Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Hartelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/94/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206222
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5810206222.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobkyne A. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX-XX, T., proti žalovanému Domovu sociálnych služieb a zariadeniu
pre seniorov Tvrdošín, so sídlom Medvedzie 136, Tvrdošín, IČO: 00 632 783, právne zastúpenému
spoločnosťou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v
konaní o zaplatenie 10.909,735 €, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.880,79 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 22.12.2010 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 22.598,72 € a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným
má uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzatvorila na dobu neurčitú dňa
01.03.1991. Z dôvodu, že žalovaný s ňou dňom 22.03.2004 neplatne okamžite skončil pracovný pomer,
domáhala sa určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
2C/159/2008 zo dňa 27.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/181/2009
zo dňa 16.12.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.02.2010, bolo rozhodnuté,
že jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá. Nesprávnym konaním žalovaného, ktorý jej znemožnil
vykonávať prácu a za ňu dostávať odmenu, jej bola spôsobená škoda za obdobie od 01.09.2004 do
22.01.2010, preto písomne požiadala žalovaného o vyplatenie ušlej mzdy v plnej výške. Žalovaný jej v
písomnom stanovisku odpovedal tak, že navrhol uzatvorenie dohody o zaplatenie mzdy za posledné tri
roky s uplatnením premlčania vo zvyšku nároku tak, že jej bude vyplatených 7.868,- €, ktorú dohodu však
nepodpísala, lebo s ňou nesúhlasila, čo uviedla aj v stanovisku podanom prostredníctvom právneho
zástupcudňa25.05.2010.Ajnapriektomujejžalovanýpísomneoznámenímzodňa24.06.2010oznámil,
že jej zaplatí sumu 7.947,- €, ktorá jej bola pripísaná na účet k 30.06.2010 v uvedenej výške. Podľa jej
názoru rozhodujúcim momentom pre vznik jej nároku na náhradu škody z titulu ušlej mzdy sú vyššie
uvedené rozsudky. Ak podala žalobný návrhu na príslušný súd v septembri 2004 a domáhala sa ním
nápravy, tak je dostatočným spôsobom preukázané, že počas súdneho konania jej nárok na náhradu
mzdy nepodliehal premlčaniu. Teda tvrdenia žalovaného o premlčaní nároku za obdobie od 01.09.2004
do 22.03.2007 sú nesprávne, lebo nie sú v súlade so zákonom. Nemožno súhlasiť ani s takým postupom
žalovaného, že jej "odrátal" obdobie náhrady ušlej mzdy, keď pôsobila ako zdravotná sestra v zahraničí.
Poukázala na to, že občan SR môže mať podľa Zákonníka práce viac pracovných pomerov a toto
umožňuje aj zákon o verejnej službe. Práve v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného, ktorý jej dalneplatné okamžité zrušenie pracovného pomeru, bola nútená hľadať si prácu v záujme toho, aby mohla
pokryť svoje životné náklady. Túto si našla v zahraničí, išlo o čiastočný 14-dňový úväzok v mesiaci.
Vychádzajúc z uvedeného nebol zo strany žalovaného dôvod na krátenie ušlej mzdy za obdobie, po
ktoré pôsobila v zahraničí. Z návrhu výpočtu žalovaného však vyplývajú aj ďalšie vady spočívajúce
v tom, že nezohľadňuje skutočnosť, že v roku 2007 dovŕšila 50 rokov veku, pri dosiahnutí ktorého
má nárok na priznanie odmeny vo výške dvojnásobku mesačného platu, ako aj to, že nezohľadňuje
preplatenie dovolenky za roky 2005 až 2008, že nezohľadňuje príslušenstvo - úroky z omeškania, ktoré
prislúcha k pohľadávke. V zmysle § 29 zákona č. 553/2003 Z.z. pre výpočet náhrady mzdy je rozhodujúci
funkčný plat zamestnanca v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Podľa jej dostupných podkladov
prevzala posledné rozhodnutie o plate dňa 25.08.2003, podľa ktorého jej bol priznaný funkčný plat vo
výške 12.520,- Sk. Teda za obdobie od 01.09.2004 do právoplatnosti rozsudku 12.02.2010 jej vznikol
nárok na náhradu ušlej mzdy za 64,5 mesiaca x 12.520 Sk vo výške 807.540,- Sk (26.805,42 €), plus
odmena za životné jubileum 25.040,- Sk (831,18 €) plus náhrada za dovolenku 4 x 35 dní x 626,- Sk =
87.640,- Sk (2.909,12 €), spolu 30.545,72 €. Na základe uvedených skutočností jej má žalovaný doplatiť
sumu 22.598,72 €. Príslušenstvo - úroky z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje, uplatní si ich v
samostatnom konaní.
Súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel dňa 03.03.2011 vydaním platobného rozkazu č.k.
6Ro/509/2010-25, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu sumu 22.598,72 € a náhradu trov konania.
Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu riadne a
včas, v zákonom stanovenej lehote odpor (č.l. 26), v odôvodnení ktorého uviedol, že nárok uplatnený
žalobkyňou nepovažuje za dôvodný. S poukazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný žiadal, aby
súd náhradu mzdy žalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznal. Žalobkyňa bola v období po
uplynutí 12 mesiacov, od 27.02.2005 do 16.05.2005 evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a
poberala dávky v nezamestnanosti, od 17.05.2005 do 30.06.2008 bola dobrovoľne nezamestnaná a od
01.07.2008 do 21.01.2010 bola zamestnaná ako zdravotná sestra v Rakúsku, kde si platila zdravotné
poistenie. Žalovaný vyplatil žalobkyni náhradu mzdy vo výške 7.868,- €. Žalobkyňa si okrem náhrady
mzdy uplatňuje aj odmenu za životné jubileum vo výške 831,18 € a náhradu za dovolenku vo výške
2.909,12 €, tieto nároky však popri nároku na náhradu mzdy nie je možné uplatňovať. Žalovaný zároveň
vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie do 22.12.2007. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby súd žalobkyni náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznal,
vo zvyšku návrh zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania.
Podaním odôvodneného odporu v zákonom stanovenej lehote došlo podľa § 174 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu.
Písomným podaním zo dňa 04.12.2012, doručeným súdu dňa 07.12.2012 (č.l. 51), zobrala žalobkyňa
žalobný návrh v časti o zaplatenie 11.688,985 € späť s tým, že uplatňuje len náhradu mzdy za obdobie
od 01.07.2008 do 21.01.2010, ktoré obdobie podľa nej nie je premlčané. Žiadala preto, aby súd jej
žiadosti vyhovel a rozhodol v jej prospech o vyplatení sumy 10.909,735 € za obdobie od 01.07.2008
do 21.01.2010. Uznesením č.k. 9C/94/2011-58 zo dňa 14.08.2013, právoplatným dňa 13.09.2013, súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 11.688,985 € zastavil.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.10.2013, 28.02.2014, 13.03.2014 a 28.03.2014, na ktorom
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou
žalobkyne (č.l. 6), rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/159/2008 (č.l. 7-11), rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/181/2009 (č.l. 12-13), korešpondenciou medzi účastníkmi konania
(č.l. 14-18), kópiou výplatnej pásky žalobkyne (č.l. 19), vyjadrením žalobkyne (č.l. 61), rozhodnutím o
plate zo dňa 25.08.2003 (č.l. 62), výzvou žalovaného na nastúpenie do práce (č.l. 63-64), kolektívnou
zmluvou žalovaného na rok 2008 až 2010 (č.l. 77-108), podaním žalobkyne (č.l. 115), vyčíslením
vyplatenej náhrady mzdy (č.l. 117-120), vyjadrením žalovaného (č.l. 127), podstatným obsahom spisu
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/159/2008, ako aj ostatným obsahom spisu.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracovala od jeho vzniku. Pracovala na rôznych
pozíciách, ako staničná sestra, aj zástupkyňa hlavnej sestry. V roku 2004 pracovala ako zdravotná
sestra, pracovala na dve zmeny. Keď v r. 2010 nastúpila, bola zaradená asi v 10. alebo 11. tarife. V
čase, keď jej mala byť daná výpoveď, nebola zaradená na rizikovom pracovisku, predtým asi 15 rokovpracovala na infekčnom oddelení. Neskôr sa však celý domov stal rizikovým pracoviskom, mohlo to byť
