Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113221056.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletého X. I., narodeného, XX.

X.. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: C. D., narodená X.XX.XXXX, bytom B. B. XXX a X. I., narodený XX.X.XXXX,
bytom B. B. XXX, toho času B. XXX/XX, T., o návrhu matky na zmenu priezviska maloletého, takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 8. 8. 2013 sa matka domáha rozhodnutia, súd dáva za otca dieťaťa
súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého X. I., narodeného XX. X. XXXX, na D..

Otec s návrhom nesúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom zo dňa zo dňa 8.8.2013, potvrdením o vydaní oznámenia o

späťvzatí priezviska z 31.7.2013, vyjadrením otca zo dňa, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 1.
2014, spisom tunajšieho súdu č. k. 8P/7/2013, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav.

Matka uviedla, že návrh podala z dôvodu, že maloletý sa necíti byť spolupatričný s otcom. Keď si
zmenila priezvisko, synovi povedala, že aj on sa bude volať tak ako ona. Syna motivuje, zatiaľ k
otcovi chodí. Otec má záujem sa so synom stretávať. Stretávanie funguje v zmysle úpravy rozsudku
o rozvode. Vyživovaciu povinnosť si otec plní. Maloletý nemá k otcovi vytvorený vzťah, nevyhľadáva
jeho spoločnosť, nie je hrdý na meno I.. Syn má záujem sa s otcom stretávať, ale chcel by aby si to

mohol určovať sám. Prípadná zmena priezviska je podstatnou záležitosťou pokiaľ ide o maloletého.
Nesúhlasískolíznymopatrovníkom,mázato,žeprípadnázmenapriezviskabyneovplyvnilavzťahotcak
maloletému. Poukázala na to, že toho času sa volá D., maloletý je I. a nijakým spôsobom to neovplyvňuje
ich vzťah.

Otec uviedol, že s návrhom nesúhlasí. S maloletým synom sa stretáva v zmysle rozhodnutia tunajšieho
súdu, raz sa podarilo aj mimo tejto úpravy. Výživné na maloletého platí. Maloletý v jeho domácnostiprespáva. Má za to, že jeho vzťah s maloletým sa upravil a zlepšil. Nikdy nepovedal, že bude súhlasiť
so zmenou priezviska syna, matka si priezvisko zmenila dobrovoľne.

Maloletý X. uviedol, že sa nechce volať I., pretože všetci okolo neho sa volajú D. a on jediný sa volá I..

Kolízny opatrovník uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Má za to, že vzťah maloletého k otcovi funguje,
buduje sa a prípadné vyhovenie návrhu s ohľadom na budovanie vzťahu maloletého k otcovi by nebolo
vhodné. Otec sa domáha stretávania s maloletým a záujem zo strany otca o maloletého je.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 8P/7201-134 zo dňa 16. 7. 2013 bolo manželstvo rodičov rozvedené,
maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné
100 eur. Súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku /právoplatné dňa 22. 7. 2013/.

Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie
č. 104/1991 Zb. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa ustanovenia § 35 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných

veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa
do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 7 zák. č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena

priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného
rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.

Podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je podstatná vec, ktorá súvisí s výkonom
rodičovských práv a povinností, o ktorej rozhoduje súd. Zmena priezviska znamená značný zásah nielen
do práv rodičov, ale i do práv detí. Súd môže dať jednému z rodičov zvolenie k podaniu žiadosti

o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takéto opatrenie vážne dôvody. Za vážne
dôvody podľa rozhodovacej praxe súdov treba považovať, ak si rodič, ktorý so zmenou priezviska
nesúhlasí, neplní vyživovaciu povinnosť, nejaví o dieťa záujem, stratil k dieťaťu citový vzťah alebo
je tu iný závažný dôvod a nie je v záujme dieťaťa, aby u neho bol udržovaný a prehlbovaný pocit
spolupatričnosti s týmto rodičom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo tunajším súdom
právoplatne rozvedené dňa 22. 7. 2013, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Matka
maloletého využila svoje právo a po rozvode manželstva si zmenila priezviska z I. na D.. Maloletý je
jediným dieťaťom narodeným v manželstve rodičov a toho času žije v domácnosti so svojou matkou.
Otec sa o maloletého zaujíma, domáha sa stretávania s maloletým a stretávanie s maloletým sa

realizuje v rámci rodičovskej dohody rodičov v zmysle rozhodnutia o rozvode. Súd má za preukázané aj
výsluchom maloletého, že vzájomný vzťah otca s maloletým sa o rozvodu manželstva zlepšil a maloletý
sa chce so svojim otcom stretávať. Naopak vzťah rodičov maloletého je naďalej napätý a je zrejmé, že
uvedené nemá dobrý vplyv na maloletého, ktorý je veľmi vnímavý, citlivý, vyspelý na svoj vek. Vzťah
medzi jeho rodičmi ho zaujíma a dožaduje sa informácií o ňom. Ďalej má sú za preukázané, že maloletý

