Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/324/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223008
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113223008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO 35724803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava IČO: 36613843, proti žalovanému : W. U.,
I.. X.X.XXXX, Z. V. XXXX/XX, Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov,
zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Stropkove,
Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 1.649,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.649,31 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške

115,12 Eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.649,31 Eur od 4.11.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 368,42 Eur a iných trov konania vo výške
98,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 sa žalobca proti žalovanej (ďalej tiež primerane
„žalovanému“) domáhal zaplatenia podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil plnením zo
Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 14.10.2008, ktorú so žalovanou Slovenská Sporiteľňa, a.s., Suché Mýto

4, 816 07 Bratislava, IČO 00151653, (ďalej tiež Slovenská Sporiteľňa, a.s.,) ktorá následne pohľadávku
postúpila žalobcovi. Pohľadávku tvorí 445,45 Eur, z toho istina 343,68 Eur, úrok z omeškania 33,- Eur
a ostatné príslušenstvo 68,77 Eur.

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, hoci bola na to súdom vyzývaná.

Podaním so zaručeným elektronickým podpisom - oznámením z 30.8.2013 vstúpil do konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý sa zároveň (vo všeobecnosti - pozn. súdu) vyjadril
tak, že namietol neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Podaním so zaručeným elektronickým podpisom z 22.1.2014 sa vedľajší účastník na strane žalovaného
vyjadril tak, že namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tunajšej žaloby,
keďže zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za neplatnú. Banka ako držiteľ bankového povoleniapodľa § 7 ods. 1 zákona o bankách nemohla poskytnúť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože
bankové úvery môže poskytovať a spravovať len banka. Premetom postúpenia tak mohla byť len
pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, resp. splatné splátky úveru. Žalobca však nepreukázal, že

by k ukončeniu úverového vzťahu skutočne došlo, resp. že postúpené boli len splatné splátky úveru. Z
rozsahu pohľadávky je zrejmé, že suma 3.499,89 Eur predstavuje skapitalizovanú dlžnú sumu z celého
úverového vzťahu..

Podaním z 31.1.2014 žalobca doplnil svoje odôvodnenie žaloby tak, že (keď došlo k vyčísleniu
pohľadávky - pozn .súdu), pohľadávka pozostáva z čerpaného neuhradeného úveru 1.659,70 +
zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou 131,12 Eur + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou

1.049,36 Eur - (mínus) úhrady dlžníka započítané na istinu 42,29 Eur (= 2.797,89 - pozn. súdu). (Na
rozdiel od toho - pozn. súdu) žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2010 do
20.10.2013 v počte 39 v celkovej výške 1.649,31 Eur.

Pojednávania konaného dňa 7.4.2014 sa žalovaná nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila.

Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní zotrval na skutkovom odôvodnení žaloby.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, ako banka, a žalovaná
ako dlžník uzavreli dňa 14.10.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla
dlžníkovi úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) s úrokom vo výške 15,95 %, s poplatkom za správu
úveru 1.899,- Sk (63,04 Eur). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 splátkach jednotlivo vo výške

1.274,- Sk (42,29 Eur) mesačne splatných od 20.11.2008 do 20.10.2013 (60 splátok - pozn. súdu).

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvu o splátkovom úvere z 14.10.2008 boli Všeobecné obchodné
podmienky banky, ktoré sa dlžník zaviazal dodržiavať.

K záväzným ustanoveniam zmluvy bola spotrebiteľovi daná informácia o RPMN tohto úveru 22,26 %,
ako aj o priemernej RPMN 20,40%.

Podľa výpisu z úverového účtu (č.l. 56 spisu za r. 2008, č.l. 57, 58 spisu za r. 2009 až 20.11.2012),
žalovaná čerpala úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., jednorazovo vo výške po odpočítaní
poplatkuzaposkytnutieúveru,t.j.vovýške48.101,-Sk,aleúversplatila(položka„bezhotovostnásplátka
úveru obyv.“) iba vo výške 1.274,- Sk (42,29 Eur) dňa 20.11.2008.

Zmluvou zo dňa 27.9.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanej tunajšiemu

žalobcovi (č.l. 24 - 30 spisu).

Listom pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., zo dňa 15.10.2012 (č.l. 21 spisu), daným na
poštovú prepravu dňa 16.10.2012 (poštový podací hárok č.l. 22 spisu) bolo postúpenie pohľadávky
oznámené žalovanej.