v r. 2004 alebo 2005. Keď v r. 2010 nastúpila do zamestnania, dostala platový dekrét. V roku 2008 až
2010 pracovala v Rakúsku na živnosť, bolo to však nepravidelné. Chodievala do Rakúska na dva týždne
v mesiaci, potom dva týždne bola doma, mala asi 57,- € na deň. Ubytovanie si neplatila, ale boli tam
výdavky spojené so zriadením živnosti, poplatky agentúre a poistenie. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného z akého dôvodu neprevzala výzvu na nástup do práce a do práce nastúpila až 22.01.2010,
žalobkyňa uviedla, že hneď ako skončil súd v Žiline, kde bolo rozhodnuté, že jej pracovný pomer trvá,
volala jej pani riaditeľka, že sa chce dohodnúť. Vravela jej , že za dva dni odchádza do Rakúska, kde si
musí dať do poriadku veci, odhlásiť živnosť a dohodli sa, že keď sa vráti, tak sa dohodnú na nástupe. V
čase, kedy jej bol doručovaný tento list teda asi nebola doma. Bola tu však ústna dohoda s riaditeľkou
domova. Z Rakúska sa vrátila 21.01.2010 a hneď na druhý deň sa stretli. Nastúpila hneď na druhý deň.
Žalovaný, prostredníctvom splnomocnenej osoby uviedol, že pri výpočte mzdy žalobkyne pri návrhu
na vyplatenie ušlej mzdy vychádzali z platových taríf príslušnej profesie zdravotnej sestry, ako bolo
ich zariadenie, a z počtu odpracovaných rokov. Potom čo bolo súdom rozhodnuté, že pracovný
pomer žalobkyne trvá, vypočítalo sa čo sú povinní jej uhradiť, toto bolo prerokované aj na Žilinskom
samosprávnom kraji. So žalobkyňou prešli roky, keď bola zamestnaná v Rakúsku a platila si tam
zdravotné poistenie, preto toto obdobie nepočítali. Pokiaľ ide o výpočet mzdy, sem jej bolo zarátané
všetko čo jej vyplývalo z platového zaradenia, bolo prihliadnuté aj na zmennosť a rizikové pracovisko,
rovnako tak aj odmenu pri dosiahnutí veku 50 rokov. Vychádzali z platu aký mala zdravotná sestra
s obdobným zaradením. Pokiaľ ide o DSS, toto nie je oficiálne rizikovým pracoviskom. Je zaradené
do kategórie II, kde výhoda pre zamestnancov nebola v platovej kompenzácii, ale v pripoistení k
dôchodkovému sporeniu. DSS v Tvrdošíne bola pridelená biologická skupina III ako rizikové pracovisko,
na ktorú sa vzťahuje platová kompenzácia, kde je určené, na ktoré profesie sa toto vzťahuje. V
súčasnosti však už toto neplatí a síce od roku 2012. Platová kompenzácia za rizikové pracovisko už
teda v súčasnosti nie je. Žalobkyňa nastúpila do práce 22.01.2010, pracovný pomer bol skončený dňom
30.04.2012, ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Pri výpočte platu, keďže vychádzali z
platu zdravotnej sestry obdobného zaradenia, zohľadnili aj prípadné nočné a prácu vo sviatok, a teda
vo výpočte mzdy už boli zaradené aj tieto položky.
Zpracovnejzmluvy(č.l.6)vyplýva,žedňa01.03.1991uzavrelžalovanýsožalobkyňoupracovnúzmluvu,
s nástupom žalobkyne do práce dňa 01.03.1991, na výkon dohodnutého druhu práce - zdravotná sestra
č.f. 411.3, s miestom výkonu práce Ústav sociálnej starostlivosti Tvrdošín. Pracovný pomer bol uzavretý
na čas neurčitý.
Žiadosťou zo dňa 22.03.2010 (č.l. 14) žalobkyňa požiadala žalovaného o vyplatenie (náhrady) ušlej
mzdy za obdobie od 01.09.2004 do 22.01.2010, na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
2C/159/2008-210 zo dňa 12.02.2010 s tým, že okresný súd určil, že jej pracovný pomer trvá, avšak v
období od 01.09.2004 do 22.01.2010 nedostala žiadnu mzdu. Zamestnávateľ jej odmietol prideľovať
prácu a zakázal (znemožnil) vstup na pracovisko.
