Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/540/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611208056
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611208056.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
Y.-R., zastúpený: Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, IČO:
36 864 544, proti odporkyni: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, Y.-R., zastúpená advokátkou:
JUDr. Agátou Džačovskou, AK so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie sumy 26.267,51
eur s príslušenstvom, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 11. júna
2012, č. k. 5C/148/2011-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie a v
zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 17.378,14 eur s tým, že povoľuje odporkyni priznanú sumu splácať v splátkach po 120,16 eur
mesačne splatných vždy do 10.dňa, toho ktorého mesiaca do zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku
návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na
ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal určenia odporkyni
povinnosti zaplatiť mu sumu 26.267,51 eur s úrokom z omeškania 2 % ročne od 01.04.2010 do zaplatenia
z dôvodu, že s odporkyňou v období od augusta 2002 do mája 2010 udržiaval partnerský vzťah.
Na jej žiadosť v priebehu mesiacov august, september, október 2007 poskytol odporkyni finančnú
pôžičku v celkovej výške 31,090,75 eur, ktorú odporkyňa žiadala za účelom vyplatenia spoluvlastníckych
podielov jej rodinných príslušníkov z rodičovského domu v obci Y.-R. a následne za účelom rekonštrukcie
predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 06.10.2011 platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom určenej lehote podala odpor odporkyňa. V odpore uviedla, že nepopiera pôžičku
vo výške 24.895,44 eur, ktorú má od navrhovateľa bezúročne a spláca ju v dohodnutej výške. Vzniesla
námietku premlčania v časti uplatnenej sumy 1.825,66 eur zo dňa 18.09.2008, v časti uplatnenej
sumy 3.153,42 eur zo dňa 03.09.2007 ako i v časti uplatnenej sumy 1.382,19 eur zo dňa 12.10.2007.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 657 O.z., § 160 ods. 1
O.s.p., § 517 ods. 1 veta prvá, § 101 O.z. a zistil, že navrhovateľ s odporkyňou v období od augusta
2002 do mája 2010 udržiavali partnerský vzťah. Navrhovateľ mal od roku 2007 finančné problémy,
potreboval splatiť svoje dlhy. Vedel, že odporkyňa vlastní rodinný dom, ktorý jej v roku 2006 podarovala
jej matka, ale i napriek tomu odporkyňa chcela vyplatiť z domu svojich súrodencov. Navrhovateľ navrhol
odporkyni, že si zoberie úver, odporkyňa poskytne banke na zabezpečenie úveru jej rodinný dom, s
čím odporkyňa súhlasila pod podmienkou, že z úveru jej navrhovateľ požičia 24.895,44 eur (750.000,-
Sk) na výplatu súrodencov. Navrhovateľ o poskytnutie úveru požiadal SLSP a.s. a na základe zmluvy
o splátkovom úvere č. 0253151704 zo dňa 22.08.2007 peňažný ústav poskytol navrhovateľovi úver

vo výške 36.513,31 eur (1.100 000,- Sk), pričom končená splatnosť úveru bola stanovená na deň
20.09.2032 a navrhovateľ sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 240,32 eur. Zároveň
peňažný ústav s odporkyňou uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a to k
rodinnému domu, vlastnícky patriacemu odporkyni. Dňa 22.08.2007 navrhovateľ previedol zo svojho
účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v SLSP a.s. finančné prostriedky vo výške 26.555,14 eur, ktoré čerpal z
poskytnutého úveru na účet č. XXXXXXXXXX vedený na meno R. a F.. Z týchto finančných prostriedkov
