Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011589
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD. MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113011589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Petra

Troščáka a Róberta Čížika, na hlavnom pojednávaní dňa 13. mája 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. P., nar. XX.XX.XXXX v V. O., F., trvale bytom O., G. č. XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Prešov

j e v i n n ý, ž e

približne od roku 2004 do roku 2013 vo svojom rodinnom dome a pozemku tohto rodinného domu, v O.
- A., na ulici G. č. XX, ale aj inde, pod vplyvom alkoholu bezdôvodne vulgárne nadával svojej manželke
O. P., nazýval ju tučnou a mentálne postihnutou, a to aj v prítomnosti ich detí M. P., nar. XX.XX.XXXX
a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju udieral do hlavy, približne v roku

2004, keď kojila svojho syna M. jej dal facku, približne v roku 2009 ju udrel po tvári, až si hlavu udrela
o garážovú bránu, približne v roku 2012 ju kopol do hlavy, keď čupela pri synovi v kuchyni, približne
vo februári 2013 ju dusil uterákom v kúpeľni uvedeného domu, obmedzoval jej styk s kamarátkami a
príbuznými, telefonicky ju sledoval a kontroloval, prečo ešte nie je doma z práce, zakazoval jej chodiť k
sestre P. C., žiadal od nej peniaze na alkohol, lebo bol nezamestnaný a v prípade, ak mu ich odmietla
dať, jej ich bral, opakovane ju aj s deťmi vyhodil z domu von na dvor, aby on mohol v dome v tichu
opitý spať, vyhrážal sa jej, že vystrieľa celú jej rodinu a zabije aj ju a vulgárne slovne útočil na mal. syna
M., nar. XX.XX.XXXX, trpiaceho syndrómom ADHD a keď sa dňa 15.03.2013 odsťahovala s deťmi z

rodinného domu pre jeho neveru, vyvolával jej, aby sa vrátila domov, lebo pozabíja celú jej rodinu, čím
takto spôsoboval jej aj deťom fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

- týral blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, 38 ods. 2, 3, 8

Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.12.2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu
na obvineného M. P., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že od roku 2004 do 13.09.2013 v O. - A., na ulici G. č. XX, vo svojom

rodinnom dome a na pozemku tohto rodinného domu, pod vplyvom alkoholu bezdôvodne vulgárne
nadával svojej manželke O. P. do tučných a mentálne postihnutých, a to aj v prítomnosti jej detí M. P., nar.
XX.XX.XXXX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, veľakrát ju fyzicky napádal tak, že ju udrel do hlavy, niekedy v
roku 2004, keď kojila svojho syna M., niekedy v roku 2009 ju udrel po tvári, až si hlavu udrela o garážovú
bránu, asi v roku 2012 ju kopol do hlavy, keď čupela pri synovi v kuchyni, v polovici februára 2013 ju dusil

uterákom v kúpeľni uvedeného domu, obmedzoval jej styk s kamarátkami a príbuznými, telefonicky ju
sledovalakontroloval,prečoešteniejedomazpráce,zakazovaljejchodiťksestreP.C.,braljejpeniaze,
lebo bol nezamestnaný, veľakrát ju aj s deťmi vyhodil vonku z domu, aby on mohol v dome v tichu opitý
zaspať, vyhrážal sa jej, že vystrieľa celú jej rodinu a zabije aj ju, vulgárne a slovne útočil na mal. syna
M., nar. XX.XX.XXXX, trpiaceho syndrómom ADHD a keď sa dňa 15.03.2013 odsťahovala s deťmi z

rodinného domu pre jeho neveru, vyvolával jej, aby sa vrátila domov, lebo pozabíja celú jej rodinu, čím
takto spôsoboval jej aj deťom fyzické a psychické utrpenie, avšak na lekárske ošetrenie nikdy nebola.

Okresný súd Prešov na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. P.,
výsluchom poškodených O. P. a M.. B. O., svedkov C. P., T. P., B. C., P. C., C. C. a B. Y., čítaním

výpovedí svedkov P. M., O. M. a M. P., výsluchom znalcov PhDr. Kataríny Petrovej a MUDr. Ivice
Mitrikovej Kmečovej, čítaním listinných dôkazov a to listu vlastníctva, darovacej zmluvy, rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/86/2013 zo dňa 9.7.2013, záznamov zo služieb OO PZ Prešov -
Juh, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, fotokópie priestupkového spisu DU746/13, správ
a charakteristík, odpisu RT, a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých

dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený
vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný M. P..

Obžalovaný M. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, spáchanie skutku poprel s
odôvodnením, že exmanželka si to na neho vymyslela. S poškodenou sa vzali niekedy v roku 2002,

pričom poznali sa asi tri roky predtým. Žili v dome, ktorý mu podaroval brat v čase, keď ešte neboli
manželia. Neskôr, keď nastali problémy, dom podaroval naspäť bratovi. Počas manželstva pracoval
ako stavebný robotník v Írsku, Maďarsku, Belgicku, pričom robil na dohodu aj na Slovensku, navyše
robil aj fušky. Pracoval na úkolovú mzdu a to tak, že doma bol mesiac, v zahraničí tri, niekedy bol
doma dva týždne, prípadne keď robil v Maďarsku, tak tam robil tri týždne a týždeň bol doma. Peniaze

posielal manželke, týchto bolo dosť, nakoľko dobre zarobil, aj keď manželka dosť veľa míňala. Manželka
bola na materskej približne do roku 2008 a odvtedy pracuje a to vo firme Predops, ktorá sa zaoberá
výrobou plošných spojov. Keď stratil prácu, vždy robil na dohodu alebo mal nejaké fušky a ak nie, tak
pomáhal rodine poškodenej, ako aj opravoval svoj dom, robil strechu, stierky, podlahy, vždy si však
prácu hľadal. Nepracoval približne 2 až 3 roky dozadu, pričom stále to bolo k jeseni. S manželkou mali

dobrý vzťah, pokiaľ sa doňho nezačala montovať jej sestra P., kvôli ktorej sa hádali, ako aj jej synovi V.,ktorý rozkazoval jeho synovi, pričom k zhoršeniu vzťahov došlo asi tri roky dozadu. Predtým sa občas
pohádali,alepotomtoprešloakovbežnejrodine.Srodinoumanželkynemalkonflikt,anisjejmamou,ani
s jej otcom, a to ani teraz, ich vzťahy boli dobré. Obžalovaný uviedol, že môže byť pravdou, že manželke

nadával, pričom jej mohol povedať, že je hlúpa, prípadne piča. V súčasnosti nevie, či manželke nadával
v prítomností detí. Nie je pravdou, aby ju udrel do hlavy, keď kojila svojho syna M., ani ju neudrel po tvári,
aby buchla hlavou o garážovú bránu, ani ju nekopol do hlavy, ani s uterákom ju nedusil. Nie je pravdou,
aby jej obmedzoval styk s kamarátkami a telefonicky ju sledoval a kontroloval, taktiež ju nevyhadzoval z
domu, možno jej povedal, aby išla do druhej izby. Rovnako sa jej nevyhrážal, že jej vystrieľa celú rodinu.

Za celé manželstvo mohol manželku päťkrát udrieť, aj za ten nôž dostala, ak ju udrel, tak len jej dal
facku. Čo sa týka maloletého syna, tak na toho kričal iba v prípade, ak bol neposlušný, možno dostal po
zadku a možno raz aj po pysku, čo však považoval za bežné výchovné opatrenie. Syn trpí syndrómom
ADHD od narodenia, pričom sa to prejavuje tak, že sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť dlhodobo,
neobsedí. Aj v súčasnosti by zobral syna k sebe, nakoľko syn má rád zvieratká, zohnal mu mačiatka,
aby sa s nimi hral, ale syn má radšej jeho brata. Je pravdou, že mohol synovi ukázať hmaty a chvaty z

džuda, nakoľko V. s ním vždy vystrájal, aby sa syn vedel brániť. Nie je pravdou, aby deťom zakazoval
behať po dome, možno im povedal, aby išli do inej izby. Poškodenú po rozvode nekontaktoval, chcel sa
porozprávať len s deťmi, rovnako sa jej nevyhrážal, aby sa vrátila domov, len jej volal, či sa nevráti. Po
rozvode jej vravel, aby sa k nemu nasťahovala a pripravil jej aj izbu, ale poškodená sa bojí, čo povie
jej mama a naviac sa do toho montuje jej sestra P.. Alkohol požíval niekedy viac, niekedy menej. Do

krčmy išiel asi dva až trikrát do týždňa, pričom vypil dve pivá a cca tri - štyri poldeci. Keď chcel vypiť
viac poldeci, nepil pivo, aby na druhý deň nenafúkal. V čase keď bol zamestnaný, tak nepil. Obžalovaný
nesúhlasil s tým, čo uviedol znalec, že pije 15 rokov v kuse a z toho 5 rokov sa opíja na mol. Počas
manželstva mal jednu intímnu známosť, pričom vtedy, keď ho žena prichytila, podala žiadosť o rozvod.
Známosť mal preto, nakoľko s manželkou nemal sex asi 3 až 4 mesiace, avšak ani s tou ženou sex

nemal. S manželkou mali pohlavný styk po podaní návrhu na rozvod, ako aj po rozvode a to cca päť
až šesťkrát, čo sa týka toho, že manželka má byť týraná osoba, tak ona to iba hraje a čo sa týka syna,
tak ten má byť týraný preto, lebo na neho kričí manželka, jej mama, ako možno aj P.. Obžalovaný ďalej
uviedol, že manželka tak vystrája kvôli tomu, že chcela, aby predal dom.

