Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208206
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111208206.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej

veci navrhovateľky X.. F. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. B., A. Č.. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Pavlom
Porubským, advokátom Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého ul. č. 12, proti odporcovi
URPÍN so sídlom Tr. SNP, súpisné číslo 1504, orientačné číslo 25, 27, Banská Bystrica, IČO: 35 678
950, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská
cesta 33, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 309,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 18,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 690,42 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom osobne doručeným dňa 18. 04. 2011 sa domáhala zaplatenia sumy
309,70 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody od odporcu.

Odporca vyjadril s návrhom nesúhlas a žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala náhrady škody, ktorá sa mala stať tak, že v decembri
roku 2010 došlo k zatekaniu do jej bytu cez rímsu a následne cez stenu až do jej bytu, čím došlo k
poškodeniu najmä omietky a parkiet. Táto škoda bola na náklady navrhovateľky odstránená, pričom
žalovaná suma predstavuje práve tieto náklady vo výške 309,70 Eur, čo navrhovateľka preukazovala
faktúrou č. 17/2010 vyhotovenou dodávateľom Q. X., D.: XX XXX XXX, zo dňa 13. 12. 2010 na sumu
309,70 Eur, ktorá mala predstavovať opravu parkiet vrátane materiálu v byte navrhovateľky v Banskej

Bystrici podľa predloženého súpisu materiálu a montážnych prác.

Navrhovateľka ďalej zaplatenie tejto sumy preukazovala príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.
12. 2010, ktorým súd vykonal dokazovanie a je zrejmé, že Q. X. prevzal od navrhovateľky sumu 309,70
Eur z titulu vyhotovenej faktúry č. 17/2010.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že k takejto škode z tých istých príčin došlo aj pred týmto obdobím a
to konkrétne dňa 27. 12. 2009, o čom predložila zápis z ohliadky škodovej udalosti, ktorú vykonali
pracovníci Komunálnej poisťovne, a.s. V tomto období, keďže byt bol poistený u tejto poisťovne, bola
škoda uhradená z tejto poistky. V období, kedy vznikla škoda, v decembri roku 2010 malo dôjsť kprevodu vlastníckeho práva k tomuto bytu z navrhovateľky na tretiu osobu a takúto poistnú zmluvu už
uzavretú nemala. Uviedla ďalej, že v súčasnej dobe už vlastníčkou tohto bytu nie je, pretože k prevodu
vlastníckeho práva došlo v decembri roku 2010.

Takúto skutočnosť mal súd za preukázanú rozhodnutím Správy katastra Banská Bystrica zo dňa 03.
02. 2011, z ktorého je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol povolený na tretie
osoby dňom 03. 02. 2011.

Navrhovateľka svoj návrh zdôvodňovala tým spôsobom, že u odporcu došlo k porušeniu právnej
povinnosti, a to najmä v zmysle článku 8 odsek 1 a článku 9 odsek 1 zmluvy o zriadení spoločenstva, kde
je vyjadrená všeobecná povinnosť zabezpečiť Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov

opravy a údržbu bytového domu. Tak isto z týchto ustanovení vyplýva povinnosť starať sa o opravu a
údržbu spoločných častí.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že pokiaľ ona sama žiadala odporcu o náhradu takejto škody, ktorá
vznikla v decembri roku 2010, odporca reagoval listom, kedy prijal uznesenie a neschválil náhradu
takejto škody. Kým pôvodne mal záujem likvidovať takúto škodu prostredníctvom poistnej zmluvy,

ktorú mal uzavretú s poisťovňou Generali, a.s., avšak po zistení, že táto poistka sa na takúto škodu
nevťahuje, táto nebola likvidovaná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že vzhľadom na rovnaké poškodenie
interiéru jej bytu, ktoré bolo opakované, odporca neurobil žiadne opatrenia, aby sa takéto poškodenie
v byte u navrhovateľky neopakovalo a uspokojil sa tým, že škodu uhradí poisťovňa. Odporca si teda
nepočínal tým spôsobom, že by hľadal riešenie zabráneniu vzniku opakovanej škody u navrhovateľky,

čím porušil povinnosť uloženú v § 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia tejto povinnosti mu vzniká
zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 Občianskeho zákonníka
sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
pričom podľa tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva v zavinení škodcu a to porušením
zmluvných iných záväzkových povinností, ale aj mimozáväzkových povinností tak, ako vyplývajú zo

zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podľa § 420 ods.1
Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti s tým, že je tu zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá a
teda zo zákona sa predpokladá, že škodu škodca zavinil. Existenciu zavinenia škodcu teda poškodený
nemusí preukazovať.

