Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201246
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814201246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária
Korytár s.r.o. so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13 proti odporcovi: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., M.
cesta XXXX/XD, zast. E.. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o
zaplatenie 295,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 28.1.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy

1.075,19 eur s úrokom vo výške 21,48 % ročne zo sumy 666,67 eur od 17.1. 2014 do zaplatenia
s odôvodnením, že uzavrel s odporcom dňa 25.4. 2008 Úverovú zmluvu č. 5807146046 (ďalej len
„UZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa (ďalej len „UP“).
Predmetom UZ bolo poskytnutie dohodnutého úverového rámca vo výške 663,88 eur za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v UZ. V
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu,

úroky a prípadne úhrada za poistenie, ak z UZ nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu,
vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 27.9. 2011 navrhovateľ vyzval
odporcu k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 771,51 eur. Ku dňu podania návrhu na súd predstavoval
dlh odporcu sumu 1.075,19 eur.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Úver, ktorý mal od navrhovateľa
vo výške 15.000 eur prestal splácať, pretože prišiel o zamestnanie. V tejto úverovej zmluve bola
nečitateľným písmom zmienka o kreditnej karte, ktorú nechcel. Táto kreditná karta mu prišla poštou
domov niekedy v roku 2009 a i napriek tomu ju použil. Pred podpisom úverovej zmluvy si túto prečítal

okrem textu s drobnými písmenami. Text s drobnými písmenkami si prečítal až doma. Pri podpise UZ
mu bolo povedané, aký úver mu bude poskytnutý a v akej výške ho bude splácať. Povedali mu aj to,
aké budú úroky z úveru, aké poplatky bude platiť. O žiadnom revolvingovom úvere ani o kreditnej karte
pred podpisom UZ nevedel. Poslali mu ju bez jeho žiadosti a súhlasu a vzápätí mu poslali ku kreditnej
karte aj kód na jej použitie. Keď mu táto karta prišla, začal ju používať, vyberal jej prostredníctvom
peniaze a platil za tovar. Keď mu poslali kartu, chcel si finančne pomôcť. Navrhovateľa však požiadal
iba o úver vo výške 15.000 Sk a bol v tom, že samotná kreditná karta sa týka pôvodne uzavretej zmluvy

s navrhovateľom. Nevedel, že pokiaľ prevezme kartu od navrhovateľa, vstúpi do ďalšieho zmluvného
vzťahu s ním. Kreditnú kartu od navrhovateľa si našiel ako poštu v poštovej schránke. O aktiváciu kartyu navrhovateľa nežiadal, táto bola v podstate aktívna v čase, keď mu bol k nej zaslaný kód. So vstupom
vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania súhlasil.

V priebehu konania, podaním zo dňa 11.2. 2014, vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktoré vo svojom písomnom podaní z
3.4. 2014 poukázalo predovšetkým na prvotný právny titul, na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
3804187345 zo dňa 2.5. 2008 uzavretej medzi účastníkmi, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovi úver vo výške 15.0000 Sk (497,90 eur). V danom prípade došlo nepochybne k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

platného a účinného v čase uzatvorenia UZ. V rámci UZ malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k
uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
(ďalej len „RU“) II. a to s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 UP.
Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na poskytnutie RU I. prostredníctvom
Úverovej karty (ďalej len „UK“) za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10., a 11 UP a právo na
poskytnutie RU II prostredníctvom Kreditnej karty (ďalej len „KK“) za podmienok stanovených v hlave

13. UP. Mal za to, že dodávateľ touto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol
v čase podpisu UZ vo sfére jeho záujmu. Podpisom UZ sa žalovaný spotrebiteľ súčasne podpisuje aj
pod tú časť textu, ktorá je vyznačená v dolnej časti UZ drobným, voľným okom takmer nečitateľným
písmom a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. Spôsob,
akým sa navrhovateľ ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o RU pokladali

za zavádzanie spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že odporca UZ podpísal, je možné prijať záver o tom,
že odporca nemal v úmysle okrem predmetnej úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o RU a preto ju
treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle odporcu. Preto, ak odporca
ako spotrebiteľ chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do
právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá

v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa dá teda usudzovať, že
ide o nedostatok vôle konajúcej osoby odporcu vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom
ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Zmluvu o RU je takisto ako úverovú zmluvu potrebné podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pre
absenciu individualizácie zmluvy o RU v zmysle náležitostí požadovaných ust. § 4 ods. 2, 3 citovaného

