Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 1T/177/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510011011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavlína Krajčírová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2510011011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Pavlínou Krajčírovou, v trestnej veci obžalovaného W..

Ľ. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 23.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku sa obžalovaný W.. Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom
G., A.. Y. Č.. XXXX, prechodne bytom G., A.. E.Ž. Č.. X

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. 2 Pv 816/08 zo dňa 06.10.2010, právne
kvalifikovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 13.09.2007 v čase o 07.30 hod. v G., na ul. Y. Č.. XX, v mieste trvalého bydliska po predchádzajúcej
slovnej hádke fyzicky napadol svoju bývalú manželku R.Í. C. tým spôsobom, že ju chytil pod krk a sotil ju
na gauč, čím jej spôsobil udretie hrudníka vpravo, vyvrtnutie krčnej chrbtice, krvnú podkožnú podliatinu v

okolí prsnej kosti vpravo hore, podkožný krvný výron na IV. rebre vpravo a oderku kože v oblasti pravého
zápästia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 2 týždne,

keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená R. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom G., A.. Y.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného W.. Ľ. C., poškodenej R.

C., svedkov W. E., L. Y.M., W.. V. Ď., W.. W. N., I. Č., G. C., W.. O. Q., C. C., C.. C. P.j, znaleckými
posudkami znalcov z oboru zdravotníctva C.. Ľ. T. a C.. C. G., znaleckým posudkom znalkyne z oboru
psychológie G.. R. V. a vypočutím týchto znalcov na hlavnom pojednávaní, ako aj oboznámením sa
ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/177/2010 zo dňa

23.05.2011, proti ktorému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To 88/2011 zo dňa 18.10.2011 zrušil prvostupňový rozsudok a
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že rozsudok je
predčasný a nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Krajský súd konštatuje, že je potrebnéopätovne vypočuť oboch znalcov, vysporiadať sa s hodnotenými dôkazmi, aby bolo zrejmé, ktorý zo
znaleckých posudkov znalcov z oboru traumatológie považuje za podstatný. V tejto veci nariadil vypočuť
aj neurologičku C.. C. P.Ú. k otázke vzniku zranenia poškodenej zo dňa 13.09.2007, taktiež vypočuť

svedkyňu W. E., ktorá uvádzala v prípravnom konaní, že poškodená mala červený krk, pričom takéto
zranenie u poškodenej diagnostikované nebolo. Na základe výpovede znalcov bude potrebné ustáliť
otázku mechanizmu vzniku zranení poškodenej, dĺžku liečenia, a tiež zaujať stanovisko k tvrdeniam
poškodenej, že ku zraneniam došlo po fyzickom násilí sotením do gauča. Následne nariadil vypočuť
svedkov W.. Q. a W.. Ď., kedy sa zákazkový list v počítači vyhotovuje, či hodina uvedená na zákazkovom

liste je aj skutočným časom, kedy vozidlo do autoservisu bolo odovzdané.

V zmysle pokynu Krajského súdu v Trnave, súd doplnil dokazovanie a dňa 07.11.2012 vo veci rozhodol.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie. Krajský súd
Trnava uznesením sp. zn. 5To/138/2012 zo dňa 09.04.2013 zrušil I. stupňový rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu, aby opätovne doplnil dokazovanie a to vyžiadaním od vedúceho autoservisu v P.

W.. O. Q. zákazkové i obhliadkové listy, minimálne z mesiaca september 2007, i všetky zákazkové i
obhliadkové listy zo dňa 13.09.2007 za účelom preskúmania, či sa na obhliadkové listy písal čas prijatia
vozidla do servisu, resp. či je možné zistiť časový rozdiel od prijatia motorového vozidla do momentu
vystavenia zákazkového listu. Krajský súd konštatoval, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť
ani rozporom vo výpovedi a zisteniach C.. C. P., ktorá dňa 25.09.2007 konštatovala u poškodenej

početné podkožné hematómy na trupe, chrbte, ramenách, predlaktiach, dolných končatinách, bolestivé
bedrá, kolená, pričom zo záverov znalca C.. C. G. vyplýva, že u poškodenej išlo o obtiaže, ktoré
nesúviseli so zranením dňa 13.09.2007. Nie je preto jasné, ako k týmto zraneniam, ktoré nesúviseli s
udávaným útokom obžalovaného u poškodenej vznikli. Preto krajský súd nariadil v tomto smere dopočuť
poškodenú.

