Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/211/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207043
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613207043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

CCRB a.s., so sídlom Olivova 948/6, Praha 1, IČ: 24 723 576, zastúpený Mgr. Martinom Strakom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Londýnska 674/55, Praha 2, proti odporcovi: B. F., X.. XX.
XX. XXXX, V. L. B. V. X, Z. H., Š. S. R., zastúpená opatrovníkom H. Z. H., v konaní o zaplatenie 9.993,06
Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Ro/1062/2013-52 zo dňa 20. 08. 2013 z
r u š u j e v plnom rozsahu.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 7.393,06 Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,75 %
ročne zo sumy 5.163,09 Kč od 18. 06. 2011 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 11,04 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 27,09 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 04. 07. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu 9.993,06 Kč s riadnym úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 7.763,09 Kč odo dňa 18.
06. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % p.a. zo sumy 7.763,09 Kč odo dňa
18. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi odporkyňou

a Raiffeisenbank a.s. bola uzavretá Smlouva o Rychlé půjčce č. 1012289, a to na základe Návrhu na
uzavření smlouvy o Rychlé půjčce zo dňa 10. 08. 2009 a akceptace návrhu o uzavření smlouvy o Rychlé
půjčce zo dňa 11. 08. 2009, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 20.000 Kč so
14,90 % ročným úrokom z úveru. K zosplatneniu došlo 02. 06. 2011, pričom čiastka po splatnosti činila
10.498,06 Kč. Ku dňu 17. 06. 2011 bola odporcom zaplatená ešte čiastka 505 Kč. Celková dlžná čiastka
tak činní 9.993,06 Kč, z toho istina 7.763,09 Kč, zmluvný úrok po splatnosti 369,14 Kč, úrok z omeškania
po splatnosti 945,83 Kč a poplatok po splatnosti 915 Kč. Pohľadávka na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 2/2012 zo dňa 25. 07. 2011 bola postúpená na navrhovateľa.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 20. 08. 2013 pod č.k. 8Ro/1062/2013-22 platobný
rozkaz, ktorý, nakoľko sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd podľa § 173 ods. 2 O.s.
p. zrušil v plnom rozsahu.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/211/2013-80 zo dňa 24. 04. 2014 ustanovil odporkyni,
ktorásatohočasunachádzananeznámommieste,opatrovníka-H.Z.H.,kdebolaodporkyňanaposledy
prihlásená k trvalému pobytu.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
jeho právneho zástupcu a opatrovníka odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne
vykázané.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a to s Návrhom na uzavretie
Zmluvy o rýchlej pôžičke č. 1012289 (č.l. 8 spisu) zo dňa 10. 08. 2009, s Akceptáciou návrhu na uzavretie
Zmluvyorýchlejpôžičke(č.l.13anasl.spisu),soVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiRaiffeisebank

a.s. (č.l. 19 a nasl. spisu), s potvrdením o čerpaní úveru zo dňa 22. 07. 2011 (č.l. 32 spisu), s výpisom z
účtu odporkyne (č.l. 33-34 spisu), s Výzvou na okamžité splatenie úveru (č.l 35 spisu), s kópiou Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 2/12 uzavretou medzi Raiffeisenbank a.s., Praha 4 a navrhovateľom zo dňa
25. 07. 2011, vrátane Prílohy (č.l. 37 a nasl. spisu), s obsahom ostatných listín založených v spise.

Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom iné zmluvy

sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom
obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera
medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi
neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa článku 6 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom

práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd na právny vzťah medzi účastníkmi konania použil český
právny poriadok.

Podľa § 3028 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., týmto zákonom sa spravujú práva
a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 3028 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., ak nie je ďalej uvedené inak,
spravujú sa iné právne pomery vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako i
práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pre dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dohode strán, že sa
tieto ich práva a povinnosti budú spravovať týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere
(§ 497).Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvné
dojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanemôžuodchýliťodzákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se
sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon se nevztahuje na

a) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na koupi, výstavbu, opravu nebo údržbu
nemovitosti,

b) nájemní smlouvu, která po uplynutí určité doby nezaručuje převod vlastnického práva nebo práva
obsahově obdobného vlastnickému právu,

c) půjčku poskytnutou bez úroku nebo jakékoli úplaty,

d) spotřebitelský úvěr na průběžné poskytování služeb, za které spotřebitel může platit v průběhu jejich
poskytování formou splátek,

e) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na částky nižší než 5 000 Kč nebo vyšší než
800 000 Kč; je-li uzavřeno více smluv, ve kterých se sjednává spotřebitelský úvěr za stejným účelem,
považuje se pro tyto účely za jediný spotřebitelský úvěr souhrn všech těchto smluv,

f) spotřebitelský úvěr, jehož splatnost nepřesahuje 3 měsíce nebo je splatný nejvýše ve 4 splátkách ve
lhůtě nepřesahující 12 měsíců.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí

a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě
úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není