zákona, a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej
zmluvy o RU medzi účastníkmi nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí RU je potrebné považovať za
neplatnú aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí
právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne)

a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred uzavretím
tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v zmysle ust. §
3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie. Majú tiež za to, že vzhľadom na spôsob vyhotovenia UZ ako aj jej
štylizáciu je dôvodné predpokladať, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol

vedieť, že spolu s UZ uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy s navrhovateľom a to zmluvu o RU I a RU
II. Zmluvy o RU treba posúdiť ako absolútne neplatné právne úkony, ktoré sa zrušujú ex tunc. Na
základe splátkového kalendára boli zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 932,79 eur (debetné operácie pod položkou istina), ktoré mali byť poskytnuté na základe
absolútne neplatných právnych úkonov, a to vyššie uvedených zmlúv o RU. Odporca navrhovateľovi

podľa splátkového kalendára zaplatil spolu sumu 830,59 eur. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmlúv o
RU nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie jednotlivých nárokov uplatnených v žalobe (poistné, zmluvný
úrok a poplatky za výber z bankomatu a zmluvnú pokutu). ktoré spolu s istinou mali tvoriť sumu 1.905,77
eur (debetné operácie pod položkou čiastka celkom), na základe čoho navrhovateľ žiada odporcu o
zaplatenie sumy 1.075,19 eur. Z uvedeného vyplýva, že ak odporca reálne čerpal peňažné prostriedky

vo výške 932,79 eur a reálne navrhovateľovi na daný úverový rámec zaplatil sumu 830,59 eur, že
navrhovateľ by mal nárok len na zaplatenie sumy 102,20 eur. Tento nárok navrhovateľa kvalifikujú
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pre ktorý platí podľa § 107 ods. 1 OZ dvojročná
premlčacia lehota, pričom premlčacia doba začína plynúť pre každú jednotlivú čiastku, resp. sumu
nasledujúcim dňom po dni, v ktorý odporca uvedené čiastky získal (v splátkovom kalendári uvedené

ako platby kartou resp. výber z bankomatu). Súčasne namietali formálnu nedostupnosť UZ spôsobenú
drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadnýchpovinností ukladaných odporcovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v
zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 ako aj v zmysle § 52 a nasl. OZ a nemôže tak požívať
právnu ochranu.

Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil. S použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával
súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľa.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím právneho zástupcu odporcu i vedľajšieho
účastníka na jeho strane, vypočutím odporcu, oboznámením s návrhom, Úverovou zmluvou zo dňa 2.5.
2008, splátkovým kalendárom, Úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, listom adresovaným
navrhovateľom odporkyni zo dňa 27.9. 2011, výpisom z účtu, písomným podaním právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 3.4. 2014, písomným podaním právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 30.4. 2014, a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

Dňa 2.5. 2008 (nie ako mylne uvádza právny zástupca navrhovateľa v návrhu 30.4. 2008), uzavrel
navrhovateľ ako dodávateľ s odporcom ako spotrebiteľom UZ č. 3804187345, na základe ktorej poskytol

navrhovateľ odporcovi úver vo výške 15.000 Sk (497,90 eur). V danom prípade teda medzi účastníkmi
došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia UZ. Podľa vyššie citovanej UZ
malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí RU I. a Zmluvy o
poskytnutí RU II. Na základe takto uzatvorenej zmluvy teda vzniklo odporcovi právo na poskytnutie RU

I. prostredníctvom UK za splnenia podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10., a 11 UP a takisto právo
na poskytnutie RU II prostredníctvom KK za podmienok stanovených v hlave 13. UP. Je pravda, že
podpisom UZ sa odporca súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vyznačená v dolnej časti UZ
drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka naozaj iného právneho vzťahu,
ktorý má vzniknúť len v budúcnosti. Aj napriek tomu, že odporca UZ podpísal, z tvrdenia odporcu na

pojednávaní mal súd zistené, že tento nemal v úmysle okrem predmetnej úverovej zmluvy uzatvoriť
aj zmluvu o RU, chcel len získať úver na zakúpenie tovaru, na základe čoho v podstate aj vstúpil
do právneho vzťahu s navrhovateľom, pričom nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač
listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Z navrhovateľom predloženého
splátkového kalendára a z výpisu z účtu, mal súd zistené, že v zmysle uzavretej zmluvy o RU I. a

RU II. poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške 932,79 eur (debetné operácie
pod položkou istina), pričom odporca navrhovateľovi podľa splátkového kalendára zaplatil spolu sumu
830,59 eur.

