskytovaných tovarov a služieb.
Podľa takéhoto označenia by priemerný spotrebiteľ nebol schopný rozoznať a zapamätať si podnikateľa,
ktorý predmetné služby poskytuje. Predmetné označenia nie sú ani spôsobilé predmetné služby a
tovary individualizovať a vzhľadom na ich všeobecnosť môže takéto typy označení používať viacero
subjektov. Predmetné služby sú zároveň aj službami, ktoré bežne prevádzkujú aj ostatné subjekty, ktoré

sa zaoberajú vydavateľskou činnosťou. Súd sa taktiež stotožňuje aj s názorom žalovaného, že ani
grafické prvky prihláseného označenia (slovné prvky v písme bielej a svetlozelenej farby nachádzajúce
sa uprostred zakreslenia geometrického tvaru obdĺžnika tmavozelenej farby) nedodajú prihlásenému
označeniu rozlišovaciu spôsobilosť a tým originalitu.

Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobca predovšetkým napádal nesprávne posúdenie žalovaného

v súvislosti so žalobcovým tvrdením o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej
známky v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Iba na pojednávaní žalobca namietal
skutočnosť, že žalovaný pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti neprihliadol na prihlasované
označovanie ako celok.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v žalobe, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu

spôsobilosť jeho intenzívnym, dlhodobým a trvácim používaním. Podľa názoru súdu žalobca v priebehucelého správneho konania nepreukázal takú intenzitu používania prihlasovaného označenia pred
podaním prihlášky, aby prekonal jeho nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť a dokázal, že prihlasované
označenie je spotrebiteľom vnímané len vo vzťahu k prihlasovateľovi a jeho tovarom či službám.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci v zmysle ustanovenia § 250i prvá
veta O.s.p. skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (prvostupňové
rozhodnutie). Tento skutkový stav bol vymedzený rozsahom dôkazov, ktoré mal k dispozícii žalovaný
pri rozhodovaní.

Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise
(pod č.l. 17 a 19, prílohy označené č. 1 až 9 v krúžku, tak ako sú opísané vyššie v odôvodnení

rozhodnutia žalovaného aj súdu), a ktoré boli do správneho spisu žalobcom doložené podaniami zo
dňa 16.10.2012 a 12.02.2012 pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj s oboznámením
sa s argumentačným odôvodnením žalovaného (aj prvostupňového správneho orgánu) ohľadom
posudzovania jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru,
že žalovaný vyhodnotil relevantné dôkazy ohľadom preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti

prihlasovanej ochrannej známky logicky a správne. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného v súvislosti
s posudzovaním jednotlivých dôkazov, ale aj celkového posúdenia, keď žalovaný konštatoval, že z
prihlasovateľom predložených dôkazov nevyplynulo intenzívne a dlhodobé používanie prihláseného
označenia, vďaka ktorému by relevantná verejnosť dokázala identifikovať prihlásené tovary a služby,
a preto nemožno ani konštatovať prekonania zápisnej výluky v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona

o ochranných známkach. Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca v žalobe, najmä to, že týždenník s
predmetným označením týždenne kupuje a číta viac ako 20.000 priemerných spotrebiteľov, doba
používania názvu 104 rokov a doba používania prihlasovaného označenia od roku 2009, nebola
predloženými dôkazmi dostatočne preukázaná. Nebolo možno vôbec posudzovať dôkazy, ktoré boli
datované až po podaní prihlášky ochrannej známky (hlásenie o remitende a predaji časopisu, príloha č.

6 a č. 7). Naviac tieto dôkazy nie sú ani overené ich spracovateľom. Z dôkazov - tabuľka odberateľov
(príloha č. 8), vizitky zamestnancov regionálneho týždenníka (príloha č. 4) nie je zrejmý dátum, kedy
tieto boli vypracované. Pokiaľ chcel žalobca predkladať dôkazy v súvislosti so zamestnancami, mal
predložiť iné dôkazy, napr. pracovné zmluvy, prípadne dohody o vykonaní práce, atď.. Taktiež z dôkazu
v prílohe č. 5 (odpovede čitateľov týždenníka na prieskum) nie je možné vyvodiť, že prieskum sa

týka predmetného časopisu a s konkrétnym vydavateľom. Fotokópie 1. a 2. vydania týždenníka „O.“
z roku 1910 preukazujú len vydávanie časopisu „O.“ v tomto období, avšak nepreukazujú používanie
prihláseného označenia „O. N. F. ? N. W.“ v rozhodnom období podania prihlášky ochrannej známky.
Rovnako aj výtlačok z webovej stránky Ministerstva kultúry SR (príloha č. 3) preukazuje iba povolenie
vydávať regionálny týždenník, avšak s názvom „M. K. - O.“, čo nie je názov zhodný s prihláseným

označením. Ani dohoda o marketingovej spolupráci a fotografia reklamy na obchodnom centre ZOC
MAX Dunajská Streda nepreukazujú v dostatočnej miere intenzitu používania prihláseného označenia.
Tieto dôkazy preukazujú iba existenciu názvu bez vzťahu na osobu prihlasovateľa. Keďže žalobca na
základe ním predložených dôkazov nepreukázal, že prihlasované označenie bolo v rozhodnom období
prihlasovateľom dlhodobo intenzívne používané a propagované na príslušnom trhu a území, neprekonal

prekážku zápisnej spôsobilosti v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Vzhľadom na
uvedené, súd nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii rozsudku ESD
C-108/97 zo dňa 04.05.1999 - Windsurfing Chiemsee.

Čo sa týka námietky žalobcu o porušení zásady materiálnej rovnosti účastníkov v súvislosti so zápisom
ochrannej známky „Q. W. X. X. W.“, súd uvádza, že úvahu žalovaného ohľadne rozlišovacej spôsobilosti

prihlásených označení nemôže súd posudzovať z hľadiska žalobcom namietaného iného rozhodnutia,
v ktorom žalovaný dospel k iným záverom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného
k žalobe, kde uvádza, že v prípade ochrannej známky „Q. W. X. KYY. W.“ nebolo spornou otázkou
nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti jej používaním, ako je tomu v danom prípade. Naviac táto
ochranná známka bola zapísaná do registra dňa 14.08.1998 za účinnosti zákona č. 55/1998 Z.z..

Krajský súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzali náležite
zisteného skutkového stavu a zo správnej aplikácie zákona o ochranných známkach. Rozhodnutia súzrozumiteľné, ale aj náležite a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom
prípade ide o rozhodnutia správneho orgánu vydané na základe povolenej správnej úvahy (správne
uváženie). Pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava

súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba to, či rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zákonom je teda založené
voľné uváženie orgánu aj vo veciach rozhodovania o ochranných známkach a toto uváženie súd nemôže
nahradiť svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava
iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym

procesným postupom, a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či
rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov.

Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože toto bolo vydané v súlade s vyššie uvedenými citovanými
ustanoveniami zákona o ochranných známkach, pri naplnení správneho procesného postupu, a preto
žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal
úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.