Zároveň navrhovateľka zdôvodnila aj príčinnú súvislosť, ktorá je v danom prípade daná, pretože iným
spôsobom škoda nemohla vzniknúť, pretože v stene nie sú žiadne vodovodné potrubia, stúpačky, ktoré
by mohli byť prasknuté a mohlo dôjsť k vzniku takejto škody.

Odporca v konaní uviedol, že v roku 2007 došlo zo strany odporcu prostredníctvom X. L. - F., D.: XX
XXX XXX ako zhotoviteľa k vykonaniu štandardnej opravy dažďových zvodov formy výmeny starých za

nové, pričom tieto klampiarske práce boli týmto zhotoviteľom vyhotovené so zárukou 24 mesiacov, ktorá
uplynula najskôr dňa 20. 07. 2009.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi odporcom a X. L. - F.
dňa XX. P. XXXX, ktorej predmetom bola výmena zvislých dažďových zvodov. Súd zároveň vykonal
dokazovanieodovzdávacímapreberacímprotokolomzodňa20.07.2007atodiela-vykonaniemontáže

v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa XX. XX. XXXX, kedy bolo konštatované, že dodávka a montáž boli
vykonané v celom rozsahu zmluvy, pri ohliadke neboli zistené vady diela.

Odporca ďalej uviedol, že v decembri roku 2009 došlo v byte navrhovateľky k vzniku prvej škodovej
udalosti, ktorá nebola oficiálne odporcovi oznámená. Odporca reagoval tým spôsobom, že po
uplynutí záručnej doby na dielo zhotovené X. L. zabezpečil v polovici januára roku 2010 živnostníka

podnikajúceho pod obchodným menom F. Q. XS, D.: XX XXX XXX, na prípadnú opravu odkvapovéhosystému na bytovom dome, nakoľko tento bol podľa navrhovateľky príčinou vzniku prvej škodovej
udalosti, aj keď toto tvrdenie nebolo zo strany navrhovateľky nejakým spôsobom preukázané.

V priebehu marca roku 2010 došlo k vytmeleniu dažďového zvodu pri atike, čoho výsledkom bola faktúra

č. 12/2010 na sumu 250,-- Eur. Súd vykonal dokazovanie touto faktúrou č. 12/2010, z ktorej zistil, že
dodávateľ F. Q. XS ako dodávateľ fakturoval odporcovi za opravu zvodu v atike (rímse) sumu 250,-- Eur,
s dátumom vyhotovenia faktúry dňa 22. 03. 2010.

Odporca teda uviedol, že neopomenul svoje povinnosti tak ako to prezentuje navrhovateľka s odkazom
na porušenie článku 9 odsek 1 Zmluvy o spoločenstve v spojení s ustanovením § 415 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že nie je teda pravdou, že po vzniku prvej škodovej udalosti malo dôjsť k započatiu

dlhodobého procesu, ktorý smeroval k vzniku druhej škodovej udalosti u navrhovateľky, pričom táto
skutočnosť zo strany odporcu nebola opomenutá.

Odporca ďalej uviedol, že v priebehu decembra roku 2010 došlo v byte navrhovateľky k vzniku druhej
škodovej udalosti, pričom on sám kontaktoval zhotoviteľa výmeny odkvapových dažďových zvodov p.
L. s účelom prešetrenia možnej následnej opravy zvodov dažďovej rúry, ktorá prechádzala popri byte