Listom zo dňa 27.9. 2011 vyzval navrhovateľ odporcu na splatenie celého revolvingového úveru, ktorý
bol odporcovi poskytnutý navrhovateľom na základe UZ s úverovým rámcom 663,88 eur. V predmetnom

liste navrhovateľ odporcovi bez akejkoľvek špecifikácie oznámil, že celková dlžná čiastka z úveru, ktorá
však nie je konečná, predstavuje sumu 771,51 eur.

Navrhovateľvpriebehuceléhokonanianapodanomnávrhutrval.Tvrdil,žepodpisomUZzmluvnéstrany
uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí RU, čo je uvedené na tzv. lícnej strane UZ. Na základe takto uzatvorenej
zmluvy o RU II. vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom KK za

podmienok stanovených v hlave 13 UP. Odporca bol oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane,
prostredníctvom KK za podmienok stanovených v UP a v Metodickej príručke KK. Zmluvné strany sa
dohodli na tom, že ak bude odporca riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z UZ a UP, je navrhovateľ
oprávnený odporcovi poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať KK spolu s Výzvou k jej aktivácii
a Metodickou príručkou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Sadzobník poplatkov a odmien. Vo výzve

k aktivácii navrhovateľ uvádza identifikačné číslo RU , ktoré je zároveň variabilným symbolom pre
úhradu splátok RU a číslo účtu pre úhradu splátok RU. Zmluva o RU nadobúda platnosť podpisom
UZ, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením
revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli, pretože k účinnosti revolvingovej
zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu právnemu úkonu - k aktivovaniu karty. K aktivovaniu karty nedošloautomaticky alebo konkludentne, či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle, resp. priamym
a zamýšľaným úkonom odporcu, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty
prostredníctvom operátora až uvedením identifikačných údajov, za účelom predchádzania zneužitiu. Z

uvedenéhovyplýva,žeodporcovinevzniklažiadnapovinnosťvokamihuuzatvoreniazmluvyoRU,aleaž
okamihomúčinnosti tejtozmluvyvdôsledkuaktivovaniakarty.Nadruhejstrane,zosamotnéhouzavretia
zmluvy navrhovateľovi nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať odporcovi KK, čo bolo podmienené
riadnym plnením povinností odporcu z UZ. Navrhovateľ odporcu zrozumiteľne a jednoznačne oboznámil
so všetkými podmienkami RU, ktoré mu boli takisto oznámené spolu s doručenou kartou. Pretože

samotný odporca slobodným a vážnym prejavom vôle využil svoje právo a aktivoval si doručenú kartu,
navrhovateľ mu poskytol RU, ktorý následne čerpal. Nejde teda o plnenie odporcovi vnútené (skryté),
ale odporca sa sám musel rozhodnúť, či tieto finančné služby využije alebo nie. Vzhľadom na charakter
RU bola účastníkmi dohodnutá len výška úverového rámca 663,88 eur (20.000 Sk). Celková suma, ktorú
odporca čerpal, však predstavuje 932,79 eur. Odporca reálne uhradil z RU sumu 666,67 eur. Výška
pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá ako percentuálna časť (4 %) z nesplatenej dlžnej čiastky

(t.j. výška vyčerpaného nesplateného RU spolu s dlžnými poplatkami, úrokmi a príp. sankciami). Ako
vyplýva z výpisu z úverového účtu, k prvému čerpaniu RU zo strany odporcu a teda k poskytnutiu RU
došlo dňa 9.10. 2008. Ku dňu 31.10. 2008 predstavovala vyčerpaná suma 688,17 eur. Výška prvej
mesačnej splátky predstavovala sumu 27,52 eur a bola splatná 20.11. 2008. Špecifikácia poplatkov a
výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou

Metodickej príručky. Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že požadované poplatky
boli so žalovaným dohodnuté písomne, pretože boli uvedené v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý
bol neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky. Podľa § 3 Hlavy 6 UP sa stal splatný celý zostatok
čerpaného úveru, splatnosť nastala ku dňu 27.9. 2011, kedy navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu
celého úveru v lehote 15 dní. Žalovaná istina 1.075,19 eur pozostáva z istiny úveru vo výške 666,67 eur,

z dlžného poistného 8,62 eur, z úroku z poskytnutej istiny do dňa podania žaloby vo výške 398,57 eur
a zo zmluvnej pokuty vo výške 1,32 eur vyčíslenej za použitia úrokovej 8 % podľa hlavy 14 § 3 UP.

