Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: W.. W. M.,

I.. XX.X.XXXX, Z. G. XX, B., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Košice, Garbiarska 2, právne
zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, ul. Nemcovej 22, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.3C/447/2012 z 19.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, M.. E.. XC/XXX/
XXXX E. X. XX.X.XXXX.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina
41, M.. E.. XC/XXX/XXXX E. X. XX.X.XXXX do právoplatného skončenia vo veci samej.

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho
zastúpenia vo výške 415,40 Eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet
právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňky Vokálovej, advokátke v Prešove, Hlavná 61.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 16.7.2013 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom v Košiciach M.. E.. XC/XXX/XXXX E. X. XX.X.XXXX, N. V. Z. X. XX.X.XXXX.
Podľa tohto rozsudku bola zaviazaná do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 51,45 Eur a trovy
rozhodcovského konania 276 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský
rozsudok vydal. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená v časti XV. VPP, v zmysle ktorých

žalovaný určil na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení
rozhodcovského rozsudku v rámci skúmania svoje právomoci a príslušnosti na konanie vo veci
samej okrem iného konštatuje: „Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
podpísať a že žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok
poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravy časti XV. Poistných podmienok úplne vylúčiť.

Podanie tejto žaloby žalobkyňa odôvodňuje ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní v platnom znení podľa ktorého: „Účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa".Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku."

Žalobkyňa napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 19.6.2013.Žalobkyňa namieta, že
rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konania),
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako
spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu

nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského
súdu nebola daná. Platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len
individuálne (§ 53 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). V danom prípade tomu tak však nebolo, pretože
rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti
všeobecných poistných podmienok (osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007) je obsiahnutá možnosť,
aby žalobkyňa opätovne súhlasila s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.

Dojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ani v zázname o požiadavkách a potrebách
klienta nie je zaznamenané, že bola oboznámená s rozhodcovskou doložkou a súhlasí s ňou. S
rozhodcovskou doložkou nebola oboznámená. Až potom, keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok
sa začala o tieto veci zaujímať a naštudovala si ich. Poistnú zmluvu zrušila po 2 rokoch. Žalovaný ju

po celú dobu neupomínal k úhrade 57 Eur, až z rozhodcovského rozsudku v r. 2013 sa dozvedela, že
žalovaný má voči nej také nároky. Taktiež nebola oboznámená s osobitným dojednaním a o tom, že to
môže odmietnuť podpísať, naopak boli od nej požadované podpisy na všetkých častiach zmluvy.

Žalovaný poukázal na to, že so žalobkyňou uzavrel dňa 26.06.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007 (ďalej len VPP ) a Osobitné zmluvné

dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2. týchto osobitných zmluvných dojednaní
bola aj rozhodcovská doložka znenia:

„Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“.

Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná,
naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a
to práve z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od ostatných VPP a zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi
zmluvného vzťahu. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná

v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve navrhovateľa, ktoré sú zaradené
až v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich
klient poistenia všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu s podpisom
poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku,
čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah alebo nepodpísať

osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah
by nebol v ostatnom dotknutý. Práve osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne
zvýrazniť pre svojich klientov tým, že to nazval osobitnými zmluvnými dojednaniami, zaradil to za text
VPP a podriadil to osobitnému podpisu účastníkom poistného vzťahu. Ide o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Je treba rozlišovať medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou.

Kým rozhodcovská zmluva predpokladá aj individuálne prejednanie so spotrebiteľom ( § 3 ods. 1, § 4 a
§ 5 ZoRK ), o rozhodcovskej doložke sa hovorí v prípade jej dojednania vopred ako súčasť inej zmluvy,
prípadne ako súčasť neoddeliteľnej prílohy takejto zmluvy ( § 5 ods. 2 ZoRK).

