Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209428
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313209428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci starostlivosti o maloletého
O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky - T.. Q.. M. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A.
Č.. XXX, okres Č., t.č. nezamestnanej a otca - T.. Q.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., F.. Q.
P. Č.. XXXX/XX, adresa na doručovanie W.Á. Č.. XX, Ž., o zverenie maloletého do výchovy a osobnej

starostlivosti matky a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a osobnej starostlivosti matky T.. Q..
M. U., ktorá j e o p r á v n e n á maloletého zatupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého T.. Q.. M. M. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. M. takto:

Od1.7.2011do1.7.2012sumou100,-Eurmesačne,od1.7.2012do1.7.2013sumou110,-Eurmesačne,
od 1.7.2013 do 31.12.2013 sumou 120,- Eur mesačne a od 1.1.2014 naďalej sumou 130,- Eur mesačne
k rukám matky, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.Zameškané výživné za obdobie od

1.7.2011 do 3.4.2014 v sume 3.620,- Eur j e otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným
výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX T.. Q.. M. U. návrhom z 12.9.2013 žiadala, aby súd zveril
maloletého O. M., nar. 14.11.2007 do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletého prispievať na
výživu dieťaťa počnúc dňom 1.7.2011 sumou 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred.

Matka svoj písomný návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť v roku 2010,
prestal sa zaujímať o dieťa aj o ňu, nevysvetlil prečo odišiel zo spoločnej domácnosti a v čase, keď
spolu žili, pracoval ako samostatný projektant. Teda vzhľadom na veľkú psychickú záťaž mal zrejme
psychické problémy. Na maloleté dieťa neprispel absolútne ničím už 2 roky, od začiatku júla 2011. Matka
uvádzala, že ani ona nie je zamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako záujemca o zamestnanie
a s finančnými prostriedkami jej vypomáha jej matka, starobná dôchodkyňa, s ktorou žije aj so synom

v spoločnej domácnosti. Mesačné výdavky na dieťa predstavujú náklady na materskú školu 37,- Eur,
na cestrum pupočníkových transplantátov 3,- Eur mesačne, na výuku anglického jazyka 40,- Eur, na
plavecký kurz 13,- Eur a vzhľadom na to, že matka dieťaťa je alergička jej lieky dopláca mesačne v sume
okolo 30,- Eur. V spoločnej domácnosti s matkou sú náklady na elektriku 383,- Eur, na plyn 1.214,- Eur,
na vodu 210,- Eur, odvoz tuhého komunálneho odpadu 40,- Eur ročne. Teda priemerne mesačne tieto
náklady predstavujú okolo 155,- Eur. Matka uvádzala, že doposiaľ nežiadala určenie výživného, pretože
verila, že otec dieťaťa sa sám spamätá a začne plniť vyživovaciu povinnosť.Na pojednávaní matka maloletého vypočutá ako účastníčka konania v časti zopakovala tvrdenia
uvádzané v písomnom návrhu a k svojim pracovným možnostiam uvádzala, že po odchode odporcu
zo spoločnej domácnosti, keď predtým spoločne pracovali ako živnostníci, si sama netrúfala podnikať

a keď videla, aké ťažké je v tomto období podnikanie, ostala bez zamestnania až do februára 2014,
kedy si našla prácu na Obecnom úrade vo Svrčinovci na stavebnom úrade, kde pracuje so štvrtinovým
úväzkom a s príjmom 200,- Eur mesačne. predložila súdu aj rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny z 18.3.2014, z ktorého súd konštatoval, že je matke znížená pomoc v hmotnej núdzi preddavkovo
na sumu 65,80 Eur mesačne od 1.3.2014 a zároveň predložila súdu aj na nahliadnutie rozhodnutie o

vyradení matky z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 10.3.2014.

