Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010320
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010320.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu A. I. a W. Z. v trestnej veci proti obžalovanému W. Z., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. b/, d/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v E., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom ul. S. T. č. XXX, E., slobodný, brigádnik na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase medzi 13.00 a 14.00 hodinou vošiel do pootvorené okno do rodinného domu

číslo XXX na G. ulici v E., majiteľa A. Z., nar. XX.XX.XXXX ktorý v tom čase spal v kresle vo svojej izbe,
ktorý sa prebudil a keď sa páchateľa pýtal čo tam robí, tento pristúpil k nemu kopol ho do kolena, zhodil
ho z kresla na zem a zo zadného vrecka mu vytrhol peňaženku s osobnými dokladmi a hotovosťou vo
výške 3.000,- € a následne ušiel cez vchodové dvere preč, ktorým konaním spôsobil poškodenému A.
Z. škodu vo výške 3.000,- €,
t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobil ním väčšiu škodu a na chránenej
osobe

neoprávnene vnikol do obydlia iného

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona, za použitia § 139 ods. 1 písm.

e/ Tr. zákona,

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému A. Z.,
nar. XX.X.XXXX vo K., J., trvale bytom E., ul. G. č. XXX/X vo výške 3.000,- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa XX.XX.XXXX
tunajšiemu súdu obžalobu na W. Z. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/

Trestného zákona a iné, na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa X.X.XXXX a dňa XX. 4. XXXX.
V rámci dokazovania boli vypočutí obžalovaný, svedok poškodený a svedok A. T. a boli oboznámené
listinné dôkazy. Obžalovaný W. Z. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 Tr.
por. a následne využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Poškodený sa pripojil s nárokom na

náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 3.000 Eur. Keďže obžalovaný využil svoje právo a odmietol
vypovedať, na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný
v prípravnom konaní uviedol, že predmetného dňa požil alkoholické nápoje, poškodeného poznal,
poškodený ho sám pustil k nemu domov, pričom sa spolu rozprávali a tiež aj spolu pili. Keďže poškodený
nevie dobre rozprávať po slovensky, hľadal slovník a ako hľadal slovník, zbadal peňaženku, ktorá bola

v zásuvke. Peňaženku zobral spolu s hotovosťou maximálne 2.000 eur a potom z domu poškodeného
odišiel. Svoje konanie oľutoval. Svedok poškodený A. Z. vypovedal, že predmetného dňa počas doby
ako spal vo svojom dome, cez okno k nemu vošiel obžalovaný, ktorý mu zo zadného vrecka nohavíc,
zobral peňaženku, pričom mu aj roztrhol zadné vrecko na nohaviciach a potom utiekol. Políciu privolal
jeho sused A.. Policajti prišli na miesto činu so psom a našli peňaženku, v peňaženke sa nachádzali

všetky doklady a odcudzené mu boli iba peniaze vo výške 3.000 €. Uviedol, že sumou si je istý, nakoľko
peniazevložildopeňaženkyránoapredtýmichprepočítal.Nadoplňujúceotázkyprokurátoraodpovedal,
že obžalovaný vošiel do domu otvoreným kuchynským oknom, je to jeho bezpochybná úvaha, nakoľko
dvere na dome boli zamknuté zvnútra. Obžalovaného videl ako uteká s peňaženkou v ruke cez dvere,
ktoré si odomkol kľúčom, ktorý bol v zámke. Keď vošiel obžalovaný dnu, spal v kuchyni v kresle a

počul šramot, mierny hluk a to ho prebralo. Úplne sa však prebral, keď už bol obžalovaný pri ňom,
pričom od okna to bol len kúsok. Obžalovaného zaregistroval vo chvíli, ako už v podstate dával ruku
do jeho zadného pravého vrecka, pričom predtým ho pootočil, aby mohol peňaženku vybrať. Potom
peňaženku zobral a ušiel, pričom mu roztrhol vrecko na nohaviciach. Vrecko nemal nijako zaistené. Keď
mu obžalovaný zobral peňaženku, vtedy už nesedel v kresle ale stál. Pri incidente si poranil koleno.

Obžalovaného poznal, chodil mu pomáhať s prácami na dome. Ako došlo k zraneniu kolena, si už
nespomína, asi sa udrel o stenu, ako ho obžalovaný otáčal a bral mu peňaženku. Na zem ale nespadol.
Obžalovaný mu vrecko natrhol tak, že peňaženka z neho sama vypadla na zem a obžalovaný ju zo zeme
dvihol a utiekol. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka poškodeného z prípravného
konania, nakoľko poškodený uviedol, že počas incidentu na zem nespadol a v prípravnom konaní tieto