odporkyňa vybrala dňa 22.10.2007 sumu 24.895,44 eur, ktorú použila na vyplatenie spoluvlastníckych
podielov. Pôžičku podľa dohody účastníkov začala odporkyňa splácať navrhovateľovi hneď po jej
poskytnutí a to v mesačných splátkach po 120,16 eur. Výška splátky predstavovala polovicu splátky
úveru. Tieto splátky zasiela navrhovateľovi nepretržite každý mesiac až doposiaľ. Odporkyňa teda
uhradila z poskytnutej pôžičky do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa celkom sumu 7.517,30 eur. Tieto
skutočnosti potvrdil aj navrhovateľ. Účastníci v máji 2010 ukončili partnerský vzťah, pričom k dohode
ohľadom splatenia zvyšku pôžičky medzi nimi neprišlo. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 18.09.2008 vybrala
odporkyňa zo spoločného účtu sumu 1.825,66 eur, ktorú použila na zaplatenie plynového kotla do
rodinného domu. V dňoch 03.09.2007 a 12.10.2007 navrhovateľ na požiadanie odporkyne zaplatil na
neurčený účet sumu 3.153,42 eur a 1.382,19 eur, ktoré boli použité na úhradu výmeny okien v rodinnom
dome odporkyne. Navrhovateľ i tieto financie považoval za pôžičku odporkyni, takže mal za to, že jej
poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 31.090,75 eur. Odporkyňa tvrdila, že kúpu plynového kotla
a výmenu okien financovala z jej stavebného sporenia a z peňazí, ktoré jej dala matka. Navyše voči týmto
finančným prostriedkom vzniesla námietku premlčania. Navrhovateľ po rozchode s odporkyňou túto
vyzýval na splatenie pôžičky najskôr ústne, neskôr písomne, prvý krát listom zo dňa 20.07.2010, v ktorom
požiadal o vrátenie pôžičky v lehote do 20.08.2010. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny
záver, že návrh navrhovateľa bol podaný len z časti dôvodne. Výsluchom účastníkov mal preukázané,
že účastníci pred poskytnutím úveru navrhovateľovi teda najneskôr dňa 22.08.2007 (dátum poskytnutia
úveru) ústne uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej boli finančné prostriedky v celkovej hodnote
750.000,- Sk t. j. 24.895,44 eur. Dohodli sa, že navrhovateľ požičia peniaze odporkyni bezúročne a
odporkyňa ich bude navrhovateľovi splácať v splátkach po 120,16 eur mesačne. Medzi účastníkmi
nebola žiadna dohoda ohľadom splatnosti pôžičky. Odporkyňa dohodu dodržala od mesiaca september
2007 spláca pravidelne mesačne 120,16 eur na účet navrhovateľa. Z poskytnutej pôžičky odporkyňa do
dňa rozhodovania súdu prvého stupňa navrhovateľovi preukázateľne vrátila sumu 7.517,30 eur, preto
súd určil odporkyni v zmysle § 657 O.z. zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.378,14 eur, ktorá predstavuje
zvyšok z poskytnutej pôžičky, pričom súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni priznanú
sumu splácať naďalej v mesačných splátkach po 120,16 eur, pričom pri určení výšky jednotlivých splátok
súd vychádzal z pôvodnej dohody účastníkov o výške splátok pôžičky. Zohľadnil tiež osobné, zárobkové,
majetkové pomery odporkyne, ktorá je nezamestnaná ako aj skutočnosť, že odporkyňa nepretržite až
doposiaľ riadne svoju pôžičku plní a navyše stále nesie riziko, že navrhovateľ nebude svoju časť úveru
riadne splácať, čím by peňažný ústav mal možnosť pristúpiť k exekúcii nehnuteľnosti odporkyne. Pokiaľ
sa týka námietky premlčania, tejto sa odporkyňa dovolávala v odpore. Vzhľadom k tomu, že doba
splnenia dlhu nebola medzi účastníkmi dohodnutá premlčacia doba týkajúca sa dlhu v sume 3.153,42 eur
začala plynúť dňom nasledujúcim po jeho vzniku teda dňom 04.09.2007 a uplynula dňom 04.09.2010.
