Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112231657
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112231657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., J. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou
so sídlom X., G. XXXX/XB, proti odporcovi: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, o zvýšenie
výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/399/2012-68 zo dňa
12. augusta 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného odporcu na navrhovateľku, vo výroku o
nedoplatku na výživnom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z o s t á
v a n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným
mesačne sumou 200,-Eur s účinnosťou od 14.09.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.09.2012 do 31.08.2013 vo výške 549,-Eur

povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-Eur spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 7C/162/2004-51 zo dňa 25.10.2004, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky
rozvedené. Navrhovateľka a jej sestra C. boli na čas po rozvode zverené do starostlivosti matky a

otec bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 3.200,-Sk mesačne a na
výživu maloletej C. výživným vo výške 2.500,-Sk mesačne. Odporca bol v tom čase zamestnaný a
jeho čistý mesačný príjem predstavoval 20.731,-Sk. Navrhovateľka mala 13 rokov. V súčasnosti je
navrhovateľka študentkou vysokej školy Univerzity Komenského v Bratislave, Jesseniovej lekárskej
fakulty v C.. V akademickom roku 2012/2013 bola riadnym študentom 4. ročníka dennou formou so
štandardnou dĺžkou štúdia 6 rokov. Je preto nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o
výživnom došlo k zmene pomerov na jej strane, zvýšili sa výdavky v súvislosti s návštevou vysokej

školy, taktiež vzhľadom na vek sa zvýšili výdavky so stravou a ošatením. Výdavky súvisiace so štúdiom
predstavujú platby za internát 56,-Eur mesačne, cestovné do školy - jedna cesta 1,64 Eur vlakom + 50
centov MHD, strava počas týždňa kedy je v škole, zakupuje si vitamíny v hodnote 33,-Eur, keďže má
alergiu. Zakupuje si učebnice, školské pomôcky ročne okolo 150,-Eur. Býva v spoločnej domácnosti smatkou, ktorej príjem je okolo 900,-Eur mesačne a spoločne so sestrou C., ktorá je tiež dcérou odporcu.
Odporca je zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 1.213,-Eur. V roku 2010
sa oženil a jeho manželka má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorého si osvojila, je zamestnaná

a jej príjem je okolo 500,-Eur mesačne. Na nákladoch v domácnosti sa podieľajú spoločne. Podľa
tvrdenia odporcu za bývanie platia 110,-Eur. Svojej matke prispieva na elektrinu 50,-Eur, hoci poberá
starobný dôchodok. V roku 2012 zobrali s manželkou úver vo výške 30.000,-Eur, ktorý bol použitý na
rekonštrukciu bytu vo vlastníctve manželky a kúpu vozidla, pričom mesačná splátka predstavuje 240,-
Eur. Auto kúpili za sumu 6.500,-Eur. V súčasnosti spláca stavebný úver 60,-Eur mesačne, ktorý bol

braný v roku 2007 a použitý na úpravu rodičovského domu, ktorého je spoluvlastníkom spoločne so
sestrou a matkou navrhovateľky. V roku 2010 bral spotrebný úver, pričom sa jedná o debetnú kartu, z
ktorej môže čerpať a dlh na karte činí 1.800,-Eur, ktorý mesačne spláca po 60,-Eur. Platí si úrazové
poistenie 26,-Eur, poistenie všetkých troch členov rodiny je 37,-Eur mesačne. Počas celého štúdia
navrhovateľke platil internát vo výške 56,-Eur, obidvom dcéram platil paušály na mobilné telefóny vo
výške 30,-Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/398/2012-78 zo dňa 10.05.2013

súd zvýšil výživné odporcu na jeho druhú dcéru C. na sumu 200,-Eur mesačne. Preto svojou úvahou
zvýšil výživné na sumu 200,-Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, nakoľko takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom k možnostiam a schopnostiam
odporcu s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky a skutočnosť, že má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k dcére C.. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť,pretonemoholprihliadaťnadlhyotca.Matkanavrhovateľkysisvojuvyživovaciupovinnosťplní
aj formou uspokojovania bytových potrieb navrhovateľky. Návrh navrhovateľky v časti, v ktorom žiadala
určiť výživné mesačne 350,-Eur zamietol.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na ustanovenie § 75
ods. 1 Zákona o rodine a nato, že nebol preukázaný čistý príjem matky navrhovateľky. Namietal, že súd
nevyhodnotil, že na jednej strane rodina navrhovateľky (traja ľudia) bude mať príjem navrhovateľkinej
matky a výživné spolu vo výške cca 1.700,-Eur a na druhej strane rodina odporcu (traja ľudia) bude
mať príjem 500,-Eur, aj to nie istý, keďže zamestnávateľ manželky odporcu nevypláca mzdu. Pôžičky a