Z rozhodnutia o plate (č.l. 62) vyplýva, že žalobkyňa bola ku dňu 25.08.2003 zaradená ako zdravotná
sestra v trojsmennej prevádzke v 7 platovej triede a platovom stupni 10, s účinnosťou od 01.08.2003
jej bol podľa zákona č. 313/2001 Z.z. určený funkčný plat ako tarifný plat podľa § 19 ods. 9 zákona vo
výške 11.780,- Sk, príplatok v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 24 zákona v
výške 630,- Sk a príplatok za zmennosť podľa § 27 zákona vo výške 110,- Sk, spolu 12.520,- Sk.
Z návrhu na vyplatenie ušlej mzdy (č.l. 16) a oznámenia žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa
24.06.2010 (č.l. 18) vyplýva, že od 01.07.2010 platí zaradenie žalobkyne do 7 platovej triedy a platového
stupňa 11.
Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/159/2008 vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou
dňa 20.09.2004 na Okresnom súde Dolný Kubín (vedenou pod sp. zn. 5C/328/2004) voči žalovanému
domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru zo strany žalovaného dňa
22.03.2004 a výpovede zo strany žalovaného zo dňa 22.03.2004 a určenia, že jej pracovný pomer u
žalovaného naďalej trvá. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.02.2006, ktorým žalobu
v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že nemal preukázanú existenciu žiadneho takého úkonu
vo veci skočenia pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného, ktorý by mal byť datovaný ku
dňu 22.03.2004, teda takého úkonu, ktorého určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáhala. Pokiaľ ide oskúmanie otázky, či pracovný pomer žalobkyne u žalovaného ďalej trvá, túto súd mohol posudzovať
len vo väzbe na žalobkyňou uvádzané úkony, podľa ktorých malo dôjsť k neplatnému skončeniu
jej pracovného pomeru, z ktorého dôvodu žalobu aj v tejto časti zamietol. Uvedený rozsudok bol
na základe odvolania žalobkyne rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/205/2006 zo dňa
25.10.2006 čo do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 22.03.2004 a určenie neplatnosti výpovede zo strany
žalovaného zo dňa 22.03.2004, potvrdený a čo do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh v časti, v
ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej pracovný pomer u žalovaného ďalej trvá, zrušený a
vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o potvrdzujúcu časť rozsudku
odvolacieho súdu, tento sa v celom rozsahu stotožnil so závermi a odôvodnením prvostupňového súdu.
Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že listom zo dňa 18.02.2004, ktorý bol žalobkyni doručený,
žalovaný oznamuje žalobkyni, že jej bude daná výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z
výpovede žalovaného a žalobkyne na pojednávaní však nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného
vo vzťahu k žalobkyni bola daná výpoveď ako jednostranný právny úkon po 18.02.2004, z ktorého
dôvodu sa žalobkyňa nemohla úspešne domáhať ochrany práv na súde podaním návrhu na určenie
neplatnosti právneho úkonu formou výpovede zo dňa 22.03.2004, keďže takýto právny úkon zo strany
žalovaného, smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného nebol daný. Rovnako
sa nepreukázala existencia jednostranného adresovaného právneho úkonu zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnankyni, na základe okamžitého zrušenia pracovného
pomeru zo dňa 22.03.2004. Okresný súd Námestovo, ktorý sa stal v danej veci súdom príslušným, vo
veci následne rozhodol rozsudkom zo dňa 27.04.2009 tak, že určil, že pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného aj naďalej trvá s odôvodnením, že mal preukázané, že dňa 27.02.2014 žalovaný vyhotovil
listinu označenú ako okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré bolo adresované žalobkyni, ktorá trpí
formálnymi nedostatkami, ktoré by však skúmal len v prípade, ak by bola napadnutá jeho platnosť v
zákonom stanovenej lehote na súde. Súd však na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru
zo dňa 27.02.2004 žalobkyni, z ktorého dôvodu rozhodol, že jej pracovný pomer u žalovaného ďalej trvá.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 7Co/181/2009 zo dňa 16.12.2009 citovaný rozsudok Okresného
súdu Námestovo potvrdil, skonštatujúc v závere, že ak z výsledkov dokazovania vyplýva, že o existencii
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2004 sa žalobkyňa nedozvedela (nebolo jej
doručené kvalifikovaným spôsobom), nezačala je plynúť žiadna lehota na podanie žaloby o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru.
Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach s poukazom
na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku a na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery:
Žalobkyňa si žalobným návrhom uplatnila nárok náhradu mzdy pri neprideľovaní práce zo strany
zamestnávateľa pri trvaní pracovného pomeru na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 2C/159/2008-210 zo dňa 27.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/181/2009 zo dňa 16.12.2009. V samotnej žalobe nie je uvedené na akom konkrétnom právnom
základe (na rozdiel od skutkového základu) si žalobkyňa nárok uplatnila, vzhľadom na konštatovanie o
oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. v úvode žaloby a
odôvodnenie žaloby s poukazom na to, že s ňou žalovaný neplatne okamžite skončil pracovný pomer,
z ktorého dôvodu sa domáhala určenia, že tento naďalej trvá, možno vyvodiť, že tento si žalobkyňa
uplatnila ako nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (§ 77 a nasl.).
Žalovaný, rovnako vychádzajúc z právneho posúdenia nároku žalobkyne ako nároku pri neplatnom
skončení pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce žiadal, aby súd náhradu mzdy za
obdobie presahujúce 12 mesiacov nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania však súd, ktorý nie
je viazaný právnym posúdením veci v žalobe, dospel k záveru, že nárok žalobkyne je potrebné posúdiť
ako nárok na náhradu mzdy pri neprideľovaní práce pri trvaní pracovného pomeru pre prekážky na
strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce, nie ako nároky pri neplatnom skočení pracovného
pomeru, pričom o možnom právnom posúdení danej veci v tomto smere súd upovedomil účastníkov na
pojednávaní dňa 20.07.2012 a následne i dňa 25.10.2013.
Podľa § 142 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce) ak
zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom
zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inýmipodobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu
náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre
nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho
priemerného zárobku.
Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme (ďalej len zákon č. 553/2003 Z.z.), tento zákon upravuje odmeňovanie
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú ďalšie
rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného do 31.12.2008, ak osobitné predpisy, ktoré sa
vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom
zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4, plat pri výkone inej práce alebo
funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného od 01.01.2009, ak osobitné predpisy, ktoré sa
vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom
zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce
alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného do 31.12.2008, funkčný plat na účely tohto zákona je
súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a príplatkov určených mesačnou sumou
podľa odseku 1 písm. b) až h). Funkčným platom je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat
poskytovaný podľa § 30 ods. 3.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného od 01.01.2009 do 31.10.2009, funkčný plat na účely
tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených
mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až i). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo
funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3 a § 32a ods. 1.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného od 01.11.2009, funkčný plat na účely tohto zákona
je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou
sumou podľa odseku 1 písm. c) až j) a l). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný
plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.
Žalovaný, ktorý je rozpočtovou organizáciou v pôsobnosti zriaďovateľa, ktorým je vyšší územný celok,
ako zamestnávateľ postupuje pri odmeňovaní zamestnancov (zdravotných sestier) podľa zákona č.