žije v prostredí a je v kontakte s rodinou svojej matky, ktorá má v súčasnosti iné priezvisko, vrátane
matky, ako maloletý. Čo maloletý prirodzene vníma a podľa jeho vyjadrenia sa dožaduje toho, aby sa
volal tak ako jeho matka a jej rodina. Ani maloletý pri výsluchu na súde však neuviedol, žiadne závažné
iné okolnosti, prečo sa už nechce volal ako jeho otec a ani neuviedol iné dôvody, v zmysle ktorých by
jeho súčasné priezvisko, na ktorom sa dohodli jeho rodičia pred jeho narodením spôsobovalo závažné

problémy v škole, vo vzťahoch medzi jeho spolužiakmi, kamarátmi, prípadne iné komplikácie, ktoréby maloletý nepriaznivo vnímal v oblasti spoločenskej i morálnej. Súd má za to, že napriek zisteniu o
vyspelosti maloletého na jeho vek nie je za zistených skutkových okolností možné založiť rozhodnutie
súdu iba na základe prejavenej vôle maloletého so zmenou priezviska pri nesplnení iných zákonných

predpokladov, ktoré však v tomto konaní neboli preukázané.

S ohľadom na uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konajúci súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa ani iné vážne dôvody, pre ktoré by mal návrhu matky vyhovieť.
Taktiež nebolo zistené, že by priezvisko maloletého bolo hanlivé. Nebolo preukázané, že by priezvisko
maloletému, alebo jeho matke, spôsobovalo problémy a takéto tvrdenie nebolo preukázané ani

výsluchom maloletého. Otec sa s maloletým pravidelne stretáva, a stretáva sa aj domáha, venuje sa
mu a plní si vyživovaciu povinnosť. Maloletý je v spoločnosti otca rád, v rámci stretávania v domácnosti
otca prespáva a má záujem sa s otcom stretávať. Podľa názoru súdu nie je preukázané, že zmenou
priezviska by sa narušili vzťahy s otcom dieťaťa, avšak na rozhodnutie súdu táto skutočnosť sama osobe
nemá vplyv. Súd sa stotožňuje so zistením kolízneho opatrovníka a vyjadrením matky, že priezvisko je
podstatnou vecou, ktorá sa maloletého týka, a ktorú ako podstatnú vníma aj maloletý. Práve z tohto

dôvodu bol aj v maloletý v konaní pred súdom vypočutý. Uvedené však nie je jediným dôkazným
prostriedkom, ktorý súd pri rozhodovaní zobral do úvahy. Rozhodnutie súdu vychádza z komplexného
posúdenia celej situácie v rodine a medzi účastníkmi konania. Ďalej je súdu zrejmé, že spolupatričnosť,
ktorú uvádzala matka v negatívnom zmysle vo vzťahu maloletého a otca, sa inak prejavuje vo vzťahu
maloletého a rodiny matky, s ktorou je maloletý podľa vedomostí súdu aj z iných konaní v dennom

kontakte a inak môže vnímať spolupatričnosť maloletý k otcovi, s ktorým sa stretáva každý párny víkend.
Na základe uvedeného a v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol súd tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých konanie možno
začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie

rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých
otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového

materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd zamietol návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania,
nakoľko tento dôkaz považoval za nehospodárny a nedôvodný, keď posúdenie záujmu maloletého v
tomto konaní nie je otázkou pre znalecké dokazovanie ale otázkou právneho posúdenia. A prípadné
vypočutie maloletého znalcom z odboru psychológia nie je dôvodne a hospodárne, nakoľko maloletý
bol vypočutý kolíznym opatrovníkom a aj pred súdom. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový

stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v
konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným
dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k
meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné iné ďalšie dokazovanie nad rozsah
dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.