Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203048
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114203048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľky G. I.,

bytom F., U. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky proti odporcovi W. I., bytom U. N., E. XX/XX,
občanovi Slovenskej republiky, o určenie výživného na rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- Eur mesačne, a to vždy
do 15-teho dňa v každom mesiaci s účinnosťou od 10.02.2014.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.02.2014 do rozhodnutia súdu v sume 95,- Eur je
odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné ako rozvedenej
manželke vo výške 250,- Eur s účinnosťou od 10.04.2014. Uviedla, že je na čiastočnom invalidnom

dôchodku, čo jej spôsobuje problémy pri hľadaní zamestnania primeraného jej zdravotnému stavu. Toho
času má brigádu cca 40 hodín mesačne, z ktorej

zarobí 60 - 80 Eur a invalidný dôchodok 123 Eur mesačne. Tento príjem jej nepostačuje ani na pokrytie
základných životných potrieb, ako sú výdavky na lieky, stravu, bývanie.

Odporca s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že je v schopnostiach navrhovateľky nájsť si
zamestnanie, vzhľadom na jej vzdelanie. Ďalej poukázal na to, že od rozvodu žije sama v 3-izbovom
byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, navyše prenajíma ďalší byt, ktorý spoločne nadobudli za
trvania manželstva a poberá nájomné približne 200 Eur mesačne, z ktorého mu nedáva žiadnu sumu. Je

vlastníčkou ďalších nehnuteľností. Jeho situácia je taká, že býva u rodičov, dochádza za zamestnaním,
nemátoľkofinančnýchprostriedkov,abyplatilnavrhovateľkevýživné,sámsipotrebujeriešiťsvojubytovú
situáciu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o ich zárobkových pomeroch, ďalšie
listinné dôkazy účastníkmi predložené a zistil tento skutkový stav veci:Účastníci boli rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22. 11. 2011 č. k. 15C/141/2011-18, ktorý
nadobudol právoplatnosť 22. 12. 2011.

Navrhovateľka uviedla, že toho času už je asi tri roky na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorého výška

je v súčasnosti 123,60 Eur mesačne. Z manželstva sa im narodili tri deti, všetky dospelé a schopné
samostatne sa živiť. Jeden zo synov žije v spoločnej domácnosti s ňou. Býva v 3-izbovom byte v
jej výlučnom vlastníctve, ktorý získala darom. Počas manželstva nadobudli s odporcom garsónku, s
úmyslom ponechať ju deťom, v súčasnosti garsónku prenajíma. Okrem týchto nehnuteľností zdedila
nejaké role, vzhľadom na to, že dostala darom od otca byt, tento dar bol započítaný do dedičstva. Asi

15.000 Eur získala v dedičskom konaní po otcovi ona s deťmi, podľa jej názoru ešte má povinnosť
vyplatiť brata z darovania. Mala založené počas manželstva životné poistenie, asi pred dvoma rokmi
ho zrušila a vyplatili jej 2.150 Eur. Otec vlastnil byt v Trenčianskych Tepliciach, aby o byt neprišli, bolo
treba platiť nájomné, toto platila ona. Vlastnia ešte chatu, ktorá nemá súpisné číslo, nie je skolaudovaná,
nie je ani murovaná. Jej pravidelné mesačné výdavky za bývanie sú 160,- Eur mesačne. Syn, ktorý s
ňou býva, nemá prácu, zarába príležitostne brigádnicky, neprispieva pravidelne. Pokiaľ nemá príjem,

musí ho živiť ona. Asi do začiatku júla 2013 pracovala v chránenej dielni, kde mala príjem 230,- Eur
mesačne, prepustili ju z toho dôvodu, že bola často práceneschopná. Od polovice septembra 2013
pracuje v callcentre podľa potreby v obmedzenom čase, z tohto zamestnania priemerne zarobí 65 Eur
za mesiac. Z garsónky má príjem z nájmu 80 Eur. Navrhovateľka uviedla, že jej finančné ťažkosti sú
spojené aj s tým, že keď jej syn nemá prácu, je odkázaný výlučne na ňu, odporca jej v tomto smere

vôbec nepomáha.