Matka ďalej uvádzala, že počas celého obdobia odkedy odišiel odporca zo spoločnej domácnosti a ona
ukončila podnikateľskú činnosť, pracovala iba jedenkrát príležitostne na dohodu, keď vykonávala nejaké
drobné práce týkajúce sa výstavby diaľnice prechádzajúcej cez obec Svrčinovec na dohodu s obcou, čo
bolo asi v roku 2012 alebo 2013 a získala za to iba nepatrnú sumu. Za celé obdobie až do februára 2014
poberala dávky v hmotnej núdzi, bola to suma, ktorá sa pohybovala v rôznych obdobiach. V niektorom

období to bolo okolo 21,- Eur a za účinnej pomoci sociálnej pracovníčky v určitom období predstavovala
jej dávka až 231,40 Eur. Potreby dieťaťa sú pomerne vysoké, pretože uhrádza dieťaťu náklady na
materskú školu. Ako dieťa v predškolskom veku platí mesačne 8,50 Eur, na centrum pupočníkových
transplantátov 37,- Eur ročne. Dieťa od narodenia, resp. od obdobia kedy bolo schopné rozprávať a
reagovať, navštevuje jazykovú školu v Žiline s výukou anglického jazyka, kde uhrádza poplatok 40,- Eur

a ďalšie náklady na výuku 73,- Eur, učebné materiály a školné + cestovné náklady a potreby pri ceste
okolo 407,- Eur. Tieto sumy matka neuvádzala presne, pretože sú to platby pohyblivé a odvolávala sa na
podanie doručené súdu v ktorom podaní predkladala súdu aj dôkazy o vykonaných platbách (číslo listu
27-29 súdneho spisu). Matka uvádzala, že dieťa malo navštevovať aj plavecký kurz, avšak tento kurz už
nie je aktuálny, pretože nemala z čoho uhradiť finančné prostriedky na plavecký kurz. Za celé obdobie

ako nežije v spoločnej domácnosti otec dieťaťa zo začiatku sporadicky navštevoval ich domácnosť,
nemala však vedomosť o tom, či a kde pracuje, a aké sú jeho príjmy a keď aj prišiel, tak sa vyjadroval
spôsobom, ktorým zahaľoval "do tajuplna" všetky informácie o sebe.

Otec dieťaťa vypočutý ako účastník v konaní uvádzal, že je pravdou, že v roku 2010 až do konca
uvedeného roka spoločne s matkou podnikali a mali ostať finančné prostriedky okolo 5.000,- Eur,

ktoré nechal matke pre potreby dieťaťa. Matka ho nikdy nekontaktovala ani ho nežiadala, že potrebuje
zabezpečiť nejaké potreby pre dieťa. K otázke finančných prostriedkov, ktoré mal nechať matke, táto
uvádzala, že nešlo o peniaze, ktoré boli určené na výživu dieťaťa, ale spoločne bývali v byte na ulici P.
Č.. XX, ktorý bol ich spoločným bytom a odporca tento predal, tak suma 5.000,- Eur bola sumou, ktorou
sa ona mala podieľať na výťažku z predaja tohto bytu.

Otec uvádzal, že v roku 2011 mal príjem mesačne okolo 150,- Eur, pretože v tomto období mal založenú
firmu Architekt Invest, s.r.o. , ktorá bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu v Žiline ako
jediný konateľ, ale v tejto firme mu naakumulovali dlh osoby, ktoré mu sprostredkovávali účtovníctvo a
vlastnepodalnatietoosobypodnetnatrestnéstíhanie.Potomnáslednesaživilpríležitostnýmibrigádami
tým, že vozil rôzne osoby vo svojom osobnom motorovom vozidle, z čoho mal príležitostný príjem a

dával do prenájmu svoj byt na ulici P. Z. Ž., kde bola jeho pôvodná adresa bydliska s tým, že nájomník
uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu a energie. Pokiaľ ide o prenájom tohto bytu, tak to boli
rôzne osoby a naposledy prenajímal tento byt nejakej študentke, ktorá potrebovala bývanie. Od mesiaca
september 2013 až do 21.3.2014 vykonával rozvod pizze v rámci svojej evidencie na základe svojho
živnostenského oprávnenia a podľa dohody s majiteľom pizzerie túto prácu vykonával vždy, keď ho

majiteľ kontaktoval, čo takýmto spôsobom fungovalo do 21.3.2014. Zarobil si okolo 250,- až 300,- Eur
mesačne. Následne potom pre nedorozumenie týkajúce sa kontaktu s majiteľom pizzerie sa skončila
pre neho táto práca.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nielen prístup otca k plneniu vyživovacej
povinnosti voči maloletému O. M. je nezodpovedný, ale aj samotná matka sa pričinila o to, že dlhodobo

trvala situácia, počas ktorej tolerovala neplnenie vyživovacej povinnosti na maloletého O. zo strany jeho
otca. I keď jeho vyživovacia povinnosť je uložená a vychádza priamo zo zákona o rodine, ktorý v § 62
ods. 1 zákona o rodine jednoznačne konštatuje, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom zo strany
rodičov trvá dovtedy, dokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť a ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine
ukladá takúto povinnosť rodičom, ktorí bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomerysú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu do výšky 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine - rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Zo strany otca takáto povinnosť vyplývajúca zo zákona nebola splnená, a preto súd v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia v spojení s § 2a zákona č. 601/2003 Z.z. v znení zákona č. 372/2004 Z.z.
za životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma alebo úhrn súm pod písmenom a 198,09 Eur
mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Teda v zmysle § 63 ods. 1 posledná veta výška
predpokladaného príjmu v zmysle citovaných zákonných ustanovení je 3.961,80 Eur.