V preskúmavanej veci dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny
označenejakoVšeobecnépoistnépodmienky,pričomklientosobitnepodpisovalprevzatieVšeobecných

poistných podmienok a osobitne uzavretie dohody o rozhodcovskej doložke. Dohoda o rozhodcovskej
doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV.
Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania
rozhodcovskej doložky. “ Na závere o samostatnom dojednaní rozhodcovskej doložky nemení ničskutočnosť, že táto zmluvná podmienka bola vopred napísaná a tvorí súčasť Všeobecných poistných
podmienok, ktoré boli ako celok vopred napísané, aj keď v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky
nemuseli byť zmluvnými stranami podpísané. Tým, že obe zmluvné strany výslovne prejavili vôľu

uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody
zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust.
§ 53 OZ, žalobkyňa ju mohla odmietnuť podpísať bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní
vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú
zmluvnú podmienku. Právny záver žalobkyne o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložky neobstojí a je neudržateľný. Aj u žalobkyne ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať „primeranú
a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t. j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie

záväzkov„. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie žalobkyne, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod má byť podľa neho neprijateľná,
pretože táto bola individuálne dojednaná, a teda je platná.

Žalovaný poukazoval na argumentáciu navrhovateľa rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012 z 21.03.2012 (ev. obsahovo zhodným rozhodnutím sp. zn. 5Cdo 3/2013). Argumentácia týmto

rozhodnutím však nie je namieste, pretože dovolací súd odmietol dovolanie odporcu v inej veci pre
procesnú neprípustnosť, t. j. pre nesplnenie podmienky konať v merite veci o dovolaní, a preto ani nebol
tento dovolací súd oprávnený „riešiť meritum veci tým, že ustálil neplatnosť rozhodcovskej doložky“.
Takýto postup súdu a konanie predchádzajúce vydaniu tohto dovolacieho rozhodnutia je preto treba
hodnotiť ako rozporný so zákonom a súd v tomto konaní nemá na takéto , judikáty“ vôbec prihliadať.

Právnyzástupcažalovanéhouviedol,ževobdobnejvecibolúspešnýsosvojousťažnosťounaÚstavnom
súde SR pod č. k. II. ÚS 499/2012, keď tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom
zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012
a vrátení veci na ďalšie konania pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom
stupni vedená na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 17 Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. 15 CoE 139/2011 a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako
v tomto prejednávanom prípade.

Ústavný súd SR prijal dve ústavné sťažnosti žalovaného na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní
pod č. k. II. ÚS 382/2012 vo veciach dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR práve pod č. k. 6
Cdo 1/2012 a pod č. k. 5 Cdo 112/2012 a tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia

identických rozhodcovských doložiek vo veciach v prvom stupni rozhodovaných na Okresnom súde v
Lučenci pod č. k. 17 Er 1101/2010 a pod č. k. 12 Er 286/2011. Z týchto dôvodov žiadal prerušiť konanie
do rozhodnutia ÚS, lebo je pravdepodobné, že ÚS zruší uznesenie NS SR 6Cdo/1/2012, o ktoré opiera
svoju argumentáciu žalobkyňa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka V. O., poistnou zmluvou

č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 27.7.2009, návrhom na
začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach z 2.1.2012, upovedomením o začatí konania pred
rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.1.2012, kópiou doručenky o prevzatí
rozhodcovského rozsudku zo 19.6.2013 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Dňa 2.7.2007 žalovaný potvrdil uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísala žalobkyňa

dňa 26.6.2007 so sprostredkovateľom poistenia V. O. M. X. X. B. XX L.. Žalobkyňa dňa 27.7.2009
podala žiadosť o zrušenie tejto poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným, zo strany žalovaného
dňa 3.8.2009 došlo k oznámeniu o zániku poistenia na základe žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy
žalobkyne dňom 27.9.2009 s uvedením konečného stavu ku dňu zániku zmluvy 0 Eur. Dňa 4.2.2012
žalovaný doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach žalobu o zaplatenie 51,45 Eur, ktorú odôvodnil tým,

že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII. ods. 7a a podľa časti XV. vzájomné sporysa prejednávajú podľa zák. 244/2002 Z.z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti
XV. VPP bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú
umiestnené ako samostatný a technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok,

pričom v tomto konaní žalobkyňa mala možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo
vplyv na ostatný obsah jej poistného vzťahu, nebola nijako donucovaná akceptovať aj rozhodcovskú
doložku a bolo jej umožnené odmietnuť, resp. ovplyvniť dojednanie o juristikcii rozhodcovského súdu.
Z doručenky odosielateľa Arbitrážneho súdu v Košiciach vyplýva, že žalobkyni dňa 19.6.2013 boli
doručené žalobný návrh, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom s dátumom

9.1.2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania 19.1.2012. Žalobkyňa dňa 16.7.2013 doručila
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice M..E.. XCXXX/XXXX, G..V.. O. XX-X. Y..

Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1,2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)
možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,

dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však
do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku podala žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j)
keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že poistnú zmluvu v r. 2006 uzatvárala prostredníctvom jej kamaráta
V. O., s ktorým sa bavili o podmienkach zmluvy, teda o tom čo sa bude poisťovať, v akom rozsahu,
nepamätá si však, či jej bolo vysvetlené čo je rozhodcovská doložka. Až potom, keď jej došiel

rozhodcovský rozsudok sa začala zaujímať o tieto veci, naštudovala si ich. Nepamätá si, či bola
upozornená na osobitné zmluvné dojednanie, ktoré sa nachádza v závere poistnej zmluvy, vtedy
pred podpisom si zmluvu zhruba prečítala čoho sa týka, nepamätá si, či jej boli skutočnosti ohľadne
rozhodcovskej doložky a osobitného dojednania osobitne vysvetlené. Zmluvu podpísala, ale tým, že
ju uzatvárala prostredníctvom svojho kamaráta, dôverovala mu, že by jej nedal niečo podpísať, čo je

zlé. Z týchto pohnútok podpísala aj osobitné dojednania. Túto zmluvu potom zrušila, došlo k zániku,
nemala žiadne finančné nedoplatky a tým celú záležitosť považovala za uzavretú. V r. 2013 jej došiel
rozhodcovský rozsudok, z ktorého sa dozvedela, že na Arbitrážnom súde prebehlo rozhodcovské
konanie a podľa rozsudku má zaplatiť 57 Eur a trovy konania 276 Eur. Podľa nej to nemá žiadnu logiku,
pretože žalovaný po celú dobu ju o ničom neupomínal, nevyzval ju k úhrade, čo sa dalo riešiť. Nebolo jej

objasnené,žemôžeodmietnuťanepodpísaťosobitnédojenadnanienaposlednejstranezmluvy,naopak
boli od nej požadované podpisy na všetkých častiach zmluvy, bolo jej ukázané, kde má zmluvu podpísať.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý jej bol doručený si prečítala, odpor voči nemu nepodala z dôvodu, že tu
bola požiadavka zaplatiť ďalší súdny poplatok cca 75 Eur a pri sume, ktorá bola predmetom sporu sa
jej takéto náklady zdali neúčelné, preto hľadala iný spôsob riešenia.Vypočutý svedok V. O. uviedol, že vykonával činnosť poisťovacieho agenta pre žalovaného, je aj
podpísaný na zmluve uzatvorenej so žalobkyňou. Postup pri uzatváraní poistných zmlúv bol taký,
že klientovi vysvetlil konkrétny produkt, a pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, rozhodcovskú doložku,

poučil ho, aby si dodatočne preštudoval tieto podmienky, pretože sú uvedené v poistnej zmluve, teda
výslovne na to upozornil. Pokiaľ ide o časť osobitné zmluvné dojednania, nevie o tom, že by tu bola taká
možnosť, že by si klienti mohli niečo naviac dojednať. Túto časť objasňoval klientom tak, že v prípade
neplatenia poistného dôjde k zániku poistnej zmluvy, už si nespomína, či to konkrétne hovoril tak. Pokiaľ
ide o rozhodcovské konanie, toto objasnil tak, že sú to určití ľudia, ktorí môžu v rámci práva a poverení

urýchlene rozhodnúť spor. Postupoval tak, že pri prvom stretnutí oboznámil produkt, väčšinou sa zmluva
podpisovala pri druhom alebo ďalšom stretnutí a umožnil klientovi, aby si pred podpisom zmluvy prečítal
obsah zmluvy, teda, aby mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Dal tým aj možnosť nesúhlasiť s napísanými
zmluvnými podmienkami, ale ak by takúto možnosť klient využil, určite by nedošlo k podpisu poistnej
zmluvy.Pamätási,žeboliškolenítak,žetienáležitosti,ktorésúuvedenévzmluvách,samusiapodpísať,
teda musia tam byť. Preto, ak by klient nesúhlasil s obsahom niektorej zmluvnej podmienky, nedošlo by