V zmysle pokynu Krajského súdu Trnava súd doplnil dokazovanie vyžiadaním správ od S. Q. P.,
s.r.o. P. (č.l. 357), dopočutím poškodenej a vo veci rozhodol dňa 30.10.2013, proti ktorému rozsudku
podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie. Krajský súd Trnava uznesením sp. zn.
5To/122/2013 zo dňa 14.01.2014 zrušil I. stupňový rozsudok, vec vrátil okresnému súdu s tým, že ani

z doteraz vykonaného dokazovania nie je bez pochybnosti preukázaný presný čas, kedy obžalovaný
vozidlo do autoservisu priviezol. Z doteraz vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že
poškodená utrpela dňa 13.09.2007 asi o 07.30 hod. zranenia tak, ako sú tieto popísané v znaleckom
posudku znalca C.. C. G., doteraz však nebolo jednoznačne preukázané, kde, resp. akým spôsobom
poškodená utrpela mnohopočetné podkožné hematómy na trupe, chrbte, ramenách, v predlaktiach

a v dolných končatinách, ktoré boli konštatované 25.09.2007 neurologičkou C.. C. P.. Vzhľadom na
rozpornosť výpovedí zamestnancov autoservisu, nie je možné bez pochybností ustáliť, kedy presne
obžalovaný svoje vozidlo do autoservisu doviezol. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie tieto
nevyznievajú pred súdom jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchal obžalovaný. Nariadil preto

I. stupňovému súdu opätovne prehodnotiť vykonané dôkazy a postupovať v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Trestného poriadku.

V zmysle pokynu Krajského súdu Trnava súd opätovne prehodnotil vykonané dôkazy, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný W.. Ľ. C. v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu v zmysle obžaloby
poprel. Uviedol, že dňa 13.09.2007 v čase o 07:30 hod. bol v autoservise v P.Í. na servisnej prehliadke
s osobným motorových vozidlom značky VW Pasat spolu aj so svojou dcérou C. C., ktorá išla ďalším
vozidlom značky Peugeot 206. Potom, čo vozidlo odovzdal v servise, kde mal dojednanú servisnú

prehliadku, pokračovali s dcérou do P. P., kde v hoteli V. mal dojednané pracovné stretnutie s W.. N..
V poobedňajších hodinách si uvedené vozidlo z autoservisu vyzdvihol. Uviedol, že uvedené vozidlo v
raňajšíchhodináchodovzdalprijímaciemutechnikovi.Poprel,žebybolfyzickynapadolpoškodenúR.C..
Nahlavnompojednávaníobžalovanývyužilsvojezákonnéprávoaodmietolvypovedať.Naďalšiehlavné
pojednávaniasanedostavilaprostredníctvomobhajkynepožiadal,abysúdvykonalhlavnépojednávanie

v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku ďalšie hlavné pojednávania
vykonal v neprítomnosti obžalovaného.Poškodená R. C. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným
sa v roku 2006 rozviedli. Nedorozumenia začali vznikať asi od roku 2004, kedy obžalovaný zrejme
nadviazal známosť s inou ženou. Začal ju postupne psychicky napádať, vyhrážať sa jej, tvrdil, že je

psychicky narušená a podobne. Asi v roku 2005 došiel s nejakým lekárom, ktorý sa jej začal vypytovať
na jej psychické problémy, čo ju prekvapilo, pričom zistila, že tohto lekára mal objednať obžalovaný a
takýmto spôsobom chcel dokázať, že má psychické problémy. Uvedený lekár, keď zistil že je v poriadku,
odišiel, pričom obžalovaný po jeho odchode, keď sa ho pýtala, čo to má znamenať, ju udrel do tváre.
Uvedenýprípadvšaknehlásilapolícii.Ďalšienapadnutiezostranyobžalovanéhopotomnasledovalodňa

13.09.2007 a podľa jej názoru, pohnútkou takéhoto správania obžalovaného zrejme bola tá skutočnosť,
že asi dva dni predtým mali pojednávanie ohľadom vysporiadania BSM. Vzhľadom na jej stanovisko
a vyjadrenie v tomto konaní, zrejme toto obžalovaného rozčúlilo a preto dňa 13.09.2007 asi okolo
07:30hod. došiel k nej do bytu, na zaklopanie mu otvorila a vtedy ju obžalovaný napadol. Najskôr mal
zobrať vankúš, bil ju cez tento vankúš, keď ho prosila, aby prestal, sotil ju na gauč a následne z bytu
odišiel. Potom, čo obžalovaný odišiel, volala svojej známej, pani E., povedala jej čo sa stalo. Keďže

E. bola práve na ceste do Bratislavy, vrátila sa v poobedňajších hodinách a videla, aké má poranenie.
Asi desať minút na to, ako obžalovaný odišiel, volala na políciu, ktorí jej povedali, aby sa dostavila na
oddelenie. Možno s určitou časovou rezervou si zobrala taxík, keďže sa cítila zle a asi v rozpätí dvoch
hodín išla na políciu a odtiaľ ju zaslali na ošetrenie k lekárovi. Pri odchode z polície k svojej obvodnej
lekárke C.. C. sa stretla s G. C., ktorý býva v tom istom dome a tomuto povedala, čo sa jej stalo. Po

ošetrení lekárky sa vrátila späť na políciu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2012, svedkyňa doplnila svoju výpoveď v tom smere, že najskôr
po napadnutí obžalovaným išla k lekárke, keďže sa lieči na vysoký krvný tlak, boleli ju ruky, za ktoré ju
obžalovaný chytil, a tiež aj noha, ktorú si udrela, a až potom išla na políciu. Pokiaľ je v správe ošetrujúcej

lekárky uvedený čas 14.44 hod., toto nie je pravdou, pretože okolo obeda už bola na polícii a u lekárky
bola pred tým. Skutočnosť, že prípad bola hlásiť na polícii, je evidentná zo záznamu na čl. 146, kde je
uvedený záznam o podaní oznámenia dňa 13.09.2007 o 12:00hod. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ
bola na ošetrení u C.. C. v uvedený deň 13.09.2007 pred tým, než išla na políciu, táto lekárka len
napísala, čo jej hovorila bez toho, aby sa poškodená vyzliekla a lekárka ju prezrela. V tom čase, teda dňa

