Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 9, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200387
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314200387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35697270, sídlo : Metodova 8, Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.
advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XA, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, Námestie legionárov 5, Prešov,
právne zastúpeného advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou,
v konaní o zaplatenie 1140,66 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 296,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne z tejto sumy od 17.8.2012 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,77 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 1140,66 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dôvodom sú jednak
neuhradené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, tzv. hovorné vo výške 296,72 eur a druhým
nárokom je náhrada škody, respektíve zmluvná pokuta v rozdiele predajnej a akciovej cene mobilného
telefónu vo výške 843,94 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení Č.. E., č. E v znení
dodatku zo dňa 8.1.2009 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ) a č. E v znení dodatku zo dňa
3.2.2012 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ). V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal
žalovanému SIM karty (3 kusy), pridelil mu účastnícke telefóne čísla a tým mu umožnil využívať
telekomunikačné služby. Podľa Dodatku k zmluve, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému
cenové zvýhodnenie na telekomunikačné zariadenie sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom

vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu viazanosti, platiť riadne a včas poplatky
za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu za zľavené mobilné
telefóny, ktorá bola dohodnutá spolu vo výške 1857,08 eur.Žalobca sa tak domáha zaplatenia tohto nároku vo výške 843,94 eur, avšak vzhľadom na právoplatné
rozsudky súdov, kde bolo toto dojednanie o zmluvnej pokute vyhlásené za absolútne neplatné ako
neprijateľná zmluvná podmienka, ho právne odôvodnil ako náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi za

odpredané mobilné telefóny, nakoľko boli odpredané za zvýhodnené - akciové ceny. Ide o rozdiel medzi
akciovou cenou telefónu a predajnou cenou.

Okrem tohto nároku si žalobca uplatňuje aj sumu 296,72 eur za poskytnuté služby a hovorné.
Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie

04/2012-06/2012. Žalovaný aj napriek výzve na úhradu -pokonávku z 02.08.2012 svojich splatných
záväzkov, tieto neuhradil.

Do tohto konania vstúpil dňa 30.01.2014 vedľajší účastník na strane žalovaného a to Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a to Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a
vyjadrením k veci z 14.4.2014, ktorý zároveň podal námietky voči žalovanému nároku v časti náhrady

škody, respektíve zmluvnej pokuty. Poukázal na ustanovenia spotrebiteľského práva a to hlavne § 53
a nasl. a nasl. OZ a judikatúru Súdneho dvora o neprijateľných zmluvných podmienkach. Zároveň si
uplatnil trovy konania a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalobca, jeho právny zástupca a vedľajší účastník a

jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd preto konal a rozhodol aj v ich
neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa na pojednávanie taktiež nedostavil, avšak
svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním bez jeho prítomnosti.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,najmäzmluvamiopripojení,dodatkami

k zmluvám, faktúrami, pokusom o pokonávku, VP, dokladom o predajnej a akciovej cene telefónu,
vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení č. E. XXXXXXX z 8.1.2009 v znení
dodatku a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ), zmluva o poskytovaní verejných služieb č. E z

25.1.2012 a zmluva o poskytovaní verejných služieb č. E z 3.2.2012 v znení dodatku zo dňa 3.2.2012 a
všeobecných obchodných podmienok( ďalej len VP ). So žalovaným bolo dohodnuté, že počas platnosti
dodatkov k zmluvám má žalovaný nárok na poskytnutie účastníckeho programu na služby využívané
prostredníctvom pridelenej SIM karty a mobilných tel. čísla a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom v dodatku k zmluve o pripojení č. A XXXXXXX po dobu 36 mesiacov a v dodatku k

zmluveopripojeníč.Epodobu24mesiacov,využívaťjehoslužbyauhrádzaťzanichpoplatky.Súčasťou
bola aj dohoda strán o predaji koncových zariadení - v dodatku k zmluve o pripojení č. E mobilného
telefónu aj notebooku, mobilný telefón za kúpnu cenu 0,03 eur a notebook za kúpnu cenu 0,03 eur a v
dodatku k zmluve o pripojení č. E mobilného telefónu za kúpnu cenu v sume 1,- eur. V prípade porušenia
zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v dodatku k zmluve o pripojení č. E

vo výške 1161,79 eur. V dodatku k zmluve o pripojení č. E sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu
vo výške 131,- eur, t.j. rozdiel medzi predajnou 1,- eur a akciovou cenou mob. telefónov 132 eur.

