Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/382/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214328
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112214328.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom

Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti
odporcovi: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX/XX, R., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom
JUDr. A. D., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO : 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr.
Jozef Kemp, advokát so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie sumy 248,95
eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.4.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok dňa
16.12.2011, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému bola právnym predchodcom
navrhovateľa vystavená faktúra v celkovej výške 248,95 eura, ktorú nezaplatil.

Súd vo veci rozhodol dňa 25.2.2013 rozsudkom č.k. 12 C 382/2012-41 tak, že návrh navrhovateľa
zamietol, určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 25.7.2008
uvedená v tabuľke č.1, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 7.500,- Sk = 248,95 eura je neprijateľná.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že odporca nerealizoval
riadne a včas dohodnuté pravidelné zmluvné dobíjanie za poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby, právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutoční škoda zodpovedajúca hodnote
dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, v tomto prípade 116,17 eura.

Do konania vstúpil dňa 26.2.2013 vedľajší účastník: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica. K veci sa vyjadril písomne dňa 19.9.2013,zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú sankciu vzhľadom na jej výšku a závažnosť porušenia
zmluvnej povinnosti.

KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.8Co136/2013-66zodňa20.6.2013napadnutýrozsudoksúduprvého

stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že odôvodnenie rozsudku nie je preskúmateľné z toho
pohľadu, či zo strany odporcu došlo, resp. nedošlo k porušeniu zmluvy.

Súd vo veci pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, opatrovníka odporcu
a vedľajšieho účastníka v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, tlačivom na fotodokumentáciu identifikačných dokladov, dodatkom k
zmluve o pripojení, faktúrami, všeobecnými podmienkami, platobným rozkazom, správami zo šetrenia

pobytu odporcu, uznesením o zrušení platobného rozkazu, uznesením o ustanovení opatrovníka,
vyjadrením navrhovateľa, zmluvou o pripojení, prehľadom dobití služby FIX, rozsudkom, oznámením o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania, jeho vyjadrením, odvolaním navrhovateľa spolu s prílohami,
uznesenímKrajskéhosúduvNitre,vyjadrenímnavrhovateľa,uznesenímopripustenívstupuvedľajšieho
účastníka do konania a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile, a.s. a odporcom bola dňa 25.7.2008 uzatvorená Zmluva o pripojení Fix,
na základe ktorej boli odporcov poskytované elektronické komunikačné služby.

SpolusoZmluvouopripojeníbolpodpísanýajDodatokkZmluveopripojeníFix,vktoromboladojednaná
zmluvná pokuta vo výške 7.500.-Sk = 248,95 eura pre prípad porušenia zmluvných povinností.

Odporcovi bolo poskytnuté telekomunikačné zariadenie Nokia 2630 za cenu 490.-Sk = 16,27 eura,

pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 3.990.-Sk = 132,44 eura, hodnota dotácie do
kúpy tohto telekomunikačného zariadenia bola 3.500.-Sk = 116,18 eura.

Pohľadávka vznikla tak, že odporca nezaplatil riadne a včas cenu poskytovaných služieb a preto mu
bola vystavená faktúra č. 7905173330, splatná dňa 27.6.2009 na sumu 248,95 eura.

Pohľadávka voči odporcovi v celkovej výške 248,95 eura bola na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 16.12.2011 postúpená na navrhovateľa.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu
na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v

zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca
si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje
tvrdenie žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca
porušil nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy. Súd sa zmluvnou pokutou

z hľadiska posudzovania jej dojednania v spotrebiteľskej zmluve zaoberal až ako druhým dôvodom
na zamietnutie návrhu, pretože návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 248,95 eura považoval za nedôvodný a zamietol ho z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal akého porušenia zmluvných povinností sa odporca dopustil a za
čo mu bola vystavená faktúra titulom zmluvnej pokuty, nepreukázal, či k uloženiu zmluvnej pokuty

prišlo v zmysle zmluvných dojednaní a podľa zákona. V zmysle § 120 O.s.p. súd vykoná dôkazy
navrhnuté účastníkmi konania prípadne dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Je na navrhovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia. V prípade nepredloženia dokladov navrhovateľ
znáša nemožnosť preukázania svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej.
Navrhovateľ nepreukázal dôvod uloženia pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva

sa prípadným neuhradením služieb včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel
právnym úkonom voči odporcovi od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až
odstúpenie od zmluvy pre správanie sa odporcu by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty.
Nepreukázaním tohto právneho úkonu neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ
právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná voviacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /
§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom

osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,

pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom,

pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k
Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ
nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné
je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody

o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho,čidojednanázmluvnápokuta niejeneprimeranousankciou zanesplneniepovinnosti /
§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah

zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako

neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí.
Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu

zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie
ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom
zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná

podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretoževo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. /. Súd sa nestotožnil
s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o škodu, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody,

uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu

poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu
však nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT

za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa
§ 150 O.s.p. náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti
sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom

navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi
spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých
konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená,
že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym
zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov

konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane
spotrebiteľa 250/2007 Z.z. vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom
vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie
by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských
sporov resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane

odporcu vo svojich radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby
združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho
podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal
vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na

náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na
ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže
takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu
opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby
vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na

uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym
zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania,
a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.