Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/427/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241490
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112241490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,
žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 (zapísanej pod sp.zn.
10C 484 /2012) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej škody vo výške 3.235,55 eur

a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 647,11 eur, prípadne aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu v zákonnom stanovenej lehote.
Rovnakých nárokov sa s menšími odchýlkami domáhal žalobca aj ďalšími žalobami voči rovnakej
žalovanej a to v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie pôvodne vedené pred Okresným
súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10C 484/2012, 10C 490/2012, 10C 492/2012, 10C 495/2012,

10C 499/2012, 10C 501/2012, 10C 502/2012, 10C 503/2012, 10C 504/2012, 10C 505/2012, 10C
506/2012, 10C 507/2012, 10C 508/2012.
Žalobu odôvodňoval tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere.
Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného
titulu a žiadosti súdneho exekútora v 15- dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie, prípadne v uvedenej lehote o žiadosti na vykonanie exekúcie rozhodnúť inak.
Podľa vlastného vyjadrenia súd v lehote nerozhodol a následne bol žalobca nútený vyvinúť enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, avšak napriek tomu exekučný súd nepostupoval
v súlade so zákonom.
Podľa tvrdenia žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu dohodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si predmetnou žalobou uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Majetková ujma predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu. Ďalším uplatneným nárokom jenáhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vznikla tým, že márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík, t. j. že neskorým ukončením procedúry

exekučným súdom dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
prípadne insolvencii povinného.
Zároveňvďakaskorémurozhodnutiuexekučnéhosúduvzákonnejlehotemoholvčas,efektívneaúčinne
uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrebné uskutočniť náhradu exekučného

titulu.
Náhrada nemajetkovej ujmy má byť vnímaná ako spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv so zdôraznením neexistencie akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu. S poukazom na uvedené
podľa tvrdenia žalobcu možno skonštatovať úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcov, ale aj na strane jeho majiteľov. Napokon nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy, podľa tvrdenia žalobcu má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doteraz judikovaných súm, ktoré boli
priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov za

určité obdobie.
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 484/2012, povinného: B. W., 10Er 1001/2010,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 21.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 105 dní).
Žalobcanamietalvovecipôvodnevedenejpodsp.zn.10C490/2012,povinnej:M.B.,11Er1067/2011,že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 3.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 132 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 492/2012, povinnej: V. F., 10Er 593/2010, že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 15.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškanie viac ako 211 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 495/2012, povinného: T. V., 7Er 175/2011, že

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 47 dní).

Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 499/2012, povinnej: Z. K., 7Er 727/2011,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 6.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 90 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 501/2012, povinnej: A. K., 11Er 112/2010,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 21.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 125 dní).

Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 502/2012, povinného: V. K., 9Er 953/2010,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 17.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 189 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 503/2012, povinnej: P. M., 3Er 995/2010,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 17.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 190 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 504/2012, povinnej: S. B., 3Er 997/2010, že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 17.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 192 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 505/2012, povinnej: Z. B., 7Er 1102/2011, že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 7.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 135 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 506/2012, povinnej: V. F., 11Er 874/2011, že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 5.8.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 99 dní).
Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 507/2012, povinnej: Y. K., 7Er 1224/2011, že

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 3.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 104 dní).

Žalobca namietal vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C 508/2012, povinného: D. X., 11Er 1002/2011,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až dňa 15.8.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 96 dní).
Žalovaná žiadala zamietnuť žalobu z viacerých dôvodov. V prvom rade namietala procesné pochybenia
zo strany žalobcu, ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.

Vo všeobecnosti žalovaná namietala, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej
ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti
však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám.
Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných konaní sa

nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavadzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie
spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietolsťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných súd nečinnosťou exekučného súdu príkladmo pod sp.
zn. II.ÚS211/2012, IVÚS366/2012 a IVÚS374/2012.
Zároveňžalovanápoukázalanato,ženiejesplnenázákladnápodmienkapremožnosťvyhovieťpodanej

žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti žalobcu.
Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli doručené Okresnému súdu žaloby

vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky pod sp. zn. 2Cz38/76. Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok.

Žalovaná zdôraznila, že žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosti
o predbežné prerokovanie predmetných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol
ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach,
prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode vrátane dokladov preukazujúcich
vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočností podstatné pre prerokovanie nároku.

Nakoľko neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal, nepovažuje
tento za predbežne prerokovaný v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z..
Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona, je
potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného

titulu, rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto bola na súde podaná po 1.6.2011.
Pred 1.6.2011 v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tento znel vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Poukázal na to, že v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako
zákonodarný zbor Slovenskej republiky.
Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákona.

Žalovaná okrem iného poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. IÚS16/2002, z
odôvodneniaktoréhovyplýva,žepriposúdení,čidošloalebonedošlokporušeniuprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolností v danej

veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci, sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy SR.