13.09.2007, uvedená C.. C. zastupovala jej obvodného lekára C.. E., a preto jej iba dala lieky a povedala
jej, aby následne potom išla k svojmu obvodnému lekárovi C.. E., ku ktorému potom aj dňa 17.09.2007
išla a tento ju potom poslal na ďalšie vyšetrenia - na chirurgiu a neurológiu. Dňa 19.09.2007 bola znova
u svojho obvodného lekára, ktorý jej predpísal injekcie a k neurologičke C.. P. išla až dňa 25.09.2007,
pretože pred tým bola u neurologičky C.. C., ktorá zastupovala C.. P., u ktorej sa už aj pred tým liečila.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2013 bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k zraneniam tak ako to
nariadil krajský súd v poslednom rozhodnutí, pričom poškodená uviedla, že všetko vypovedala na
predchádzajúcich hlavných pojednávania ako aj na poslednom pojednávaní 06.06.2012 a viac nemá
čo k tomu dodať.

Vypočutá svedkyňa W. E. potvrdila, že kritického dňa ju telefonicky volala poškodená v raňajších
hodinách asi okolo ôsmej hodiny. V tom čase cestovala do Bratislavy, odkiaľ sa vrátila asi okolo obeda.
Keď došla k poškodenej, videla že táto je roztrasená, mala poranenú ruku, opuch tváre, sťažovala sa na
bolesti na hrudi a uviedla jej, že ju obžalovaný bil cez vankúš. Videla, že poškodená má začervenaný krk
a krívala. Svedkyňa uviedla, že sa tak s obžalovaným ako aj s poškodenou poznala dlhšiu dobu. Pokiaľ

obžalovaný s poškodenou žili ako manželia v spoločnej domácnosti, navštevovala ich, avšak posledné
dva roky pred ich rozvodom pobadala, že obžalovaný sa začína nejak divne správať k poškodenej.
Pokiaľ aj išli spoločne na kávu a podobne, obžalovaný už manželku - poškodenú so sebou nebrával a
keď mu hovorila, aby zobral aj poškodenú, buď odmietol alebo prestal potom už chodiť na tieto stretnutia.
Podľa jej názoru, obžalovaný zrejme prestal mať záujem o poškodenú, chodieval neskoro domov a keď

mu táto dohovárala, nasledovali hádky. Potvrdila, že sa jej poškodená sťažovala, že obžalovaný ju chcel
dať aj na psychiatriu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2012 (čl. 287) doplnila svoju výpoveď v tom smere, že pokiaľ v
prípravnom konaní uviedla, že poškodená mala červený krk, akoby sa chcela obesiť, možno to tak
povedala obrazne. Uviedla, že keď došla k poškodenej do bytu, táto mala porozhadzovaný stôl, stoličky

poposúvané, videla, že je bledá, mala na rukách červené fľaky, ako keby otlačené, a tiež jej videla na
krku, že je červená. Tiež uviedla, že videla, že poškodená mala poranenú nohu, a pokiaľ to neuviedla na
hlavnom pojednávaní na súde, vychádzala z toho, že toto už uviedla na polícii. K jej výpovedi poškodená
uviedla, že na prvom vyšetrení u lekárky bola ešte pred tým, ako k nej došla svedkyňa E. okolo obeda.Vypočutá svedkyňa C.. C. P. uviedla, že dňa 25.09.2007, došla poškodená k nej s tým, že dňa
13.09.2007 bola napadnutá manželom, ošetrená na pohotovosti a momentálne, že má veľké bolesti

v pravom ramene, na hrudníku, chrbte, hlavne v krížoch, na oboch dolných končatinách, hlavne
predkolení, bolí ju celé telo, nevládze chodiť a pre bolesti nemôže spať. V dôsledku toho pacientku
vyšetrila a popísala stav tak, ako je v jej lekárskej správe zo dňa 25.09.2007, teda, že poškodená
má početné podkožné hematómy na trupe, chrbte, ramenách, predlaktiach, dolných končatinách, na
pravom predkolení rezná zapálená rana, obe ramená bolestivé, aj bedrá a kolená, a to konkrétne pohyb

v bedrách a kolenách. Prečo takéto poranenie nie je uvedené v prvotných lekárskych správach, k tomu
sa nevie vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že predchádzajúce lekárske správy pozrela iba zbežne, zaujímala
sa len, či tam nebola nejaká zlomenina, porucha vedomia, pamäti, čo však poškodená neuviedla, a preto
predchádzajúce lekárske správy podrobne neskúmala. Do svojej lekárskej správy uviedla iba to, čo pri
vyšetrení zistila. Poškodená pri vyšetrení neuvádzala, že by bola následne ešte druhý krát napadnutá.
Svedkyňa uviedla, že neurologické vyšetrenie sleduje stav nervového systému, ale keďže poškodená sa

sťažovala na bolesti, bolo jej povinnosťou prezrieť celkove pacientku a popísať, čo zistila pri vyšetrení.
Pokiaľ ide o ranu na predkolení, určite to nebola rana zo dňa 25.09.2007, kedy poškodenú vyšetrovala,
ale to bola rana staršieho dáta. Pokiaľ vo svojej lekárskej správe uviedla diagnostický záver polytrauma,
ide vlastne o konštatovanie, že poškodenie je na viacerých miestach tela.

