Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313211190
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313211190.1

Rozhodnutie

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K.
V., nar. XX.X.XXXX a N. V., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Čadci, bytom u matky K. V., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/
XC, XXX XX Č., samostatne zárobkovo činná osoba, právne zastúpená JUDr. Annou Mozolíkovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Palárikova 1449, Čadca a otca N. V., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom

L. M. XX, XXX XX Ž., adresa na doručovanie písomností u zamestnávateľa: Ž. E. E., K..E.., D. Ž.B., T.
XX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 1.12.2011 pod sp. zn. 13P/23/2011 v časti,
ktorým bolo určené výživné, ktorým bude prispievať otec na maloletú K.Ž. V., nar. XX.X.XXXX zo sumy
90,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013 a na maloletú N. V., nar. X.X.XXXX počnúc
dňom 1.10.2013 zo sumy 70,- Eur na 100,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho - ktorého

mesiaca vopred.

Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2013 do 13.3.2014 u maloletej K. vo výške 200,- Eur j e
otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 5,- Eur pod stratou
výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2013 do 13.3.2014 u maloletej N. vo výške 150,- Eur j e
otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 5,- Eur pod stratou

výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podaním zo dňa 25.10.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú K. V., nar.
XX.X.XXXX a N. V., nar. X.X.XXXX, ktorým bude otec prispievať na ich výživu počnúc dňom 1.10.2013.

Naposledy bolo výživné určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 1.12.2011
pod sp. zn. 13P/23/2011, ktorým bola určená otcovi oboch maloletých detí povinnosť prispievať na ich

výživu na maloletú K. sumou 90,- Eur mesačne a na maloletú N. 70,- Eur mesačne od 1.9.2011.

Matkamaloletýchdetípovažujevtomtoobdobíurčenévýživnézaneprimeranévzhľadomkjejpomerom,
pretože sa zvýšili náklady z dôvodu, že dcéra K. nastúpila štúdium na Strednej odbornej škole obchodu
a služieb v Čadci, čím sa podstatne zvýšili výdavky spojené so štúdiom, pretože študuje v odbore
čašníčka a je potrebná rovnošata, pomôcky, počítač, internet, teda náklady, ktoré sa neprimerane zvýšili
oproti poslednému rozhodovaniu súdu. Matka maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou osobou

v odbore kaderníčka a jej priemerný čistý mesačný príjem je 500,- Eur. Poberá prídavok na deti vo výške
46,20 Eur na obe dcéry a výživné, ktorým doposiaľ bol zaviazaný otec prispievať na výživu detí 160,- Eur.Výdavky na maloletú K. mesačne predstavujú okolo 232,- Eur, pretože cestuje do školy hromadným
dopravným prostriedkom, mesačne cestovné predstavuje 18,- Eur, strava počnúc raňajkami až večerou
a drobným vreckovým 110,- Eur mesačne, vitamíny a lieky okolo 12,-Eur mesačne, poplatok za telefón

12,- Eur mesačne, hygienické potreby, internet a potreby do školy, zošity, perá, športový úbor, tenisky,
prezuvky, oblečenie na prax, všetky tieto náklady predstavujú sumu minimálne okolo 30,- Eur mesačne
a výnimočne k začiatku školského roku bolo potrebné zabezpečiť oblečenie na prax, ktoré stálo okolo
120,- Eur. Ďalej poplatok za ZRPŠ, cvičebnice anglického jazyka, cvičebnice francúzskeho jazyka,
poplatky, ktorým sa študenti skladajú postupne na budúcu stužkovú slávnosť, ďalšie výdavky týkajúce sa

kultúrnych podujatí, divadla, kina, oblečenie, obuv. Pokiaľ ide o maloletú N. jej výdavky predstavujú okolo
156,- Eur mesačne, v čom je zahrnutá celodenná strava, vitamíny, lieky, telefón, hygienické potreby,
školské potreby, zošity, perá, tašky, športový úbor, tenisky, prezuvky, ceruzky, čo sú náklady minimálne
80,- Eur ročne. Ďalej poplatok na ZRPŠ, kultúrne podujatia, oblečenie, obuv, záujmové krúžky. Ďalšie
náklady predstavujú mesačné náklady na bývanie, nájomné 245,- Eur, elektrina 45,- Eur, poplatok za
rozhlas, hygienické potreby, ostatné osobné výdavky navrhovateľky, odev, obuv, vitamíny, strava. Teda

