Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811207112
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5811207112.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: T. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom
v Námestove, Hviezdoslavovo námestie 201, proti odporkyni: W. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v Námestove, Štefánikova
269/24, v konaní o zaplatenie 18.256,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľka cestou právneho zástupcu žiadala uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť

jej čiastku 18.256,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2010 do zaplatenia a trovy
konania s odôvodnením, že prostredníctvom svojho otca A. A. uzavrela s odporkyňou ústnu zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej jej požičala bezúročne 550.000,- Sk do 31.12.2009 na dokončenie stavby
rodinného domu súp. č. XXX v obci D. a na kúpu jeho zariadenia. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2008
ako predávajúca zastúpená svojim otcom A. A. odpredala kupujúcej W. H. jednoizbový byt č. XX na B.
F. J. XXX v Q. H. vrátane príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu za cenu 650.000,- Sk, z ktorej suma
100.000,- Sk bola kupujúcou zaplatená realitnej spoločnosti ako blokovací depozit a suma 550.000,- Sk

bola kupujúcou dňa 12.12.2008 poukázaná na účet odporkyne v ČSOB, a.s. ako predmetná pôžička.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 18.02.2013 požadovala
návrh zamietnuť, pretože žiadnu pôžičku s navrhovateľkou neuzavrela. Časť kúpnej ceny za byt síce
bola poukázaná na jej účet, no tieto prostriedky odovzdala splnomocnencovi predávajúcej. Nikdy žiadnu
pôžičku nepotrebovala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a
pripojenými spismi Správy katastra Liptovský Mikuláš ako aj výsluchom navrhovateľky a odporkyne a
svedkov a zistil nasledovné:

Podľa spisu Správy katastra Liptovský Mikuláš sp. zn. V XXXX/XXXX zodpovedá tvrdeniam
navrhovateľky, že uzavrela dňa 12.12.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala v zastúpení
svojim otcom A. A. kupujúcej W. H. byt č. XX na B. F. J. č. XXX v Q. H. so spoluvlastníckym podielom

a príslušenstvom za kúpnu cenu 650.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade kúpnej ceny tak,
že čiastka 100.000,- Sk už bola zložená spoločnosti RE/K. W. D. ako blokovací depozit s tým, že
zvyšných 550.000,- Sk bude prevedených na účet odporkyne pri podpise kúpnej zmluvy. Pri uzavretí
kúpnej zmluvy ako už bolo uvedené, bola predávajúca navrhovateľka zastúpená svojim otcom A. A. nazáklade k zmluve pripojeného písomného plnomocenstva. Konanie o zavkladovaní zmluvy do katastra
nehnuteľnosti bolo najskôr rozhodnutím správy katastra zo dňa 12.03.2009 prerušené na dobu 30 dní a
následne rozhodnutím z 22.06.2009 zastavené. Následne dňa 25.11.2011 bola uzavretá druhá zmluva

ohľadne toho istého bytu medzi tými istými účastníkmi s tým, že už v tejto zmluve nebola navrhovateľka
zastúpená svojim otcom. Na základe tejto zmluvy už došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva k bytu
v prospech kupujúcej W. H. rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 15.02.2012 pod sp.
zn. V XXXX/XX.

Odporkyňa v konaní nepopierala, že jej na účet v súvislosti s predajom bytu navrhovateľkou bola
poukázanáčiastka550.000,-Sk,čojezrejméajzodporkyňoupredloženéhovýpisuzúčtu,podľaktorého
dňa 12.12.2008 bola na jej účet pripísaná čiastka 550.000,- Sk.

Odporkyňa vypovedala, že navrhovateľku v živote nevidela a žiadnu pôžičku s ňou ani s jej otcom A.
A. neuzavrela ani písomne ani ústne, pretože mala v tom čase dosť svojich finančných prostriedkov.