Listom zo dňa 15.10.2012 (č.l. 23 spisu) tunajší žalobca (ako nový veriteľ - pozn. súdu) vyzval žalovanú

na úhradu dlhu vyčísleného na 3.661,96 Eur (včítane nákladov, pri základnej pohľadávke 2.797,- Eur -
pozn. súdu) a oznámil jej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.Podľa § 497 ObZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 1, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch účinného do 10.3.2010 (ďalej „zák.
č. 258/2001 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup

k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého
s dlžníkom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z.

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 6 ) zák. č. 258/2001 Z.z. Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 524 OZ

1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne
dôvodný.

Súd priznal plnenie podľa výrokovej časti tohto rozsudku žalobcovi ako súčasnému veriteľovi -
postupníkovipodľa§524Obč.zákonníkavzmyslevyššieoboznámenejzmluvyopostúpenípohľadávky.
Súd v tomto zmysle neuznal námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, lebo neuznal
rácio toho, prečo by banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku, aj v štádiu pred vyhlásením predčasnej
splatnostiúveru,právepodľa§524OZ.Podľanázorusúduanipostaveniepôvodnéhoveriteľaakobanky

podľa cit. ust. § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z., resp. nedostatok tohto postavenia u nového veriteľa,
nezakladá neplatnosť postúpenia pohľadávky podľa cit. ust. 524 OZ. Naopak podľa názoru súdu kvalita
úveru, založeného spravidla na tom, že bol pôvodne poskytnutý bankou ako licencovaným, finančne
spravidla stabilnejším subjektom, neznižuje ani postavenie nového veriteľa, bez ohľadu na činnosť tzv.
„správy“ úveru, lebo akékoľvek právo, ktoré by nebolo uplatnené v súlade so zákonom, by podliehalo

prieskumu súdu bez ohľadu na právne postavenie veriteľa. V tomto zmysle je pre súd rozhodujúce, že
zmluva o úvere podľa cit. ust. 497 Obchodného zákonníka nie je definovaná špeciálnym postavením
veriteľa, ktorým by musela byť banka.

Súd na daný vzťah aplikoval cit. ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - zmluva o úvere (tu hlavné
náležitosti zmluvy o úvere, príznačne tu práve zakotvenie práva dlžníka na dočasné poskytnutie peňazí)

s ustanoveniami osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch účinného do 10.6.2010
(podľa cit. ust. § 2 ods. 1 je zmluva o úvere jednou z foriem poskytnutia spotrebiteľského úveru).
Predmetná zmluva jasne zakotvovala aj náležitosti podľa tohto osobitného zákona, v tomto zmysle
osobitne bola daná informácia veriteľa o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) tejto zmluvy
vo výške 22,26 %, ktorá vierohodne reprezentovala záväzné ustanovenia zmluvy, teda úrok vo výške

15,95 % ročne a bankové poplatky. Za týchto okolností súd predovšetkým nezistil dôvod bezúročnosti
a bezodplatnosti zmluvy. Zároveň takto vyjadrené záväzné povinnosti dlžníka sú údajmi o úvere, ktorý
nie je úžerou a sú v súlade s účelom zákona a dobrými mravmi.K štruktúre dojednaných nákladov zmluvy tunajší súd poznamenáva, že zvažoval prijateľnosť odplaty za
úver, ktorá je dojednaná jednak ako úrok a / alebo poplatok. Prax spočívajúca v dojednávaní poplatkov
nadväzuje na poplatok „za dojednanie úveru“ podľa cit. ust. § 499 ObZ, ktoré je tradične zakotvené

v našom právnom poriadku, príznačne bez toho, aby bola spoplatnená iná konkrétna činnosť veriteľa
(prípadné doručenie, zmena zmluvy a podobne), než je samotné požičanie peňazí. Pritom dokonca
ani úrok ako základné pomenovanie odplaty dlžníka podľa § 497 ObZ nemusí byť dojednaný v ročnej
sadzbe. Tunajší súd sa prikláňa k tomu, že akceptuje akékoľvek dojednanie odplaty za úver, ale
preskúma jej prijateľnosť spolu. V tomto zmysle dokonca dojednanie odplaty za úver vo vyčíslenej sume,

ku ktorej sa ujal pojem poplatok, je z hľadiska prejavu vôle pri uzatváraní samotnej zmluvy prehľadnejšie
ako dojednanie zmluvného úroku v percentuálnej sadzbe.