Svedkyňa poškodená O. P., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že po
dvoch rokoch spoločného chodenia si začali spolu zháňať bývanie. Potom prišiel bývalý manžel s tým, že
je už kúpený dom, ktorý je potrebné rekonštruovať a na to ona otehotnela. Následne začala financovať
spoločné bývanie, kúpila zariadenie do domácnosti, spravili sa okná, oporný múr, čiže došlo k čiastočnej
rekonštrukcii domu. Z toho, čo mala našporené cca 260.000,- Sk rekonštruovali dom a žili po dobu,

pokiaľ manžel nepracoval, ona bola na materskej, v deň svadby dostala od rodičov 150.000,- Sk, za
ktoré nakúpili zariadenie do domu. Je pravdou, že bývalý manžel na jej knižku previedol 100.000,- Sk.
Následne sa narodili dve deti, najprv M., ktorý má syndróm ADHD /porucha správania a pozornosti/ a
potom dcéra Q.. Svedkyňa poškodená uviedla, že obžalovanému dôverovala, že ten dom je ich, preto
doňho investovala. Až po čase zistila, že je to švagrov dom, preto ho začala odmietať financovať, čo

bolo približne v roku 2004. Následne manžel prišiel o prácu a začali hádky, nakoľko niekedy nedoniesol
domov financie, že ho nevyplatili a keď pýtala pracovnú zmluvu, povedal jej, že aj tak tomu nerozumie,
že je hlúpa. Niekedy v roku 2004 - 2005 vyhodili manžela z firmy Klampstav. Do toho prišiel aj alkohol.
Keď bol manžel triezvy, tak sa s ním dalo, keď mal vypité, tak na ňu útočil a to keď mu nechcela dať
peniaze s tým, že potrebuje niečo povybavovať a následne odišiel do krčmy a vrátil sa okolo jednej

hodiny v noci v podnapitom stave, pričom peniaze mu dávala ona. Keď mal menej vypité, bolo to do
nálady a aj posrandoval, keď si vypil viac, bol agresívny, nadával, urážal, pričom vynadal aj susedovi a
keď si vypil veľa, tak sa stalo, že ostal aj na chodníku pred domom, len susedia jej povedali, že tam je.
Niekedy to bolo aj tri mesiace v kuse, keď chodil opitý každý deň, inokedy dva - trikrát do týždňa, niekedy
nepil aj celý mesiac, najhoršie to bolo od roku 2010. Peniaze na alkohol si buď od nej vypýtal, alebo jej

ich zobral, alebo si ich niekde privyrobil. Keď mal vypité, tak ich vyháňal z domu, že on sa chce vyspať,
oni potom sedeli väčšinou na dvore, dialo sa to cez deň, v noci sa to nestalo. Keď prišiel opitý poobede a
zaspal, tak deti zobudil večer o siedmej, lebo si myslel, že je ráno a kázal sa im prezliecť, aby sa chystali
do škôlky, keď pozeral televízor, zakazoval ho deťom prepnúť. Prvú facku od obžalovaného dostala v
marci 2004, keď kojila malého M.. V máji 2004, keď robila guľáš, poprosila obžalovaného, aby zohrial

malému mlieko, na čo jej dal facku, že mu nemá čo rozkazovať. Je pravdou, že potom prišla jeho mama,
že prečo útočí na manžela nožom, čo nebola pravda s tým, že ona všetko videla a pritom stála na dvore.
Obžalovaný jej za prítomnosti susedov dal facku, keď mu kázala ísť si ľahnúť. Za syna sa hanbil a keď
sa ho ona zastávala, vulgárne jej nadával do maďarských kuriev, že je piča, kurva, retardovaná, staráa zhrbená atď. Vravel, že vie udrieť tak, aby nemala modriny a keď mu povedala, že sa chce rozviesť,
povedal jej, že sa rána nedožije, že vyvraždí celú jej rodinu a keď to urobí, tak zavolá na F. a objedná jej
vraždu a keď pôjde po ulici nebude vedieť z ktorej strany dostane guľku. Od dcéry vie, že obžalovaný

mal nútiť M. čítať latinské názvy, a keď neprečítal odsek za dve minúty, bil ho rukou po hlave, ako aj to,
že ich vodil do lesíka pri A. k bezdomovcom. Keď mu nechala peniaze, aby išiel so synom k lekárovi
a vybral lieky, tak zistila, že tieto nevybral, lebo nemal peniaze a keď bola vyzdvihnúť lieky ona, volala
domov, pričom syn dvihol telefón a povedal, že dcére je zle a otec odišiel z domu hneď po nej. Na syna
kričal, že takého debila doma nepotrebuje a pôjde na internát do C.. Posledné tri roky boli najhoršie

a to cca od roku 2010. V tom období sa obžalovaný nezaujímal odkiaľ bude mať financie na deti, na
domácnosť, v kuse bol naliaty, pričom poškodenej začala pomáhať jej mama. Väčšou sumou, ktorou
prispel za posledné dva roky bola suma 200,- eur. Pri upratovaní našla skryté peniaze pod kobercom
a keď sa obžalovaného na to pýtala, tak jej vulgárne povedal, že ju je chu... po tom. V marci roku 2013,
keď prišla domov, okolo 17.00 hod., aj s deťmi a deti vošli dovnútra, pričom ona fajčila vonku, tak deti
vybehli s tým, že s ockom je cudzia teta v posteli, na čo vošla dovnútra a keď sa uvedenej ženy pýtala,

že kto je, tak jej povedala, že manželka obžalovaného a keď sa pred ňou spýtala obžalovaného, že kto
je ona, čie sú tie deti, tak jej povedal, že keď sa jej nepáči, tak môže vypadnúť, na čo volala hliadku
PZ, ktorá prišla a povedala, že keďže si manžel nepraje, aby tam ostala, tak musí opustiť domácnosť,
preto sa zbalila a odišla. Počas manželstva sa manžel voči nej dopúšťal aj fyzického násilia, a to keď
bránila syna, ak mu nešlo učenie, pričom aj ona sama mala s tým starosti, obžalovaný keď mal vypité,

tak ju udrel väčšinou do hlavy a to rukou, ale či päsťou alebo fackou, to uviesť nevedela, ako mu prišlo,
či spredu, alebo zozadu a to aj opakovane. Celkovo za trvania manželstva ju takto udrel asi pätnásťkrát,
pričom to bolo väčšinou z dôvodu, že mu nechcela dať peniaze. Za lekárom s tým nešla, nakoľko nemala
modriny a obžalovaný vravel, že kto jej bude veriť. Políciu nevolala, pretože sa bála manžela, že bude
ešte horšie. Okrem toho niekedy v januári alebo februári 2013 prišiel manžel opitý a pýtal peniaze,

pričom mala len dve eurá, preto mu povedala, že mu peniaze nedá, na čo začal nadávať na syna. Išla
do kúpeľne, kde obžalovaný prišiel za ňou, ona sa umývala, nakoľko plakala a následne sa utierala do
osušky, ktorú jej obžalovaný pritlačil na tvár a ťahal ju dozadu. Ona sa vyšmykla a utekala na chodbu,
kde kričali deti, kde ju obžalovaný udrel do hlavy, preto mu následne tie dve eurá dala, na čo on odišiel
asi do krčmy a ona sa učila s deťmi s tým, že nevie kedy prišiel obžalovaný v ten večer domov. Iné

škrtenie, ani dusenie si nepamätá, avšak jedenkrát, keď čupela pri M., kopol ju obžalovaný nohou do
hlavy, pričom bol bosý. Bolo to z dôvodu, že mal vypité a kvôli niečomu sa pohádali, pričom nevedela
už kvôli čomu. Obžalovaný jej zo začiatku peniaze posielal, ale potom prišiel domov bez peňazí, že
ho nevyplatili. Peniaze jej občas dal a to keď išiel na fušku, ale následne raz toľko pýtal. Obžalovaný
raz pracoval, potom nepracoval, raz ho vyplatili, raz nie, nikdy jej neukázal koľko zarobil, pričom ona

nevie, či vôbec od roku 2010 mal nejaké zamestnanie. Do zahraničia chodil obžalovaný najdlhšie na 6
mesiacov, potom na 3 mesiace, pričom počas toho prišiel asi jedenkrát domov, peniaze poslal na jej účet
len jedenkrát a to keď robil v Írsku. K tomuto účtu mala prístup len ona. Čo sa týka fušiek, tak švagrovi
robil strechu, ten ho vyplatil a peniaze poslal na tento účet. Obžalovaný jej nezakazoval pracovať, len
vravel, že to čo zarobí, že je to nič. Čo sa týka detí, tak k dcére sa správal dobre, bol na ňu pyšný, že

má nadpriemerné IQ a tvrdil, že po ňom. Keď syn niečo robil, tak na neho pokričala aj ona s tým, že
obžalovaný nechcel ísť ani k psychologičke. Za syna sa hanbil a hanbil sa aj za ňu. Syn od neho dostal
asi po zadku, a to väčšinou keď bola v práci a od dcéry sa dozvedela, že ho zbil. Keď bol triezvy, tak sa
s ním aj pohral, keď bol opitý tak nie, alebo keď bol opitý, tak v noci budil deti, lebo ich celý deň nevidel.
Keď chcela požiadať o rozvod, tak obžalovaný to nechcel dopustiť. V poslednom čase nechodili ani k jej

rodičom, ani k sestre, nakoľko sa mu nepáčilo ako sa deti hrali. Obžalovaný ju kontaktoval telefonicky
kedy príde domov z práce, keď meškala, tak sa pýtal, kde a s kým bola. Ponižoval ju tým, že jej vravel,
že je stará hrbatá baba a keď chcela schudnúť, vravel, že aj tak ostane tučná. Poškodená uviedla, že
ona nevysedávala v krčmách, starala sa o deti, aj o domácnosť, pričom on sedel do noci v krčme,
aj keď mali výročie a aj keď mal syn M. meniny, pričom ho dieťa doma čakalo. Od odsťahovania zo