navrhovateľky. Na základe takejto ohliadky neboli zistené žiadne poškodenia novej dažďovej rúry, ani
ich mechanické poškodenia v miestach jej prechodu cez atiku. Atika, aj jej okolie, aj fasáda boli suché a
nevykazovali žiadne zatečenia vodou. Zároveň bolo konštatované, že ak by aj dochádzalo k zatekaniu
dažďovej vody v tomto mieste do bytu navrhovateľky, táto voda by musela preklenúť cirka 45 cm muriva,
čo by zanechalo stopy aj na vonkajšej fasáde alebo atiky, čo je teda málo pravdepodobné. O tejto

skutočnosti predložil odporca aj vyjadrenia spoločnosti K. zo dňa 14. 03. 2011, pričom spoločníkom tejto
obchodnej spoločnosti bol X. L., pôvodne podnikajúci na základe živnostenského listu.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 15. 01.
1997, kde z článku 8 odsek 1 je zrejmé, že spoločenstvo zabezpečuje najhospodárnejším spôsobom
prevádzku,správu,údržbuaopravuspoločnýchčastíaspoločnýchzariadenídomuvrozsahuuvedenom

v tejto zmluve.

Podľa článku 9 odsek 1 potom vyplýva, že spoločenstvo je povinné starať sa o údržbu a opravu
spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva v rozsahu podľa rozhodnutia valného
zhromaždenia v súlade s osobitnými právnymi predpismi.

Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhovateľka navrhla vykonať znalecké dokazovanie, ktoré

po vyhovení jej návrhu a nariadení znaleckého dokazovania vo veci spracoval znalec Ing. Ivan Číž v
znaleckom posudku č. 5/2013. Úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky:

1. či vznikla škoda v byte navrhovateľky zatečením bytu v dôsledku prestupujúcej vlhkosti odkvapového
systému a tým došlo aj k poškodeniu podláh z dôvodu nekvalitne vykonanej údržby odkvapového
systému, prípadne v dôsledku inej technickej závady, ktorá je v príčinnej súvislosti k vykonaniu opravy

odkvapového systému

2. aká iná príčina mohla spôsobiť prestupujúcu vlhkosť do bytu navrhovateľky s následným poškodením
podláh v byte navrhovateľky a či je v príčinnej súvislosti s vykonanou údržbou odkvapového systému

3. bol postup pri vykonaní údržby odkvapového systému v súlade s technickými normami a ak nie, v
čom boli technické normy porušené. Došlo k prestupujúcej vlhkosti do bytu navrhovateľky a následnému

poškodeniu podláh v dôsledku nedodržania technologických postupov v súlade s technickými normami.

4. uviesť iné zistenia, ktoré by mohli byť príčinou spôsobujúcou prestup vlhkosti do bytu navrhovateľky
a poškodeniu podláh v byte navrhovateľky.Na takto zadané otázky znalec v znaleckom posudku uviedol, že v byte vznikla škoda na podlahe
nie zatečením, ale zvýšením vlhkosti v obvodových stenách a vodorovných konštrukciách. Na základe
predloženej dokumentácie nebola priamo dokázaná vlhkosť v byte s poruchou odpadového potrubia

zrážkových vôd. Priama príčina medzi vlhkosťou na podlahe a odkvapovým systémom nie je. Zvýšenie
vlhkosti v obvodovej stene na rohu, ktorý je v rozmedzí severu a severozápadu sa mohla zvýšiť
vlhkosť čiastočným presakovaním z poškodeného okapu rímsy ako aj kombináciou vlhkosti z vnútornej
strany steny spôsobenú nepriaznivou krivkou vetrania alebo prevetrávania bytu. K týmto vplyvom
môže byť prirátané aj vplyv využívania bytu v bezdverovom systéme, osadením zariadenia bytu v kúte

miestnosti. K nemalej miere vplyv na zvýšenie vlhkosti v stene mala aj veľká vlhkosť vzduchu z vonkajšej
strany, zvýšenou nadpriemernou zrážkovou činnosťou ako aj minimálnym osvitom slnečnej energie,
pričom takýto podklad bol čerpaný z Hydrometeorologického ústavu v Banskej Bystrici. Čo sa týka
postupu pri vykonávaní údržby odkvapového systému znalec uviedol, že nie je známe, na základe
akého rozhodnutia bola vykonaná výmena pôvodného odkvapového potrubia. Osadené nové zvody boli
pôvodne 120/120 mm nahradené priemerom Js 120 mm, pričom zámenu prierezu ovplyvnila cenová