k podpísaniu zmluvy. V konkrétnom prípade žalobkyne prejednával so svojou nadriadenou telefonicky,
či takáto zmluva bude akceptovaná poisťovňou alebo nie, keďže žalobkyňa mala určité choroby, ktoré
poisťovňa nemusí akceptovať. Pokiaľ ide o províziu, táto mu bola vyplatená mesiac po podpise zmluvy,
čiže v danom prípade v júli 2007. Pokiaľ poistenie trvalo 2 roky a viac, provízia sa už nevracala.
Nepamätá si, či v konkrétnom prípade od neho žiadala poisťovňa vrátiť províziu. Poisťovňa uhrádzala

províziuzprvejsplátkypoistnéhoodklienta.Vroku2007uzatvoril4poistnézmluvy,zktorýchjelenjedna
doposiaľ živá. Túto činnosť vykonával popri zamestnaní, pretože nebolo veľa tých uzatváraných zmlúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavkedôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, lebo spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo svojich
dôsledkoch predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľom, keď nie
súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.

Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísala
žalobkyňa v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto

dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. 244/2002 Z.z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a
jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve
dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú
a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú
doložku. Na základe tohto dojednania Arbitrážny súd v Košiciach v konaní vedenom pod M..E.. XC/XXX/
XXXX, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci
rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak

bola v danej veci medzi účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV.
predložených VPP, v ktorom poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice a
ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom
s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť túto
zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú

možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod
celý text poistných podmienok nútený k tomu, aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len
preto, že je súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom
konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo
podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ.

Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej
úprave podľa O.s.p., ktoré by mali značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobilo vo vzájomnom
vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech. Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci
uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a preto Arbitrážny súd Košice je orgán príslušný vo veci konať
a rozhodnúť.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo
vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery
prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec,
teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe

indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.

Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná

v neprospech spotrebiteľa.

Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda
núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva
spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktujesvojuvôľuaspotrebiteľsatakdostávamimomechanizmusspotrebiteľskejprávnejochrany.Ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné
akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka

núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.

Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri
typovýchzmluvách.Otypovúzmluvu,vrátanerozhodcovskejdoložkyideajvdanejveci.Poistnúzmluvu,
ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová

zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý
nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo
vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky,
ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo VPP, ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovejpovahy.Možnosťzmenyobsahuštandardnýchpodmienokzostranyspotrebiteľajeiluzórna

a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším
zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo
Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej
ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie
judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať

súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva
v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať
(uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu,aniobsahrozhodcovskejzmluvy,vrátanerokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu.Možnosť
ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred

naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.
Toto vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacieho agenta B.. O., ktorý popísal

ako vnímal rozhodcovský súd, individuálne dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovskú doložku
a žalobkyňu v tomto smere poučil, jeho poznatky o rozhodcovskom konaní boli zjavne obmedzené asám svedok odkázal žalobkyňu, aby si sama prečítala zmluvné podmienky týkajúce sa rozhodcovského
konania. Ďalej potvrdil, že bol zaškolený tak, že všetky časti zmluvy klient musel podpísať a ak by
nesúhlasil so zmluvnou podmienkou, určite zmluva by nebola prijatá. Takýto postup vylučuje, že tu

došlo k individuálnemu dojednaniu o rozhodcovskej doložke podľa časti osobitné zmluvné dojednania
č. 1/2007, naviac keď je súčasťou formulárovej zmluvy .

