Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202166
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314202166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO:
35855673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanému C. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX,
D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", IČO: 42343828, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. Advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou o zaplatenie 823,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu754,92eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%
ročne z tejto sumy od 02.11.2012 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu o zaplatenie sumy 69,- eur spolu s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 02.11.2012 až do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 40,79 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 118,38 eur na účet jeho právneho zástupcu a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur
na účet jeho právneho zástupcu a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 823,92 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dôvodom sú jednak
neuhradené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, tzv. hovorné vo výške 754,92 eur a druhým
nárokom je náhrada škody, respektíve zmluvná pokuta v rozdiele predajnej a akciovej cene mobilného

telefónu vo výške 69 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania boli uzavretá zmluva o pripojení Č.. S. XXXXXXX
v znení dodatku z 16.2.2012 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ). V zmysle predmetnej zmluvy
žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu (1kus), pridelil jej účastnícke telefóne čísla a tým jej umožnil
využívať telekomunikačné služby. Podľa Dodatku k zmluve, na základe ktorého žalobca poskytol
žalovanému cenové zvýhodnenie na telekomunikačné zariadenie sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať

v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu viazanosti 24 mesiacov, platiť
riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu
za zľavené mobilné telefóny, ktorá bola dohodnutá spolu vo výške 69 eur.Žalobca sa tak domáha zaplatenia tohto nároku vo výške 69 eur, avšak vzhľadom na právoplatné
rozsudky súdov, kde bolo toto dojednanie o zmluvnej pokute vyhlásené za absolútne neplatné ako
neprijateľná zmluvná podmienka, ho právne odôvodnil ako náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi za

odpredané mobilné telefóny, nakoľko boli odpredané za zvýhodnené - akciové ceny. Ide o rozdiel medzi
akciovou cenou telefónu a predajnou cenou.

Okrem tohto nároku si žalobca uplatňuje aj sumu 754,92 eur za poskytnuté služby a hovorné.
Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie

2012/06-2012/08. Žalovaný aj napriek výzve na úhradu -pokonávku z 18.10.2012 svojich splatných
záväzkov, tieto neuhradil.

Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2014 oznámil vedľajší účastník, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalobca a jeho právny zástupca, svoju neprítomnosť
ospravedlnili. Súd preto konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaný a vedľajší účastník, ako aj jeho právny zástupca sa na pojednávanie taktiež nedostavili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pripojení, dodatkom

k zmluve, faktúrami, pokusom o pokonávku, VP a zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení č. S. z 16.2.2012 v znení dodatku a
všeobecných podmienok ( ďalej len VP ). So žalovaný bolo dohodnuté, že počas platnosti dodatku k
zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie účastníckeho programu na služby využívané prostredníctvom

pridelenej SIM karty a mobilných tel. čísla a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky. Súčasťou bola aj
dohoda strán o predaji koncových zariadení - mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu 1 eur. V prípade
porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 69 eur, t.j.
rozdiel medzi predajnou 70 eur a akciovou cenou mob. telefónov 1 eur.

Predmetom konania sú tak dva samostatné nároky žalobcu a to zaplatenie úhrady za poskytnuté služby
vo výške 754,92 eur, tzv. hovorné a náhrada škody v sume 69 eur, čo je rozdiel medzi predajnou a
akciovou cenou telefónu.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.

Podľa bodu 2.3 Dodatku vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
po dobu 24 mesiacov. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, lebo nezaplatil poplatky za poskytnuté

služby vyúčtované faktúrami za obdobie od 2012/06 do 2012/08 v celkovej výške ku dňu spísania žaloby
754,92 eur.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 18.10.2012,
zároveňhovňomupozornil,žezdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok,muvzniklapovinnosťzaplatiť

aj zmluvnú pokutu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne a to v časti
tzv. hovorného, t.j. úhrady za poskytnuté služby vo výške 754,92 eur s príslušenstvom.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa§3ods.1,2,3,4 zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách, elektronickákomunikačná
služba(ďalejlen"služba")jeslužbaobvykleposkytovanázaodplatu,ktoráspočívaúplnealeboprevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach

používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie
národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo

medzinárodného číslovacieho plánu.

Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú
komunikáciu. Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi

koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto
zmluve, podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, na základe ktorej
žalobcadodalžalovanému službya žalovanýjepovinnýplatiťcenuzaposkytnutéslužby.Žalovanýcenu

za poskytnuté služby vo výške 754,92 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žaloby vyhovel v prospech
žalobcu.Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
tzv. hovorného a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa

ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty
vo výške 69 eur zamietol z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre
jeho neprijateľnosť,

b) vzhľadomnarozhodnutieKSvPrešovesp.zn.XCo/XX/XXXXjetudanápodľa§53aObčianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

Žalobca pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového
zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalobca o tom doložil doklad. V prejednávanej veci je tento rozdiel
69 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.

Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 1. bod 1.3 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník
vyhlasuje, že si je vedomý, že koncové zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny, by

spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/ koncového
zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne

24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je

daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,tj.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu
( R 55/1971, s. 153).
To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh

vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu

nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové
zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za koncové zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento

protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody, respektíve zmluvnej pokute vychádzal aj z právoplatných
rozhodnutí súdov: Napríklad z rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. XXC/XX/XXXX-XX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. XCo/XXX/XXXX bola zmluvná pokuta

rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. XXCo/XXX/XXXX. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. XC/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011
č. k. XXC/XXX/XXXX-XX a iné). Taktiež to vyplýva aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.".

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5

OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu

predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne

neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,

že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému
vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by

len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie
svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 69 eur z titulu náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty,
vrátane úroku z omeškania zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko celková žalovaná suma žalobcom
bola823,92eur,súdpriznalžalobcovi754,92eurazvyšoksumu69eur zamietol.Vkonanímalprevažný
úspechžalobcavpercentuálnomvyjadrení83,24%,pretomusúdpriznalnáhradutrovkonania vovýške
40,79 eur ( 83,24 % zo sumy 49,- eur- zaplatený súdny poplatok) a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške118,38 eur ( 83,24 % zo sumy 142,22 eur /2krát hl. úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava

zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,81 eur + 20% DPH /, vypočítaných podľa Vyhl.
č. 655/2004 v znení noviel).

O trovách vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ rozhodol súd tak,
že mu náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na to, že aj keď procesné

postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“ vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s ohľadom na zamietnutú náhradu
škody vo výške 69,- eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vo výške 59,14 eur ( za 2 úkony z hodnoty 69 eur prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci,

2x 16,60 eur, 2x paušál 8,04 eur + DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.