Zároveň žalovaná poukázala na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody v zmysle zák.
č. 514/2003 Z. z. rozhodovať na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli

konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Zároveň uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva v niektorých žalobách k
nesprávnemu úradnému postupu Okresných súdov, že k týmto malo dôjsť predo dňom 23.4.2009.Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula
pri každom takomto nároku osobitne po 3 rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t. j.

po 3 rokoch od uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
uvedené vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predo dňom 23.4.2009, t. j. 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme zo strany žalobcu vyjadrila žalovaná názor, že uplatnená

suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe
nesprávnej právnej úvahy.
K príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že táto nie je daná ani pre prípad uplatnenej náhrady škody z
nezákonnéhorozhodnutiasúdu,prípadneznáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,
ktorý je zo strany žalobcu tvrdený a žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca žalobcu
sa pre práceneschopnosť zamestnanca, ktorého náplňou práce je v rámci zastupovania žalobcu účasť
na pojednávaniach a žiadal pojednávanie z toho dôvodu odročiť.
Ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to je riadne

predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom o takúto
absenciu ide vtedy, keď buď účastník konania o odročenie pojednávania nepožiada alebo o odročenie
pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôvodu na odročenie pojednávania.
V zmysle ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku súd môže pojednávanie odročiť iba z vážnych
dôvodov, ktoré je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného

odkladu a samotná žiadosť musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý navrhuje pojednávanie odročiť, deň,
kedy sa o tomto dôvode dozvedel a oznámi adresu, na ktorú bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Je nesporné, že žalobca v predmetnej veci predvolanie ako aj jeho právny zástupca prevzali dňa 21.
2. 2014, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená krátko ( 1 deň ) pred termínom
pojednávaniasuvedením,žežiadapojednávanieodročiťprepráceneschopnosťzamestnanca,súdvšak

mal zistené z internetovej stránky právneho zástupcu žalobcu že za advokátskej kancelárie pracujú
traja advokáti a až štyria advokátskych koncipienti. Podľa názoru súdu tieto dôvody uvedené právnym
zástupcom žalobcov žiadosť o odročenie nespĺňajú.
Kolízia pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu tak ako to
už uviedol Ústavný súd SR v náleze z 13.1.1999 pod sp. zn. IÚS68/1998, že o tejto kolízii v tom

istom termíne na rozdielnych súdoch sa právny zástupca žalobcu dozvedel v dostatočnom časovom
predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka
konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto
pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že existencia

kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne
nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.
Je nesporné, že žalobca na súdoch Slovenskej republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých
splnomocnil na zastupovanie toho istého právneho zástupcu a je teda na ňom, aby personálne

zabezpečil zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo
podaní môže aj v budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie v jednotlivých pojednávaní a
potom by súd mohol byť vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Okrem toho mal súd za
to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom oboch
zúčastnených strán a so spismi, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi za exekučných spisov predložených Okresným
súdom Vranov nad Topľou :
Z exekučného spisu povinného: B. W., 10Er 1001/2010 mal súd zistené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcia bola exekučnému súdu doručená dňa 22.12.2010, exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia bola exekučným súdom vydané dňa 30.1.2011.
Zexekučnéhospisupovinnej:M.B.,11Er1067/2011malsúdzistené,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu súdnym exekútorom doručená dňa 22.7.2011, uznesenímbola žiada súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a toto uznesenie bolo vydané dňa
30.8.2011.
Z exekučného spisu povinnej: V. F., 10Er 593/2010, mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia

bola doručená súdu dňa 23.9.2010 exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, dňa
24.1.2011 bolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.
Z exekučného spisu povinného: T. V., 7Er 175/2011, a mal súd zistené to, že dňa 21. 2. 2011 bola
doručená súdnym exekútorom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, exekučným súdom bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia dňa 23. 2. 2011.
Z exekučného spisu povinnej: Z. K., 7Er 727/2011, mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 20.5.2011, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučným súdom bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a
zamietnutá uznesením zo dňa 16.6.2011.
Z exekučného spisu povinnej: A. K., 11Er 1012/2010 mal súd zistené že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 22.12.2010, exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd rozhodnutím zo dňa 27.1.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z exekučného spisu povinného: V. K., 9Er 953/2010, ak mal súd zistené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 29.11.2010, exekučným titulom

bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 7.1.2011 exekučný súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia .
Z exekučného spisu povinnej: P. M., 3Er 995/2010 mal súd zistené, že dňa 19.10.2010 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského
súdu, uznesením zo dňa 7.1.2011 exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

Z exekučného spisu povinnej: S. B., 3Er 997/2010 mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa20.10.2010,exekučnýmtitulombolorozsudok
rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 7.1.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia.
Z exekučného spisu povinnej: Z. B., 7Er 1102/2011 mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28.7.2011, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, dňa 30.8.2011 bolo vydané uznesenie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia.
Z exekučného spisu povinnej: V. F., 11Er 874/2011, mal súd zistené a že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 14.6.2011, exekučným titulom bol rozsudok

rozhodcovského súdu, exekučným súdom bolo uznesením rozhodnuté dňa 18.7.2011, ktorým exekučný
súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Z exekučného spisu povinnej: Y. K., 7Er 1224/2011 mal súd zistené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 15.8.2011, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 30.8.2011 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z exekučného spisu povinného: D. X., 11Er 1002/2011, mal súd zistené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 6.7.2011, exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 18.7.2011 exekučný súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia .

Podľa § 4 ods. 1 písm. a bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010, exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
4ea)c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov

nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového
sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu
platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného
predpisu.4eaa)

Podľa§41ods.3zák.č. 233/1995Z.z.,akzáväzokvnotárskejzápisnicipodľaodseku2písm.c)vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z., odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri
ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,
znalečné a iné trovy súdneho konania.Podľa § 44 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z., ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho
rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do
15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho

rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.
Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z., poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označeniea) súdu,
ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie, b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, c)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, d) oprávneného a povinného, e) vymáhaného nároku, f)
prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

Podľa § 44 ods. 7 zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 6 aj výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z., oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z. z., súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.4eaa)

Podľa§41ods.3zák.č. 233/1995Z.z.,akzáväzokvnotárskejzápisnicipodľaodseku2písm.c)vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z., odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri
ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,
znalečné a iné trovy súdneho konania.

Podľa § 44 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z., ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho
rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do
15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho
rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.
Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z., poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie

a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci a v spojených veciach si žalobca
uplatňujenároknanáhradumajetkovýchškôdanemajetkovejujmyatozdôvodunesprávnehoúradného
postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia
byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.
Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred
1.6.2011 a po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a
zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými
súdmi alebo vydané jedným rozhodcom súd uvádza, že v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenú

lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku
na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom
zvýšenú ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, teda v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. 1 až 3

Zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení zo dňa 9.12.2010 pod
sp. zn. IIÚS545/2010 exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre

vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie
adekvátne procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29.3.2011 pod sp.
zn.5Cdo291/2010,vzmyslektoréhojeexekučnýsúdoprávnenýapovinnýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje
súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho

súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak
rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť
podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež
vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebonim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Súd v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu pod sp. zn. IVÚS606/2012 zo dňa

14.12.2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému
porušeniu postupu Okresného súdu v Prešove a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 15Er 684/2011.
Podľa zistení Ústavného súdu bola Okresnému súdu dňa 15.8.2011 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy 16.4.2012 súd vyzval žalobcu na

predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo dňa 5.10.2012 bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej
nie je každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy.
Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a

aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy
zbytočné v zmysle ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu IÚS63/00).
Ústavný súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť
súduvtrvaníajniekoľkýchmesiacoveštenemusízakladaťporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom v relevantnom čase už 15- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie.
Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), a), d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský
rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmaním písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.
V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti

nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie
exekúciehromadne,tedavrovnakomčasezaťažovalavšeobecnýsúdväčšímpočtompodaní,vzhľadom
na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za

ústavne akceptovateľné.
Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.
V predmetnom konaní a v spojených veciach súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup -
existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Zo zhodného dôvodu a s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo možné
konštatovať zbytočné prieťahy v konaniach exekučného súdu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. V uvedených veciach exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť
exekučného súdu žalobcom v predmetných spojených žalobách nezodpovedala skutočnosti.
Kustanoveniu§44ods.2exekučnéhoporiadkusúdpovažujezapotrebnédodať,žejedňomzvýraznená

zodpovednosť exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí by výsledkom
náležitého skúmania exekučného titulu, všetky namietané návrhy na vydanie exekúcie boli žiadané na
základe titulu rozhodcovského rozsudku. keďže však člen titulom je rozhodcovský rozsudok je potrebné
vychádzať aj zo spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorom kontexte pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia je extrémne krátka, aby zodpovedne exekučný súd preskúmal predložené

rozhodcovský rozsudok a žiada súdneho exekútora o udelenie poverenia, vzhľadom na zložitosť veci,
posúdenie súladu exekučného titulu zmenu so štátnym právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ.
napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval
zákonom stanovených lehotách.

Súd dospel k záveru, že vo všetkých prípadoch, ktoré sú predmetom tejto žaloby, dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia na vydania rozhodnutia, ktorými bola žiadosť
zamietnutá nie je takej povahy, že by predstavovalo porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.Podľa názoru súdu v ďalšom žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu a
to existenciou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd v tomto smere sa stotožnil s
argumentácioužalovanéhoadospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázalvynaloženieuplatnených

nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenia o tom, že mu tieto
náklady vznikli.
Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a žalovanej

trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.