okolnosti popísal inak. Poškodený k rozporu uviedol, že tak ako bolo prečítané tak sa skutok stal a
následne na požiadanie, aby súdu ozrejmil, prečo na hlavnom pojednávaní vypovedal k okolnostiam
napadnutia inak, svedok uviedol, že mal udretý aj lakeť, ale k udretiu lakťu došlo tiež ako ho obžalovaný
otočil, aby mu zobral peňaženku, vtedy narazil lakťom aj kolenom o stenu. Uviedol, že trvá na tom, že
na zem nespadol. K udretiu kolena a lakťa došlo o stenu. Na otázky obhajcu vypovedal, že pokiaľ ide o

sumu 3.000 €, touto sumou disponoval, pretože v Taliansku predal pozemok a na Slovensko si priniesol
sumu 8.000 Eur asi 1 alebo 2 dni predtým, ako sa stal skutok. Peniaze mal doma, nakoľko sa vrátil z J..
Ráno si vložil uvedenú sumu do peňaženky, lebo chcel ísť platiť účty na poštu a zvyšné peniaze si chcel
odložiť. Nakoniec bol účty zaplatiť až na druhý deň, platil ich z peňazí, ktoré mal odložené. Peňaženku
nosí vždy v zadnom vrecku nohavíc, neodkladá ju, necháva si ju vo vrecku aj keď ide spať. Nemá žiadne

zdravotné problémy a ani problém s pamäťou. Tvrdý alkohol nepije, niekedy si dá víno riedené vodou.
Uvedeného dňa si dal na obed po jedle pol pohára vína a pol pohára vody. Obžalovaného pozná, pred
skutkom mu maľoval dom. Boli priatelia, obžalovaného mal rád. Celý deň pred incidentom sa zdržiaval
doma, tiež niečo okopával v záhradke. Doma sa stále zamyká. Obžalovanému iba povedal, že pôjde na
políciu. Brániť sa nebránil, pretože bol prekvapený a stalo sa to veľmi rýchlo. K tvrdenie obžalovaného,

že peňaženku mu odcudzil zo zásuvky v kuchyni uviedol, že to nie je pravda, veď mal aj roztrhnuté
nohavice, ktoré videli aj policajti. Peňaženku si do zásuvky nikdy neodložil, vždy ju nosí vo vrecku.
Svedok A. T. vypovedal, že nebol svedkom tohto skutku, ale keď sa vracal domov z práce, tak videl pred
domom pobehovať suseda A. Z., ktorý mal roztrhnuté zadné vrecko na nohaviciach a porozumel mu,
že má volať políciu, že bol okradnutý, že mu mal niekto vojsť do domu cez okno do kuchyne a počasspánku mu mal odcudziť peniaze. Uviedol, že poškodený mal roztrhnuté zadné vrecko, ktoré mu viselo
asi po koleno.

Súd prečítal listinné dôkazy zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou- neboli zaistené
žiadne stopy, výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. E., preukazujúci spoluvlastnícky vzťah poškodeného
k predmetnému rodinnému domu a tiež sa oboznámil so správami na osobu obžalovaného.

Sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom súd prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, ktorá vykazuje všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona
a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru súdu
bolo nepochybne zistené, že obžalovaný cez otvorené kuchynské okno vošiel do rodinného domu
poškodeného, kde následne zo zadného vrecka nohavíc odcudzil poškodenému peňaženku, pričom pri

tomto konaní použil násilie, čo bolo preukázané aj tým, že došlo k roztrhnutiu vrecka na nohaviciach
poškodeného.

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ , písm. d/ Trestného zákona sa dopustí kto proti inému
použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobí ním

väčšiu škodu a spácha uvedený čin na chránenej osobe.
Prečinuporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Trestnéhozákonasadopustí,ktoneoprávnene
vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.

Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, aj ak páchateľ na jeho spáchanie

použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona chránenou osobou osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba
staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok sumy 266 eur.

Obžalovaný nepopieral, že uvedeného dňa bol v dome poškodeného a tiež mu odcudzil peňaženku, v
ktorej sa však podľa jeho tvrdenia nachádzala finančná hotovosť maximálne 2.000 eur. Na svoju obranu

však uviedol, že do domu vošiel po predchádzajúcom súhlase poškodeného, kde spolu niečo vypili a
rozprávali sa a peňaženku odcudzil zo zásuvky v kuchyni, keď hľadal slovník. Poprel, že by sa dopustila
násilného konania voči poškodenému.