553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný žalobkyni v období od 01.07.2008 do 21.01.2010 (t.j. v
rozhodnom období po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou) neprideľoval prácu a tejto neposkytoval
ani plat, či jeho náhradu (zároveň prebiehalo súdne konanie o určenie, či pracovný pomer žalobkyne
trvá). Nakoľko Okresný súd Námestovo rozhodnutím č.k. 2C/159/2008-210 zo dňa 27.04.2009, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/181/2009 zo dňa 16.12.2009, určil, že pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného ďalej trvá, pričom nebolo konštatované, že by zo strany žalovaného došlo k
neplatnému skončeniu pracovného pomeru, bolo potrebné danú vec posúdiť v zmysle § 142 Zákonníka
práce.Jezrejmé,žepokiaľnedošlokneplatnémuskončeniupracovnéhopomeru,niejemožnédomáhať
sa nárokov spojených práve s touto skutočnosťou. Nakoľko žalovaný žalobkyni neprideľoval prácu, a
to bez zavinenia žalobkyne, teda pre prekážky na jeho strane (v prípade žalovanej nešlo o žiaden z
dôvodov uvedených v § 136 až § 141a Zákonníka práce), patrí žalobkyni za obdobie prekážok na strane
zamestnávateľa, kedy jej nebol umožnený výkon práce, náhrada mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka
práce vo výške jej priemerného zárobku, t.j. funkčného platu, ktorý by jej inak patril.Vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 3, § 130 Zákonníka práce (v znení účinnom v rozhodnom období),
§ 29 ods. 1, 2, § 4 ods. 4, § 11 ods. 13, § 13 a § 28 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. účinného do
31.12.2008, prílohy č. 3 nariadenia vlády č. 630/2007 Z.z. a čl. IV Kolektívnej zmluvy na rok 2008 (č.l.
77-85) patril žalobkyni, ktorá bola v zmysle oznámenia žalovaného (č.l. 18) zaradená do siedmej platovej
triedy a jedenásteho platového stupňa za obdobie od 01.07.2008 do 31.12.2008 funkčný plat vo výške
16.130,- Sk (535,42 €) mesačne, pozostávajúci z tarifného platu vo výške 14.750,- Sk (489,61 €) +
platová kompenzácia za sťažený výkon práce 1.030,- Sk (34,19 €) + príplatok za zmennosť 350,- Sk
(11,62 €). Funkčný plat za obdobie od 01.07.2008 do 31.12.2008 tak predstavuje spolu sumu 3.212,52
€ (funkčný plat 535,42 € x 6 mesiacov). Za rok 2009, vychádzajúc z rovnakého zaradenia žalovanej,
aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 3, § 130 Zákonníka práce (v znení účinnom v rozhodnom období), §
29 ods. 1, 2, § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, § 13, § 28 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. účinného do 31.12.2009,
prílohy č. 5 k zákonu č. 553/2003 Z.z. v znení zákona č. 474/2008 Z.z. a časti IV Kolektívnej zmluvy na
rok 2009 (č.l. 87-95), patril žalobkyni funkčný plat vo výške 583,50 € mesačne, pozostávajúci z tarifného
platu vo výške 514,50 € + platová kompenzácia za sťažený výkon práce 49,- € + príplatok za zmennosť
20,- €. Funkčný plat za obdobie roka 2009 tak predstavuje spolu sumu 7.002,- € (funkčný plat 583,50
€ x 12 mesiacov). Funkčný plat v roku 2010 určil zamestnávateľ pri nástupe žalobkyne do zamestnania
dňa 22.01.2010. Podľa dokladu o jednotlivých zložkách mzdy, vykonaných zrážkach a celkovej cene
práce predloženej žalobkyňou (výplatné pásky), vychádzajúc z už citovaných ustanovení Zákonníka
práca a zákona č. 553/2003 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom období), prílohy č. 3 nariadenia vlády č.
578/2009 Z.z. a časti IV Kolektívnej zmluvy na rok 2010 (č.l. 97-107) funkčný plat žalobkyne za obdobie
od 01.01.2010 do 21.01.2010 (počnúc dňom 22.01.2010 došlo k obnoveniu prideľovania práce zo strany
žalovaného), predstavoval (pri rovnakom zaradení žalobkyne) sumu 589,50 € mesačne, pozostávajúcu
z tarifného platu vo výške 520,- € + platová kompenzácia za sťažený výkon práce 49,50 € + príplatok za
zmennosť20,-€.Funkčnýplatžalobkynezaobdobieod01.01.2010do21.01.2010takpredstavujesumu
421,07€(funkčnýplat589,50€/21pracovnýchdnívmesiacix15dníneprideľovaniaprácepreprekážky
na strane zamestnávateľa). Náhrada mzdy žalobkyne za obdobie od 01.07.2008 do 21.01.2010 tak
predstavuje spolu sumu 10.635,59 €.