Asi okolo 10.12.2008 ju oslovil otec navrhovateľky A. A., s ktorým mala v tom čase priateľský vzťah,
aby mu dovolila predmetnú sumu poslať na jej účet, pretože mal blokované účty v Slovenskej sporiteľni
aj vo Všeobecnej úverovej banke a mal dostať peniaze z realitnej kancelárie. Pretože boli v tom čase
priatelia, nenapadli ju žiadne nekalé úmysly. Dňa 12.12.2008 niekoľkokrát telefonovala do banky či
peniaze nabehli, následne tam bola dva alebo tri krát a na pondelok 15.12.2008 mala nahlásený výber. V

tendeňpeniazezosvojhoúčtuvybralaacelúsumu550.000,-Skodovzdalaotcovinavrhovateľky.Doklad
o vyplatení čiastky otcovi navrhovateľky síce nemá, no odovzdala mu ich osobne v dopoludňajších
hodinách 15.12.2008 pred budovou ČSOB, kedy A. A. sedel v dodávke pred bankou a čakal kedy mu
peniaze donesie. Tieto mu odovzdala, usmial sa, peniaze prerátal a odišiel. Videl to C. N., ktorý si v
banke vtedy vybavoval svoje súkromné záležitosti.

Z predloženého bankového dokladu skutočne vyplýva, že odporkyňa dňa 15.12.2008 o 10.44 hod.
vybrala zo svojho účtu čiastku 550.000,- Sk.

Súd vypočul C. N. ako svedka a tento vypovedal, že odporkyňu pozná od mala. V tom čase si vybavoval

úver a chodil do banky ČSOB, kde sa vtedy stretli s odporkyňou, ktorá čakala na výber veľkého obnosu.
Povedala mu, že ide vyberať 500.000,- Sk pre otca navrhovateľky, ktorému majú prísť nejaké peniaze
cezjejúčet,nakoľkosvojúčetmalzablokovaný.Spolutamsedeli,ončakalnariaditeľkubanky,rozprávali
sa a potom odporkyňa išla k priehradke, kde čosi vybavovali, zobrala obálku, išla von kde stála biela
dodávka, v ktorej bol A. ktorého on pozná - tohto si všimol ešte keď vchádzal do ČSOB a aj on ho musel

vidieť, len telefonoval - a potom mu podala cez okno do dodávky obálku. Podala mu to cez okienko,
ešte sa na seba usmiali a každý odišiel osobitne. Všetko videl, pretože priestory v ČSOB sú presklené
a nachádzal sa vo vzdialenosti asi 4 alebo 5 metrov od motorového vozidla, ktoré stálo hneď pri vchode
a videl ako odporkyňa niesla kabelku a obálku. Na vlastné oči síce nevidel, že by odporkyni boli pri
priehradke vydávané bankovky, avšak videl hrubšiu obálku.

Svedok K. H. uviedol, že pozná účastníčky konania z detstva. Vypovedal, že odporkyňa za ním poslala
svojho bývalého druha J. S., ktorý od neho žiadal, aby prišiel vypovedať na súd a aby potvrdil, že bol
priamo zúčastnený pri preberaní peňazí v banke kedy odporkyňa odovzdávala peniaze A. A.. J. S. mu
povedal, že potrebujú svedka, ktorý potvrdí, že videl ako odovzdávala odporkyňa peniaze pánovi A.,

lebo inak mu ich bude musieť vyplatiť. Uviedol, že nebol nikdy svedkom odovzdávania týchto peňazí.
Svedok sa J. S. vyjadril, že s tým nemal problém, o protislužbe sa nebavili a má vedomosť, že odporkyňa
a pán S. oslovili s takouto požiadavkou aj iných, oslovili aj nejakého pána z R. brčkavého vodára alebo
elektrikára, vtedy mu J. S. aj vravel čo je zač, no on to neriešil. Potom mu pán S. poslal SMS správu,
že už to nie je treba, lebo už takého svedka nepotrebujú. Svedok súdu predložil vo svojom mobilnom

telefóne zaznamenanú SMS správu prijatú dňa 21.02.2013 označenú od odosielateľa J. S. s textom: „K.,
padlo to, ale aj tak ďakujeme aj s W., pozdrav mladú ak budeš mať čas, tak môžeme niekam zájsť J..“.