spoločnej domácnosti s obžalovaným boli v kontakte do septembra 2013 a stretli sa asi osemkrát aj s
deťmi, pričom s obžalovaným mali intímny styk a to asi dvakrát. K tomu styku došlo z dôvodu, že mal
vypité a radšej sa podvolila ako by ju mal znásilniť. Za obžalovaným išla kvôli tomu, že chceli ísť deti,
lebo tam majú hračky, ako aj zvieratká, s ktorými sa chceli pohrať. Z dcérinho telefónu mu volala preto,
že prvýkrát išla k obžalovanému deťom po učebnice a druhýkrát vtedy, keď boli odhlasovať plyn, ako

aj trvalý pobyt. Potom čo odišli z domu, tak jej obžalovaný volal a vravel, že ak nepríde domov, že ich
všetkých vyzabíja a podobné vulgarizmy. O sestrinom manželovi O. povedal, že sa oňho postará cez
iného človeka a bude na vozíku ako opica. Je pravdou, že za prítomnosti švagra T. ju mal obžalovaný
sotiť do pliec. V posledných dvoch rokoch nemal obžalovaný o ňu v triezvom stave záujem. Keď mujedenkrát po ich odchode z domu odmietla dať deti, tak vyhodil dvere zo závesov. Rodičia ju presviedčali,
že s manželom má vydržať kým deti nevyrastú. Sestra P. sa do ich manželstva nestarala. Návštevy jej
rodiny prebiehali normálne až do Silvestra 2012/2013. Jej sestra proti obžalovanému nič nemala, len jej

pred uzavretím manželstva povedala, že s ich manželstvom nesúhlasí a do ich manželstva sa nestarala,
nevyjadrovala sa k manželovi ani k deťom.

Svedkyňa poškodená M.. B. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnaná na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prešove, na sociálnoprávnej ochrane a do kontaktu s rodinou prišla v súvislosti

s podaním návrhu na predbežné opatrenie na zákaz styku otca s maloletými deťmi v apríli 2013, pričom
predtým v kontakte neboli. Následne vykonali pohovor s otcom, aj s matkou a odporučili súdu vyhovenie
návrhu na predbežné opatrenie, nakoľko zákaz styku považovali za vhodný na základe toho, že matka
uviedla, že otec sa neprimerane agresívne správa k deťom, najmä k maloletému M., ako aj že deti ho
videli doma s inou ženou, pričom na tieto skutočnosti sa pýtali aj obžalovaného, ktorý potvrdil, že je to
pravda. Čo sa týka agresivity, tak k tomu obžalovaný uviedol, že keď sa so synom učí a tento nechápe,

tak zvýši na neho hlas. Súd styk iba obmedzil na prvú sobotu v mesiaci, od 16.00 do 18.00 hod. za
prítomnostimatky.Srodinousaopätovnestretlivmáji2013vsúvislostisnávrhomnarozvodmanželstva,
ktoré súd rozviedol, deti zveril do výchovy matky a otcovi bolo uložené prispievať na ich výživu. Potom sa
už s rodinou nekontaktovali, pričom matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s deťmi k svojim
rodičom. Matka ako dôvod odsťahovania uviedla agresívne správanie obžalovaného k nej a synovi M.,

ktorý mal poruchu ADHD a vravela, že pristihla obžalovaného s inou ženou, o ktorej tvrdil, že je jeho
manželka a poškodenú vyhnal z domu. Poškodená O. P. jej vravela, že keď deti uvideli otca s inou ženou,
tak to malo na nich zlý vplyv, začali mať psychické a somatické problémy, dcéra odmietala stravu a syn
sa pomočoval, preto museli vyhľadať psychológa. Rodine odporúčali aj psychologické poradenstvo, ale
nechceli sa ho zúčastniť.

Svedkyňa C. P., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom, že sa syn rozviedol
sa dozvedela až vtedy, keď už boli rozvedení, nakoľko prišla k ním na návštevu a zistila, že doma nič
nie je, nevesta všetko pobrala. Na syna prepísala dom, pričom nevesta za to neplatila nič a keď sa
syn rozviedol zistil, že nebol zaplatený plyn ani daň za rok 2012. Nevie o tom, aby nevesta dala nejaké

peniaze, syn však mal na účte 125.000,- Sk keď od nich odišiel a taktiež mu dali hrnce, obliečky, paplóny.
Dom zrekonštruoval jej syn, pričom oni nakúpili dosky. K ich finančnej situácii uviedla, že syn zarábal
dobre, nevesta 6 rokov nerobila, bola na materskej. Nevesta od nich pýtala peniaze, že majú málo, a
to 50,- eur s tým, že jej mama dala peniaze, aby aj ona dala. K skutku sa nevedela vyjadriť, pretože
s nimi nežila, nevedela však o tom, aby jej syn mal nevestu biť, nakoľko bitku nevidela, ani nik iný jej

to nehovoril. Vie o tom, že sa hádali a syn kričal, ale kričala aj nevesta, a to na syna, aj na deti. Nevie
ani o tom, či si syn s nevestou nadávali, keďže pred ňou sa správali pekne. Syn chodil do práce do
zahraničia, taktiež ich videla po rozvode ísť podpazuchu, keď išli spoločne na vodárne a syn jej vravel, že
žijú spolu aj po rozvode, aj nevesta jej vravela, že k nemu chodí spať. Bola svedkom len jednej udalosti,
keď nevesta rezala mäso a ona bola s vnukom M. vonku, vtedy začula krik zvnútra, preto sa išla pozrieť

čo sa deje a videla nôž zapichnutý do zeme neďaleko syna M., ale nevidela čo sa dialo, lebo pri nich
nebola. Taktiež nevedela o tom, aby mal jej syn pomer s inou ženou počas manželstva. O tom, že jej
syn požíval alkoholické nápoje vedela, ale taktiež aj nevesta, ktorá aj fajčila, avšak nevedela sa vyjadriť
kto koľko požíval, nakoľko pri nich pri tom nebola. Navštevovala ich málo, skôr oni prišli aj s deťmi k nim
domov. K deťom sa syn pri nich správal slušne a kým bola u nich, nič si nevšimla.

Svedok T. P., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že brat s poškodenou sa mali radi,
keď k nim chodil na návštevy, nevidel, aby brat poškodenú bil, ale počul ako na seba kričali a počul
poškodenú kričať na deti. Na návštevy chodil často, lebo im podaroval dom, pričom on býval u mamy.
Vedel o tom, že brat pil, ale nevedel koľko, pretože on s ním do krčmy nechodil, opitého ho videl cca raz

týždenne, určite nepil každý deň. Keď bol opitý, správal sa normálne, nevidel ho vystrájať pod vplyvom
alkoholu, ale nevie čo robili keď odišiel. Je však pravdou, že M. v poslednej dobe pije veľmi veľa, pričom
nevedel odkiaľ mal peniaze na alkohol. Taktiež nevidel, aby brat poškodenú bil alebo škrtil. O tom, že sa
hádali vedel, bolo to kvôli peniazom. Brat s poškodenou žili z toho, čo brat zarobil v zahraničí, poškodená
6 rokov nepracovala, brala materskú. Brat nemohol vybrať peniaze z účtu, lebo boli na účte poškodenej

a on nemal právo výberu, brat mal na účte cca 120.000,- Sk, ktoré prepísal na poškodenú a teraz nemá
nič. Je pravdou, že mu poškodená povedala, že bola zbitá, avšak to odôvodnila tým, že u Maďariek je to
tak. K napadnutiu poškodenej na grilovačke sa nevedel vyjadriť, nakoľko vtedy taktiež pil a na uvedené si
nepamätá. Čo sa týka noža, bol v tom čase na chodbe, pričom mu k nohám spadol kuchynský nôž, ktorýon dvihol. Kto hodil nôž nevidel, ale otec mu povedal, že ho hodila poškodená, ale nevedel kam ten nôž
chcela hodiť ani prečo. K rodine svojej manželky mal brat dobrý vzťah, chodil im pomáhať. Nevidel brata,
aby deti bil, je však pravdou, že on mal k M. lepší vzťah ako otec, nakoľko bol jeho krstným otcom a bol

s ním často, pričom obžalovaný chodil pracovať do zahraničia. Taktiež vie o tom, že M. bol jedenkrát
otrávený, keď mu poškodená dala zjesť jogurt. Poškodená, resp. brat mu vraveli, že mal doma inú ženu,
ale nič bližšie k tomu uviesť nevedel.

Svedok B. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli bezprostrednými susedmi približne od roku 2003.

Tie prvé roky boli bez problémov, aj susedské vzťahy boli v poriadku. Čo sa týka vzťahu obžalovaného
s poškodenou, prvých 5 - 6 rokov ich manželstva bolo v poriadku, aj sa pochytili, ale manželstvo riadne
fungovalo, obaja boli zamestnaní, investovali do domu, spolu s nimi grilovali, navzájom sa navštevovali,
pomáhali si, bolo to v poriadku. Obžalovaný pracoval v zahraničí, napr. v Maďarsku, určitý čas asi mesiac
pracoval v zahraničí a asi týždeň bol doma. Rodičia obžalovaného ich navštevovali málo, najmä zo
začiatku manželstva, videl tam aj jeho brata, najčastejšie však chodili rodičia poškodenej. Po piatich

rokoch nastala zmena vtedy, keď do ich života zasiahol alkohol, keď obžalovaný začal piť. V posledných
rokoch bolo alkoholu až veľmi veľa, takmer na dennom poriadku. Kým bol obžalovaný triezvy, bol v
poriadku, ale keď si vypil nadmieru, začínal byť agresívny. Pamätá si na jednu situáciu, keď bol u nich
doma, manželka obžalovaného mu naznačila, aby išiel domov, pričom on jej nerozumel. Až následne mu
došlo,žeobžalovaný,keďvypijenadurčitúhranicu,takjezle.Následnehozačalobžalovanývyhadzovať