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom

sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne
by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže
nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale určite nie
vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani nepoznal
obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky zákonník
zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej, pričom

dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie zaťažuje
žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa i vypočutý svedok zhodne vypovedali,
že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať ako celok alebo
odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa

nijakýmspôsobomneparticipovala,nebolanináležitýmspôsobomsodbornoustarostlivosťouvysvetlený
význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie, toto jej
nebolo objasnené a nebolo jej dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ,
ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto
skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil

žiadnym spôsobom, naopak jeho tvrdenie bolo priamo vyvrátené svedeckou výpoveďou p. Valíčeka,
ktorý zabezpečoval uzatváranie tejto poistnej zmluvy a priamo uviedol, že bol školený tak, že tie
záležitosti, ktoré sú uvedené v zmluve sa musia podpísať a v prípade, že klient nesúhlasí so
zmluvnými podmienkami, nedošlo by k uzavretiu zmluvy. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná
spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo VPP ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby

spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj judikatúra Súdneho dvora poukazuje na
skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro bod
25-27 C 168/05, Oceáno Grupo Editoriál, Asturtom a iné).

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má

poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák.

o ochrane spotrebiteľa). S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach v spotrebiteľskej veci M..E.. XC/XXX/XXXX je v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského
súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná,
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú VPP a teda je
rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení, že v ten istý deň podpísali
zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Z vyššie uvedených dôvodov

súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 43 ods. 1 zák. 244/2002 súd pokračuje v konaní, ak zruší rozhodcovský rozsudok vo veci
rozsahu uvedenom v žalobe alebo uvedenom vo vzájomnej žalobe. Žalobou bol uplatnený nárok
žalovaného v rozhodcovskom konaní vo výške 51,45 Eur, ktorý mal vyplývať z čl. XVII. ods. 8 VPP,t.j. s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa
a podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej

províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy a ktorá sa vysporiada pri skončení
poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak
odkúpná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom
ukončeniapoistnéhovzťahuapoisťovňajeoprávnenávočipoistníkoviuplatniťpodľazásaddohodnutých
v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

Zmluvná podmienka v bode XVII 7c VPP o predlžení premlčacej doby vzájomných pohľadávok na 10
rokov je taktiež neplatnou zmluvnou podmienkou, lebo zmluvné podmienky podľa § 54 ods. 1 OZ sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, ani inak si zhoršiť zmluvné postavenie. Z tohto dôvodu súd
neprihliadol na túto zmluvnú podmienku pre jej neprijateľnosť a neplatnosť a nárok žalovaného z dôvodu
premlčania zamietol.

Súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach M.. E.. XC/XXX/XXXX zo dňa
19.1.2012, keď mal preukázané, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku na
poistnej zmluve, išlo o vytlačený formulár, ktorý žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť,
nebola poučená o tom, že môže rozhodcovskú doložku odmietnuť ani poisťovacím agentom, nebola o
pravidlách rozhodcovského konania vôbec poučená.

Súd zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného
skončenia vo veci samej.

Súd zamietol aj návrh na prerušenie konania, ktorý uplatnil žalovaný z dôvodu, že na ÚS SR sp.zn.
IIUS382/2013 zo dňa 10.7.2013 ÚS prijal sťažnosť žalovaného, v ktorej namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.

1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,pretožepostupomNSSRsp.zn.6Cdo/1/2012
z 21.3.2012 boli porušené jeho práva a závery NS SR tohto konania sú pre danú vec právne významné
z dôvodu, že má za to, že sa nejedná o dôvody podľa § 109 ods. 1 písm. b) ani o dôvody podľa ods. 2
písm. c) O.s.p., pretože predmetná vec sa týka exekučného konania pôvodne vedeného na OS Lučenec
sp.zn. 17Er/1101/2010 a 12Er/286/2011 a nemá súvis s rozhodovaním v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní.
Procesne úspešná bola žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady
za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. 655/2004 Z.z., a to
príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konanie 25.6.2013 a 15.7.2013 2x60,07 Eur, 2x režijný
paušál po 7,81 Eur, t.j. 15,67 Eur a za úkony: účasť na pojednávaní 15.1.2014, 9.4.2014, 28.5.2014 a

písomné vyjadrenie 9.4.2014 po 61,87 Eur, 4x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 32,16 Eur, spolu 415,40
Eur. Tieto trovy konania uhradí žalovaný priamo na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňke
Vokálovej, advokátke v Prešove, na účet vedený vo VÚB a.s. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, O. XXXX,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.