Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201594
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Košice, Katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, za účasti: M. K., N.. XX.X.XXXX, A.
H. XXX/X, K., právne zastúpený JUDr. Rastislavom Belanským, advokátom, so sídlom Lichardova 2,
Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 8686/2013 zo dňa 21.10.2013,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 8686/2013 z 21.10.2013.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
"Katastrálny zákon") návrh na vklad záložného práva podaný dňa 26.9.2013, ktorého prílohou je Záložná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a M. K., zastúpeným ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej
dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu -

účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil
záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri
uzatváraní zmluvy o úvere č. 901301245 dňa 3.11.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa
voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v
podstateaninemalmožnosť)ovplyvniťvýberinéhozástupcu(splnomocnenca)vpredmetnomprípade(§

53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z
vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve
nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoca obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo
nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že je zrejmé, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 1.000,- Eur,
ako aj príslušenstva, pričom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška
úveru a jeho príslušenstvo a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve
účastníka konania v nepochybne ďaleko vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka zo zmluvy o úvere.
Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka a v konečnom dôsledku

sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Taktiež uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
záložného práva, je v BSM záložcu a P. A., v podiele 1/1 a v záložnej zmluve absentujú údaje manžela
v súlade s údajmi KN. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. So
zreteľom na uvedené skutočnosti dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná a

podmienky na vklad nie sú splnené, pričom oprel svoj názor aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca zrušil svoje
rozhodnutie zo dňa 21.10.2013 a návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade,
že odporca tomuto návrhu nevyhovie, navrhol, aby vec bola predložená súdu, ktorý preskúmavané

rozhodnutie zruší a vráti vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav
veci tak, ako to pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona,
riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne

právne posúdila, z ktorého dôvodu vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie
vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na
zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi
záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporcu zmätočné
a nepreskúmateľné.

K možnému rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že rozpor
v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé,
že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná

námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu.

Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, podľa názoru navrhovateľa nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda
sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

K údajnému rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom spisu
správneho orgánu nie je Zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť Zmluvy o úvere
bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo ani zistiťskutkový stav veci. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.

Poukázal aj na ust. § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže bežné veci týkajúce sa spoločnej
veci manželov vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov,
inak je právny úkon v zmysle ust. § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto
neplatnosti dovoláva. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade sa jedná o neplatnosť relatívnu,
ktorej sa musí opomenutý manžel dovolať. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo
neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami

dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva. Rovnako neobstojí ani poukazovanie na citovaný rozsudok NS SR, nakoľko sa týkal
skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov,
ktoré uviedol už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko navrhovateľ v odvolaní neuviedol

dôvody, pre ktoré by odporca zmenil svoj právny názor. Zároveň poukázal na dodatok č. 1 k zmluve o
zriadení záložného práva predložený navrhovateľom, ktorým boli doplnené údaje o manželovi záložcu
v súlade s údajmi KN.

Na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 28.3.2014, JUDr. Monika Belanská ako zástupkyňa JUDr.
Rastislava Belanského navrhla, aby súd potvrdil rozhodnutie správy katastra v preskúmavanej právnej

veci. Zároveň oznámila súdu, že advokát JUDr. Rastislav Belanský si v danej veci neuplatňuje právo
na náhradu trov konania.

Poverená zástupkyňa odporcu vzhľadom na ustálenú súdnu prax, ktorá je podporená judikatúrou
Krajského súdu v Košiciach, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhla, aby súd
potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením
a pripojeným administratívnym spisom odporcu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom

M. K. Zmluvu o úvere č. 901301245 dňa 10.10.2012, ktorou sa veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zaviazal
poskytnúť dlžníkovi M. K. úver v sume 1.000,- Eur a dlžník sa zaviazal tento úver spolu s jeho
príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami, pokutami a ostatnými celkovými nákladmi v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, splatiť v mesačných splátkach.
Spolu so Zmluvou o úvere dlžník podpísal aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení dlžník podpísal dňa 2.11.2012, kedy bol aj overený

jeho podpis a zástupca ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci dňa 3.11.2012.

Dňa 10.9.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 355/2013-PTR medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. (navrhovateľ) a záložcom M. K. (dlžník), zastúpeným na základeDohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie
záložného práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísanej na LV
č. XXXXX ako byt č. 18 na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX na pozemku registra C

KN parcelné č. 3054 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
3119/100000, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 162/1996 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon"), vznikajú práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie
je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje,
resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho
adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom.

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe
rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy (ust. § 23 Občianskeho zákonníka).
Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma
vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a
pod..Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom (ust. § 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade,

ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného
zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného
práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi

dlžníkom M. K. ako splnomocniteľom podpísanou dňa 2.11.2012, ktorá bola podpísaná v Bratislave jej
zástupcom dňa 3.11.2012, nie je platne uzavretá. Totiž Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred
predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s Dohodou o splnomocnení
buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v
súvislosti s uzatváranou Zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca, a to zrejme záložným veriteľom v Dohode o splnomocnení, bola

obmedzená slobodná voľba samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby dlžník M. K. si sám
vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie
rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sám dospel k rozhodnutiu,
že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý

by v jeho mene uzavrel v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností,
ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní Dohody o splnomocnení dňa
2.11.2012 vedel presnú identifikáciu jeho vlastnícky patriacej nehnuteľnosti v hodnote mnohonásobne
prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1

Občianskehozákonníka.ZatejtosituáciepretoobčianskezdruženieProHelpnebolooprávnenéuzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súdsastotožňujesnámietkounavrhovateľa,podľaktorejDohoduosplnomocnenínemožnoposudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o dobrovoľné združenie fyzických
a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred
orgánmi verejnej správy. Podľa čl. II bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd
nevidí dôvod zaujímať stanovisko, pretože ani odporca sa v preskúmavanom rozhodnutí nevyporiadaval
s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníka pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. 355/2013-
PTR zo dňa 10.9.2013 nebol riadne zastúpený a že Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj
na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky, poplatku a ďalšieho príslušenstva z úverovej
zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedenej v záložnej zmluve je oveľa vyššia.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako

vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Právny zástupca
účastníka konania si náhradu trov konania neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta
v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.