hladina. V mieste prechodu rímsy neboli prevedené žiadne zhyby a zalomenia, vzdutie hladiny vody v
zvislom potrubí nie je možné nakoľko pri zapchatí odtoku do kanalizácie by voda vytiekla na chodníkové
teleso cez klapku čistiaceho kusa. Znalec ďalej uviedol, že okrem možností vzniku plesní, vlhkých
kútov a podobne popísaných v prvých otázkach, na stave sa nepodieľala žiadna taká príčina, ktorá by
prevládajúcim spôsobom spôsobovala tieto závady. Závady boli vytvorené kombináciou vnútorných a

vonkajších vlhkostných pomerov vzduchu, muriva a následné zníženie tepelného odporu stavebných
konštrukcií. Takýto jav je dlhodobý a poruchy sa neprejavia v priebehu týždňa, ale sa prejavia až v
priebehu niekoľkých mesiacov.

Na vyjadrenie účastníkov konania znalec doplnil znalecký posudok v tom, že percentuálne rozdelenie
vplyvov vlhkosti na konštrukciu sa nedá určiť, nakoľko nie je možné určiť presné okolnosti ako vznikol

stavebný problém. Vzniknutý stav na stavebnej konštrukcii nie je proces krátkodobý, ale dlhodobý a
kedy nastal začiatok takéhoto procesu sa nedá zistiť. Uviedol ďalej, že pri výmere odkvapového plechu
sa technicky postupovalo správne, nakoľko poškodená časť plechu bola nahradená novou. Zároveň
uviedol, že od vzniku technického problému ku dňu riešenia a podania znaleckého posudku je celý
systém na dome zmenený tým, že celý bytový blok bol tepelnou povrchovou izoláciou ochránený a tým

pôvodné tepelno-technické vady domu boli odstránené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj výsluchom znalca Ing. Ivana Číža, ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že na bytovom dome sú dve rímsy, pričom jedna rímsa je pod strechou a druhá rímsa nazvaná tiež
rímsička je asi v jednej polovici výšky miestnosti bytu navrhovateľky. Táto rímsa pod strechou nejavila
známky pretečenia a okolnosti ohľadne rímsičky sa nedajú zistiť, pretože dom bol zateplený. Zároveň

poukázal na fotografiu tak ako sa nachádza v súdnom spise a je súčasťou znaleckého posudku na č.
l. 209, z ktorého je zrejmé, že voda presakovala, čo je zrejmé z múru a je to aj zrejmé z opravy, ktorá
sa vykonala, avšak nebolo možné, aby voda zatekala takým spôsobom, ako je to popísané v návrhu,
pretože stena je takmer 60 cm široká, rímsička je široká tak isto 60 cm a stena je ďalších 45 cm, teda
takýmto spôsobom sa voda dostať do bytu navrhovateľky nemohla. Znalec ďalej vo svojej výpovedi

uviedol,ževlhkosťvstredumiestnostinebolazistenátedatýmspôsobom,žebyvodadovnútrapresiakla.
Uviedol však, že mohla zvýšiť prípadnú vlhkosť, avšak táto nemohla byť príčinou odutia alebo zdutia
parkiet. Uviedol ďalej, že k zvýšeniu vlhkosti môže dôjsť aj poklesom vykurovania susedných bytov, kedy
dochádza k poklesu rosného bodu a zbierania vody, ktorá vlastne nasiakne do dreva, ktorého rozťažnosť
je napr. 4 cm a pokiaľ v miestnosti už nie je miesto na jeho roztiahnutie, môže dôjsť k vydutiu. Jedná sa

však o dlhodobý proces, trvajúci aj niekoľko mesiacov.