Záväzkovo-právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na
základe písomne uzatvorenej Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14.10.2008. Na základe uvedenej
zmluvy žalovaná čerpala peňažné prostriedky, bola povinná splácať takto poskytnutý úver v splátkach,
ale žalovaná svoje splatné záväzky splácať úver riadne neplnila, a tak veriteľ v súlade s ust. § 506

Obchodného zákonníka má právo požadovať od žalovanej splatenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi.
Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úveru vo výške na istine 1.649,31 Eur, odôvodneného ako 39
splátok splatných od 20.8.2010 do 20.10.2013. K povahe priznanej pohľadávky je namieste dodať,
že v tunajšom konaní je uplatnené plnenie titulom splátok, keď splácanie v predmetnej zmluve bolo
predpísané mesačne na 5 rokov, teda súčet 60 splátok jednotlivo vo výške 42,29,- Sk, t.j. 2.537,40 Eur,

zjavne zahŕňal istinu, dojednaný úrok aj poplatky, a to všetko v prijateľnej výške.

Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho
všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto
zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa. Právnu úpravu

spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle,
vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné,
teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli
individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto
bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných

práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne,
zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom
navyšepodľanázorutunajšiehosúduznamená,žeichplatnosťjesúčasťousamotnéhosporuoprávo,t.j.
bezohľadunavzdelanostnéalebosociálnepostaveniespotrebiteľa.Právnymnásledkomtohtoprávneho
preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola

z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Plnenie z neprijateľných podmienok zo zmluvy spotrebiteľského
charakteru však súd v uplatnenom predmete konania nezistil.

Je pravdou, že vyčíslenie úveru pri vyhlásení splatnosti tunajším žalobcom listom zo dňa 15.10.2012
bolo problematické, lebo je príznačné, že už keď „základnú pohľadávku“ vyčíslil vo výške 2.797,89
Eur, tak samotný úver po zrazení poplatku za poskytnutie úveru bol poskytnutý vo výške 48.101,- Sk

(1.596,66Eur),resp.celkovápovinnosťdlžníkav60splátkachjednotlivovovýške1.274,-Sk(42,29Eur)
predstavuje 2.537,40. Takto dojednané splátky pritom nemohli mať iný právny dôvod, než je splácanie
úveru aj s úrokom a poplatkom predvídanými ako cena úveru priamo v zmluve, t.j. príznačne najmä bez
ohľadu na prípadné sankčné plnenia. Navyše pritom žalobca listom zo dňa 15.10.2012 vyčíslil relatívne
nezávisle aj „úroky z omeškania“, „ostatné príslušenstvo“, „zákonné úroky“ a „náklady EOS“, ktoré boli

pre súd nevierohodné.Je tiež pravdou, že aj vyčíslenie úroku žalobcom v časti podania z 31.1.2014 bolo pre súd nevierohodné.
Tu keď žalobca vyčíslil úroky výslednou sumou, bolo tak Ad 1/ za obdobie do 31.11.2008, Ad 2/ za
obdobie do 31.12.2008, Ad 3/ za obdobie do 31.1.2009. V každom tomto jednotlivom prípade išlo o

výpočet, pri ktorom základ bol násobený sadzbou 15,95 % s prihliadnutím na počet dní kalendárneho
roka. Lenže v každom neskoršom prípade, než bolo prvé obdobie celého mesiaca do 30.11.2008
(obdobia Ad 2/, 3/) už základom pre výpočet zmluvného úroku bol nielen zostatok požičanej istiny, ale
aj „vyčíslený zmluvný úrok“ a „zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“ a až takýto spoločný základ sa
násobil. Za týchto okolností priebežne základom pre výpočet zmluvného úroku bola nielen požičaná

istina, ale aj samotný úrok vyčíslený za mesačné obdobie, čo podľa názoru súdu odporuje zásade
úročenia samotných vyčíslených úrokov, t.j. kapitalizácie toho istého príslušenstva pohľadávky.