úvery, ktoré má vznikli v dobe pred pojednávaním v tejto veci, keď bola manželka nezamestnaná a bolo
potrebnénejakopreklenúťkrízovéobdobie.Požiadalozníženiesplátokapredĺženiedobysplatnosti,aby
vyhovel rozhodnutiu súdu o zvýšení výživného na sestru navrhovateľky, ale ďalšie zvýšenie výživného
je za hranicou jeho možnosti. Jeho mesačný príjem predstavuje 1.150,- Eur a výdavky spolu 1.150,-Eur,
keď výživné je 350,-Eur, úvery a pôžičky 420,-Eur, nájomné a energie 160,-Eur, domácnosť a strava

100,-Eur, náklady na dopravu 70,-Eur, poistenie 50,-Eur. Okrem toho platí aj úrazové poistenie členov
rodiny štvrťročne 34,-Eur a ročné zákonné postenie vozidla 117,-Eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súduvrozsahuvyplývajúcomzust.§212ods.1O.s.p.,ktorývnapadnutejčastipodľa§219ods.1O.s.p.
ako správny potvrdil a v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľky zamietnutý zostal rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo
vzťahu k podmienkam uvedeným v § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že od posledného rozhodovania súdu o

výživnom na navrhovateľku došlo k takej podstatnej zmene pomerov, na základe ktorého bolo dôvodné
zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 106,22 Eur (3.200,-Sk) na sumu 200,-Eur mesačne s
účinnosťou od 14.09.2012. Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu, na
ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolanie odporcu proti rozsudku
okresného súdu krajský súd nepovažuje za dôvodné.

Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva, že okresný súd dôvodne pri
vyhodnotenískutkovéhostavuvychádzalztoho,žeovýživnombolonaposledyrozhodovanérozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/162/2004-51 zo dňa 25.10.2004, kedy navrhovateľka navštevovalazákladnú školu a v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku navštevovala 4. ročník vysokej školy dennou
formou. Vzhľadom už len na uvedené je zrejmé, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktoré sú odlišné od stavu, ktoré boli rozhodujúce pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.

V čase pôvodného rozhodovania o výživnom súd vychádzal z príjmu odporcu 688,-Eur mesačne a z
príjmu matky 467,-Eur mesačne. V súčasnej dobe odporca dosahuje čistý zárobok priemerne mesačne
1.213,-Eur a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči sestre navrhovateľky, a to sumou 200,-Eur
mesačne. Pokiaľ poukazoval na výdavky, okresný súd správne konštatoval, že výdavky na spoločnú
domácnosť je povinný znášať spoločne so svojou manželkou a tiež nemohol prihliadať na skutočnosť,

že prispieva svojej matke na elektrinu 50,-Eur mesačne. Rovnako bolo správne okresným súdom
konštatované, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť,
a preto nemohol prihliadať na dlhy odporcu, keďže tento nepreukázal, že sa jednalo o dlhy, ktoré by
boli nevyhnutné pre jeho živobytie. Odvolacia námietka odporcu, že nebol zistený čistý príjem matky
navrhovateľky neobstojí. Okresný súd túto skutočnosť mal preukázanú oboznámením sa pripojeného
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37 P/398/2012-78 zo dňa 10.05.2013, v ktorom odôvodnení sa

konštatuje, že matka bola dlhodobo PN, pričom od augusta 2012 poberala nemocenské dávky vo výške
578,-Eur, následne bola nezamestnaná a boli jej vyplácané dávky v nezamestnanosti od septembra
2012 v priemere 750,-Eur mesačne. Od marca 2013 je v pracovnom pomere vo firme Provident financial
s.r.o., kde má základný plat 900,-Eur.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného a povinného, alebo na oboch stranách.
Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd vyhodnotil, že k zmene pomerov došlo tak u
navrhovateľky, a to podstatnej predovšetkým v súvislosti s návštevou vysokej školy. Taktiež došlo k
zmene pomerov u povinného odporcu, keď jeho príjem pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom činil 688,-
Eur a v súčasnej dobe jeho priemerný mesačný príjem činí 1.213,-Eur.

Vychádzajúc z uvedeného, keďže okresný súd riadne posúdil zákonné podmienky pre zvýšenie
vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku, krajský súd rozsudok okresného súdu v časti o
zvýšení výživného odporcu na navrhovateľku, o nedoplatku na výživnom a vo výroku o trovách konania
potvrdil ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak si neuplatnila trovy
odvolacieho konania, súd jej náhradu týchto nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.