Právny zástupca odporcu a súčasne právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na
pojednávaní pred súdom zotrval na svojom písomnom vyjadrení k meritu veci zo dňa 3.4. 2014 s tým ,že
zmluvy o RU považoval za absolútne neplatné právne úkony. Poukazoval na nenaplnenie základnej

náležitosti právneho úkonu a síce zhodu vôle s prejavom odporcu a existenciu vôle k uzavretiu iného
právneho vzťahu, aký bol primárny vo sfére záujmu odporcu a to poskytnutie finančnej pôžičky vo výške
15.000 Sk, pričom záujmom odporcu nebolo vstúpiť do ďalšieho právneho vzťahu s navrhovateľom.
Poukázal na formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy a UP a na ich štylizáciu, keď ich text je vytlačený
drobným, voľným okom nečitateľným písmom. Poukázal aj na nedostatok individualizácie týchto zmlúv

v zmysle obligatórnych náležitostí zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacim zákonom
vyžadovaným nedostatkom jej písomnej formy. Tým, že základné náležitosti zmluvy o RU neboli
uvedené písomne, je zmluva absolútne neplatná. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa o odloženej
účinnosti zmluvy o RU prostredníctvom aktivácie karty, pretože aj v zmysle teórie právnej vedy nemožno
dodatočne schváliť alebo konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu nemožno

aktiváciu karty považovať za ratihabíciu zmluvy o RU. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv o RU
vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však aj v sume príslušenstva
poskytnutého RU, pretože pre neplatnosť zmluvy o RU mu tento nárok nevznikol a nárok navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nezaplatenej sumy reálne poskytnutých finančných
prostriedkov vo výške 102,20 eur je už premlčaný. Dvojročná premlčacia doba začína plynúť pre každú

splátku samostatne dňom nasledujúcim po dni, kedy boli predmetné sumy odporcom získané. Vtedy
sa navrhovateľ ako odborne znalý dodávateľ dozvedel, o výške bezdôvodného obohatenia a kto sa
na jeho úkor obohatil. Pretože posledný výber peňazí zo strany odporcu bol podľa platobnej histórie
uskutočnený dňa 27.4. 2011,a žaloba bola na súd podaná 28.1. 2014, je nárok navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčaný.

Ako bolo už uvedené vyššie, účastníkmi uzavretá UZ bola uzavretá podľa príslušných ustanovení zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi súd považoval
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú možno podriadiť režimu
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že
pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej

forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojenéso spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú
všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že nárok navrhovateľa v konaní

uplatnený je nedôvodný.

Predloženými listinnými dôkazmi ale aj vyjadreniami účastníkov mal súd jednoznačne poukázané, že
navrhovateľakoveriteľadodávateľuzavrelsodporcomakodlžníkomaspotrebiteľomUZč.3804187345
zo dňa 2.5. 2008, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 15.000 Sk (497,90
eur). V danom prípade došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia UZ.

Podľa UZ a v rámci UZ malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu dvoch ďalších zmlúv,
zmluvy o poskytnutí RU I. a zmluvy o poskytnutí RU II. a to s pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške dohodnutej v hlave 8 a 9 UP. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na
poskytnutie RU I. prostredníctvom UK za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10., a 11 UP a právo
na poskytnutie RU II prostredníctvom KK za podmienok stanovených v hlave 13. UP. Súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho
strane, a síce, že navrhovateľ ako dodávateľ týmto spôsobom vnútil odporcovi (spotrebiteľovi) aj iný
úkon, než iba ten, ktorý bol v čase podpisu UZ vo sfére jeho záujmu (odporca na pojednávaní tvrdil, že
mal záujem len o úver vo výške 15.000 Sk). Zo samotnej UZ je preukázané, že podpisom UZ sa odporca
ako spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vyznačená v dolnej časti UZ drobným,

voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka úplne iného právneho vzťahu, ktorý má
vzniknúť v budúcnosti. Aj podľa právneho názoru súdu v danom prípade ide o formálnu nedostupnosť UZ
spôsobenú drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom, navyše v kombinácii s množstvom
neprehľadných povinností ukladaných odporcovi. Zmluva s týmito nedostatkami predstavuje nekalú
praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 ako aj v zmysle § 52 a nasl. OZ a nemôže

tak požívať právnu ochranu.