Odporca uviedol, že býva u rodičov, na stravu a bývanie im prispieva sumou 200 Eur mesačne, nemá
tam súkromie, chce riešiť svoju bytovú situáciu. Okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá. Má
vysoké náklady spojené s cestou do práce, nakoľko pracuje v G., kde si navyše musí hradiť ubytovanie,
celkom sú tieto náklady 190 Eur, v čom je zahrnutá aj údržba, servis a poistenie motorového vozidla.

Za telefón a internet platí mesačne 36 Eur, spláca pôžičku 116 Eur mesačne.

Zo správy o zárobku odporcu spoločnosti O. a R. s. G. bolo zistené, že tento dosiahol za obdobie od
marca 2013 do februára 2014 čistý priemerný mesačný zárobok 704,98 Eur. Súčasťou hrubého príjmu
zamestnanca bola podľa interných predpisov aj kompenzácia cestovných náhrad a osobitné príplatky,
stabilizačné a iné finančné príspevky, konkrétne za cestovné náklady 199,20 Eur a príjmy spojené s

ubytovaním 1.191,40 Eur.

Zo správy o zárobku spoločnosti V., a. s. F. bolo zistené, že navrhovateľka dosiahla čistý príjem v
decembri 2.013 63,36 Eur, v januári 2014 76,98 Eur a februári 2014 64,57 Eur. Okrem toho poberá
čiastočný invalidný dôchodok 123,60 Eur, ako potvrdila vo svojej správa sociálna poisťovňa.

Podľa 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám

sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku
na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich
rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak

rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa 75 ods. 1 - 2 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne ajna neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ženávrhnaurčenievýživnéhoprerozvedenú

manželku bol dôvodný iba čiastočne. Neschopnosť sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo
objektívnychskutočnostínastraneoprávnenejosoby,tedavtomtoprípadenavrhovateľky.Subjektívnymi
okolnosťami môže byť aj zlý zdravotný stav, strata zamestnania alebo kvalifikácie v dôsledku dlhodobej
absencie, objektívnymi okolnosťami môže byť aj faktická nemožnosť nájsť si zamestnania v danom
mieste , ktoré zodpovedá fyzickým a duševným schopnostiam oprávneného. Okrem skutočných a

potenciálnych zárobkových možností oprávneného sú však podstatné aj jeho majetkové pomery. Súd
bral pri rozhodovaní do úvahy obmedzenú možnosť navrhovateľky zamestnať sa vzhľadom na jej
zdravotný stav, na druhej strane bral do úvahy aj to, že jej majetkové pomery jej dovoľujú zabezpečiť
si príjem aj z iných zdrojov ako zo zamestnania a tiež majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby,
teda odporcu. Účastníci doposiaľ majú spoločný majetok, z ktorého úžitky poberá iba navrhovateľka,
vyriešením tejto otázky by sa vylepšila finančná situácia oboch. Navrhovateľka v súčasnosti už nemá

vyživovaciu povinnosť voči deťom z manželstva, ani voči synovi, ktorý s ňou žije v jednej domácnosti,
dôvodom na určenie výživného preto nemôže byť skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré má k
dispozícii, nepostačujú pre oboch. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Príspevok na výživu rozvedenej manželky súd navrhovateľke priznal s účinnosťou od 10.2.2014, teda
v zmysle návrhu od jeho podania. Do rozhodnutia súdu vznikol nedoplatok 70 Eur za marec 2014, a za

február v pomernej časti podľa počtu priznaných dní vo výške 47,50 Eur (70 : 28 = 2,5 x 19/dní/ = 47,50).

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak bol úspešný iba čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín

písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľka domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.