z domu. Obžalovaného videl podguráženého viackrát, spolu s jeho manželkou ho počuli kričať, pokiaľ
bol opitý, tak boli aj nadávky a viackrát videli pani P. odchádzať z domu aj s deťmi, ale nesledovali
ich, ani sa nezaujímali kam idú. Poškodenú videl sedieť vonku aj s deťmi, alebo sa s nimi prechádzať,
pokiaľ obžalovaný doma opitý nezaspí. Nešlo vždy iba o denné hodiny, minimálne jedenkrát to bolo
aj v noci, ale nevedel presne uviesť čas. Vždy keď bolo alkoholu veľa, tak bolo počuť hádky medzi

obžalovaným a poškodenou, nebyť alkoholu, nedošlo by k hádkam, nakoľko tieto sa týkali prevažne
alkoholu, alebo peňazí. K ich finančnej situácii sa však nevedel vyjadriť. Aj ostatní vedeli, že keď pán P.
prišiel do určitej fázy, tak bol viac agresívny. Stávalo sa, že obžalovaný bol za mesiac aj päť - šesťkrát
opitý, keď sa vrátil zo zamestnania. Viackrát videl obžalovaného ako ho doviezli z práce domov a on od
bráničky išiel do krčmy. Pamätá si na jeden incident, keď boli u nich grilovať a obžalovaný pod vplyvom

alkoholu udrel manželku pomerne silno, len to tak pľaslo a tá spadla na zem, vtedy celá rodina odišli
a odvtedy sa navzájom nenavštevovali. K uvedenému incidentu došlo niekedy v roku 2005 až 2006,
nevedel čo bolo jeho spúšťačom, o tomto sa rozprávali aj s jeho manželkou. Poškodená sa sťažovala
jeho manželke, že ju mal obžalovaný opakovane napadnúť a že si vynucoval sex a podobne. V lete bolo
na poškodenej vidno modriny na rukách a to v časti nad lakťami, ale nevie čo bolo ich dôvodom, nakoľko

iné napadnutie nevidel a jemu osobne sa poškodená nesťažovala. Osobne počul obžalovaného hovoriť,
že vie zbiť tak, aby nezostali žiadne zranenia. S poškodenou si zdravili, ale keď bola s obžalovaným, tak
neodzdravila. Vzťah obžalovaného k deťom, kým bol triezvy, bol v poriadku, mali basketbalový kôš, hrali
spolu futbal. Syn bol však živší, obžalovaný na neho častejšie zvýšil hlas, či boli aj vulgarizmy, na toto si
už nespomína. Keď sa odsťahovala poškodená, za obžalovaným takmer denne chodili Rómovia k nemu

piť. Z počutia sa dozvedel, že obžalovaný mal byť doma prichytený s nejakou inou dámou, osobne však
nič nevidel. Po odchode poškodenej z domu, videl na ich dvore cudziu ženu - blondínu.

Svedkyňa P. C., sestra poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená s obžalovaným sa
vzali,keďbolav6.mesiacitehotenstva,pričomtrimesiacebývaliujejrodičovapotomsapresťahovalido

domu, čo bolo asi v roku 2003-2004. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale keď sa narodil syn M., vtedy
obžalovaný poškodenú prvýkrát udrel. Ona sa poškodenej pýtala, či sa nechce rozviesť, ale poškodená
s tým nesúhlasila. Obžalovaný nie je zlý chlap, len je to agresívny typ. Na prácu je obžalovaný šikovný,
je zdravý, silný a chodil k nim pomáhať, ako aj jej manžel chodil pomáhať im. Obžalovaný ju nikdy nemal
veľmi v láske, ale iba raz jej vulgárne nadával, na čo však bola zvyknutá, že sa tak vyjadruje. Od začiatku

sa jej nepáčilo, keď si bral jej sestru, lebo už vtedy pil. Obžalovaný pil čoraz častejšie, zhoršovalo sa
to, nevie odkiaľ bral peniaze na alkohol, keď už nepracoval, lebo jej mama im dávala peniaze len na
domácnosť. Keď začal piť, tak pil veľa. Niekedy nepil tri týždne a bolo dobre, potom pil zase v kuse.
Nenavštevovali sa často, aj keď sestra je krstná jej detí, ale vždy sa u nej zastavila, keď išla s deťmi
k lekárovi. Keď išli oni k nim, obžalovaný bol k nim slušný, nikdy poškodenú pred nimi neudrel, občas

nadával vulgárne, a to väčšinou sestre, ako aj synovi, dcére nie. Bola svedkom, keď obžalovaný pred
nimi poškodenej vulgárne nadával, ale vždy to bolo len keď bol opitý. Na návštevy k nim chodila len keď
bol obžalovaný triezvy, pričom predtým volala sestre v akom je stave. Deti jej však vraveli, že obžalovaný
bil poškodenú. Keď mala poškodená modriny na rukách, vravela, že jej praskajú cievky, keď na nohách,že pracuje so strojmi, čo bola pravda. Jej rodičia boli svedkom toho ako obžalovaný napadol sestru keď
kojila. Taktiež jej deti povedali, že otec dusil mamu s uterákom, ako aj rôzne napadnutia mamy zo strany
otca. Keď sa pýtala sestry, či ju obžalovaný bije, odpovedala jej: „no a nie“ a potom pri nej plakala. Keď

jej vravela, aby išla na ošetrenie, tak povedala, či vie, čo by robil M., keby sa o tom dozvedel, ako aj
to, že obžalovaný ovláda hmaty a údery po ktorých neostanú stopy, s ktorými by išla na ošetrenie. Od
susedov sa dozvedela, že obžalovaný mal udrieť sestru po tvári a ona sa udrela hlavou o garážové
dvere. Jedenkrát bola svedkom ako obžalovaný vyhadzoval sestru z domu, aj s deťmi, kým sa nevyspí.
Bolo poobede, deti mali otvorenú garáž, aby mali tieň, nakoľko vonku bolo slnko. Deti jej vraveli, že keď

ich otec vyhodí, bývajú v garáži. Obžalovaný si mal jedenkrát ľahnúť pred dvere a tam spať, aby sa
nedostala poškodená s deťmi domov, ale keďže spal tvrdo, tak ho prekročili. Keď prišiel opitý domov,
chcel budiť deti a hrať sa s nimi, preto sestra musela byť s ním hore kým nezaspí, aby nezobudil deti. Vie,
že sestre sa vyhrážal, že zabije ju, aj celú jej rodinu, čo vravel osobne, ako aj telefonicky. Čo sa týka ich
finančnej situácie, kým obžalovaný zarábal bolo všetko v poriadku, dával peniaze, pričom on pracoval
aj vonku, ale posledné tri roky boli strašné, pričom nešlo tak ani o peniaze, lebo jej mama im peniaze

dávala, ale skôr o alkohol, keď obžalovaný pil denno-denne. Obžalovaný sa snažil nájsť si prácu, chodil
po úradoch, kontaktoval firmy, ale nemal šťastie, asi dvakrát mu nezaplatili. Deti obžalovaného mali radi,
až kým neboli svedkami toho, keď ho našli ležať s tou pani. K Q. M. nebol zlý. M. jej vravel, že otec
E. nebije, ale jeho stále. Taktiež jej Q. povedala, že ich otec aj s jej bratom brával do krčmy, čo vadilo
hlavne bratovi, ktorý to horšie znášal. Raz sa stalo, že obžalovaný prišiel v zime s deťmi k nim, deti boli

oblečené len v tričkách, teplákoch a mali plátenné papučky. Od doby, kedy ho deti našli s inou ženou,
tak sa ho báli, Q. sa z toho pomočovala. Obžalovaný sa vyjadril, že musí platiť cestovný lístok vo výške
20,- eur na M., lebo on je „dilino“. Obžalovaný neskôr zakázal poškodenej chodiť k nim a k ich rodičom
na návštevy, pričom mohla ísť len keď jej to dovolil. Sestra jej vravela, že keď povedala obžalovanému,
že už sa po svojom odsťahovaní nevráti späť, tak už len počula vyhrážky, že ich pozabíja atď.

Svedkyňa C. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že susedmi sú od roku 2003, zo začiatku bolo
manželstvo obžalovaného s poškodenou harmonické, neskôr dochádzalo ku konfliktom, boli tam hádky.
Pri hádkach kričali obaja, pričom viac kričal obžalovaný, obžalovaný aj nadával, ale poškodenú nadávať
nepočula. Obžalovaný pil. Keď prišiel opitý, tak mu všetko vadilo, a to aj presolená, aj nedovarená

polievka, pre čo boli u nich zvady, ako aj lietali tam vulgarizmy. Manžel jej vravel, že raz keď pili s
obžalovaným a vypili dosť a chceli dopiť fľašu, tak mu poškodená naznačovala, aby už nepili, čomu
neprikladal vážnosť a keď vypili po dvoch pohárikoch, tak obžalovanému preplo a začal manželovi
vulgárne nadávať a vyhadzovať ho z domu. Keď obžalovaný prišiel opitý domov a išiel sa vyspať, tak
poškodená bola s deťmi na dvore a to až do 20,00 - 21,00 hod. až pokiaľ nezaspávali. Jedenkrát

bola svedkom toho ako obžalovaný poškodenú fyzicky napadol a to tak, že keď u nich opekali a niečo
sa vypilo, začala sa medzi obžalovaným a poškodenou vulgárna hádka a následne obžalovaný dal
poškodenej facku a ona spadla na zem, vtedy sa otočili a išli domov, čo bolo dôvodom hádky nevedela.
Od poškodenej vedela, že obžalovaný ju mal biť, ona videla na rukách a nohách poškodenej modriny,
ale od čoho boli, nevie, po facke videla modrinu na líci poškodenej. Obe deti veľakrát povedali jej dcére,

že ocko mamku znova zbil, pričom dcéra jej to povedala. Poškodená jej vravela, že sa jej obžalovaný
vyhrážal, že keď od neho odíde, zabije ju aj deti. Taktiež jej poškodená viackrát vravela, že keď prišiel
obžalovaný domov opitý a zmyslel si sex, tak mu musela dať, či chcela, alebo nie. Obžalovaný pokiaľ
nepil, jeho správanie k deťom bolo v poriadku, aj sa s nimi pohral. Pokiaľ však bol opitý, kričal na nich,
vulgárne im nadával a to väčšinou M. a to do glupych, dementných, debilov a podobne. Nevie o tom,

aby ich napadol fyzicky. Taktiež jej poškodená vravela, že raz prišiel obžalovaný okolo jednej do škôlky a
pobudilostatnédeti,pretomuučiteľkydetinechcelidaťazavolalipoškodenú,ktorámuselaísťzprácedo
škôlky. Poškodená sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v marci 2013 z dôvodu, že 15.3.2013 našla
spolu s deťmi spať manžela na gauči s inou ženou a neskôr u nich videla aj jednu pani. Po odsťahovaní
zo spoločnej domácnosti videla poškodenú aj s deťmi párkrát, asi päťkrát, prísť k obžalovanému, samu

ju prísť nevidela, od detí vie, že obžalovaný s poškodenou boli spolu s deťmi opekať.