Odporkyňa k výpovedi menovaného svedka uviedla, že je pravdou, že sa rozprávala s J. S. predvlani
alebo vlani v zime či nemá vedomosť o tom, že A. A. mal ku koncu roka 2008 veľký obnos peňazí a či

niečo kúpil. To či sa stretol S. so svedkom H. o tom sa nerozprávali, ona o tom nič nevie, pretože pána
H. nevidela asi osem rokov.Otec navrhovateľky A. A. vo svojej svedeckej výpovedi poprel, žeby mu odporkyňa dňa 15.12.2008
odovzdala čiastku 550.000,- Sk, pretože v decembri roku 2008 v ČSOB s odporkyňou určite nebol.
Uviedol, že keď v Liptovskom Hrádku predávali byt, žili s odporkyňou ako druh a družka a bývali v

dvojizbovom byte na sídlisku D. v R.. Vtedy ho odporkyňa požiadala, žeby potrebovala nejakú finančnú
pomoc. Povedal jej, že majú dostať peniaze ale sa musí opýtať dcéry, či bude s pôžičkou súhlasiť.
Dcéra súhlasila a teda v deň, kedy pani H. ako kupujúca zaplatila za predávaný byt, peniaze išli
rovno na účet odporkyne. Peniaze boli poukázané priamo na účet odporkyne, pretože sa tak dohodol
s navrhovateľkou a zároveň aj preto, že nebolo potrebné vypisovať papiere a bude existovať doklad

od banky, že odporkyňa peniaze dostala. Uviedol, že peniaze boli dcérine a teda požičiavala dcéra,
no vyjadril sa aj tak, že požičiaval on a jeho dcéra. Po dohode s dcérou, ktorá s pôžičkou odporkyni
súhlasila, peniaze odporkyni požičal. Vyslovene na otázku súdu svedok uviedol, že dohoda bola taká,
že keď odporkyňa bude mať peniaze, tak ich potom vráti. Až následne na otázku právneho zástupcu
navrhovateľky uviedol, že peniaze mala vrátiť odporkyňa najneskôr do roka. Nevedel sa vyjadriť prečo
mu odporkyňa, resp. im peniaze doteraz nevrátila. Zo spoločnej domácnosti s odporkyňou v januári 2011

odišiel a niekedy koncom roka 2011 sa jej telefonicky ozval, čo je s peniazmi. Dostal takú odpoveď, že
mu nie je nič dlžná, dokonca mu vtedy hovorila, že si rozhovor nahráva a ešte sa ho opýtala aké peniaze
chce a či má málo problémov. Preto potom zašiel za právnikom a spísali žalobu. Zároveň tiež uviedol,
že splnomocnení, ktoré mu dcéra dávala bolo viacej, aj na predaj bytu, aj na prevzatie a na manipuláciu
s peniazmi. Jeho finančná situácia v rokoch 2007 až 2009 bola normálna, vedel sa o seba postarať.

Nepamätal si, či mal v tom čase účty v peňažných ústavoch. Potvrdil, že v rokoch 2007 až 2009 boli voči
nemu vedené exekúcie, no tieto boli iba drobného charakteru v súvislosti kúpou nejakých harvardských
fondov. Potvrdil, že aj v súčasnosti sú voči nemu vedené exekučné konania, no k finančným problémom,
ktoré má, mu napomohla aj odporkyňa.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. R., kde je zapísaný byt vo vlastníctve A. a jeho bývalej manželky
je zrejmé, že bolo voči menovanému v období roku 2008 vedených viacero exekúcií viacerými súdnymi
exekútormi. Súd preto žiadal exekútorov o informácie o tom, v akom rozsahu boli voči A. A. vedené
v období decembra roku 2008 exekúcie, pričom súdny exekútor K. S. uviedol, že k decembru 2008
bola voči menovanému vymáhaná v konaní EX 286/07 pohľadávka v čiastke 721,39 Eur plus úrok k