Doba týkajúca sa dlhu v sume 1.382,19 eur začala plynúť dňom nasledujúcim po jeho vzniku, teda
12.10.2007 a uplynula dňom 12.10.2010, teda v obidvoch prípadoch ešte pred podaním návrhu v
predmetnej veci dňa 11.08.2011. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku týkajúceho sa sumy 8.889,37 eur
ako i v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2 % ročne zo žalovanej istiny od 01.04.2010 do
zaplatenia, zamietol. Jednak z dôvodu, že v prípade uplatnenej sumy 3.150,42 eur a sumy 1.382,19 eur
údajne zaplatených navrhovateľom za výmenu okien sa odporkyňa úspešne dovolala premlčania ako
i z toho dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto sumy predstavovali pôžičku navrhovateľa
poskytnutú odporkyni. Rovnako ako uplatnená suma 1.825,66 eur na zakúpenie a montáž plynového
kotla v dome odporkyne, ktorú taktiež nemožno považovať za pôžičku, ale za investíciu navrhovateľa do
cudzej veci. Čo sa týka uplatnenej sumy 2.528,10 eur túto čiastku zaplatila odporkyňa navrhovateľovi
ako splátky úveru po podaní návrhu, avšak navrhovateľ zostal v tejto skutočnosti nečinný, nevzal svoj
návrh späť, preto v tejto časti súd návrh zamietol. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ teda
v časti zamietnutého nároku vo výške 8.889,37 eur ako i úroku z omeškania vo výške 2 % ročne
od 01.04.2010 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka výmeny okien na rodinnom dome odporkyne tak dňa
01.09.2007 zo svojho účtu na žiadosť odporkyne zaslal sumu 3.153,42 eur ako zálohu na okná priamo

na účet spoločnosti, u ktorej boli tieto okná objednané. O tejto skutočnosti súdu riadne doložil doklad. To,
že ho navrhovateľka požiadala o zaplatenie týchto okien nezakladá akýkoľvek jeho záujem investovať do
cudzej nehnuteľnosti. Súd rozpor vo výpovediach, keď odporkyňa tvrdila, že výmenu okien zaplatila zo
svojich finančných prostriedkov nechal bez povšimnutia. Nezaoberal sa skutočnosťou, kto z nich vlastne
kotol a okná zakúpil. Nemožno danú úhradu finančných prostriedkov považovať za jeho investíciu
do cudzej veci, keď absentuje akýkoľvek jeho prejav vôle predchádzajúci a smerujúci k realizácii
investícii do cudzej veci. Nie je zrejmý z odôvodnenia rozsudku vzťah uplatnenej námietky premlčania
k sumám 1.825,66 eur a 3.153,42 eur, a 1.382,19 eur, pri ktorých súd konštatuje, že doba splnenia
dlhu nebola dohodnutá, preto premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim potom, keď vznikol
dlh. Takisto argumentáciu súdu ohľadne začatia plynutia premlčacej doby v tom, že pokiaľ nebola
doba splnenia dlhu dohodnutá začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, keď vznikol
dlh nesúhlasí. Súčasná judikatúra sa od právneho názoru prvostupňového súdu, okrem iného tiež
vyjadreného v rozhodnutí R28/84 odkláňa (rozsudok od MS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, 1Cdo/25/2003
a 33Odo/1174/2005). V časti úspešne ním uplatneného nároku vo výške 17.378,14 eur súd povolil
odporkyni priznanú sumu splácať v mesačných splátkach po 120,16 eur. Nie je zrejmé, že z akého
dôvodu a v súlade s akým ustanovením súd priznal takúto extrémne zvýšenú ochranu jednému z
účastníkov konania. Doba celkového splatenia dlhu odporkyne predstavuje podľa rozhodnutia súdu dobu
12 rokov. Napriek tomu súd rozhodnutie o povolenie splátok odôvodnil osobnými i majetkovými pomermi,
ale podrobne a dôkladne sa nezaoberal ani nevyhodnotil vzájomné súvislosti v danej veci. Najmä s
poukazom k priznanému nároku a osobným pomerom odporkyne v tom smere, že táto je výlučnou
vlastníčkou domu v hodnote viac ako 100.000,- eur. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku
odporkyňa zaslala navrhovateľovi návrh mimosúdneho riešenia, v ktorom konštatuje, že chce vyplatiť
súdom priznanú sumu 17.378,14 eur a je ochotná si zobrať úver a celú túto dlžnú čiastku vyplatiť.