Svedok B. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s rodinou P. sa pozná asi 10 rokov, býva tretí dom od
nich. Chodieval im pomôcť, alebo len zahrať karty, o nijakých problémoch v ich manželstve nevie. Nebol
svedkom žiadnych konfliktov medzi nimi. S obžalovaným navštevovali pohostinstvá pomaly každý deň

a to približne posledné tri roky, vypili cca po 6 poldeci, ale nie každý deň, potom ho odprevadil k bránke
a išiel domov. Keď obžalovaný požil alkoholické nápoje, v jeho prítomnosti sa správal dobre a to bez
ohľadu na to koľko vypil, ale ako sa správal doma, to nevie. U nich bol asi päť - šesťkrát, čo bolo približne
rok dozadu a vtedy hrali šípky a všetko bolo v poriadku. Za tých päť - šesťkrát, čo bol u nich, obžalovanýnemal požité alkoholické nápoje. Vzťah obžalovaného k deťom bol dobrý, hrali karty, brával ich do lesa.
Vzťah k manželke, pokiaľ bol u nich, bol normálny. Obžalovaný bol s deťmi v lesíku pri A., je tam potôčik,
deti tam chytali ryby a oni tiež, keď mali peniaze, kúpil sa aj alkohol. Sem tam zobral obžalovaný do

pohostinstva so sebou aj deti. Dôvod prečo sa poškodená odsťahovala zo spoločnej domácnosti a prečo
sa rozviedli, nevie. Po odsťahovaní poškodenej, videl ju u obžalovaného aj s deťmi dva až trikrát, či bola
u neho sama a za akým účelom, nevie.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne P. M. z prípravného konania vyplýva, že je matkou poškodenej.

Spoločne s manželom dávali peniaze na opravy domu, podlahy a zariadenie, spolu asi 250.000,- Sk.
Keď mal M. asi dva mesiace, tak bola s manželom u nich doma na návšteve. Poškodená kojila M.,
spoločne sa rozprávali, keď sa obžalovaný postavil a tresol O. jednu facku po tvári, až ju to sotilo do
kresla, pričom si už presne nespomína prečo ju napadol. Následne ona s manželom a O. odišli do
spálne, kde plakali a dcéra dokojila M.. K dcére domov nechodila často, dcéra O. aj s deťmi k nim chodila
pomerne často, preto si všimla, že dcéra je nesvoja, pozerá sa na jedno miesto dlhý čas a mlčí. Keď

sa jej pýtala čo sa stalo, neodpovedala jej. Veľa krát sa stalo, že obžalovaný dlho pil a doma nebol
niekedy aj niekoľko dní. Ak sa opil, tak kričal po poškodenej, kde sú peniaze, ktoré zarobil, načo mu
ona odpovedala, že už posledných päť rokov nikde nepracoval. Dcéra si od nej požičiavala peniaze
a taktiež im prispievala na deti po 20,- eur. Postupne sa dozvedela, že peniaze, ktoré dávala dcére
do rúk, obžalovaný prepil, keďže nepracoval, ale alkohol užíval. Obžalovaný jej viackrát povedal, že ak

bude vynášať z ich domu ako oni dvaja žijú, tak viac k nim nemôže chodiť. Neskôr sa dozvedela, že o
tom zakázal hovoriť aj poškodenej. Deti jej hovorili, že otec bije mamu, pritom na ňu kričal a vulgárne
jej nadával. Bola svedkom ako obžalovaný kričal na syna M., že je kokot, O. je kokotka a pod. Aj deti
na seba vulgárne hovorili. Počas Silvestra 2012 prišli na návštevu k druhej dcére, kde mali oslavovať.
Počas večera sa deti pohádali na počítači a vtedy opitý obžalovaný kričal na deti. Keď mu druhý zať O.

C. povedal, aby na deti v jeho byte nekričal, obžalovaný vstal a povedal, že on môže jebať takú rodinu
a odišiel z ich bytu preč. Zároveň sa pýtal poškodenej kde dala 50,- eur. Neskôr sa dozvedela, že keď
prišiel domov asi o piatej ráno opitý, budil ich s tým, že idú oslavovať Silvestra a Nový rok. Keď sa pýtala
dcéry, či spolu žijú po sexuálnej stránke, táto jej povedala, že nie. Dňa 15.3.2013 k nej domov prišla
dcéra aj s deťmi. Keď sa jej pýtala čo sa stalo, povedala jej, že po príchode domov našla obžalovaného

spať v posteli s nejakou ženou, ktorá sa predstavila ako manželka obžalovaného. Odkedy býva dcéra u
nich, obžalovaný bol pri ich vchode a pýtal od poškodenej peniaze, mobil, ktorý jej zohnal, aby ho založil
a mal na pijatiku. Deti jej taktiež hovorili, že obžalovaný bol s nimi viackrát pri bezdomovcoch.

Zo zápisnice o výsluchu svedka O. M. z prípravného konania vyplýva, že je otcom poškodenej, ktorá

sa za obžalovaného vydala v roku 2002. Po výdaji v prvých rokoch manželstva vychádzali spolu dobre,
ale neskôr sa ich vzťahy zhoršovali. Obžalovaný začal piť alkohol a opitý nadával a vulgárne kričal na
manželku, ako aj na deti. Dcéra a deti mu hovorili, že ich bije. Videl ako obžalovaný viackrát udrel syna
M. po hlave, proste kde ho zasiahol, pretože sa mu nepáčilo, že M. sa nevedel učiť alebo sa učil pomaly.
Chodil k nim často, lebo dcéra chodila do práce a musel sa postarať o deti. Obžalovaný taktiež chodil

spočiatku do práce, ale neskôr, asi v posledných piatich rokoch už len pil. Peniaze na alkohol pýtal od
poškodenej a keď mu ich nechcela dať, tak na ňu kričal a aj ju bil. Na dcére si však zranenia, ktoré by jej
spôsobilaináosobanevšimolaanidcéramuničneukázala.Dávaliimpeniazenadeti,spočiatkupo500,-
Sk, resp. po 20,- eur, neskôr po 50,- eur na dieťa. Dcéra keď nemala peniaze, tak buď zavolala alebo
si prišla požičať. V poslednej dobe, najmä v čase sviatkov im dávali aj po 200,- eur. Asi v marci 2013

prišla dcéra domov aj s deťmi a našla na posteli manžela opitého s cudzou ženou, ktorá jej povedala,
že je manželka obžalovaného. Obžalovaný ju po rozhovore vyhodil aj s deťmi z domu, odvtedy býva s
deťmi u nich. Obžalovaný bol potom viackrát u nich, ale opitý. Deti sa však za ním pýtajú a tak keď je
triezvy, dcéra sa s ním kvôli deťom stretne.

ZozápisniceovýsluchusvedkaM.P.,otcaobžalovaného,zprípravnéhokonaniavyplýva,žeobžalovaný
pije asi pätnásť rokov, posledných päť rokov pije každý deň tak, že ani nevie o sebe. Obžalovaný pil
dlhé roky, ale aj chodil do práce. Teraz už len pije. Keď bol v zahraničí, zarábal pomerne dobre. Syn
s manželkou bývali v rodinnom dome, ktorý kúpili pre syna T.. Naposledy bol u nich doma asi pred
deviatimi rokmi, kedy ho poškodená vyhnala a od vtedy u nich v dome nebol. Vie, o tom, že obžalovaný

pije doposiaľ, ale nemá žiadne vedomosti z ich spoločného života. Nechodil k nim a oni nechodili k nim
domov. Bol svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou, ale nevie o tom, že by ju bil. Pri oprave
strechy bol u nich na brigáde, ale nevidel, aby obžalovaný napadol poškodenú. Taktiež nemá vedomosť
o tom, aby obžalovaný počas trvania manželstva žil vo svojom dome s cudzou ženou.PhDr. Katarína Petrová, znalkyňa z odboru psychológia, ktorá vypracovala znalecké posudky na
obžalovaného a na poškodených, ohľadne obžalovaného M. P. na hlavnom pojednávaní uviedla,