Predmetom konania sú tak dva samostatné nároky žalobcu a to zaplatenie úhrady za poskytnuté služby
vo výške 296,72 eur, tzv. hovorné a náhrada škody, ktorú žalobca vyčíslil v žalobe v sume 843,94 eur,

čo je rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou koncových zariadení.

NeoddeliteľnousúčasťouuvedenejzmlúvopripojeníboliVšeobecnépodmienkyposkytovaniaverejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.

Podľa bodu 2.3 v dodatku k zmluve o pripojení č. A XXXXXXX sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dobu 36 mesiacov a v dodatku k zmluve o pripojení č. E po dobu 24 mesiacov. Následne
žalobca dokonca predĺžil žalovanému dobu viazanosti Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, lebo
nezaplatil poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami za obdobie od 04/2012-06/2012 v
celkovej výške ku dňu spísania žaloby 296,72 eur.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 02.08.2012,
zároveňhovňomupozornil,žezdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok,muvzniklapovinnosťzaplatiť
aj zmluvnú pokutu.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne a to v časti
tzv. hovorného, t.j. úhrady za poskytnuté služby vo výške 296,72 eur s príslušenstvom.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011, elektronická
komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne

alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb
a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a

medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do

31.10.2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa§3ods.1,2,3,4 zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách, elektronickákomunikačná
služba(ďalejlen"služba")jeslužbaobvykleposkytovanázaodplatu,ktoráspočívaúplnealeboprevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie

alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie

národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo
medzinárodného číslovacieho plánu.

Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú
komunikáciu. Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených

prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pripojení a zmluvy poskytovaní verejných služieb a
dodatky k zmluvám, podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, na
základe ktorých žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 296,72 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žaloby

vyhovel v prospech žalobcu.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie

tzv. hovorného a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty
vo výške 843,94 eur zamietol z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre
jeho neprijateľnosť,
b) vzhľadomnarozhodnutieKSvPrešovesp.zn.XCo/XX/XXXXjetudanápodľa§53aObčianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

Žalobca pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového

zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalobca o tom doložil doklad. V prejednávanej veci je tento rozdiel
843,94 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu
dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo

spotrebiteľskej ceny, spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT/ koncového zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4

predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný

poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,tj.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu
( R 55/1971, s. 153).
To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh

vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu

nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové
zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za koncové zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody, respektíve zmluvnej pokute vychádzal aj z právoplatných

rozhodnutí súdov: Napríklad z rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. XXC/XX/XXXX-XX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. XCo/XXX/XXXX bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. XXCo/XXX/XXXX. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb

operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. XC/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011
č. k. XXC/XXX/XXXX-XX a iné). Taktiež to vyplýva aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významomv zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by

zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.".

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5

OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu

predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne

neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý

a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,
že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám

súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému
vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup bylen relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie
svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Pretosúdžalobuvčastiozaplateniesumy843,94eurztitulunáhradyškody,respektívezmluvnejpokuty,
vrátane úroku z omeškania zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti náhrady
škody vo výške 843,94 eur žalobu zamietol. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1140,66 eur
s príslušenstvom. Súd žalobcovi priznal sumu 296,72 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech
predstavuje 26,01 % a neúspech 73,99%. V konaní mal prevažný úspech žalovaný, nakoľko si však

náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods.
1 O.s.p., vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného
postaveniaúčastníka,nastranektoréhovystupuje.Zároveň vedľajšíúčastníkvpodanízodňa14.4.2014

uviedol, že vstúpil do konania len vo vzťahu k nároku na náhradu škody a v tejto časti bola žaloba
zamietnutá, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“ vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol
vedľajším účastníkom plný úspech. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 142,77 eur ( za 2 úkony z hodnoty 843,94 eur prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenie vo veci á 51,45 eur, 2x paušál 8,04 eur+ DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.