Obžalovaný okrem svojho čiastočného priznania, že v rozhodnom čase bol v kontakte s poškodeným,

nachádzal sa v priestoroch jeho rodinného domu a poškodenému odcudzil finančnú hotovosť je
usvedčovaný aj výpoveďami svedka poškodeného a v neposlednom rade svedka T., ktorý síce
nebol priamym svedkom incidentu, ale vypovedal k okolnostiam skutku, ktoré potvrdzovali pravdivosť
výpovede poškodeného. Obrana obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodeného,
pričom jeho výpovedi súd nemal dôvod neveriť. Svedok poškodený vierohodným spôsobom vypovedal,

že počas doby ako spal, obžalovaný vošiel cez otvorené okno do kuchyne, a zo zadného vrecka
nohavíc mu za použitia sily odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 3.000 eur. Ďalej
podstatnou okolnosťou, ku ktorej poškodený vypovedal bolo, že počas incidentu mu obžalovaný roztrhol
zadné vrecko nohavíc, v ktorom mal a aj nosieval peňaženku, pričom toto jeho tvrdenie potvrdil svedok
T.. Svedok T. vypovedal, že poškodeného stretol bezprostredne po súdenom skutku, (ich výpovede

korešpondovali aj v časových súvislostiach), pričom poškodený pobehoval pred domom, mal roztrhnuté
zadné vrecko na nohaviciach a dožadoval sa pomoci polície a uviedol mu, že mu bola odcudzená
peňaženka s peniazmi, zo zadného vrecka nohavíc. Roztrhnuté vrecko na nohaviciach poškodeného
preukazuje, že obžalovaný sa zmocnil peňaženky poškodeného za použitia fyzickej sily. Súd výpovedipoškodeného uveril aj z toho dôvodu, že poškodený obžalovaného pred skutkom poznal, dokonca sa
vyjadril, že k obžalovanému prechovával priateľské vzťahy, obžalovaný mu pomáhal s prácami v dome,
takže dom poznal a aj zvyklosti poškodeného a keďže poškodený nosil stále peňaženku v zadnom

vrecku nohavíc, možno dôvodne predpokladať, že obžalovaný o tejto skutočnosti mal vedomosť. Obrana
obžalovaného, že peňaženku odcudzil zo zásuvky v kuchyni a že v dome sa v inkriminovanej dobe
zdržiaval so súhlasom poškodeného bola vyvrátená priamo výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol,
že vchodové dvere boli uzamknuté kľúčom zvnútra, v čase incidentu spal v kresle a odmietol, že by
peňaženku odložil do zásuvky. Jednoznačne sa vyjadril, že peňaženku vždy nosil v zadnom vrecku

nohavíc a nikdy ju neodkladal do zásuvky, ani keď išiel spať. Pokiaľ sa vyskytli rozpory vo výpovedi
svedka, ktoré na návrh prokurátora boli odstraňované, súd bral do úvahy tiež vek poškodeného a jeho
veku zodpovedajúce reakcie a nesústredenosť, čím súd odôvodňuje rozpor v jeho výpovedí na hlavnom
pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní, pričom rozhodujúcou okolnosťou je, že poškodený,
jednoznačne uviedol, že obžalovaný vošiel do domu cez otvorené okno a zmocnil sa peňaženky z jeho
zadného vrecka, pričom mu roztrhol vrecko a jeho výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka T.. Z

rovnakých dôvodov potom súd ani nepochyboval o výške finančnej hotovosti, ktorá bola poškodenému
odcudzená spolu s peňaženkou. Poškodený sa jednoznačne a presvedčivo k uvedeným okolnostiam
vyjadril a zároveň ozrejmil súdu pôvod peňazí a aj dôvod, prečo mal väčšiu finančnú hotovosť u seba
doma. Vzhľadom na vek poškodeného, bol zároveň naplnený ďalší kvalifikačný znak trestného činu
lúpeže, pretože obžalovaný sa skutku dopustil na osobe staršej ako šesťdesiat rokov.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. b/,
písm. d/ Trestného zákona, použil fyzické násilie, ktoré bolo prostriedkom zmocnenia sa cudzej veci
a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, neoprávnene vnikol

do obydlia inej osoby a takto konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/
Trestného zákona. Súd o týchto skutočnostiach nemal žiadne pochybnosti, a preto obžalovaného uznal
zo žalovanej trestnej činnosti vinným v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34

ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie

páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného nezistil, žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný predtým ako došlo

k spáchaniu skutku, ešte toho istého dňa bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
XT/XX/XXXX z X.X.XXXX, predmetný rozsudok však nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, a preto
súd na toto odsúdenie pri ukladaní trestu neprihliadal. V prípade obžalovaného súd mu ukladal úhrnný
trestpodľa§41ods.1Tr.zák, keďžehoodsudzovalzadvatrestnéčinyspáchanévjednočinnomsúbehu,
pričom mu ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie

trestný ( v tomto konkrétnom prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák). Súd tak obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 7 až 12 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, druh trestu,
ktorý obžalovanému súd ukladal, pričom pred spáchaním skutku ešte nebol právoplatne odsúdený, aj
keď sa už dopustil protiprávneho konania, ako aj s prihliadnutím na okolnosti skutku a následok súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený zaúmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho
zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému v rozsahu

ako si nárok na náhradu škody uplatnil, pretože si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas a súd
nemal pochybnosti o výške uplatneného nároku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.