že v čase vyšetrenia sa menovaný v rámci prezentácie v testových metodikách, aj v rozhovore,
preukazoval ako osobnosť ľahko duševne zaostalá, so znakmi pomerne masívneho úbytku kognitívnych
funkcii, t.j. úrovne myslenia pamäte, pozornosti a celkovo to nekorešpondovalo s jeho pôvodným
vzdelaním a celkovým životným uplatnením, čo nasvedčuje pre nejaké nepriaznivé zmeny centrálneho
nervového systému, vychádzajúc z anamnézy, pravdepodobne alkoholického pôvodu. Je to badateľné

v celej osobnosti menovaného, ktorá je psychicky aj emočne sploštená, obhrublá, povrchná, akoby
citovo prázdna a zároveň s veľmi nízkou sebareguláciou, s ľahkou vznietlivosťou, impulzivitou,
podráždenosťou, čo je celkovo obraz tzv. alkoholickej charakteropatie. Menovaný nie je vierohodný,
nebol schopný ani v najmenšej miere sebakritického posúdenia, nahliadnutia aspoň na nejaké svoje
slabosti, alebo prehrešky v rámci domáceho spolužitia. Vzťah k manželke je otvorene nepriateľský,
s takým agresívnym podtónom, vzťah k deťom síce verbalizovaný ako pozitívny, ale je veľmi otázne

skutočné vnútorné emočné viazanie sa voči deťom na zrelej rodičovskej úrovni. Obžalovaný potom
čo bol vo väzbe, kde mu hovorila o stave deti, tak bol k tomu ľahostajný, bolo mu jedno v akom sú
stave, bagatelizoval celé vyšetrenie, ako aj výpovede jednotlivých svedkov, i svoje správanie, pričom
bol triezvy, možno to už dnes berie inak, ale vtedy preukazoval ľahostajnosť voči osudu poškodených.
Vzťah k alkoholu menovaný bagatelizuje, ako aj bagatelizuje množstvo a periodicitu. Z psychologického

hľadiska nejde u menovaného o tyranskú osobnosť v pravom slova zmysle, ktorá sa vyznačuje určitými
špecifickými charakteristikami, proste ide s veľkou pravdepodobnosťou o jednoduchého mentálne
slabšie vybaveného, prepitého, zdegradovaného chlapa. Z veľkej časti pravdepodobne stupňovanie
toho násilného konania je z psychologického hľadiska v priamej súvislosti s alkoholickou depriváciou.

Poškodená O. P. vo svetle testových výsledkov a rozhovoru vykazuje známky takej normoštruktúrovanej
osobnosti s takou priemernou bežnou sociálnou a emočnou zrelosťou, málo pozitívnym vlastným
sebaobrazom, s tendenciou skôr byť blízky vzťahom k rodinným príslušníkom, skôr sa izolovať od
vonkajšieho sveta, emocionalita sa ukazuje ako labilnejšia, je ale ťažko usúdiť, či je to v rámci jej povahy,
alebo je to situačne, pretože zároveň boli prítomné známky vysokého stresu, akoby s takým vnútorným

vyčerpaním, takých kapacít na zvládanie životných ťažkostí. Vierohodnosť by nemala byť významnejšie
znížená, ale špecifická vierohodnosť je mierne oslabená cez aktuálne veľmi negatívny postoj k
manželovi až vlastne na úrovni neskrývanej nenávisti, čo môže interpretáciu prežitých skutočnosti do
istej miery skresľovať (veľké vidím ešte väčšie) mierne zveličovať, dramatizovať. Sú prítomné niektoré
znaky spadajúce pod obraz posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré bližšie popísala, ktoré sa zároveň

zatrieďujú ako jeden z možných sprievodných prejavov syndrómu týranej osoby. Poškodená nebola v
dobrom psychickom stave počas vyšetrenia, boli tam viaceré znaky posttraumatickej stresovej poruchy,
emocionálneho rozbitia, pričom toto malo súvis s konaním jej exmanžela. Ide o tendenciu izolovať sa,
nedôverovať, pri oslabenej sebadôvere.

Poškodený maloletý M. P. je dieťaťom, na ktorého atmosféra v rodine a konanie otca malo obzvlášť
nepriaznivý dopad a to jednak z toho dôvodu, že maloletý má celkovo veľmi krehkú vnútornú stabilitu
s takým oslabeným vývojom centrálneho nervového systému (ADHD), čím sa jednak stával častejšou
obeťou otcovho nevhodného násilného konania a jednak samozrejme naňho to malo zásadnejší dopad.
Maloletý má ambivalentný vzťah k otcovi, čo znamená, že na jednej strane otca odmieta, vyjadruje obavy

a strach, na druhej strane je tam detská túžba po funkčnom otcovi a otcovej láske, čo je typické pre
chlapca tohto veku, napriek negatívnym zážitkom, nevie sa na tej emočnej úrovni otca úplne vzdať.
Vierohodnosť je čiastočne oslabená, jednak preto, že pozornosť je oslabená, jednak preto, že v tomto
veku sa to uňho prejavilo, podlieha sugescii a niekedy sa premiešava v tých intepretáciach to čo zažil,
to čo počul a to čo sa naozaj stalo. To je striedanie fantazijných a reálnych predstáv. Stav maloletého

nebol dobrý v čase vyšetrenia, boli tam zvýšené depresívne tendencie a úzkosť, dokonca tak intenzívne,
že znalkyňa doporučovala psychiatrickú pomoc, čo malo súvis s tým čo sa v rodine dialo a teda s
konaním otca. Syndróm týranej osoby nie je merná jednotka, ale vykazoval znaky týranej osoby, ktoré
sa prejavovali ako úzkosť, strach, depresie. U poškodeného prevažuje, že má mamu rád a aj ona jeho,
ale z jej strany cíti aj hnev, a na dieťati sa prejaví aj emočný stav matky, ide však o dieťa, ktoré vyžaduje

špecifický prístup.

Poškodená maloletá Q. P. je nadpriemerne intelektovo vybavené dievčatko, tiež vlastne také sociálne
úzkostnejšie, s narušenou dôverou voči ľudom, zvýšenou úzkosťou, neprimeranou utrápenosťou nadaný vek, až s takými samovražednými úvahami, tam je tá traumatizácia prevažne sekundárna, to
znamená maloletá žila v strachu o mamu, čo je častokrát pre deti stresujúcejšie ako strach o samu
seba, matka je postavou bezpečia a prežitia. Vierohodnosť vychádzajúc z veku je primeraná, môže

samozrejme byť intepretácia tých prežitých udalostí mierne skresľovaná v zmysle nadsadenia cez
strach. Nejaká tendencia fantazírovať, konfabulovať, vymýšľať nebola zaznamenaná. Čo sa týka
syndrómu týranej osoby, tak psychický stav maloletej, s prejavmi úzkosti, depresie, ustarostenosti,
takého uzatvárania sa, nedôvery voči tomu vonkajšiemu svetu, toto môžeme zhrnúť pod príznaky týranej
osoby, v jej prípade pravdepodobne sekundárnej, vzťah k otcovi je jednoznačne negatívny, odmietavý,

agresívny, agresívne odmietavý.

MUDr. Ivica Mitriková Kmečová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá
vypracovala znalecké posudky na obžalovaného a na poškodených, ohľadne obžalovaného M. P. na
hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase spáchania trestného činu, ani v čase znaleckého vyšetrenia
obžalovaný netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu. Počas znaleckého dokazovania konaného

na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove známky užitia alkoholu u obžalovaného neboli jednoznačne
pozorované. V zmysle psychózy u obžalovaného bola zistená emočne nestabilná impulzívna porucha
osobnosti, tretie štádium chronického alkoholizmu, teda plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu.
Vzhľadom na to je možné konštatovať, že obžalovaný v čase páchania trestného činu, ak bol
pod vplyvom alkoholu, tak jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť konania bola

nepodstatne zmenšená pod vplyvom alkoholu, tak isto aj jeho schopnosť ovládacia bola v tom prípade
zmenšená, ale nie podstatne pod vplyvom požitého alkoholu. Podstatné zmenšenie, či vymiznutie týchto
schopností u obžalovaného nezistili. V prípade, ak by obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu, jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti by boli plne zachované. Tieto diagnostické závery, ktoré boli
stanovené u obžalovaného, sú nezávislé od toho, či v čase vyšetrenia bol alebo nebol obžalovaný

v stave opitosti. Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu, znalkyňa doporučila uložiť ochrannú
protialkoholickú liečbu ústavnou formou, s ktorou obžalovaný súhlasil. Ochranné psychiatrické liečenie
potrebné nie je.

Poškodená O. P., pred inkriminovanou dobou páchania trestného činu netrpela na žiadnu duševnú

poruchu ani chorobu. V čase páchania trestného činu sa u menovanej rozvinuli prejavy adaptačnej
poruchy,ktoréspontánneustúpilipoúpraverodinnéhoprostredia.Včaseznaleckéhovyšetrenianetrpela
na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ktorá by bola prechodného alebo trvalého charakteru. Možno
teda konštatovať, že z hľadiska psychického sa u poškodenej v súvislosti s konaním, ktorého mala
byť obeťou, rozvinul úzkostne neurotický stresom podmienený syndróm, ide teda o adaptačné poruchy,

ktorých symptomatika u menovanej, po úprave vonkajšieho prostredia spontánne odoznela, teda u
poškodenej následkom konania obžalovaného sa nevyvinula žiadna trvalá ujma na zdraví. Bola u nej
zistená istá miera neurotických príznakov, resp. adaptačných porúch, ktoré akoby vytvárali komplex
syndrómu týranej osoby. Jej terajší psychický stav bol kompenzovaný, nevyžadujúci práceneschopnosť.

Poškodená maloletá Q. P., pred inkriminovanou dobou, v čase páchania trestného činu, ani v čase
znaleckého vyšetrenia netrpela na žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by bola trvalého
charakteru. U menovanej nebol zistený prechodný neurotický reaktívny stav. Menovaná teda neutrpela
po stránke psychickej trvalú ujmu na zdraví, jej psychický stav nevyžaduje práceneschopnosť.