Nakoľko v danom prípade nejde o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ale pri
prekážkach na strane zamestnávateľa, patrí žalobkyni v súlade s § 116 ods. 2 Zákonníka práce okrem
náhrady mzdy i náhrada mzdy (funkčný plat) za nevyčerpanú dovolenku.
Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery
dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Nakoľko v zmysle § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce sa ako výkon práce posudzuje aj doba,
keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak (čo v prípade
prekážok na strane zamestnávateľa neustanovuje), pričom v prípade žalobkyne nejde o žiaden z
prípadov uvedených v § 114a ods. 2, 3 Zákonníka práce, vznikol žalobkyni nárok za dané obdobie na
dovolenku, za ktorej nevyčerpanú časť patrí žalobkyni náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Žalobkyni vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok 2008 podľa kolektívnej zmluvy na rok 2008 v
počte 6 týždňov, avšak v zmysle § 116 ods. 2 Zákonníka práce je možné poskytnúť funkčný plat iba
za 2 týždne nevyčerpanej dovolenky. Rok 2008 mal 262 pracovných dní, vrátane platených sviatkov (u
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa sviatok považuje za odpracovaný deň). Na jeden
mesiac v kalendárnom roku 2008 tak pripadá 21,84 pracovného dňa. Funkčný plat na jeden deň
predstavuje sumu 535,42 € / 21,84 = 24,52 €. Plat za 10 dní nevyčerpanej dovolenky predstavuje spolu
sumu 245,20 € (24,52 x 10 dní). Dovolenku za rok 2009 žalobkyňa čerpala v roku 2010 (ako je to zrejmé
z výplatnej pásky č.l. 19), z ktorého dôvodu nemá nárok na náhradu dovolenky za rok 2009.
Spolu tak žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy v sume 10.880,79 € (10.635,59 € + 245,20 €),
v ktorej časti súd žalobe žalobkyne vyhovel, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú
sumu, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobu
žalobkyne zamietol.
Pokiaľ žalovaný žiadal, aby súd v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce žalobkyni nepriznal náhradu mzdy
za obdobie presahujúce 12 mesiacov, ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce je možné aplikovať
len pri nárokoch na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Nakoľko v danom
prípade nešlo o nároky pri neplatnom skončení pracovného pomeru (z rozsudkov Okresného súduDolný Kubín sp. zn. 5C/328/2004 zo dňa 10.02.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8Co/205/2006 zo dňa 25.10.2006 a rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/159/2008
zo dňa 27.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/181/2009 zo dňa
16.12.2009 vyplýva, že žalobkyni nebol adresovaný žiaden úkon smerujúci ku skončeniu pracovného
pomeru), nebolo možné aplikovať predmetné ustanovenie Zákonníka práce. V tomto smere je navyše
potrebné dať za pravdu žalobkyni, že táto bola odkázaná na inú prácu v dôsledku nesprávneho
konania žalovaného, pričom zákon nezakazuje viacero pracovných pomerov, a teda i príjmov z nich,
súbežne.Pokiaľideonámietkupremlčaniavznesenúžalovaným,toutosasúdnezaoberal,keďnámietka
premlčania smerovala voči nároku na náhradu mzdy za obdobie do 22.12.2007, v ktorej časti žalobkyňa
zobrala svoj návrh späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobkyňa žiadala pôvodne priznať sumu 22.598,72 €. Podaním zo dňa 04.12.2012 zobrala návrh v
časti o zaplatenie 11.688,985 € späť, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobkyňa
však žalobu v tejto časti zobrala späť bez zavinenia žalovaného, preto zastavenie konania v tejto časti
treba pre účely priznania náhrady trov konania, zarátať ako neúspech žalobkyne. Súd žalovanému uložil
zaplatiť žalobkyni sumu 10.880,79 € a vo zvyšnej časti nárok žalobkyne zamietol, čo oproti pôvodne
uplatnenému nároku (22.598,72 €) predstavuje cca 48 %. V tejto časti bola teda žalobkyňa úspešná, vo
zvyšnej časti, t.j. cca 52 % bol úspešný žalovaný. Nakoľko úspech žalobkyne a žalovaného boli približne
rovnaké, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v U..
N. § 205 ods. X O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. X O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.