výdavkyspojenésbývanímaosobnévýdavkynavrhovateľkysúokolo430,-Eur. Okremtýchtovýdavkov
má navrhovateľka spojené výdavky s nájmom za priestory na vykonávanie zárobkovej činnosti, kde
platí 190,- Eur mesačne a odvody poisťovniam okolo 190,- Eur mesačne. Teda ak zosumarizujeme
mesačné výdavky detí, výdavky na domácnosť a výdavky matky, predstavujú sumu prevyšujúcu 1.000,-
Eur mesačne.

Matka maloletých detí predložila súdu daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 a z
uvedeného daňového priznania mal súd preukázané, že skutočne základ dane tvoril u matky detí 34,78
Eur a daňová povinnosť predstavovala 6,60 Eur.

Odporca sa vyjadril písomne k návrhu matky na zvýšenie výživného a vo svojom vyjadrení uvádzal, že
nie je schopný prispievať zvýšeným výživným tak, ako požaduje matka a s týmto návrhom nesúhlasil.

V ďalšej časti vyjadrenia uvádzal, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 550,- Eur, zo
mzdy je mu zrážané výživné na maloleté deti na základe exekúcie vedenej Exekútorským úradom
JUDr. Marty Kužmovej pod č. k. EX 151/2012, keď mesačná splátka predstavuje výšku
výživného + ďalšie náklady spojené s vykonávaním exekúcie. Ďalej spláca pôžičku, ktorú za trvania
manželstva mali spoločne s matkou detí v celkovej sume 160,- Eur mesačne a v súčasnej dobe býva

v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej prispieva na domácnosť na náklady nájomného, energie,
internetu, paušál na telefón a mesačné cestovné autobusom do práce predstavuje okolo 30,- Eur. Vo
svojej výpovedi pred súdom nezmenil otec detí svoje stanovisko, iba rozvíjal výšku svojich nákladov a
poukazoval na splácanie pôžičky, ktorú si zobrali spoločne za trvania manželstva s matkou detí. Matka
uvádzala, že žiadala exekučné zrážanie výživného zastaviť, čím sa znížia poplatky z vykonávanej

exekúcie a to okolo 40,- Eur mesačne, teda domnieva sa, že by mohol tieto finančné prostriedky
použiť a pravidelne splácať výživné bez exekúcie. Pokiaľ tvrdil otec detí, že spláca pôžičky, ktoré
má povinnosť splácať a vznikli za trvania manželstva, matka detí uvádzala, že táto zvýšená suma je
zavinená správaním sa odporcu, ktorý si neplnil povinnosti a pravidelne nesplácal túto pôžičku a tým sa
dlžoba navýšila o náklady exekúcie a ďalšie trovy vymáhania, kým ona rovnako zasa splácala dlh, ktorý

im vznikol za trvania manželstva za užívanie bytu, teda dlh riadne vyplatila, pretože mala záujem na tom,
aby s deťmi mali „strechu nad hlavou“, teda domnieva sa, že výška záväzkov, ktorú uhrádza odporca,
je pomerná časť dlžôb, ktoré mali spoločne ako manželia a z veľkej časti je zavinená správaním sa
samotného odporcu, keď dlh riadne a včas nesplácal.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Zb. - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd ďalej prihliadal na ustanovenie § 62 ods. 1 až ods. 5 cit. zákonného ustanovenia, podľa ktorého
je vyjadrený v uvedenom zákonnom ustanovení zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
s tým, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza

sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené
skutočnosti treba prihliadať aj z hľadiska kritéria potencionality príjmov, t.j. či sa povinný nevzdal bez
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vždy vychádzať vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, abyzastával lepšie platené miesto. Tiež sa prihliada na kritérium dobrých mravov a to najmä pri plnoletých
deťoch.