01.12.2008 v sume 824,91 Eur, trovy konania 1.085,- Sk, súdny poplatok 500,- Sk a predbežné trovy
exekúcie 531,37 Eur s tým, že povinný ku dňu 25.02.2014 neuhradil nič. Exekútor S.. Q. K. v oznámení
z 25.02.2014 uviedol, že exekúcia EX 46/1998 bola začatá pre vymoženie čiastky 4.456,18 Eur, trov
súdnehokonania178,18Eur,trovprávnehozastúpenia114,19Euratrovprávnehozastúpeniavexekúcii
57,09 Eur ako aj trov exekúcie a v decembri roku 2008 predstavovala vymáhaná čiastka celkovo 4,88

Eur na istine, sumu 178,18 Eur na trovách súdneho konania, sumu 114,19 Eur na trovách právneho
zastúpenia, sumu 57,09 Eur na trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní a sumu 814,55 Eur +
DPH na trovách exekúcie súdneho exekútora. Ostatní exekútori do skončenia dokazovania požadované
informácie nezaslali.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že čiastka 550.000,- Sk patrila jej a odporkyni bola požičaná
bezúročne na rok do konca roku 2009 ale doteraz vrátená nebola. Peniaze mala ako dedičstvo po
svojej babke z predaja bytu v Q. H., ktorý predala pani H.. V tom čase bola študentkou, osobne byt
nepredávala. Splnomocnila na to svojho otca, ktorý mal splnomocnenie na všetky právne úkony čo sa
týkalo predaja bytu a vecí s tým spojených. Otca písomne splnomocnila na prevzatie peňazí z predaja

bytu a hospodárenie s nimi. Sama sa nezaujímala čo sa stalo s kúpnou cenou, pretože splnomocnila
svojho otca, ktorému verila. Nevedela uviesť načo potreboval tieto peniaze, len vedela, že otec ide
požičať peniaze odporkyni, povedal jej to potom. Zmluvu o pôžičke uzavrel jej otec na základe ústnej
dohody s odporkyňou, táto osobne ju o poskytnutie pôžičky nikdy nežiadala. Podrobnejšie sa k pôžičke
vyjadriť nevedela, pretože na všetko bol splnomocnený otec. Uviedla iba, že dala peniaze otcovi a on

ich požičal odporkyni na dobu jedného roka. Osobne nežiadala odporkyňu o vrátenie peňazí, odporkyňa
však bola žiadaná prostredníctvom právnika a otca.

Súd po vyhodnotení každého vykonaného dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach
vrátane toho, čo uviedli účastníci dospel k záveru, že síce bolo nesporne preukázané, že dňa 12.12.2008

bola na účet odporkyne poukázaná čiastka 550.000,- Sk, ktorú následne táto dňa 15.12.2008 v
dopoludňajších hodinách vybrala, nebolo však preukázané, že tieto finančné prostriedky prišli na účet
odporkyne ako pôžička od navrhovateľky. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané to čo prezentovala
navrhovateľka vo svojej žalobe i počas celého konania prostredníctvom právneho zástupcu, pretože sanejednalo o pôžičku medzi navrhovateľkou a odporkyňou uzavretú prostredníctvom otca navrhovateľky
A. A.. Predovšetkým súd vychádzal z výpovede navrhovateľky a jej otca, ktorí zhodne uviedli, že
požičiaval peniaze on, z čoho treba najmä vzhľadom na ostatnú výpoveď navrhovateľky vyvodiť, že to

bol práve jej otec, kto bol oprávnený disponovať s peniazmi z predaja bytu ako uznal za vhodné. I keď
obaja tvrdili, že sa jednalo o peňažné prostriedky navrhovateľky, táto otázka je v zásade nerozhodná,
pretože podstatné je najmä to, kto požičiaval peniaze. Tu bolo nesporne preukázané, že prostriedky
poskytol odporkyni na jej účet fakticky otec navrhovateľky, ktorý ju zastupoval pri predaji bytu a uzavretí
kúpnej zmluvy a ktorý v tom čase s odporkyňou žil vo vzťahu druha a družky v spoločnej domácnosti. Z