Poškodený maloletý M. P. pred inkriminovanou dobu, v čase páchania trestného činu, ako aj v čase
znaleckého vyšetrenia trpel na hyperkinetickú poruchu správania, zároveň u maloletého M. P. bol zistený
neurotický vývin s chronickou motorickou tikovou poruchou, kde tento neurotický vývin priamo súvisí s
konfliktovým matrimoniom - rodinným prostredím, v ktorom maloletý žil a vyrastal. Možno konštatovať,
že tento neurotický vývin s pridruženou tikovou poruchou vznikol, alebo sa vyvíjal s výrazným podielom

stresu, ktorý bol spôsobený otcovým agresívnym správaním, nakoľko ak by menovaný vyrastal v
harmonickom rodinnom prostredí bez stresujúcich faktorov, k neurotickému vývinu a vzniku tikovej
poruchy by u poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. Dôkazom toho, že tiková porucha
je následkom vonkajších stresujúcich faktorom je aj to, že počas znaleckého vyšetrenia maloletý pri
popisovaní otcovho správania sa sám začal zmenene správať, odrazu bol psychomotorický, nekľudný,

zvýraznili sa u neho pohyby celého tela, objavili sa kývavé pohyby hlavou, vykopávanie nohami.
Hyperkinetická porucha správania u maloletého M. bola diagnostikovaná už pred inkriminovanou
dobou, teda kedy mal byť páchaný trestný čin, vznikla nezávisle od rodinného prostredia s najväčšou
pravdepodobnosťou na báze organického poškodenia mozgu. Rozhodujúcim etiologickým činiteľom prevznik neurotických porúch je vonkajší stresový faktor, kde intenzita vzniknutých príznakov môže byť
výraznejšia, pokiaľ porucha vzniká ako u maloletého M., v teréne hyperkinetickej poruchy správania. U
menovaného po psychickej stránke došlo k nadväznosti na toto stresujúce prostredie, ku ktorému bol

dlhodobo vystavovaný, k chronifikácii tikovej poruchy, ktorú je možné považovať z tohto hľadiska za ujmu
na zdraví. U maloletého M. bola zistená istá miera neurotických príznakov, resp. adaptačných porúch,
ktoré akoby vytvárali komplex syndrómu týranej osoby. Intenzita nie je takej hĺbky, aby vyžadovala
práceneschopnosť.

Z listu vlastníctva č. 18 vyhotoveného dňa 29.9.2006 vyplýva, že vlastníkom rodinného domu na parcele
číslo XXXX, súpisné číslo XXXX v katastrálnom území A. je M. P., nar. XX.XX.XXXX.

Z darovacej zmluvy zo dňa 7.9.2006 uzatvorenej medzi darujúcim T. P., nar. XX.X.XXXX a obdarovaným
M. P., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že darujúci daroval obdarovanému rodinný dom v katastrálnom území
A., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele KN XXXX, a to s príslušenstvom.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/86/2013 zo dňa 9.7.2013 vyplýva, že súd rozviedol
manželstvo O. P. a M. P. uzavreté dňa 12.7.2003, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
mesta Prešov, zväzok XX, ročník 2003, strana XXX, pod por. číslom XXX a na čas po rozvode schválil
rodičovskú dohodu, kde deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu na každé dieťa po 100,- €

mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zo záznamov zo služieb Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh vyplýva, že v dňoch 5.4.2013 a 3.8.2013
nahlásila poškodená nezhody s obžalovaným, že sa dobíja do bytu. Po príchode hliadky sa obžalovaný
nachádzal pred vchodom obytného domu, kde sedel na lavičke a nadával na svoju manželku, že mu

neotvára a neumožnila mu styk s maloletými deťmi z dôvodu, že bol silno pod vplyvom alkoholu.

Z fotokópie priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh, č. ORP-P-DÚ-746/13/JU-
PO-2013-P vyplýva, že dňa 11.5.2013 bolo hliadkou OO PZ Prešov - Juh zistené spáchanie priestupku
proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého je podozrivý

obžalovaný M. P. tým, že nerešpektoval výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho oprávnení, keď bola
osoba niekoľkokrát vyzvaná, aby predložila doklad totožnosti, pričom osoba bola zjavne pod vplyvom
alkoholu, voči hliadke sa správala agresívne. M. P. k uvedenému uviedol, že si uvedomuje, že hliadke
vynadal, za čo môže alkohol. Zároveň uviedol, že už to nikdy nezopakuje. Vec bola následne podľa
§ 60 ods. 3 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. predložená Obvodnému úradu Prešov, odbor všeobecnej a

vnútornej správy, oddelenie priestupkov ako podnet na začatie konania o priestupkoch.

K osobe obžalovaného M. P. súd zistil, že obžalovaný býva v meste O., je nezamestnaný, od 1.4.2012
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 2.9.2013 do 13.9.2013 bol hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení FNsP Prešov pre poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu. Zo

správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2013 vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2004 zamestnaný v
spoločnostiach: DOLBERG s.r.o. Prešov, ONDAVA, s.r.o. Dubová, UNISTAV, s.r.o. Prešov, Jozef Bončík
DAK profi Humenné, A-AMB s.r.o. Námestovo a PK+, s.r.o. Hrabkov. Na základe dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru pracoval pre spoločnosti Kvetoslav Hudák - KLAMP-STAV
Prešov a Jozef Šebej Prešov. Z pracovných posudkov firmy KLAMP-STAV, A-AMB s.r.o., DOMPLUS

s.r.o. a PK+, s.r.o. vyplýva, že obžalovaný bol v týchto spoločnostiach zamestnaný ako robotník na
stavbe, vzťahy na pracovisku boli bežného charakteru, počas pracovného pomeru nemal obžalovaný
problémy s dochádzkou, resp. pracovnou disciplínou. Po požití alkoholu mimo pracovného času rád
vyhľadával konflikty na ubytovni. Pri meškajúcej výplate za jeden mesiac prišiel pod vplyvom alkoholu za
asistentkou firmy DOMPLUS s.r.o., kde kričal, bol nástojčivý, používal nadávky a vyhrážky s tým, že vie

kde bývajú konatelia a on si od nich peniaze dostane, pričom v ten istý deň bol pýtať výplatu u konateľa
priamo doma. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od roku
2010 má obžalovaný evidovaných 7 priestupkov, a to proti verejnému poriadku, majetku, občianskemu
spolunažívaniuaprotivšeobecnémuzáväznémunariadeniu,pričomväčšinuznichspáchalpodvplyvom
alkoholu.

Z odpisu z RT súd zistil, že obžalovaný M. P. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/62/2000 zo dňa 1.6.2000, pre trestný čin podľa § 257 ods. 1
Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný peňažný trest 7.000,- Sk, náhradný trest odňatiaslobody v trvaní 40 dní, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 3T/133/1998. Uvedený trest bol obžalovanému odpustený amnestiou, pričom sa
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností za preukázané,
že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný
M. P..

Obžalovaný M. P. je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne poškodenej O.

P., ktorá podrobne popísala ich vzájomné spolužitie od uzatvorenia manželstva, pričom uviedla, ako
obžalovaný postupne požíval alkoholické nápoje v čoraz väčšej miere, pod ktorých vplyvom bol
agresívny, vulgárne jej nadával, urážal ju, fyzicky ju napádal tak, že ju väčšinou udrel rukou do hlavy,
za trvania ich manželstva celkovo asi pätnásťkrát, kopol ju do hlavy, dusil ju uterákom, pýtal od nej
peniaze, ktoré keď mu odmietla dať, tak jej ich vzal, kontroloval ju telefonicky, vyháňal ju aj s deťmi z
domu na dvor, keď sa chcel opitý vyspať, vulgárne nadával aj ich synovi M., pričom sa jej vyhrážal, že ak

sa bude chcieť rozviesť, tak vyvraždí jej rodinu a keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, tak jej
volal a vravel je, že pokiaľ nepríde domov, tak ich všetkých vyzabíja. Uvedená výpoveď je podporovaná
výpoveďou svedka B. C., ktorý uviedol, že približne po piatich rokoch ich manželstva obžalovaný začal
piť, pričom v posledných rokoch bolo u neho alkoholu veľmi veľa, na dennom poriadku, obžalovaného
počuli s manželkou kričať a hádať sa s poškodenou a pokiaľ bol opitý boli tam aj nadávky, poškodenú

videli viackrát odchádzať z domu aj s deťmi, príp. ju videli sedieť s deťmi vonku, alebo sa prechádzať,
kým obžalovaný doma opitý nezaspí, pričom jedenkrát, keď boli u nich grilovať, obžalovaný pod vplyvom
alkoholu udrel manželku pomerne silno a tá spadla na zem a poškodená sa sťažovala jeho manželke, že
ju mal obžalovaný napadnúť, že si vynucoval sex a pod., s tým, že na poškodenej bolo vidno modriny na
rukách, ale jemu sa poškodená nesťažovala. Uvedené skutočnosti sú v zhode s výpoveďou svedkyne C.

C., ktorá uviedla, že pri hádkach medzi obžalovaným a poškodenou kričali obaja, obžalovaný aj nadával.
Keď obžalovaný prišiel opitý domov, tak mu všetko vadilo, boli u nich zvady a lietali tam vulgarizmy,
poškodená bola s deťmi na dvore až do 20.00 - 21.00 hod., pokiaľ nezaspávali, pričom jedenkrát bola
aj svedkom toho, ako obžalovaný poškodenú fyzicky napadol tak, že jej dal facku a ona spadla na zem,
ako aj od poškodenej vedela, že obžalovaný ju mal biť, s tým, že ona videla na rukách poškodenej

modriny a obe deti obžalovaného a poškodenej povedali jej deťom, že ocko mamku znova zbil, čo
dcéra povedala následne jej, od poškodenej vedela, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že keď od neho
odíde, zabije ju aj deti. Rovnako vedela, že pokiaľ bol obžalovaný opitý, kričal na deti, vulgárne im
nadával, najmä M. a to do glupych, dementných, debilov a pod. Uvedené výpovede sú v zhode aj s
výpoveďou svedkyne P. C., ktorá uviedla, že keď sa obžalovanému a poškodenej narodil syn M., vtedy

obžalovaný poškodenú prvýkrát udrel, pričom obžalovaný postupom času pil čoraz častejšie, pred ňou
poškodenú neudrel, ale občas nadával vulgárne jej, aj ich synovi, avšak deti jej vraveli, že obžalovaný
bil poškodenú, ako aj, že ju dusil uterákom, ale keď mala poškodená modriny, vravela, že jej praskajú
cievky, resp. že pracuje so strojmi, pričom jej rodičia boli svedkami, ako obžalovaný napadol poškodenú,
keď kojila. Keď sa pýtala poškodenej, či ju obžalovaný bije, táto jej povedala: „No a nie?“ a potom

plakala. Od susedov sa dozvedela, že obžalovaný mal udrieť poškodenú po tvári a poškodená udrela
hlavou o garážovú dvere a ona bola svedkom, ako obžalovaný vyhadzoval poškodenú aj s deťmi z
domu, kým sa nevyspí, pričom deti jej vraveli, že keď ich otec vyhodí, bývajú v garáži, ako aj vie, že
keď obžalovaný prišiel opitý domov, chcel budiť deti a hrať sa s nimi, aj že sa vyhrážal poškodenej,
že zabije ju aj celú jej rodinu. Uvedené výpovede sú čiastočne podporované aj výpoveďami svedkov