Vsúdenomprípadesúdvychádzalzoskutočností,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedenéazatrvania

manželstva obom rodičom maloletých detí vznikli záväzky z nesplácania úverov a ďalších finančných
povinností. Z ich výpovedí je zjavné, že po rozvode si splácanie jednotlivých dlžôb rozdelili tak, že
matka detí splácala nedoplatky záväzkov z titulu užívania bytu a tieto povinnosti si riadne plnila a
vyplatila. Na druhej strane otec detí takto nepostupoval a svedčí o tom aj tá skutočnosť, že aj vyživovaciu
povinnosť si dobrovoľne riadne a včas neplnil, a preto matka podala návrh na exekučné zrážanie

výživného, čím samozrejme vznikali ďalšie mesačné výdavky spojené s exekúciou. Teda z hľadiska
plnenia povinností a zodpovedného správania sa rodičov možno vytknúť otcovi jeho nezodpovedný
postoj, pretože nedisciplinovanosťou splácania záväzkov spôsobil ich navýšenie a tým vlastne ukracuje
obe maloleté deti o finančné čiastky, ktorými by mohol prispievať na zvýšené náklady oboch detí. Najmä
u staršej dcéry K., ktorá začala navštevovať strednú školu v učebnom odbore, resp. v odbore čašník, s
čím sú spojené nielen výdavky na školské potreby, stravu, oblečenie K., ale aj ďalšie výdavky spojené

s odbornou praxou, na ošatenie na odbornú prax, materiál, ktorý používajú študenti pri odbornej praxi a
ďalšie výdavky, ktoré nemala maloletá K. v čase pôvodného rozhodovania o výške výživného. Matka s
maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti a uhrádza sama zo svojho príjmu všetky náklady spojené s
nielenvýchovouavýživoudcér,naktoréprispievasumami,ktorépôvodneurčilsúdajotec,alepodstatné
je to, že na náklady domácnosti je sama. Na druhej strane otec detí žije v spoločnej domácnosti s

priateľkou, a i keď prispieva na náklady energií, bývania svojej priateľke, ich výdavky sa rozdeľujú a
tým vlastne sa tieto náklady u otca znižujú oproti nákladom matky. Teda zo všetkých horeuvedených
skutočností vyplýva, že na strane otca treba vychádzať aj z predpokladu potencionality, pretože v
prípade, že by plnil svoje záväzky a povinnosti riadne a včas, určité finančné sumy by ušetril a tieto by
nemuseli byť vynakladané na iné účely a mohli by prispieť na zvýšené potreby oboch maloletých. Súd na

základe takto vykonaného dokazovania v spojení s ustanovením § 75 a § 62 zákona o rodine považoval
výživné, ktorým je otec povinný prispievať na výživu detí v doposiaľ určenej výške za nepostačujúce a
zvýšilpočnúcdňom1.10.2013výškuvýživného,ktoroujeotecpovinnýprispievaťnamaloletúK.zosumy
90,- Eur na 130,- Eur a u maloletej N. zo sumy 70,- Eur na 100,-Eur mesačne. Vzhľadom na spiatočnú
účinnosť zvýšeného výživného, keď otec prispieval v období od 1.10.2013 do rozhodnutia súdu dňa

13.3.2014 sumou tak ako mu bola zrážaná exekučne vo výške pôvodne určeného výživného, zročné
výživné za obdobie od 1.10.2013 do rozhodnutia súdu za mesiace október, november, december 2013
a január, február 2014, pretože v čase rozhodovania 13.3.2014 nebolo zročné ešte výživné za mesiac
marec 2014, teda za 5 mesiacov rozdiel v pôvodne určenom výživnom na maloletú K. predstavuje 200,-
Eur (5x40,- Eur) a na maloletú N. 150,- Eur (5x30,- Eur). Toto zročné zameškané výživné súd povolil

otcovi splácať u maloletej K. v mesačných splátkach po 5,- Eur a u maloletej N. rovnako v mesačných
splátkach po 5,- Eur, počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby v tomto konaní zaviazal otca hradiť trovy konania matke, i keď bola právne

zastúpená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.