Súd považoval takéto stanovisko za dôvodné aj preto, že odporca ako otec, ktorý je vysokoškolsky
vzdelaný, na určitej vedomostnej a znalostnej úrovni si musel byť vedomý svojej zákonnej povinnosti

výživného voči maloletému dieťaťu a od roku 2010 nepovažoval za potrebné prispieť na výživu
maloletého dieťaťa vôbec žiadnou sumou. Tvrdenia o problémoch s podnikaním u osoby s jeho
vzdelaním je veľmi ťažko po takú dlhú dobu možno akceptovať a naviac sám priznal, že mal príjmy z
rôznej činnosti, ktorú nepreukázal a ktorá tvorí tzv. čiernu ekonomiku, pretože pracoval svojim osobným
motorovým vozidlom bez oprávnenia, vozil za odmenu iné osoby bez toho, aby priznával daň z príjmu,

pracoval v pizzerii pre človeka, ktorý zjavne evidenčne neviedol otca maloletého O. ako zamestnanca a
ďalšie príjmy, ktoré otec maloletého uvádzal, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine - pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd hodnotí aj správanie sa otca, ktorý sám priznal, že si
založil firmu, v ktorej bol výlučne jediným konateľom, firmu Architekt Invest, s.r.o. a skutočnosti, ktoré
uvádzal a mali sa týkať osôb, ktoré mu mali pri účtovníctve spôsobiť dlhy a finančné problémy súd

hodnotí práve tým neprimeraným rizikom, ktoré na seba odporca zobral a vlastne, ak takéto osoby
protizákonne alebo trestným činom spôsobili mu ujmu, bolo potrebné domáhať sa v príslušnom konaní,
či už trestného stíhania alebo občianskoprávnych nárokov na náhradu škody. Ak tak otec maloletého
neurobil, považoval súd takéto zdôvodnenie za určitú výhovorku, prečo neplnil vyživovaciu povinnosť
počas takej dlhej doby.

Matka dieťaťa tiež na potreby dieťaťa neprispieva iba z vlastného príjmu, pretože i keď v súčasnej
dobe pracuje na štvrtinový úväzok, výška jej príjmu je skutočne na hranici životného minima, avšak
netajila, že všetky náklady na výživu maloletého O. môže znášať vďaka tomu, že žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou, za účinnej pomoci ktorej môže maloletému O.
zabezpečovať nielen štandardné, ale podľa názoru súdu až nadštandardné vzdelávanie a potreby. Táto

skutočnosť však nezbavuje rodičov maloletého plnením vyživovacej povinnosti a najmä zo strany otca,
ktorý dlhodobo si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť na maloletého, súd vzhľadom na vek a potreby
maloletého toto obdobie od podania návrhu, resp. od dátumu, od ktorého žiadala matka výživné na
maloletého určiť, rozčlenil na tri obdobia a to obdobie od 1.7.2011 do 1.7.2012, kedy určil výživné na
maloletéhosumou100,-Eurmesačne,od1.7.2012do1.7.2013sumou110,-Eurmesačneaod1.7.2013

do 31.12.2013 sumou 120,- Eur mesačne. Od 1.1.2014 naďalej sumou 130,- Eur mesačne, ktoré výživné
súd zaviazal otca prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

Vzhľadom na to, že v konaní bolo nesporné, že otec maloletého si v období od 1.7.2011 do rozhodnutia
súdu 3.4.2014 neplnil vôbec vyživovaciu povinnosť, na základe vyššie špecifikovaných období a súm,
ktorýmisúdzaviazalotcaprispievaťnavýživumaloletéhoO.predstavujezameškanévýživnézaobdobie

od 1.7.2011 do rozhodnutia súdu 3.4.2014 sumu 3.620,- Eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať
spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiacinasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len
jedna splátka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona? ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.