P. M., O. M. a B. Y., pričom svedkyňa P. M. uviedla, že keď mal M. asi dva mesiace, počas návštevy
poškodenej u nich doma, na ktorej bola aj s manželom, keď poškodená kojila syna M., obžalovaný
sa postavil a tresol poškodenej facku po tvári až ju sotilo do kresla, ako aj deti jej hovorili, že otec
bije mamu a pritom na ňu kričal a vulgárne jej nadával a bola svedkom toho ako obžalovaný kričal
na syna M., že je kokot, O. je kokotka a pod., svedok O. M. uviedol, že postupom času obžalovaný

začal piť a opitý vulgárne nadával na poškodenú, ako aj na deti a dcéra a deti mu hovorili, že ich bije,
pričom on videl ako obžalovaný viackrát udrel syna M. po hlave, ako aj vedel, že obžalovaný pýtal
peniaze na alkohol od poškodenej a keď mu ich nechcela dať, tak na ňu kričal, aj ju bil a svedok
B. Y. uviedol, že s obžalovaným navštevovali pohostinstvá pomaly každý deň a to približne posledné
tri roky, pričom obžalovaný občas zobral do pohostinstva aj deti, ako aj chodil s deťmi do lesíka pri

A., kde s deťmi chytali ryby a keď mali peniaze, kúpil sa aj alkohol. Uvedené svedecké výpovede
sú plne podporované výpoveďou znalkyne PhDr. Kataríny O. a ňou podanými znaleckými posudkami,
ktorá u obžalovaného konštatovala, že ide o osobu psychicky i emočne sploštenú, obhrúblu, povrchnú,
citovo prázdnu, s veľmi nízkou sebareguláciou, s ľahkou vznietlivosťou, impulzivitou, podráždenosťou,pričom obžalovaný nie je vierohodný, nebol schopný sebakritickejšieho posúdenia, u poškodenej O.
P., poškodeného mal. M. P. i u poškodenej mal. Q. P. konštatovala príznaky syndrómu týranej osoby,
ktoré mali súvis s konaním obžalovaného. Uvedené dôkazy sú v plnej zhode aj s výpoveďou znalkyne

MUDr. Ivice Mitrikovej Kmečovej a znaleckými posudkami, ktoré podala spolu s MUDr. Kornéliou
Fabišikovou, ktorá uviedla, že obžalovaný v čase spáchania skutku, ani v čase znaleckého vyšetrenia
netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, v zmysle psychózy u obžalovaného bola zistená
emočne nestabilná impulzívna porucha osobnosti, tretie štádium chronického alkoholizmu, teda plne
rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu, pričom tento, ak bol pod vplyvom alkoholu, tak jeho schopnosť

rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť konania bola nepodstatne zmenšená pod vplyvom alkoholu,
tak isto aj jeho schopnosť ovládacia bola v tom prípade zmenšená, ale nie podstatne pod vplyvom
požitého alkoholu, podstatné zmenšenie, či vymiznutie týchto schopností u obžalovaného nezistili,
u poškodenej O. P. sa v čase páchania trestného činu rozvinuli prejavy adaptačnej poruchy, ktoré
spontánne ustúpili po úprave rodinného prostredia, z hľadiska psychického sa u poškodenej v súvislosti
s konaním, ktorého mala byť obeťou, rozvinul úzkostne neurotický stresom podmienený syndróm, ide o

adaptačné poruchy, ktorých symptomatika u menovanej, po úprave vonkajšieho prostredia spontánne
odoznela, teda následkom konania obžalovaného sa u nej nevyvinula žiadna trvalá ujma na zdraví,
bola u nej zistená istá miera neurotických príznakov, resp. adaptačných porúch, ktoré akoby vytvárali
komplex syndrómu týranej osoby, u poškodenej maloletej Q. P. zistili prechodný neurotický reaktívny
stav, avšak menovaná neutrpela po stránke psychickej trvalú ujmu na zdraví a poškodený maloletý

M. P. pred inkriminovanou dobu, v čase páchania trestného činu, ako aj v čase znaleckého vyšetrenia
trpel na hyperkinetickú poruchu správania, zároveň u neho bol zistený neurotický vývin s chronickou
motorickou tikovou poruchou, kde tento neurotický vývin priamo súvisí s konfliktovým matrimoniom -
rodinným prostredím, v ktorom maloletý žil a vyrastal, preto možno konštatovať, že tento neurotický
vývin s pridruženou tikovou poruchou vznikol, alebo sa vyvíjal s výrazným podielom stresu, ktorý

bol spôsobený otcovým agresívnym správaním, nakoľko ak by menovaný vyrastal v harmonickom
rodinnom prostredí bez stresujúcich faktorov, k neurotickému vývinu a vzniku tikovej poruchy by u
poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo, pričom dôkazom toho, že tiková porucha
je následkom vonkajších stresujúcich faktorov je aj to, že počas znaleckého vyšetrenia maloletý pri
popisovaní otcovho správania sa sám začal zmenene správať, odrazu bol psychomotorický, nekľudný,

zvýraznili sa u neho pohyby celého tela, objavili sa kývavé pohyby hlavou, vykopávanie nohami, s
tým, že rozhodujúcim etiologickým činiteľom pre vznik neurotických porúch je vonkajší stresový faktor,
kde intenzita vzniknutých príznakov môže byť výraznejšia, pokiaľ porucha vzniká ako u maloletého
M., v teréne hyperkinetickej poruchy správania, preto u menovaného po psychickej stránke došlo k
nadväznosti na toto stresujúce prostredie, ku ktorému bol dlhodobo vystavovaný, k chronifikácii tikovej

poruchy, ktorú je možné považovať z tohto hľadiska za ujmu na zdraví, ako aj u maloletého M. bola
zistená istá miera neurotických príznakov, resp. adaptačných porúch, ktoré akoby vytvárali komplex
syndrómu týranej osoby.
Výpovede svedkyne poškodenej M.. B. O. a svedkov C. P., T. P. a M. P. súd považoval za všeobecné,
nakoľko títo sa k skutku nevedeli vyjadriť, nemali vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú bil,

avšak svedkyňa poškodená M.. B. O. uviedla, že poškodená jej uviedla, že obžalovaný sa neprimerane
agresívne správa k deťom, najmä k maloletému M. a svedkovia C. P., T. P. a M. P. zhodne uviedli, že
majú vedomosť o tom, že obžalovaný pil, ako aj boli svedkami hádok medzi obžalovaným a poškodenou.

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že manželka si to na neho vymyslela, že ona iba hrá, že je týraná

osoba a syn je týraný, lebo na neho kričí manželka, jej mama, ako aj jej sestra P., nakoľko tieto ním
uvádzané skutočnosti sú vyvrátené už uvedenými a rozanalyzovanými dôkazmi, pričom sám obžalovaný
priznal, že manželku počas manželstva približne päťkrát udrel, ako aj môže byť pravdou, že jej nadával
a mohol jej povedať, že je hlúpa, pripadne piča.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že týral blízku osobu

alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo
stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a toto konal po dlhší čas.Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona, pretože spôsobom uvedeným v zákone chcel porušiť záujem chránený týmto
zákonom, teda záujem na ochrane rodiny a mládeže.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, kto týra blízku osobu alebo
osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť, závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody na
sedem rokov až pätnásť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.

2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal
trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa

možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo pod vplyvom návykovej
látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobodysúdaplikovaluobžalovanéhoM.P.ustanovenia§36písm.j),§38ods.2,3,8Trestnéhozákona.

U obžalovaného M. P. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko hoc tento bol v minulosti dvakrát
súdne trestaný, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou sedem až pätnásť rokov vzal súd do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na
závažnosť páchanej trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil na viacerých osobách, na spôsob
spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu
poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona,

tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd
k záveru, že na prevýchovu obžalovaného je nutné uložiť trest spojený s odňatím osobnej slobody.
Zohľadniac dosiahnutie účelu trestného zákona, a to jeho individuálnej, ako aj generálnej prevencie,
bude postačujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, preto mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, aj s poukazom na

skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopúšťal na viacerých osobách, ako aj s poukazom na skutočnosť,
že obžalovaný sa k skutku nepriznal, jeho spáchanie neoľutoval a svoje správanie bagatelizoval.
Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon trestu odňatiaslobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe,
a to na manželke a deťoch, a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude
v násilnom konaní pokračovať, toto konanie páchal pod vplyvom návykovej látky - alkoholu, uložil mu
súd ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, ktorého potreba uloženia vyplýva aj zo záveru
znaleckého posudku č. 257/2013 znalkýň z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria,

MUDr. Kornélie Fabišíkovej a MUDr. Ivice Mitrikovej Kmečovej.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená O. P. si síce nárok na náhradu škody uplatnila na hlavnom
pojednávaní, avšak neuplatnila si ho do skončenia vyšetrovania tak, ako to vyplýva z dikcie ustanovenia
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- týral blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd
v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.