Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8Cb/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612213360
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2612213360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu:

Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Praha, Na Pankráci 56, Česká republika, IČO: 659 93 390,
právne zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: DANDEY,
spol. s r.o., so sídlom Šaštín-Stráže, Domky 423, IČO: 36 260 215, o zaplatenie 18,61 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18,61 € s úrokom z omeškania 7% ročne za čas od
27.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to sumu 58,15 € ako náhradu trov

právneho zastúpenia a sumu 23,- € ako náhradu iných trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku a to obchodnej spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 20.12.2012 návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „Nariadenie“). Vo
svojom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný svojimi cestnými motorovými vozidlami užíval spoplatnené
pozemné komunikácie v Českej republike, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto. Žalovaný si však
svoju povinnosť zaplatiť mýto nesplnil, a neurobil tak ani na písomnú výzvu žalobcu v lehote ním

stanovenej. Žalovaný sa tak dostal voči žalobcovi do omeškania so zaplatením sumy celkom 18,61
€, a žalobcovi vzniklo okrem práva na úhradu dlžnej sumy tiež právo na úhradu príslušných úrokov z
omeškania.

Súd následne v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia zaslal žalovanému tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky spolu s tlačivom na odpoveď, ktoré doklady sa však žalovanému doručiť nepodarilo, keďže
zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s poznámkou, že jej adresát si ju nevyzdvihol v odbernej

lehote, a Obvodné oddelenie PZ v Senici, ktoré bolo následne o doručenie zásielky požiadané, súdu
oznámilo, že obchodná spoločnosť DANDEY, spol. s r.o. sa na adrese sídla zapísanej v obchodnom
registri nenachádza.

Súd preto vec následne rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., účinného od 1.1.2013, podľa ktorého
v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a listinnými dôkazmi k nej pripojenými a zistil tento stav veci:Písomným rozpisom nedoplatkov - elektronických záznamov o prejazde vozidiel mýtnym bodom,
mal súd preukázané, že nedoplatok žalovaného na mýtnom predstavuje čiastku 18,65 € za prejazd

motorových vozidiel EČV: E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXAZ, E.-
XXXBD, E.-XXXBD, K. E.-XXXBA, spoplatnenými úsekmi ciest v Českej republike s dĺžkou celkom
129,30 km, v období od augusta 2007 do augusta 2008.

Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 26.1.2012 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy 18,65 € predstavujúcej nedoplatok na mýtnom vyplývajúci z údajov
zaznamenaných systémom elektronického mýta v období od 8/2007 do 8/2008, a to v lehote do
26.2.2012. Doručenie výzvy žalovanému súd preukázané nemal.

Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto

nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa kapitoly V, článku 60, bodu 1. písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto

nariadeniaobchodnáspoločnosťaleboináprávnickáosobaalebozdruženiefyzickýchaleboprávnických
osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.

Podľa kapitoly II, článku 4, bodu 1. písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného

práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa
spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa kapitoly II, článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, užití zpoplatněné pozemní

komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost
činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, výše mýtného se zjišťuje
pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené

podle zvláštního zákona, kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále
jen „elektronické zařízení“). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní
vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby
mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny
podle emisní třídy vozidla, druhu vozidla, počtu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne

nebo podle období roku.

Podľa § 22i zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, provozovatel vozidla v systému
elektronického mýtného je povinen zajistit úhradu mýtného podle podmínek sjednaných s
provozovatelem systému elektronického mýtného, nehradí-li mýtné poskytovateli evropského mýtného

na základě smlouvy o poskytování evropské služby elektronického mýtného.

Podľa § 22k zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, není-li dlužné mýtné uhrazeno ani na
základě výzvy provozovatele systému elektronického mýtného, ve které je stanovena přiměřená lhůta
k úhradě, je provozovatel systému elektronického mýtného oprávněn domáhat se svého práva u soudu

včetně zaplacení úroku z prodlení určeného předpisy práva občanského.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník, účinného do 31.12.2013, jde-li o prodlení
s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení
stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z
prodlení podle občanského zákoníku, v znení účinnom do 30.6.2013, výše úroku z prodlení odpovídá
ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které
předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Z predložených listinných dôkazov a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne.

Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení kapitoly II,
oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti je na území

Slovenskej republiky, pričom súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Českej republiky, keďže
medzi účastníkmi nedošlo k voľbe rozhodného práva (ustanovenie kapitoly II, článku 4, bodu 1. písm. b)
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /
Rím I/). Zároveň súd na konanie aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa

konanie vedie (ustanovenie kapitoly II, článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).

Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný ako prevádzkovateľ, resp. vlastník motorových vozidiel EČV:
E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXAZ, E.-XXXBD, E.-XXXBD, K. E.-

XXXBA, využil na území Českej republiky spoplatnené pozemné komunikácie, čím mu v zmysle § 22i
zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako poverenému
prevádzkovateľovi systému elektronického mýta v Českej republike mýto v sume 18,61 €. Súd však už
nemal v konaní preukázané, že by žalovaný takto stanovenú výšku mýta žalobcovi aj uhradil, v dôsledku
čoho sa žalovaný voči žalobcovi dostal s úhradou sumy 18,61 € ako nedoplatku na mýtnom poplatku

do omeškania. Žalovaný v konaní existenciu pohľadávky žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a
nenamietal, a súd tak - prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité
skutočnosti a tieto v konaní preukázať - nemajúc preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú
sumu 18,61 €, uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť.

Žalobca žiadal okrem tejto istiny priznať tiež úrok z omeškania a to vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy
za čas od 27.2.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky žalobcu uvedenom v písomnej
výzve žalobcu na úhradu dlhu), až do zaplatenia. Keďže takto žiadaná výška úroku z omeškania bola
stanovená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb., účinného do 31.12.2013, a súd
mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania tak, ako to tvrdil žaloba, súd žalobcovi žiadané

úroky z omeškania priznal.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 81,15 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu vo výške 16,50 €, ďalej zo zaplateného súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu

podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom,
ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
vo výške 6,50 €, a napokon z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 58,15 €.

Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebza2úkonyprávnejslužbypo16,60
€ + 20 % DPH, t. j. 39,84 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné
podanie vo veci samej - žaloba), a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7,63 € + 20 % DPH, t. j.
18,31 €. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu 58,15 €. Právny zástupca žalobcu v konaní preukázal,
že je platcom DPH. Náhradu iných trov konania žalobca priznať nežiadal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).