toho súd vyvodzuje, že práve svedok A. A. poskytoval odporkyni sám vo vlastnom mene prostriedky a
nie navrhovateľka, čo je zrejmé aj z rozporu vo výpovedi navrhovateľky a jej otca, kedy otec na jednej
strane uviedol, že sa najskôr pýtal dcéry či môže peniaze požičať no na druhej strane navrhovateľka
uviedla, že otec jej o pôžičke povedal až potom. Evidentne sa pritom ani nejednalo o prostriedky
navrhovateľky, ktorá sa nijako nezaujímala o tieto financie a ich osud, keď zrejme jej v podstate bolo
jedno čo je s týmito peniazmi, pretože nijako nežiadala sama odporkyňu o ich vrátenie. Svedčí to potom

o skutočnosti, že sa nejednalo o jej prostriedky ale o prostriedky jej otca, ktorý mal záujem na ich vrátení
vyhľadajúc potom aj pomoc právnika. To, že nešlo o prostriedky navrhovateľky zapadá aj do vyjadrenia
odporkyne, že zomrelý otec A. A. vydedil, avšak nevydedil jeho deti - teda navrhovateľku. Preto aj keď
navrhovateľka formálne figurovala ako predávajúca zdedeného bytu, bola pri tomto úkone ako aj pri
dispozícii s kúpnou cenou zastúpená svojim otcom A. A., z čoho je zrejmé, že práve menovaný sa

napriek vydedeniu považoval za skutočného vlastníka peňazí - disponoval s nimi ako uznal za vhodné,
dočohosanavrhovateľkanijakonestarala,pretoženepovažovalapeniazesasvoje.Vtejtočastitedasúd
nijako neveril výpovediam menovaných ohľadne vlastníctva predmetných peňažných prostriedkov, lebo
je zrejmé, že takýto postup zažalovať odporkyňu o vrátenie peňazí využijúc pritom navrhovateľku by pre
svedkaA.A.bolvhodnejší,pokiaľajvsúčasnostisúvočinemuvedenéexekúcie,ktorébyprípadnemohli

postihnúť odporkyňou vrátené prostriedky. Už teda uvedené skutočnosti boli dostatočným dôvodom pre
zamietnutie návrhu navrhovateľky, keď mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou
nedošlo k založeniu právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, ktorej právna úprava je obsiahnutá v ust.
§ 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Súd teda nemal z vykonaných dôkazov za preukázanú existenciu záväzku odporkyne
vrátiť navrhovateľke žalovanú sumu, pretože i keď reálne na účet odporkyne bola poukázaná suma
550.000,- Sk, nejednalo sa o prostriedky požičané odporkyni navrhovateľkou. Súd ešte považuje za
potrebné uviesť, že nemal preukázané z vykonaných dôkazov, žeby odporkyňa skutočne odovzdala
dňa 15.12.2008 svojmu vtedajšiemu druhovi A. A. peniaze, ktoré jej na účet prišli. Svedecká výpoveď

C. N. sa súdu javila ako naučená a preto nepravdivá nielen vzhľadom na spôsob jeho výpovede, jeho
prednes a správanie sa pri výsluchu, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že bol vypočutý druhý svedok
K. H., z ktorého výpovede i predloženej SMS správy vyplynulo, že aj on bol požiadaný, aby dosvedčil
odovzdanie peňazí odporkyňou napriek tomu, že svedkom ničoho takého nebol, kedy pozoruhodná na
výpovedi svedka N. je pritom najmä skutočnosť, že tento si aj po piatich rokoch spomenul ešte na takú