Nepochybne tak u odporkyne takáto možnosť bola i v čase rozhodovania prvostupňového súdu a zrejmé,
že odporkyňa má možnosť splatiť dlžnú sumu riadne resp. do 3 dní. Navrhol preto rozsudok zrušiť, vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa v časti náhrady trov konania podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a uviedla,
že ani pred súdnym sporom ani počas neho nespochybňovala sumu, ktorú prvostupňový súd priznal
navrhovateľovi s tým, že túto bude platiť v splátkach. Je zrejmé, že v danej časti spor nezapríčinila,
poctivo platila podľa dohodnutých splátok. Rozsudok súdu je v znení, ako pôžičku odporkyňa celý čas
uznávala, preto bola plne úspešná a patria jej trovy konania. Navrhla preto, aby súd zmenil rozsudok
v časti náhrady trov konania a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania ako aj
trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že pokiaľ sa týka výmeny okien
a plynového kotla toto financovala z vlastných zdrojov. Navrhovateľ ako muž, ktorému sú technické
veci bližšie zabezpečil firmy a samotnú realizáciu. Odporkyňa dala do rúk navrhovateľa hotovosť a
predpokladala, že i takto je zaplatené dodávateľovi. Žiadna pôžička na okná a plynový kotol z jej strany
nebola, nebola dohodnutá splatnosť pôžičky ani nikdy ani časť pôžičky neuhradila, pretože finančné
prostriedky za týmto účelom si nepožičala. Odporkyňa aj mala záujem o mimosúdnu dohodu avšak
navrhovateľ nemá záujem sa dohodnúť. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil časť dôkazu SMS
od navrhovateľa, kde priznáva navrhovateľ, že nebola dohodnutá iná splatnosť dlhu okrem mesačnej
splatnosti po 120,16 eur, a že nemali medzi sebou okrem pôžičky iné finančné nedoplatky ku dňu
splatnosti 03.06.2010.

Krajský sú v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa ust. §
214 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je v zamietajúcej časti vecne správny a v časti náhrady trov konania nie
sú dôvody pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/148/2011 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 26.267,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od
01.04.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti t. j. v časti o zaplatenie sumy 8.889,37 eur a úroku
z omeškania zo žalovanej istiny ( 26.267,51 eur) zamietnutý a v časti, ktorej bolo povolené zaplatiť
odporkyni priznanú sumu v mesačných splátkach po 120,16 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že sú prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, rozhodnými pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať
za pravdu odvolateľovi.

K odvolacej argumentácii navrhovateľa iba na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku
dopĺňa, že medzi účastníkmi bolo preukázané, že pri poskytnutí pôžičky navrhovateľom odporkyni sa
títo dohodli, že odporkyňa bude predmetnú pôžičku navrhovateľovi vracať v mesačných splátkach po
120,16 eur. Žiadna iná dohoda medzi účastníkmi preukázaná nebola. Odporkyňa od uvedenej dohody
o forme splácania úveru uvedené dohodnuté splátky pravidelne dodržiava. Odvolací súd tak mal za to,
že, keďže odporkyňa dodržiava dohodnuté splátky nebol žiaden dôvod tieto meniť, preto súd správne
povolil istinu uhradiť odporkyni v splátkach, pričom správne určil aj výšku splátok a to najmä z dôvodu
dohody a tiež z dôvodov osobných majetkových pomerov odporkyne ako aj skutočnosti, že predmetnú
nehnuteľnosť založila v prospech úveru poskytnutého navrhovateľovi, z ktorého finančné prostriedky
čerpal aj navrhovateľ. Pokiaľ sa týka zamietnutej časti istiny celkovej sume 8.889,37 eur s príslušenstvom
a to s úrokom z omeškania tak predmetnú sumu tvorí suma 2.528,10 eur, ktorú zaplatila odporkyňa
v splátkach po 120,16 eur od podania návrhu do vyhlásenia prvostupňového rozsudku. Túto sumu
navrhovateľ nerozporoval, avšak v tejto časti nezobral návrh späť, z ktorého dôvodu správne súd prvého
stupňa v tejto časti návrh zamietol. Úrok z omeškania z celej žalovanej istiny bol tiež zamietnutý správne,
keďže odporkyňa sa nedostala do omeškanie s plnením, nakoľko dodržiavala úhradu splátok dohodnutú