Zmluvy o RU podľa právneho názoru súdu neboli v UZ ani dostatočne individualizované neobsahovali
ani obligatórne náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane ich písomnej formy, z dôvodu
ktorého je zmluva o RU takisto absolútne neplatná a teda nemožno súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa
o odloženej účinnosti zmluvy o RU prostredníctvom aktivácie karty, pretože nemožno dodatočne schváliť

alebo konvalidovať absolútne neplatný právny úkon.

Spôsob, akým sa navrhovateľ ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o RU s
odporcom možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, resp. úmyselné zavádzanie spotrebiteľa.
Aj napriek tomu, že odporca UZ podpísal, je možné prijať záver, že odporca nemal v úmysle okrem
predmetnej úverovej zmluvy na sumu 15.000 Sk uzatvoriť aj zmluvu o RU a preto ju treba považovať

za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle odporcu. Ak však odporca ako spotrebiteľ chcel
získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s
navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala
aj náležitosti iného právneho úkonu, o čom však odporca nemal vedomosť. Možno teda tvrdiť, že zo
strany odporcu v danom prípade išlo o nedostatok vôle konajúcej osoby vstúpiť do iného zmluvného

vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu.

Zmluvu o RU je takisto ako úverovú zmluvu potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd sa stotožňuje s tvrdeniami právneho
zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane aj v tom, že pre absenciu individualizácie
zmluvy o RU v zmysle náležitostí požadovaných ust. § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona, a s tým

súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy, predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej zmluvy o RU
medzi účastníkmi nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí RU je potrebné považovať za neplatnú aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí právneho úkonu podľaust. § 37 ods. 1 OZ týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí
byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred uzavretím tejto zmluvy musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona

o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce
informácie.

Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci zmluvu o RU treba považovať za absolútne neplatné
právne úkony, ktoré sa zrušujú ex tunc a teda navrhovateľ sa môže od odporcu domáhať len vrátenia
peňažnej sumy, o ktorú sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil a ktorá predstavuje rozdiel

navrhovateľom odporcovi poskytnutých a odporcom navrhovateľovi vrátených peňazí. V dôsledku
absolútnej neplatnosti zmlúv o RU nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie jednotlivých nárokov
uplatnených v žalobe (poistné, zmluvný úrok a poplatky za výber z bankomatu a zmluvnú pokutu), ktoré
spolu s istinou mali predstavovať sumu 1.905,77 eur (debetné operácie pod položkou čiastka celkom),
na základe čoho navrhovateľ žiadal odporcu o zaplatenie sumy 1.075,19 eur.

Na základe splátkového kalendára boli zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnuté peňažné

prostriedkyvovýške932,79eur(debetnéoperáciepodpoložkouistina),ktoréboli poskytnuténazáklade
absolútne neplatných právnych úkonov, a to vyššie uvedených zmlúv o RU. Odporca navrhovateľovi
podľa splátkového kalendára zaplatil spolu sumu 830,59 eur a teda navrhovateľ by mal nárok len na
zaplatenie sumy 102,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia (nie však aj v sume príslušenstva časti
poskytnutého RU, pretože pre neplatnosť zmluvy o RU mu tento nárok nepatrí) .

Z dôvodu vznesenej námietky premlčania odporcom a vedľajším účastníkom na jeho strane
prostredníctvom ich právneho zástupcu, pokiaľ ide o sumu 102,20 eur, na ktorú má navrhovateľ právny
nárok, bolo potrebné posúdiť, či táto časť nároku v konaní navrhovateľom uplatnená je, resp. nie je
premlčaná. Pre tento nárok platí podľa § 107 ods. 1 OZ dvojročná premlčacia lehota, pričom premlčacia
doba začína plynúť pre každú jednotlivú čiastku, resp. sumu nasledujúcim dňom po dni, v ktorý odporca

uvedené čiastky získal (v splátkovom kalendári uvedené ako platby kartou resp. výber z bankomatu).
Pretože posledný výber peňazí zo strany odporcu bol podľa platobnej histórie (splátkový kalendár)
uskutočnený dňa 27.4. 2011, a žaloba bola na súd podaná 28.1. 2014, teda po viac ako dvoch rokoch,
je nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (sumy 102,20 eur) premlčaný a z dôvodu
vznesenej námietky premlčania nemožno navrhovateľovi ani túto časť nároku priznať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.