Vypočutá svedkyňa L. Y. uviedla, že k samotnému napadnutiu poškodenej zo strany obžalovaného sa
nevie vyjadriť, keďže nebola svedkom tohto napadnutia. Tiež si nepamätá, že by sa kritický deň bola
vo vchode stretla s obžalovaným.

Vypočutý svedok G. C. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že kritický deň

stretol poškodenú R. C. na ceste k lekárovi, kedy mu ukázala podliatiny na rukách a krku a hovorila, že
ide na lekárske ošetrenie, keďže ju napadol bývalý manžel. S poškodenou sa pozná, keďže táto býva
v tom istom činžovom dome ako on.

Vypočutá svedkyňa C. C., dcéra obžalovaného a poškodenej, uviedla že v kritický deň išla spolu s

obžalovaným do P.. Išli na dvoch vozidlách. Asi o 07:30 hod. obžalovaný zanechal svoje motorové
vozidla VW Passat v servise a asi o pätnásť minút, teda o 07:45 hod. pokračovali do P. P. na obchodné
jednanie. Auto zo servisu si obžalovaný zobral asi okolo 13-tej alebo 14-tej hodiny, kedy sa vrátili späť
do G.Ť.. Svedkyňa uviedla, že jej vzťah s poškodenou sa narušil asi v období, keď sa rodičia rozviedli,
teda v roku 2006, odvtedy matku nenavštevuje.

Svedok I. Č. uviedol, že obžalovaného pozná cez jeho zaťa. Potvrdil, že obžalovaný nosil k nim do
servisu vozidlo. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k preberaniu vozidiel do servisu, uviedol, že prijímací technik
vyhotoví ručný doklad o vozidle do opravy, kde je iba uvedený dátum. Čas sa potom vyhotovuje v
písomnom doklade elektronicky. Uvedené doklady sa v elektronickej forme evidujú. Pokiaľ svedok W.. Ď.

uviedol, že uvedený doklad v elektronickej podobe nie je archivovaný, nevedel sa bližšie k tomu vyjadriť.
Svedok uviedol, že spravidla zákazník pristaví vozidlo, prijímací technik vizuálne vozidlo ohliadne, spíše
prípadné závady a následne sa to spracuje v elektronickej podobe, otvorí sa zákazka a uvedené vozidlo
sa pridelí pracovníkovi, ktorý vykoná opravu. Pokiaľ je tam viacero zákazníkov, urobí sa iba vizuálna
prehliadka vozidla, vypíše sa ručne zákazka a neskôr sa vykoná zápis v elektronickej podobe. Ako

uviedol, pri ručnom zápise sa neuvádza čas preberania, tento sa potom zapíše v elektronickej podobe.
Po nazretí do dokladu na čl. 125, svedok uviedol, že takýmto spôsobom sa nepíše ani dátum, ani čas,
nevie prečo je v tomto doklade vypísaný čas prevzatia 07:30 hod. dňa 13.09.2007.

Vypočutý svedok W.. V. Ď. uviedol, že obžalovaného pozná, keďže tento nosieval k nim do autoservisu

motorové vozidlá. Pokiaľ ide o deň 13.09.2007 uviedol, že sa bližšie k odovzdaniu tohto vozidla nevie
vyjadriť. Toto by bolo možné zistiť iba na zákazkovom liste.
Po tom, čo tomuto svedkovi bol predložený k nahliadnutiu doklad týkajúci sa kontroly vozidla (čl. 125)
uviedol, že prijímací technik pri preberaní vozidla do servisu spisuje deň a následne už potom sa vypisuje
zákazkový list. Uvedený prípis z toho dňa 13.09.2007 nie je priamo zákazkový list, ale tvorí iba súčasť

zákazky. Pokiaľ je v tomto doklade perom dopísaný dátum a čas, toto sa bežne nerobí, zrejme to tam
mal dopísať, dátum a hodinu, vedúci servisu W.. Q..
Na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2012, tento svedok opätovne potvrdil a podrobne uviedol, akým
spôsobom sa vyhotovuje zákazkový list. Zákazkový list sa zvyčajne vyhotovuje pri príjme vozidla doservisu elektronicky, teda cez počítač. Je možné, že pri prijatí vozidla, pokiaľ je viac zákazníkov, sa
dodatočne vyhotoví zákazkový list, dátum zostáva ten istý, pričom hodina sa môže posunúť. Nie je
to 100 % presné, kedy presne auto zákazník odovzdá. Svedok potvrdil, že zákazkový list u tohto

vozidla vypisoval cez počítač on, pokiaľ ide o preberanie samotného vozidla a zápis v prijímacieho resp.
obhliadkovéholistuvypisovalW..Q..Najprvsatedapripreberanívozidlavypisujeobhliadkovýlist,ktorýv
tomtoprípadevypisovalW..Q.,tentosavypisujeručnepodľapredlohyanáslednesavypisujezákazkový
list cez počítač, kde sa už automaticky uvádza čas aj deň. Svedok tiež uviedol, že do prijímacieho alebo
obhliadkového listu, tak ako je to v predlohe, sa vypisuje iba deň, čas sa nevypisuje.