Znalec ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že takýto proces je teda dlhodobý, vzniká kombináciou
rôznych typov vlhkostí, ktoré sa percentuálne vyjadriť nedajú, pričom dôležitým faktorom je vykurovanie
susedných bytov, ktoré považuje za najdôležitejšie vo vzťahu k zvýšenej vlhkosti. Uviedol, že záverom
je možné povedať, že ani prípadné zateplenie bytového domu nemuselo riešiť situáciu a teda nie je

možné povedať, že v prípade skoršieho zateplenia tohto bytového domu by k závade nedošlo. Je možná
aj taká situácia, kedy dôjde k zatepleniu bytového domu a napriek tomu byt začne plesnieť. Jedná sa
potom o otázku nesprávneho vetrania bytu. V prípade podchladenia stien nedošlo teda k vytopeniu,
pretože vytopenie je chápané ako určitá vrstva vody na zemi, čo sa však nestalo a jedná sa o dlhodobýjav súvisiaci s orosovaním, kedy voda zo stien po ceste stekala, zhromažďovala sa dole pod podlahou,
avšak sa nejednalo o vytopenie. Na takýto stav má vplyv množstvo iných faktorov ako zlé vetranie,
zlé rozostavenie nábytku, alebo bytu bez dverí, používanie viacerých spotrebičov, ktoré vyvíjajú nejakú

vlhkosť ako je napríklad sušička. Na otázku právneho zástupcu odporcu potom znalec uviedol, že v
tomto konkrétnom prípade nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu príčinu vzniku tejto škody.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda uviedla, že z vykonaného znaleckého
dokazovania aj z výsluchu znalca je teda zrejmé, že k vzniku škody došlo vplyvom viacerých faktorov,
okrem zvlhnutej steny boli aj iné alternatívy ako napríklad nevetranie alebo nekúrenie. Z týchto dôkazov

teda vyplýva, že prípadným zateplením bytového domu by sa zabránilo vzniku takej škody, aj keď
pripustil alternatívu, že sa stávajú také prípady, kedy dôjde k zhoršeniu stavu v bytoch, ktoré sú už
zateplené. Uviedla ďalej, že táto kombinácia viacerých faktorov je jednak zvýšenie vnútornej hladiny
vlhkosti vzduchu, zvýšená hladina vlhkosti alebo vody vo vonkajších konštrukciách bytového domu,
presakovanie z vtedy poškodenej rímsy odkvapu došlo ku škode tak, ako je teda popísaná.

Odporca uviedol, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania je potom zrejmé, že znalec

konštatuje, že predmetná škoda v byte vznikla na podlahe nie zatečením, ale zvýšením vlhkosti v
obvodových stenách vo vodorovných konštrukciách. Priama príčina medzi vlhkosťou na podlahe a
odkvapovým systémom tu nie je. Závady v byte boli vytvorené kombináciou vnútorných a vonkajších
vlhkostných pomerov vzduchu, muriva a následné zníženie tepelného odporu stavebnej konštrukcie.
Odporca ďalej uviedol, že naďalej trvá na tom a tvrdí, že opravy systému dažďových zvodov boli

realizované riadne a teda sa nepotvrdila domnienka navrhovateľky, na ktorej zakladala svoj nárok na
náhradu škody. V danom prípade teda neexistuje porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu a
tvrdenia navrhovateľky sú založené len na dohadoch. Nie je tu dané zavinenie odporcu a neexistuje
akákoľvek príčinná súvislosť medzi škodou a prípadným porušením právnej alebo zmluvnej povinnosti,
resp. opomenutím majúcim za následok také porušenie, pretože k žiadnemu takému porušeniu nedošlo.

Navrhovateľka teda nepreukázala, ani neosvedčila okrem iných ani príčinnú súvislosť medzi ňou
tvrdeným výsledkom udalostí a domnienkou akéhosi porušenia povinnosti zo strany odporcu. Pričom
tieto výsledky sú zrejmé z vykonaného znaleckého dokazovania.

Súd vo veci vykonal aj dokazovanie výsluchom svedka Q. X., ktorý realizoval opravu poškodených
parkiet u navrhovateľky, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo o opravu parkiet v miestnosti

zrejme spálňu v rozsahu 15 alebo 17 m2, kde boli uložené masívne parkety z dreva a v strede tejto
miestnosti boli tieto parkety vyduté. Svedok uviedol, že zistil, že parkety sú zapreté do steny, nie je tam
dilatačnáspára apodľajehonázorutietoparketysanajprvroztiahlianáslednesavyduli.Ontietoparkety
musel rozobrať asi do 3/4-ín miestnosti, kde bola aj vstavaná skriňa, ktorú majiteľka musela rozobrať.
Uviedol, že tieto parkety vybral, vyspravil podlahu nivelizačnou hmotou a následne tieto parkety položil,

vytmelil,vybrúsilanamoril.Uviedol,žejepochybné,žebyparketytakýmtospôsobomsazodvihlivstrede
miestnosti z prípadnej vzdušnej vlhkosti, pretože sa jednalo o parkety z masívneho dreva. Uviedol, že
pri manipulácii s parketami, tieto z vrchnej strany boli suché, avšak zo spodnej strany pokiaľ ich odkryl,
boli vlhké a tak isto betónový poter pod nimi bol vlhký.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že navrhovateľka bola vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa V. B. B., Z. R. K. Q. Č.. XX. Zároveň súd

mal za preukázané, že navrhovateľke sa v decembri roku 2010 stala škoda, ktorá spočívala v tom, že
došlo k poškodeniu parkiet v jednej obytnej miestnosti, na opravu ktorej vynaložila sumu 309,70 Eur,
ktorú aj zhotoviteľovi opravy zaplatila.Súd má ďalej za preukázané, že odporca je Q. V. B. V. B. B. Z. K. Q., H. Č. XX T. XX, a to na základe
Zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa XX. XX. XXXX.

Občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu poskytuje ochranu najmä majetkovým vzťahom, kedy

chráni vlastníctvo fyzických aj právnických osôb. Zároveň stanovuje sankcie za porušenie osobných
vzťahov, ohrozenie života, zdravia a iných nehmotných statkov. Táto ochrana je zabezpečená tak isto
zakotvením všeobecnej povinnosti predchádzať vzniku škôd. Samotné prevenčné pôsobenie k úplnej
a dôslednej ochrane právnych vzťahov vždy nepostačuje, pretože aj cez vynaložené úsilie môže ku
škodám dochádzať. V týchto prípadoch musí potom občianskoprávna úprava poskytnúť poškodením

dostatočnú právnu ochranu a musí plniť funkciu reparačnú, ktorá spočíva v tom, že škodca je donútený
čo najrýchlejšie a najúplnejšie nahradiť škodu. Tieto princípy patria k základným zásadám občianskeho
práva.Zodpovednosťzaškodujeupravenáv§420Občianskehozákonníkaakozodpovednosťzaškodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti. Podľa tohto ustanovenia za škodu zodpovedajú či už fyzické
alebo právnické osoby. Jedná sa o ustanovenie všeobecnej povahy, ktoré sa použije pre taký prípad,
ktorý nespadá pod iný špeciálny druh občianskoprávnej zodpovednosti.

Konštrukcia občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je založená na
zodpovednosti každého za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi takejto
zodpovednosti sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie.

Súd na základe uvedeného potom pri riešení spornej veci zameral dokazovanie navrhnuté účastníkmi
konania v tom zmysle, či v danej veci sú preukázané zo strany navrhovateľky všetky tieto atribúty

prípadnej občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody od odporcu.

V tejto súvislosti teda súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z
úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom, teda právnym
poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo aj
právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako

protiprávny a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená.
Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo iných právnych
skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo
právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa nedá
predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je spoločensky nežiaduci jav, občiansky zákonník kladie dôraz
napredchádzanieškôdatedaprevenciu.Tátogenerálnaprevenčnápovinnosťjevyjadrenávustanovení
§ 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Táto všeobecná prevenčná povinnosť
je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie je treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré

je v rozpore s právom a teda je chovaním protiprávnym. V prejednávanej veci súd konštatuje, že v
konaní nebolo preukázané zo strany navrhovateľky takéto porušenie právnej povinnosti a to ani vo forme
všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo jednoznačným spôsobom preukázané, že v rámci cyklickej výmeny dažďových zvodov
v roku 2007 odporca prostredníctvom fyzickej osoby X. L. - F. ako zhotoviteľa vykonal štandardnú

opravu dažďových zvodov formou výmeny starých za nové, pričom na tieto práce bola záruka 24
mesiacov, ktorá uplynula dňa 20. 07. 2009. V čase, kedy došlo u navrhovateľky k prvej škodovej udalosti
niekedyvdecembriroku2009,odporcazabezpečiluživnostníkapodnikajúcehopodobchodnýmmenom
F. Q. XS prípadnú opravu odkvapového systému, teda dažďového zvodu na bytovom dome, nakoľko
navrhovateľka tvrdila, že príčinou vzniku tejto škodovej udalosti bolo práve chybný systém odkvapového

zvodu. Napriek tomu, že pri ohliadke takáto porucha zistená nebola, tento zhotoviteľ len z dôvodu istoty
vytmelil možné kritické miesta. V konaní teda nebolo preukázané, že by odporca sa správal takým
spôsobom, že by zanedbal takúto svoju prípadnú prevenčnú povinnosť, resp. povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov. Vykonal cyklickú výmenu dažďových zvodovvýmenou starých za nové a reagoval na požiadavku navrhovateľky v tom zmysle pokiaľ sa jej stala
prvá škodová udalosť v roku 2009. Argument o tom, že odporca zanedbal takúto svoju prevenčnú
povinnosť tým spôsobom, že nezabezpečil zateplenie bytového domu v skoršom termíne, pričom takáto

okolnosť by spôsobila, že škoda u navrhovateľky by nevznikla, súd nepovažuje za dostatočný argument
vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti odporcu. V tejto súvislosti súd musí prisvedčiť odporcovi
v tom, že náklady na zateplenie bytového domu sú neporovnateľne vyššie s prípadnou škodou, ktorá
mohla vzniknúť resp. vznikla u navrhovateľky už v roku 2009, aj keď v konaní táto škoda predmetom
konania nebola a dokazovanie ohľadne prípadného vzniku a súvislosti s poškodením dažďového zvodu

sa v tomto konaní nepreukazovala. Naopak práve kroky, ktoré odporca vykonal a vyvrcholili tým, že
bytový dom bol zateplený, svedčí o tom, že sa správal tým spôsobom ako mu to ukladajú jednak
právne povinnosti, ale aj zmluva o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov v tom zmysle, že dbal na čo
najhospodárnejším spôsobom na prevádzku, správu a údržbu spoločných častí a spoločných zariadení
a takéto zateplenie bytového domu vykonal v čase, kedy to okolnosti s tým súvisiace dovolili.

Z tohto dôvodu súd teda konštatuje, že v konaní navrhovateľka nepreukázala porušenie právnej

povinnosti odporcu a to ani v rovine všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka.

Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní zodpovednosti za škodu je vznik škody, ktorá je
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Pojem škody je definovaný tak, že sa jedná o majetkovú
ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Táto majetková ujma musí existovať

a musí byť vyjadrená peniazmi. V danom prípade sa jednalo o skutočnú škodu, teda ujmu spočívajúcu
v zmenšení majetkového stavu u poškodeného, t.j. navrhovateľky, ktorá vznikla v dôsledku škodovej
udalosti. V tejto súvislosti súd konštatuje, že táto podmienka splnená bola, pretože u navrhovateľky
došlo k zmenšeniu majetkového stavu, keďže na opravu svojho bytu vynaložila sumu 309,70 Eur, čo v
konaní bolo aj preukázané.

Ďalším atribútom prípadnej zodpovednosti za náhradu škody je aj jednoznačné zistenie existencie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým
predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je
treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho práva

a potom je potrebné zisťovať existencie príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami
môže byť protiprávny úkon a určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť. Súd teda v konaní
zisťuje, či vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či
túto skutočnú škodu aj spôsobila. Príčinná súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí
iba jej pravdepodobnosť, teda jedná sa o také príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok

nebol nastal a je ich treba posudzovať z hľadiska toho, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne.
Takáto dôkazná povinnosť je na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľa. Je teda možné
konštatovať, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
a následkom, teda vzniknutou škodou. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť

bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, a to bremeno tvrdenia, dôkaznú povinnosť a teda
dôkazné bremeno v civilnom procese zaťažuje navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a jej následkom
musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej
povinnosti teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu.
Príčinnú súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí

sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť v konaní
preukázané, že škoda by nenastala bez tejto príčiny.

Na základe vyššie uvedeného potom súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
na základe takýchto záverov príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením právnej povinnosti a
vzniknutou škodou. Na preukázanie vzniku škody a teda jej príčiny vo vzťahu k následku teda škode súd

vykonal na základe návrhu navrhovateľky znalecké dokazovanie, pričom znalec vo svojom podanom
znaleckom posudku, v ďalšom vyjadrení a taktiež výsluchom na pojednávaní uviedol, že predmetnáškoda na podlahe vznikla nie zatečením, ale zvýšením vlhkosti v obvodových stenách a vodorovných
konštrukciách, pričom priama príčina medzi vlhkosťou na podlahe a odkvapovým systémom nie je
a závady v byte boli vytvorené kombináciou vnútorných a vonkajších vlhkostných pomerov vzduchu,

muriva a následne zníženie tepelného odporu stavebnej konštrukcie. Zároveň znalec uviedol, že
prípadné percentuálne rozdelenie jednotlivých príčin v danom prípade nie je možné. Záverom teda
uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu príčinu vzniku škody u navrhovateľky.

Súd na základe takto konštatovaného skutkového právneho stavu mal teda za preukázané, že
navrhovateľka nepreukázala v konaní jednotlivé základné atribúty pre danosť zodpovednosti odporcu

za škodu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov preto
súd návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a tento zamietol.

Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľke
ako účastníčke v spore neúspešnej právo na náhradu trov konania nepriznal voči odporcovi, ktorý
úspešný v konaní bol a právo na náhradu trov konania si uplatnil. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku z odporu vo výške 18,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 690,42

Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Jedná sa o tieto úkony právnej služby: 21. 07. 2011 príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom 24,90 Eur, 04. 08. 2011 odpor proti platobnému rozkazu 24,90 Eur, 14. 10. 2011 ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom v trvaní 2 hodín v 2/3-inách základnej sadzby za každú skončenú hodinu
33,20 Eur, 17. 10. 2011 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, 21. 10. 2011 ďalšia porada alebo rokovanie s

klientom v trvaní dvoch hodín v 2/3-inách tarify základnej sadzby za každú skončenú hodinu 33,20 Eur,
23. 02. 2012 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, 13. 03. 2012 vyjadrenie vo veci samej 24,90 Eur, 18. 09.
2013 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, 24. 01. 2013 účasť na miestnom šetrení znalca 24,90 Eur, 11.
04. 2013 prerokovanie obsahu znaleckého posudku s klientom 8,30 Eur, 15. 04. 2013 vyjadrenie vo veci
samej 24,90 Eur, 04. 10. 2013 rokovanie o obsahu vyjadrenia znalca zo dňa 08. 09. 2013 s klientom

12,45 Eur, 04. 02. 2014 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, 10. 02. 2014 ďalšia porada alebo rokovanie
s klientom v trvaní dvoch hodín 24,90 Eur, 01. 04. 2014 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, 23. 04. 2014
ďalšia porada s klientom v trvaní 2 hodín 24,90 Eur, 24. 04. 2014 písomné podanie na súd 24,90 Eur,
22. 05. 2014 účasť na pojednávaní 24,90 Eur, spolu odmena advokáta 435,75 Eur. Zároveň si právny
zástupca odporcu uplatnil 5 x režijný paušál za úkony vykonané od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 každý

po 7,41 Eur - spolu 37,05 Eur, 2x režijný paušál po 7,63 Eur za úkony vykonané od 01. 01. 2012 do 31.
12. 2012 vo výške 15,26 Eur, 5 x režijný paušál po 7,81 Eur vykonané v období od 01. 01. 2013 do 31.
12. 2013 vo výške 39,05 Eur a 6 x režijný paušál po 8,04 Eur za úkony vykonané od 01. 01. 2014 do
31. 12. 2014 vo výške 48,24 Eur. Spolu odmena advokáta potom predstavuje 575,35 Eur spolu s 20 %
DPH vo výške 115,07 Eur predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 690,42 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.