Lenže bez ohľadu na problematičnosť vyčíslenia zostatku pohľadávky pri jej zosplatnení, ako aj v časti
písomného podania voči súdu, napokon keď podľa korešpondujúcej časti podania z 31.1.2014 žaloba je
uplatnená titulom splátok splatných od 20.8.2010 do 20.10.2013, ktoré sa pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru mali stať splatnými 3.11.2012, išlo u uplatnenie práva v rozsahu predvídaným priamo

v záväzných častiach zmluvy (39 splátok x 42,29 Eur = 1.649,31 Eur), ktorých nákladovosť bola
preskúmaná súdom. Pritom primerane v časových súvislostiach už súd nepovažoval za problematické,
že k tomuto zosplatneniu podľa cit. ust. § 506 došlo, a to ani vzhľadom na právne postavenie nového
veriteľa po postúpení pohľadávky, ako súd odôvodnil vyššie, ani vzhľadom na stav úveru, keď podľa
dostupných informácií žalovaná zaplatila k tomuto úveru jedinú splátku vo výške 1.274,- Sk (42,29 Eur)

dňa 20.11.2008. Za tohto stavu veci by súd naopak považoval za nespravodlivé, keby tento predmet
konania žalobcovi nepriznal.

Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania primerane podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., jednak vo vyčíslenej výške 115,12 Eur, ktorá bola pre
súd vierohodne vyčíslená vzhľadom na zložitosť platobnej histórie počnúc prvým omeškaním dlžníka

už so splátkou splatnou 20.12.2008 a vzhľadom na odstup času, ako aj v sadzbe v riadne uplatnenej
vo výške podľa predpisov občianskeho práva vo výške 8,75 % od uplatneného dňa (po vyčíslení
pohľadávky) 4.11.2012 do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní úplne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu trov konania, odôvodnenú súdnym poplatkom vo výške 98,50 Eur a náhradou
trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej „vyhlášky“) jednotlivo vo výške 71,01 Eur. Súd priznal odmenu advokáta za
3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie (žaloba) 18.7.2013 a účasť
na pojednávaní 7.4.2014, odmena spolu 213,03 Eur.

K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva
úkony v r. 2013 jednotlivo vo výške 7,81 Eur a jeden úkon v r. 2014 vo výške 8,04 Eur, paušál spolu

23,66 Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi i cestovné podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. na trase Martin -
Žilina a späť 60 km, a to za deň 7.4.2014 v sadzbe základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002
Z. z. 0,183 x 60 km = 10,98 + ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 6,4 l/km a cene
1,426 Eur/l (60 km x 6,4 : 100 x 1,426 =) 5,48, cestovné náhrady spolu 16,46 Eur.

Súd tiež priznal aj náhradu za stratu času za účasť na úkonoch mimo sídla advokátskej kancelárie podľa
§ 17 vyhlášky dňa 7.4.2014 primerane za 4 začatých polhodín, 4 x 13,40 Eur, náhrada za stratu času
spolu 53,60 Eur.K základu trov (medzisúčet 307,02 Eur) súd podľa § 18 ods. 3 vyhl. priznal aj 20% DPH (x 0,2) vo výške
61,40.

Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 368,42 Eur, náhrada iných trov konania 98,50 Eur.

Na rozdiel od vyčíslenia 8.4.2014 súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie
na výzvu súdu a vyjadrenie k podaniu vedľajšieho účastníka, teda iné, než základné úkony - prevzatie,
1x písomný úkon a 1x účasť na pojednávaní, lebo skutkové odôvodnenie inak, než napokon počtom 39
splátok, bolo nekonzistentné vo vzťahu k právam vyplývajúcim zo zmluvy medzi účastníkmi, a tak išlo
iba o hojenie skutkových nedostatkov pôvodnej žaloby.

Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu

žalobcu, ktorý v pôvodnej žalobe uvádza svoje bankové spojenie - účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v SlSp.,
a.s., VS XXXXXXXXX.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka neprichádzalo do úvahy rozhodovať, lebo žalovaná na
jeho procesnej strane bola v konaní neúspešná. Navyše podľa názoru tunajšieho súdu ani neprichádza
priznať vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania z dôvodu úspechu vo veci

rovnako, ako analogicky ani neprichádza do úvahy zaviazať vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
na zaplatenie náhrady trov konania v prípade neúspechu žalovaného vo veci. Medzi žalovaným a
vedľajším účastníkom na jeho strane nie je vzťah zástupcu a zastúpeného. Podľa súčasnej právnej
úpravy § 93 OSP prakticky v konaní môže na strane spotrebiteľa vystupovať toľko vedľajších účastníkov,
koľko ich má predmet ochrany práv spotrebiteľa a koľko ich prakticky prejaví záujem sa tohto konania

zúčastniť. Vedľajší účastník v konaní koná vo vlastnom mene, pričom osobitne podľa cit. ust. § 93 ods.
2 nemusí mať vlastný záujem na výsledku sporu ako vedľajší účastník podľa odseku 1 uvedeného
paragrafu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 5 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).