Vypočutý svedok W.. O. Q. vedúci autoservisu, uviedol, že k samotnému dňu 13.09.2007, keď sa malo
preberaťvozidloobžalovanéhodoservisu,sabližšievyjadriťnevie.Potom,čomuboldanýknahliadnutiu
doklad na čl. 125, uviedol že uvedené tlačivo vypisuje servisný technik, ktorý preberá auto do servisu,
a tiež sa nevypisuje meno, kto toto vozidlo odovzdal, zaznačí sa iba deň; hodina sa nevyznačuje. Je
možné, že do tohto dokladu napísal čas 07:30 hod. on, pričom uviedol, že dátum dňa 13.09.2007 a čas

mohol napísať automaticky bez toho, aby sa jednalo o konkrétne vozidlo, ktoré doviezol obžalovaný,
čo zdôvodňoval tou skutočnosťou, že pokiaľ medzitým, čo preberá vozidlo, telefonuje nejaký zákazník,
na tomto tlačive si môže robiť poznámky a teda aj toto mohlo byť len zaznamenané, teda dátum a čas
v inej súvislosti, keďže čas a bližšie údaje sa premietajú už iba do zákazkového listu v elektronickej
podobe. Nemôže potvrdiť, v akom čase auto obžalovaný pristavil do servisu. Toto by mohlo byť v archíve

dokladov.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2012 uvedený svedok zopakoval predchádzajúcu výpoveď, kde
uviedol, že obhliadkový list pri preberaní vozidla obžalovaného vystavoval on, a tiež je pravdou, že
pokiaľ na tom obhliadkovom liste okrem dátumu napísal aj čas prijatia 07:30 hod., nemusí to byť
objektívné, nemusí to súvisieť s tým, že o takej hodine auto do servisu prijal, pretože si automaticky

mohol urobiť poznámku na tomto obhliadkovom liste v súvislosti s inou vecou, kde vypísal čas 07:30
hod., keďže ako už uviedol, do obhliadkového listu sa čas nepíše. Na položenú otázku sudkyne, že
pokiaľ je v zákazkovom liste uvedený čas prijatia vozidla do servisu 09:23 hod., či by bolo možné,
aby na obhliadkovom liste bol vypísaný čas prijatia 07:30 hod., na zákazkovom liste 09:23 hod., a či
by teda tak dlho trvalo, kým by sa vypisoval zákazkový list. Uvedený svedok uviedol, že maximálne

rozpätie od vystavenia obhliadkového listu po vystavenie zákazky by mohlo byť maximálne 15 minút.
Sú auditovaná spoločnosť a uvedený systém vybavovania časovej zákazky je stanovený pracovnou
metódou cez izonormy, a časovou normou zadokumentovania od prijatia auta do servisu až po zápis v
zákazkovom liste je maximálne 15 minút, čo nakoniec je aj kontrolované. Čas 15 minút slúži na to, aby
pracovník fyzicky preberal vozidlo, vystavil obhliadkový list, a na základe obhliadkového listu vystavil

zákazkový list, v ktorom sú uvedené základné údaje o prebratom vozidle do opravy, rozsah prác, ktoré
sa budú vykonávať, prípadná cenová kalkulácia a predpokladaný termín ukončenia. Takáto norma platí
od roku 2005. Uvedený zákazkový list sa vystavuje dvojmo, a vždy sa jedna kópia dáva zákazníkovi do
ruky ako doklad o odovzdaní vozidla.

Ako vyplýva zo zákazkového listu č. W. (č.l. 227), je uvedené, že uvedené vozidlo Volkswagen Passat
boloprijatédňa13.09.2007o09:23hod.doservisuapredpokladanýdátumukončeniajedňa13.09.2007
o 17:00 hod.

Vypočutý svedok W.. W. N. uviedol, že na deň 13.09.2007 si bližšie nepamätá. V kritickom čase pracoval

ako marketingový manažér hotela V. v P. P.. Jediné čo si pamätá, že mal osobné stretnutie niekedy v
septembri 2007 s obžalovaným a s jeho dcérou v predpoludňajších hodinách, išlo o obchodné stretnutie.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne z oboru psychológie G.. R. V. a jej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, znalkyňa uviedla, že poškodená je schopná správne reprodukovať realitu, nakoľko jej

rozumové schopnosti sú priemerné a pamäťovo nadpriemerné. Všeobecná psychologická vieryhodnosť
poškodenej nie je oslabená.

Vo veci boli podané dva znalecké posudky znalcov z oboru zdravotníctva, pričom títo znalci boli aj na
hlavnom pojednávaní vypočutí.