1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr,

2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,

3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení
spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel

nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena
za přijetí platby,

4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,

5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit

splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo
nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně
úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,

b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,

d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je

spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa § 55 Zákona č. 40/1964 Sb. smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od
zákonavneprospěchspotřebitele.Spotřebitelsezejménanemůževzdátpráv,kterémuzákonposkytuje,
nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou
neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 517 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Sb. účinného do 31. 12. 2013 dlužník, který svůj dluh řádně a

včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté,
má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto
podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. účinného do 31. 12. 2013 jde-li o prodlení s plněním
peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle

tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví
prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo
sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází
kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.“

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Citovanými zákonnými ustanovenia súd žalobe navrhovateľa čiastočne vyhovel, nakoľko v časti
uvedenejvovýrokovejčastirozsudkumalzapreukázanújejdôvodnosť.Nakoľkosajednáovecscudzím
prvkom, keďže navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci
konať. Keďže odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, má v zmysle článku 2 Nariadenia

rady (ES) č. 44/2001 právomoc vo veci konať slovenský súd. Súd aplikoval na posúdenie použiteľného
hmotného práva Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 06. 1980, nakoľko
záväzkový vzťah účastníkov vznikol dňa 11. 08. 2009. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Raiffeisenbank a.s., Praha 4, IČ: 49240901 a odporkyňa
uzatvorili Zmluvu o rýchlej pôžičke č. 1012289, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo

výške 20.000 Kč, ktorý sa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach po 1.177 Kč. Ročná úroková
sadzba bola stanovená na 14,90 %, poplatok za poskytnutie úveru 500 Kč, poplatok za mesačnú správu
1,99 Kč a RPSN na 31,29 %. Predmetný úver odporkyňa čerpala dňa 11. 08. 2009 (č.l. 32 spisu).
Prehľad splácania úveru vyplýva zo súhrnného výpisu pohybu na účte predloženého navrhovateľom
(č.l. 33-34 spisu). Z uvedeného výpisu z účtu mal ďalej súd za preukázané, že právny predchodca

navrhovateľa si zaúčtoval platby odporkyne za prvú, druhú a tretiu výzvu, spolu vo výške 2.600 Kč.
Uvedené poplatky za výzvy neboli individuálne dojednané v Zmluve o rýchlej pôžičke, preto súd v tejto
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a o odporkyňou vykonané platby ponížil žalovanú sumu. Medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom totiž vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s ust. § 55 ods. 1 Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Sb., a to aj napriek tomu, že sa jedná o absolútny obchod. Podanou žalobou sa
navrhovateľ ďalej domáhal zaplatenia riadneho úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy 7.763,09 Kč
odo dňa 18. 06. 2011 do zaplatenia. K zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 06. 06. 2011 ku dňu
02. 06. 2011. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha
veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. § 503 ods.

1 Obchodného zákonníka podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu súvisiacu s poskytnutím
finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľsa teda navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku po zosplatnení, súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania zo sumy 5.163,09 Kč (rozdiel
medzi pôvodne uplatnenou sumou 7.763,09 Kč po odpočítaní 2.600 Kč) odo dňa 18. 06. 2011 do

zaplatenia, keď výška navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania je v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanovenia v znení účinnom ku dňu omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 48 % t.j. v časti v ktorej jeho úspech (74 %) prevyšoval
úspech odporcu (26 %). Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za

podaný návrh vo výške 23 eur z toho 48 % predstavuje 11,04 eur a z trov právneho zastúpenia za 2
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd) po 28,22 eur, spolu 56,44
eur, z toho 48 % činí 27,09 eur, ktoré súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho
právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.