s navrhovateľom. Ďalej v tejto zamietnutej časti je pohľadávka vo výške 1.825,66 eur, ktorú navrhovateľ
žaloval ako pôžičku poskytnutú odporkyni za účelom zakúpenia montáže kotla do jej rodinného domu,
ďalej suma 3.153,42 eur a suma 1.382,19 eur, ktoré navrhovateľ uhradil za výmenu okien v rodinnom
dome odporkyne. Odporkyňa tieto pohľadávky odmietla, uviedla, že sa nejednalo o pôžičku, predmetné
sumy za kotol aj výmenu okien zaplatila z vlastných finančných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že pokiaľ sa týka výmeny okien tak v spise boli ako listinný dôkaz za týmto účelom
predložené faktúry, kde na obidvoch faktúrach bola ako odberateľ odporkyňa a výpis z účtu navrhovateľa,
z ktorého je zrejmé, že uvedené faktúry obe boli uhradené z účtu navrhovateľa. Takže navrhovateľ tu plnil
za odporkyňu, čím sa odporkyňa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Odporkyňa svoje tvrdenia,
že pred tým ako navrhovateľ uhradil uvedené faktúry zo svojho účtu mu za týmto účelom poskytla
finančné prostriedky v hotovosti, žiadnymi hodnoverným spôsobom nepreukázala. Pokiaľ sa týka sumy
1.825,66 eur, tak táto bola poskytnutá podľa tvrdenia navrhovateľa z jeho finančných prostriedkov na
nákup kotla do rodinného domu odporkyne dňa 18.09.2008. Odvolací súd mal za to, že správne súd
prvého stupňa posúdil, že pri tejto sume sa takisto nejedná o pôžičku, keď ani pri nákupe okien ani pri
nákupe kotla nebolo preukázané, že by právny úkon medzi účastníkmi obsahoval zákonné náležitosti
pôžičky. Odporkyňou bola uplatnená u uvedených troch súm námietka premlčania. Keďže v daných
prípadoch odvolací súd dospel takisto k záveru, že navrhovateľ plnil za odporkyňu, v dôsledku čoho
došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa podľa § 107 O.z. premlčuje za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr
sa však premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa keď k
nemu došlo. K bezdôvodnému obohateniu došlo v dňoch 03.09.2007, 12.10.2007 a 18.09.2008, takže
objektívne 3 ročné premlčacie doby uplynuli v dňoch 03.09.2010, 12.10.2010 a 18.09.2011. Pokiaľ sa
týka subjektívnej premlčacej lehoty tak odvolací súd má za to, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor aj o tom, že na jeho úkor sa obohatila odporkyňa v
deň poskytnutia finančných prostriedkov na kotol teda 18.09.2008 a takisto dňom odpísania peňazí z
jeho účtu za účelom zaplatenia okien teda v dňoch 03.09.2007 a 12.10.2007. Z uvedeného je zrejmé,
že v prípade finančnej sumy 1.825,66 eur uplynula navrhovateľovi pred podaním návrhu subjektívna
premlčacia lehota a v prípade súm 3.153,42 a 1.382,19 eur mu uplynula pred podaním návrhu na súd

prvého stupňa, ktorý bol podaný dňa 11.08.2011 tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota.
Takže odporkyňa dôvodne uplatnila námietku premlčania.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v zamietajúcej časti a v časti
určenia lehoty na plnenie rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania odvolací súd mal za to, že v tejto časti nie sú podmienky pre
potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku len konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p. z dôvodu, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný. Odvolaciemu súdu sa javí,
že uvedené rozhodnutie nie je žiadnym spôsobom dostatočne odôvodnené tak, aby mohlo byť zo
strany odvolacieho súdu preskúmané. Navyše odvolací súd poukazuje aj na skutočnosti, že vyhovujúca
časť nebola predmetom odvolacieho konania, takže touto sa odvolací súd nemohol zaoberať, avšak
odvolaciemu súdu sa javí, že odporkyňa nedala príčinu na podanie návrhu, keď uznávala od začiatku
pôžičku vo výške 24.895,44 eur a túto aj riadne po dohode s navrhovateľom od jej poskytnutia až
doposiaľ spláca a zvyšné sumy ohľadne výmeny okien a kotla boli v čase podania návrhu už premlčané.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam bude potrebné opakovane posúdiť úspešnosť jednotlivých účastníkov
v konaní a opätovne rozhodnúť o náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho (§ 224 ods. 3
O.s.p.) konania.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.