Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/279/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210865
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/259/2012-52 zo dňa 20.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody vo výške 125,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Okresný
súd došiel k záveru, že ak boli žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
doručené žalovanému namiesto toho, aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok
žalobcu nebol prerokovaný predbežne a žaloba je z hľadiska § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. podaná
predčasne.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádzal nesprávny úradný postup okresného súdu pri
vydávaní poverenia. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er 1442/2010 mal okresný súd za
preukázané, že súdny exekútor dňa 22.12.2010 okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia,
kde exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Okresný súd požiadal písomnosťou z
05.01.2011 o predloženie rozhodcovského spisu Stály rozhodcovský súd, ktorý požiadal o predĺženie
lehoty do 24.01.2011. Následne bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané 09.02.2011 a
dňa 28.03.2011 bolo exekučné konanie uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er

1442/2010-19 zastavené. Odvolanie proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
6CoE/19/2013-68 zo dňa 31.01.2013 ako oneskorené odmietol. Postup exekučného súdu pri vydávaní
tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.05.2011, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútoravykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na jej vykonanie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota neplatí
v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Keďže exekučným titulom bolo

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento
prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto požiadal aj
Stály rozhodcovský súd o zapožičanie jeho spisu. Po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie
vydané 09.02.2011, nie po 196 dňoch tak, ako uvádza v žalobe žalobca. Poverenie bolo vydaného
hneď, ako to bolo možné, vzápätí však bolo exekučné konanie v dôsledku vady exekučného titulu

zastavené. Vzhľadom na množstvo exekučných vecí vedených na exekučnom súde a jeho personálne
obsadenie nebolo možným zabezpečiť okamžitý opis a expedovanie zastavujúceho uznesenia. Žalobca
nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným
rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe
súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125,- eur. Odôvodnenie
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných

následkov, ku ktorým by mohlo dôjsť v prípade nesprávneho úradného postupu. Žalobca si nesplnil
svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal, kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým
rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí
do právomoci súdu prvého stupňa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,

ktorými sú zavinené protiprávne konanie (nesprávny úradný postup), vznik škody, ani príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešný
žalovaný síce prisúdenie náhrady trov navrhol, ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Navrhovateľ namieta, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil. Možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je však obmedzená splnením formálnej
podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca

podal návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosti, že súdu boli v žalobe
oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p.
a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 mal vec predložiť na
rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Žalobcovi však vôbec nebolo predložené rozhodnutie o vylúčení,

resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia bola možnosť obrany
voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Súd tým, že prejednal vec
v neprítomnosti žalobcu, odňal mu možnosť konať pred súdom. Poukazuje na znenie ust. § 15 O. s.
p. Pokiaľ sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi
súdu a v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Žalobca uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre

a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym

pojednávaním,vktoromvykonávalúkonyarozhodolvylúčenýsudca.Žalobcanemalmožnosťvyjadriťsa
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na
nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V

konkrétnostiach napríklad žalobca uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v
konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konanía nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva
hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so
všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie

je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam
veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa vzťahuje aj na oprávnenie vyjadrovať sa k dôkazom,

ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec na opätovné prejednanie okresnému súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1 O. s. p.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci

sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať

pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim a neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, teda v dostatočnom predstihu pred termínom

pojednávania. Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že navrhovateľovi síce bolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina, avšak s týmto rozhodnutím
nesúhlasí, nakoľko ústavne konformným spôsobom nebola vyriešená otázka zákonného sudcu.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu
k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca
i napriek tomu, že krajský súd nevzhliadol v ním označených skutočnostiach dôvodné vylúčenie sudcu,
čo však nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. V danej veci rozhodol krajský súd uznesením č. k. 9NcC/72/2013-16
zo dňa 19. februára 2013, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Gabriela Brišková je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie
sú vylúčení z rozhodovania predmetnej veci.

Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd
v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom okresného súdu, na ktorom vykonáva
zákonná sudkyňa funkciu sudcu, nevidí dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania aj
rozhodovania veci.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo
zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha

subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči
súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká

osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je
pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,
len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého

súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je
predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný
a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci

zákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej
sudkyne JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania, ktorý
okresný súd správne zamietol.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup
exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a prieťahmi
v konaní.

Okresný súd skonštatoval, že na danú vec sa 15-dňová zákonná lehota nevzťahuje, vychádzajúc zo
skutočnosti, že exekučné konanie sa začalo dňom 20.10.2010 (kedy bol podaný návrh na exekúciu u

súdneho exekútora a exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia súdu 22.12.2010). Na danú vec
okresný súd správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, keď toto
ustanovenie bolo doplnené tak, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených). Hoci v tomto ustanovení rozhodcovský rozsudok za exekučný

titul expressis verbis nebol ustanovený (k tomu došlo až novelou účinnou od 01.06.2011), napriek
tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
považovať aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 102/2011 Z. z.
Súd vychádza z teleologického výkladu zákona. Vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41
ods. 2 písm. d) sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2

písm.d)Exekučnéhoporiadku,čímpodvykonateľnýmirozhodnutiamirozhodcovskýchkomisiíazmierov
nimi schválených sa rozumejú rozhodcovské rozsudky. Zmyslom a účelom predchádzajúcej novelizácie
Exekučného poriadku účinnej od 01.06.2010 (zákon č. 144/2010 Z. z.) bolo zaviesť širšiu kontrolu
materiálnej a formálnej vykonateľnosti tzv. mimosúdnych exekučných titulov, ku ktorým rozhodcovský
rozsudok patrí. V zmysle uvedeného výkladu sa 15-dňová lehota na vydanie poverenia na daný

prípad nevzťahovala z dôvodu, že exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok. Do
úvahy preto neprichádza vznik nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nedodržaní zákonom
stanovenej lehoty.

Okresný súd zároveň vyhodnotil postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia a úkony ním vykonané

do vydania poverenia a došiel k záveru, že k prieťahom v súdnom konaní nedošlo. Tento hmotnoprávny
záver okresného súdu navrhovateľ nespochybnil odvolacími námietkami, a preto nie je predmetom
odvolacieho prieskumu.

Krajský súd sa nestotožňuje s niektorými čiastkovými závermi okresného súdu, a to, že tým, že

navrhovateľ nepreukázal riadne predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., neuniesol dôkazné bremeno (v danom prípade ide o procesnú podmienku konania), ani
so záverom, že súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu
v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade ich konštatovania
či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR, keď takáto úprava je účinná až od 01.01.2013
a na danú vec ju aplikovať nemožno. Odporca však tieto čiastkové nesprávne závery okresného
súdu nenapadol odvolacími námietkami, a preto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu. Zároveň

krajský súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd správne vyhodnotil neexistenciu
nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci, tieto čiastkové nesprávne závery nemajú vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s vecne správnym záverom prvostupňového súdu, že
navrhovateľ nepreukázal vznik nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú: 1.
nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, musia byť splnené kumulatívne, pri absencii prvého z nich je skúmanie ďalších

dvoch predpokladov zodpovednosti irelevantné. Keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup, je
vylúčený vznik nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom

konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním

nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil

a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.