Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225562
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113225562.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého X. W., A.. XX.X.XXXX, W. O., O.. A. X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: Y. W., A.. XX.X.XXXX, W. O., O.. A.D. X,
zast. B. P., W. O., H. XX a otec: G. W., A.. XX.X.XXXX, W. O., W. XX v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletého X. W., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. W., A.. XX.X.XXXX sumou 50 EUR mesačne
od 11.9.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 11.9.2013 do 30.4.2014 n e u r č u j e .

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2013 žiadala, aby zveril mal. X. W., A.. XX.X.XXXX do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne.

Otec s návrhom na zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil ako aj s výškou
výživného vo výške 50 € mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 1.10.2013 navrhol mal. dieťaťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením
výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Opatrovník matky uviedol, že matka Y. W. sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí. Mal. X., A.. XX.X.XXXX
pochádza z manželstva, ktoré uzavrela s otcom dieťaťa dňa 23.9.2000. Manželstvo doposiaľ trvá.

Matka podala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Košice I, ktorý je vedený pod sp. zn.
21P/60/2013. Doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.

Od 18.8.2013 sa matka dieťaťa spolu s ním zdržiava kvôli lepšiemu zárobku v zahraničí, konkrétne
v Nemecku. Pokiaľ bola na Slovensku, pracovala ako kaderníčka na dohodu s nízkym príjmom. V

súčasnosti sa už zamestnala, jej príjem činí 1.000 € mesačne. V čase odchodu do zahraničia bývala
dcéra u príbuzných, v súčasnosti býva v byte so svojím priateľom. Matka výdavky iné nemá.

Maloletý X. je žiakom 7. ročníka základnej školy. Matka mala začiatkom školského roka výdavky v škole
vo výške 200 EUR. V uvedených poplatkoch sú zahrnuté výdavky ako školské potreby, pomôcky, poistné,
výlety, tábory a iné potreby v škole. Maloletý sa venuje plávaniu, pričom aj s touto činnosťou má matka
výdaje. Okrem týchto výdajov má ďalšie v súvislosti s oblečením, obuv, strava, spolu asi 400-500 EUR
mesačne. Maloletý má rád zvieratká, má doma terárium, navštevuje prírodovedecký krúžok.

Otec na výživu syna prispieval doposiaľ sumou 50 EUR mesačne, so synom sa stretáva pokiaľ je na
území Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu preto dlžné výživné na strane otca nevzniklo.

Otec dieťaťa je samostatne zárobkov činná osoba v oblasti realít s nepravidelným príjmom. Vyživovaciu
povinnosť si plnil vo výške 50 € mesačne.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov
za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého
z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové
potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,
otca, na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov,
prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k
presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez
ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 €
mesačne od 11.9.2013 do budúcna je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o
rodine. Úpravu styku rodičia žiadali neupraviť.

Vzhľadom k tomu, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť od podania návrhu t.j. od 11.9.2013 plnil vo
výške 50 € mesačne, dlžné výživné nevzniklo.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.