Vypočutý znalec C.. C. G., tak v znaleckom posudku, ako aj pri výpovedi na hlavných pojednávaniach
dňa 13.04.2011 a ďalšom hlavnom pojednávaní 19.09.2012 uviedol, že tak, ako to vyplýva aj to záverov
jeho znaleckého posudku, poškodená R. C. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmienna kostnom skelete stavcov, pohmoždenie steny hrudníka vpravo s dvomi krvnými výronmi v oblasti IV.
rebra vpravo, pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého zápästia s krvným výronom a odreninou
kože a pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého predkolenia s odreninou kože. Po zranení,

ku ktorému došlo dňa 13.09.2007 bola vyšetrená obvodným lekárom, následne vykonané chirurgické
vyšetrenie a neurologické vyšetrenie. Z medicínskeho hľadiska ide o zranenie ľahké. Zranenie vzniklo
jednak priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde došlo k prejavom
zranenia, jednak mechanizmom nepriamym - prenesením pôsobiacej sily na miesta vzdialené od
primárneho pôsobenia. Násilie smerovalo spredu viacej z pravej strany z pohľadu poškodenej. Predmet,

ktorý zranenie spôsobil bol jednak tvrdý, tupý, jednak tvrdý, ostrý, resp. hranatý. Týmto mohla byť ruka
útočníka, otvorená dlaň, prsty - nechty útočníka, prípadne sa ako predmet spôsobujúci zranenie mohol
uplatniť i nábytok. Zranenie v oblasti pravého zápästia mohlo vzniknúť tlakovým pôsobením prstov
rúk útočníka pri zovretí zápästia poškodenej. Zranenie v oblasti pravého predkolenia mohlo vzniknúť
nárazom do tupého predmetu napr. nábytku pri slabej intenzite pôsobiacej sily. Zranenie krčnej chrbtice
vzniklo pri nekoordinovanom pohybe hlavy a tela po sotení, kedy došlo k nefyziologickému pohybu v

krčnej chrbtici so vznikom podvrtnutia. Samotná poškodená uviedla, že k zraneniu došlo po fyzickom
násilí a sotení do nábytku - gauča, pričom mechanizmus, ktorý uviedla poškodená, môže takéto zranenie
spôsobiť. V danom prípade celkove doba liečenia pre toto zranenie je v rozpätí od dvoch do troch
týždňov. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil svoj znalecký posudok, uviedol, že zranenie, ktoré
utrpela poškodená, mohlo byť spôsobené inou osobou, pričom vylúčil, že zranenia, ktoré poškodená

utrpela, mohli byť spôsobené samotnou poškodenou.
Na hlavnom pojednávaní 19.09.2012 uviedol, po oboznámení sa s výpoveďou svedkyne C.. C. P. -
neurologičky, vyšetrenie zo dňa 25.09.2007 u C.. P., kde bola poškodená vyšetrená, súviselo ešte
so zranením, ktoré utrpela poškodená 13.09.2007. Následne jej ďalšia kontrola u tejto lekárky dňa
15.10.2007 už súvisela s inými ochoreniami, na ktoré poškodená prakticky trpela. Pokiaľ ide o popisy

v lekárskej správe C.. P. zo dňa 25.09.2007 u poškodenej, kde táto popisuje podkožné hematómy na
trupe, chrbte, ramenách, predlaktiach horných končatín a na pravom predkolení rezná zapálená rana,
možno konštatovať objektívne preukázateľné zranenia, ktoré znalec popísal v znaleckom posudku, a
ktoré vychádzali z opakovaných nálezov a vyšetrení jednak odbornými lekármi - C.. C., C.. E., popisom
na chirurgickom vyšetrení a v konečnom dôsledku z časti aj v popise zranení C.. P.. Pokiaľ však táto

lekárka popisuje reznú ranu na predkolení, nejde o reznú ranu, ale ide o odreninu kože. Pokiaľ C.. P. v
lekárskej správe uvádza diagnostický záver polytraumu, znamenalo by to závažné poranenie viacerých
orgánov tela u poškodenej, čo však v tomto prípade nebolo zistené. Znalec uviedol, že pokiaľ ide o
mechanizmus vzniku
zranenia poškodenej, mohlo dôjsť k uchopeniu poškodenej zo strany útočníka za oblasť pravého

zápästia, mohlo dôjsť k úderu do oblasti hrudnej steny, a následne k pádu poškodenej na pravú stranu
tela v oblasti hrudníka, čo by zodpovedalo poraneniu, aké znalec u poškodenej popísal. K podvrtnutiu
krčnej chrbtice mohlo dôjsť pri nekoordinovanom páde, po údere do poškodenej a následne pádom na
gauč. Pokiaľ ide o poškodenie ruky, toto mohlo vzniknúť tak, že útočník stlačil poškodenej ruku v oblasti
pravého zápästia, a škrabnutím nechtom mohlo dôjsť k poraneniu ruky. Pokiaľ ide o poranenie nohy -

pravéhoprednéhopredkolenia-právenárazomdonábytkumohlodôjsťkuškrabancu,resp.zošuchnutia
sa nohy o tvrdý predmet. Je nepravdepodobné, že by všetky zranenia u poškodenej vznikli pri jednom
páde, pretože boli zranené topograficky odlišné časti tela, a napr. zranenie, ktoré bolo popísané na
zápästí pravej ruky svedčí skôr o tlakovom pôsobení na zápästí a nemohlo vzniknúť pri páde.