drobnosť, že dokonca sa odporkyňa pri odovzdávaní peňazí na svedka A. A. mala usmiať, čo vo svojej
výpovedi rovnako zhodne spomenula aj odporkyňa. Vzhľadom na umiestnenie motorového vozidla, v
ktorom sa mal nachádzať svedok A. A. je viac než nepravdepodobné, žeby svedok N. videl z priestorov
banky to, že odporkyňa podala svedkovi A. obálku s peňažnými prostriedkami cez okienko auta a že
by sa pritom na seba usmiali. Súdu sa vzhľadom na vykonané dôkazy oveľa pravdepodobnejšia javí

verzia prezentovaná odporkyňou, že pokiaľ v tom čase so svedkom A. A. žili ako druh a družka, je tým
vysvetliteľné, že práve ju ako svoju vtedajšiu partnerku ktorej zrejme najviac dôveroval požiadal, aby mu
pomohla s účtom a aby sa tak vyhol exekúciám, ktoré v tom čase boli voči nemu vedené. To je zrejmé z
výpovede menovaného v časti, kedy mu evidentne neboli príjemné otázky ohľadne vedených exekúcií,
kedy svedok prejavil rozhorčenie vyjadriac sa „čo to má s tým spoločné ?“ a potom už odpovedal

vyhýbavo,resp.vôbec.OkremtohosasvedokA.A.vyjadrilajvtomsmere,žemalpovedaťodporkyni,že
peniaze vráti keď bude mať. Aj keby teda súd teoreticky pripustil, že došlo k požičaniu peňazí odporkyni
či už navrhovateľkou alebo jej otcom, v takom prípade by pôžička ešte nebola ani splatnou, pretože ak
je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, platí ust. § 564 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
veriteľ môže úspešne domáhať plnenia až potom, čo čas plnenia určil súd. Aj keď následne sa svedok

vyjadril, že prostriedky boli požičané na dobu jedného roka, súd tejto výpovedi už neveril, pretože nebola
spontánna, túto odpoveď dal svedok až na otázku právneho zástupcu navrhovateľky a z celého jeho
výsluchu bol zrejmý eminentný záujem na výsledku tohto konania, čo len vyvrcholilo tým, že svedok po
svojej výpovedi priamo pred súdom prejavil záujem o nahliadnutie do spisového materiálu v tejto veci.Súd nevykonal výsluch svedka J. S., pretože z už vykonaných dôkazov vyplývala vzhľadom na výpoveď
svedka H. nedôveryhodnosť svedectva C. N. o odovzdaní peňazí odporkyňou otcovi navrhovateľky.

Právny zástupca navrhovateľky požadoval doplniť dokazovanie na zodpovedanie otázky či odporkyňa
v čase poskytnutia pôžičky disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na stavbu rodinného
domu v D.. Žiadal vykonať dokazovanie daňovými priznaniami a úverové zmluvami odporkyne za
roky 2007 až 2010 v smere zistenia či mala k dispozícií peňažné prostriedky v sume cca 7.000.000,-
Sk, ktorú deklarovala, že použila na stavbu svojho domu. Súd tieto dôkazy nepovažoval vôbec za

potrebné vykonávať, pretože predmetom konania nebolo dokazovanie toho, či odporkyňa mala dostatok
finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu alebo nie. Sama odporkyňa predložila zoznam o
príjmoch svojich a svojej firmy spísaný podľa daňových priznaní ako aj zmluvy, podľa ktorých odpredala
v rokoch 2008 a 2009 nehnuteľnosti. Z týchto dôkazov je síce zrejmé, že nemala dosť vlastných
prostriedkov na stavbu rodinného domu, no to by samo o sebe a ani v spojení s prípadnými úverovými
zmluvami aj vzhľadom na už vykonané dôkazy nedokazovalo, že si odporkyňa vzala pôžičku práve

od navrhovateľky. Inými slovami, aj keď by sa preukázalo, že odporkyňa nedisponovala finančnými
prostriedkami postačujúcimi na stavbu, nebolo by to dôkazom, že si požičala od navrhovateľky.

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd
opomenul rozhodnúť o svedočnom.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.