Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/421/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313213110
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313213110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa:HomeCreditSlovakia,a.s.,IČO:36234176,Teplická7434/147,Piešťany,protiodporcovi:
D. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. D. XX, Š., t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou pre konanie
Mgr. E. B., pracovníčkou OS C. J., o zaplatenie 3.264,92 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17.05.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.264,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,76% ročne
zo sumy 3.264,92 Eur odo dňa 28.12.2009 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.07.2008

uzatvoril odporca s navrhovateľom úverovú zmluvu č. J. prostredníctvom spoločnosti Peter Hanusz,
autobazár HB, Nádražná 714/9, Šaľa, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného
motorového vozidla Fiat Marea Weekend Diesel 74kW 1910ccm, VIN: W. v hodnote 3.651,33 Eur. Z
uvedenej kúpnej ceny zaplatil odporca predávajúcemu v hotovosti 1095,40 Eur a na zvyšných 2555,93
Eur mu poskytol navrhovateľ úver, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačnými splátkami po 134,04
Eur. Odporca uhradil 12 splátok. Napriek upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu
včasnému splácaniu úveru a preto navrhovateľ v súlade s úverovými podmienkami, dňa 13.12.2009
pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval odporcu doručeným listom zo dňa 13.12.2009, aby

do 27.12.2009 vrátil dlžnú čiastku vo výške 3.264,92 Eur. Ďalej uviedol, že samotná žalovaná suma
pozostáva z istiny vo výške 1749,44 Eur, ktorá suma vyplýva zo splátkového kalendára od 18. splátky
vrátane, až po 36. splátku a to bez úrokov. Ďalej dlžná suma pozostáva zo sumy 670,20 Eur, ide
o 5 splátok do zosplatnenia, ďalej zo sumy 47,72 Eur, tu ide 2x o poplatok za upomienku po 9,96
Eur a 1x zmluvnú pokutu vo výške 27,80 Eur v zmysle úverových zmluvných podmienok a napokon
žalovaná istina pozostáva zo sumy 799,56 Eur ako zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o námietku premlčania,
túto otázku ponecháva na posúdenie súdu. Čo sa týka výšky dojednaného zmluvného úroku, tu by

poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je nebanková spoločnosť, ktorá nepodniká, nemá možnosť
kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu úspešnosťou iného. Je všeobecne známe, že
nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú na finančnom trhu za odplatu, preto
poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. V danom prípade poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci
XMcdo/X/XXXX, ktorý považoval úroky v rozpore s dobrými mravmi presahujúce 60 % a takisto na
rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave vo veci XXIcm/XXX/XXXX, ktorý považoval za úrok v rozpore s
dobrými mravmi taký úrok, ktorý presahoval štvornásobok max. úroku aký poskytujú banky. V prípade

porovnávania výšky treba porovnávať odplatu na finančnom trhu, pritom finančný trh tvoria banky,
nebankové subjekty a lízingové spoločnosti. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy v zmysle ustanovenío ochrane spotrebiteľa, má právo súd prípadne posúdiť, že ak je výška úrokov privysoká, má právo ju
znížiť a nie v celom rozsahu zamietnuť.

Vzhľadom k tomu, že odporca sa pre súd nachádza na neznámom mieste, súd mu ustanovil opatrovníka

pre konanie, pracovníka OS C. J., ktorý vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s úverovou zmluvou,
úverovými podmienkami, protokolom o prevzatí predmetu financovania, zosplatnením úverovej zmluvy,
kalkuláciou finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy, poštovým
podacím hárkom, splátkovým kalendárom zmluvy o úvere, ako i ďalším náležitým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 28.07.2008 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma vo výške 2555,93 Eur na nákup
osobného motorového vozidla zn. Fiat Marea Weekend Diesel 74kW 1910ccm, ktorá peňažná suma
bola poukázaná predajcovi osobného motorového vozidla a ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36
mesačných splátkach po 134,04 Eur, vždy k 13 dňu v mesiaci, keď prvá splátka bola splatná dňa

13.08.2008 a posledná splátka bola splatná dňa 13.07.2011. RPMN bolo dohodnuté vo výške 58,98 %
a výška úrokovej sadzby 50,70 % p.a..

Listom zo dňa 13.12.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že z dôvodu toho, že si odporca riadne
nespláca úver, uplatňuje si voči nemu právo na predčasné splatenie celého čerpaného úveru. Pristúpil
dňa 13.12.2009 k zosplatneniu úverovej zmluvy, keď dlh je vo výške 3.264,92 Eur.

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Prispotrebiteľskýchvzťahochjenutnévždypamätaťnaustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka
, ktorý stanoví, že ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníku právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie

dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť
dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného
vznesenia námietky premlčania. Slovenská súdna prax sa k otázke aplikácie občianskoprávnej
premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch postavila kladne (i keď nie bez výnimky). Najčastejšie
sa dĺžka premlčacej doby riešila vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z rôznych druhov úverových zmlúv.

Trojročná premlčacia doba bola napríklad aplikovaná v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená
ako spotrebiteľská, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v
predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver
poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňala i

charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej
uzavretím.

Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter (nepriamo) odobril aj Ústavný súd SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa

poskytujúceho stavebné úvery.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery, je preto súd toho názoru, že nárok navrhovateľa na priznanie ním
uplatnenej sumy spolu i s príslušenstvom za situácie, keď jednak zo strany opatrovníčky pre konanie
bola vznesená námietka premlčania, ale aj v zmysle ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z., keď súdy ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, prihliadol na
námietku premlčania a usúdil, že vzhľadom na aplikáciu ust. § 101 OZ je uplynutím trojročnej premlčacej
dobyprávonavrhovateľapremlčané.Navrhovateľlistomzodňa13.12.2009vyhlásilpredčasnúsplatnosť

úveru ku dňu 13.12.2009 a keďže žaloba zo strany navrhovateľa bola podaná dňa 17.05.2013, uplynuli
viac ako tri roky, do kedy si navrhovateľ mohol svoj nárok uplatniť súdnou cestou.

Z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá.

K uplatnenému nároku navrhovateľa však súd udáva ešte nasledovné.

Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných

pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučnena dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky

presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS
SR sp. zn. XM B. X/XXXX)

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú

zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS

zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala 50,70%. Podľa internetovej stránky
Národnej banky Slovenskej republiky bol pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v

r. 2008 úrok 16,30 %. Z uvedeného je zrejmé, že ročný dohodnutý úrok medzi účastníkmi (50,70%
ročne) bol podstatne vyšší, v danom prípade o 34 % vyšší oproti úroku pri spotrebiteľských úveroch
podľa Národnej banky Slovenska. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu

priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa
jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť.

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na

vyššie uvedené závery, keď dohoda o výške úrokov z úveru je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere,ktorý už ďalej nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, súd považoval celé dojednanie o
výške úrokov z úveru za neplatné.

Za daného stavu, pokiaľ by právo navrhovateľa nebolo premlčane, súd by posudzoval tú okolnosť koľko

navrhovateľ poskytol (v akej výške) na úvere na osobné motorové vozidlo (to je sumu 2555,93 Eur) a
akú sumu navrhovateľovi z úveru vrátil (to je 12 splátok po 134,04 = 1608,48 Eur) a teda priznal by
navrhovateľovi sumu vo výške 947,45 Eur s príslušenstvom z tejto sumy.

Pokiaľ ide o ďalšie sumy, ktoré si navrhovateľ uplatnil titulom poplatkov a zmluvných pokút, aplikačná
prax sa už v dostatočnej miere sa i k tejto problematike venovala, preto súd iba uvádza, že i keď
tieto považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, tieto dojednania neuviedol vo výroku rozhodnutia z

dôvodu, že nárok navrhovateľa bola zamietnutý práve pre jeho premlčanie.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca mal plný úspech v konaní, avšak
nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne nevyplynuli zo spisu, súd o nich rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.