Znalec C.. Ľ. T. vo svojom pôvodnom znaleckom posudku sa vyjadroval k poraneniam, ktoré mala
utrpieť poškodená a kde uvádzal, že ťažko mohlo byť pri kopnutí bosou nohou alebo v domácom
obutí spôsobené jej poranenie predkolenia, vychádzal z vlastnej domnienky, že zrejme útočník bol v
domácom oblečení. Taktiež pokiaľ ide o ďalšie zranenia, ktoré uviedla poškodená, že jej boli spôsobené
inou osobou, je veľmi obtiažne nezaujate odpovedať. Je prakticky nemožné dokázať, že spomenuté

zranenie pravdepodobne boli spôsobené tak, ako uviedla poškodená a či boli spôsobené inou osobou.
Otomtofaktesvedčímnohopočetnézranenietýchčastítela,ktorézáviseliodsmerupáduamechanizmu
poranenia. Poškodená jednak mohla byť zranená druhou osobou, o čom svedčí dvojnásobný podkožný
krvný výrok IV. rebra vpravo a prsnej kosti v hornej časti vpravo (pádom na zem by úder na rebre
zanechal pravdepodobne len jeden krvný podkožný výron a pádom na zem by si udrela len jedno miesto

na hrudníku, teda nie IV. rebro a zároveň prsnú kosť) a ďalší fakt, pádom na pravé zápästie na zem by
nezostala na pravom zápästí na dlaňovej strane oderka kože, ale pravdepodobne len podkožný výron,
iba že by poškodená spadla na ostrý predmet. Je teda pravdepodobné, že oderka kože na pravom
zápästí bola spôsobená nechtami násilníka. Naproti tomu je nutné uviesť, že poškodená pravdepodobnenemusela byť zranená druhou osobou, o čom svedčí fakt, že na pravom predkolení v dolnej časti bol
zistený podkožný krvný výron aj oderka. Znalec teda uviedol, že liečba poškodenej bola v rozpätí od
13.09.2007 do 26.09.2007, t.j. trinásť dní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2011 (čl. 213), znalec uviedol, že pokiaľ v znaleckom posudku
uviedol, že neurologické vyšetrenia sa nezhodujú s prvotným vyšetrením, je to podľa jeho názoru v
tom, že ak bola zranená na pravom ramene, chrbte, mali by ju bolieť iba tie časti, kde bola udretá.
Pokiaľ v spisovom materiáli sa uvádza, že ju boleli ramená a chrbát, považoval to za nové zranenie a
nie zranenie, ktoré malo byť spôsobené dňa 13.09.2007. Znalec uviedol, že vychádzal zo spisu a zo

zdravotnej dokumentácie.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2012 znalec po oboznámení sa so stanoviskom Krajského súdu
v Trnave, výpoveďou svedkyne C.. C. P., ako aj súdneho znalca C.. C. G. uviedol, že zranenia u
poškodenej tak, ako sú uvedené vo výpovedi predchádzajúceho znalca C.. G., sa v podstate zhodujú aj s
jehoznaleckýmposudkom.Jepravdou,žeporaneniepredkolenianemohlobyťspôsobenékopnutím,ale
skôr ako poranenie pri páde, a oderka mohla vzniknúť úderom o tvrdý predmet - kus nábytku a podobne.

Jedine s čím sa nezhodoval so znalcom C.. G., je otázka podvrtnutia krčnej chrbtice a mechanizmus
jej vzniku, avšak tak, ako aj znalec C.. G. na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2012 konštatoval, že
poranenie krčnej chrbtice mohlo vzniknúť nekoordinovaným pohybom pri páde, toto pripúšťa aj on,
pretože nezistil známky, že by poškodená bola uchopená spredu za krčnú chrbticu - akoby škrtenie. Je
teda možné, že k podvrtnutiu krčnej chrbtice došlo tak, ako uviedol aj predchádzajúci znalec. Pokiaľ ide

o pohmoždenie steny hrudníka a krvné výrony, tieto mohli vzniknúť úderom do hrudníka, a následne
pri páde poškodenej stočením sa na pravý bok, mohli vzniknúť ďalšie odreniny od okolitých tvrdých
predmetov. Pokiaľ ide o pohmoždenie mäkkých
tkanív v oblasti pravého zápästia s krvnými výronmi, pripúšťa, že toto mohlo vzniknúť pri uchopení rukou
a následným poškrabaním, keďže sa tam konštatuje škrabanec. Pokiaľ ide o pohmoždenie mäkkých

tkanívvoblastipravéhopredkoleniasodreninoukože,mohloknemudôjsťtak,žesapoškodenápripáde
mohla poškrabať o predmet, do ktorého narazila ako padala. Pokiaľ ide o vyšetrenie poškodenej u C..
P., dňa 25.09.2007, tak, ako konštatoval predchádzajúci znalec, je možné, že ošetrenie a popis zranení
vychádzalzozranení,ktorépoškodenáutrpeladňa13.09.2007.ĎalšianávštevapoškodenejuC..P.,dňa
15.10.2007 už korešpondovala s inými potiažami, a nie so zraneniami zo dňa 13.09.2007. Pokiaľ ide o

popis polytraumy, ktorý uvádzala C.. P., uviedol, že súhlasí so stanoviskom, ktoré uviedol predchádzajúci
znalec. Pokiaľ sa na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2011 (čl. 214) vyjadroval k podkožným výronom,
že nemohli byť spôsobené jedným úrazovým mechanizmom, myslel to tak, že je možné, že týchto
mechanizmov mohlo byť viacej a to, úder do pŕs, čím vznikol hematóm a následne pádom, na tvrdý
povrch,kdevznikoldruhýhematóm.Kporaneniampoškodenejdošlopofyzickomnásilí,tedasotenímdo

gauča, nie je mysliteľné, že by padla poškodená sama a mohla si spôsobiť všetky zranenia sama. Pokiaľ
ide o dĺžku liečby, túto stanovil na čas 13 dní z toho dôvodu, že poškodená bola prvý krát na ošetrení dňa
13.09.2007 a naposledy dňa 25.09.2007, čo by zodpovedalo rozsahu 13. dní, ale pripúšťa, že obdobné
zranenia takéhoto typu majú dobu liečby od 10 do 21 dní, čo by mohlo byť v rozpätí do troch týždňov.

S poukazom na tieto znalecké posudky, ako aj vyjadrenie oboch znalcov na hlavnom pojednávaní,
ktorí boli vypočutí, a to dňa 19.09.2012 - znalec C.. C. G. a dňa 07.11.2012 znalec C.. Ľ. T., možno
konštatovať, že v podstate obaja znalci zhodne uviedli charakter zranení poškodenej, spôsob ako mohlo
vzniknúť toto zranenie, ako aj predpokladanú dobu liečby.

V zmysle pokynu krajského súdu, súd doplnil dokazovanie vyžiadaním správy z Q. P., s.r.o., P., pričom
podľa písomného vyjadrenia vedúce servisu W.. O. Q. sa zákazkové i obhliadkové listy zo septembra
2007 v ich archíve už nenachádzajú. Konštatoval že ich spoločnosť v zmysle platnej legislatívy a normy
ISO 9001, uchováva písomnosti, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní po dobu, po
ktorú tieto lehoty a konania trvajú, resp. po dobu, kedy je možné uplatniť práva, ktoré z nich vyplývajú.

V zmysle schváleného registratúrneho plánu zákazkové listy uchovávajú po dobu 2 rokov a faktúry
odoslané po dobu 10 rokov. Pokiaľ ide o faktúru za vykonané práce na uvedenom vozidle, fakturované
spoločnosti B. Q., s.r.o., Y. ulica, G., tieto majú v archíve a túto môžu predložiť. Ostatné písomnosti
podpornéhocharakteru,ktorésúlenpodkladomkvystavovaniudaňovýchdokladov,niesúanimzdovými
ani personálnymi dokladmi a nevyplývajú z nich žiadne záväzky pre spoločnosť a preto sú tieto po dvoch

rokoch zlikvidované, nie sú archivované a z uvedeného dôvodu, tieto zákazkové a ohliadkové listy sa
už u nich nenachádzajú, keďže boli skartované.Na základe takto vykonaného dokazovania, ktoré bolo doplnené v zmysle pokynu predchádzajúcich
rozhodnutí Krajského súdu Trnava v tejto veci, po prehodnotení vykonaných dôkazov, jednotlivo i
súhrnne, s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 14.01.2014 a závery tohto

rozhodnutia, ktoré sú pre okresný súd v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku záväzné, možno
konštatovať, že teda z doteraz vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že by to
bol práve obžalovaný, ktorý inkriminovaný skutok spáchal. Z predložených dokladov, ktoré predložil
autoservisTrenčínavypočutímsvedkovW..Q.,W..V.Ď.,nemožnojednoznačnepreukázať,kedypresne
obžalovaný svoje vozidlo do autoservisu dňa 13.09.2007 doviezol. Tak ako už konštatoval krajský súd, je

nepochybné, že poškodená utrpela zranenie dňa 13.09.2007 asi o 07.30 hod. tak ako sú tieto popísané
v znaleckom posudku znalca C.. C. G., avšak nebolo jednoznačne preukázané, že uvedené zranenie
jej spôsobil práve obžalovaný. S prihliadnutím k týmto skutočnostiam v súlade so zásadou „in dubio pro
reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), súd tohto podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poškodená R. C. si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného, súd preto v súlade s
ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).
Odvolaniemôžupodať: 10 -.Sprihliadnutímktýtčnaskesúdnekonanie.kutkovomzáklade,že.10.2010,
právne kvalifikovanej ako prečin ublíženia nprokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307

ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308
ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods.
1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods 2 Trestného poriadku),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán

starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to
len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného

poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba.