Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/75/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113011052

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113011052.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a
prísediacich R. T. a O. D.D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2014 v Banskej Bystrici
takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

1./ C. P.

nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom N.R. XXX, D. P., slobodný, študent,

2./ ml. L. Č.

nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom N.R. XXX, D. P., slobodný, študent,

3./ ml. I. D.

nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom Z. XX, D. P.Á., slobodný, študent,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i

C. P.
z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

C. P., U.. L. Č. R. U.. I. D.
zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
p r e t o ž e

dňa 01. 01. 2013 v čase medzi 05.00 h až 06.00 h, pri návrate zo silvestrovských osláv, pod vplyvom

alkoholu, pričom obv. C. P. bolo bilančným prepočtom alkoholu v krvi zistená koncentrácia v čase
spáchania skutku v rozmedzí 1,17 - 3 ‰, v úmysle získať cennosti a alkohol, prekonali oplotenie
rodinného domu č. XX v obci N. a v následnom poradí s časovým odstupom C. P., za ním ml. L. Č. anakoniec ml. I. D. vyliezli na balkón predmetného domu a následne vnikli do priestorov rodinného domu,
pričom po tom, čo spoločne zišli na prvé poschodie I. D. jeho priestory opustil s tým, že ide dávať pozor
na ulicu a následne C. P. s ml. L. Č. vošli do suterénu, do priestorov kuchyne, ktorú prehľadali, po čom

ml. L. Č.D. priestory rodinného domu opustil, pričom následne pri prehľadávaní izby bol C. P. vyrušený
U. F. (nar. XX. XX. XXXX), ktorú C. P. najskôr sledoval spoza závesu, následne k nej pristúpil, pričom
ju chytil takým spôsobom, že pravou rukou jej prekryl ústa a ľavú ruku jej pritlačil na zátylok, následne
jej prudko mykol hlavou, následkom čoho U. F. stratila rovnováhu a spolu s C. P. spadla na zem, kde
tento opakovane dlaňami obidvoch rúk, stláčaním a hmoždením viedol útok na tvárovú časť jej hlavy

a to predovšetkým na oblasť úst a následným stlačením jazyka - vtláčaním elastického predmetu do
dutiny ústnej jej spôsobil mechanické uzatvorenie dýchacích ciest po tom, čo jej spôsobil stratu vedomia
jej prezrel vrchné odevné zvršky, z ktorých jej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 30,- € a po tom čo
bol následne vyrušený vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti M.Í. F. (nar. XX. XX. XXXX), cez balkón na
medziposchodí prvého a druhého poschodia opustil uvedenú nehnuteľnosť, pričom svojim konaním U.
F. spôsobil zakrvácanie krčných väzov so zmliaždením mozgového kmeňa, čo v spojitosti so dusením

a zatlačením jazyka spôsobilo zlyhanie dôležitých centier mozgu, v čoho dôsledku došlo k jej smrti,

t e d a - C. P.
iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a v úmysle získať
majetkový prospech,

C. P., U.. L. Č. R. U.. I. D.
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu, najmenej s dvoma osobami a voči chránene osobe - osobe vyššieho veku

z a t o s a o d s u d z u j ú :

C. P.

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d), j), l) Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

U.. L. Č.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j),
l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)) mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 ( osemnásť) mesiacov.

U.. I. D.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l),
m), n) Tr. zák. a § 39 ods. 1. Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 ( jeden ) rok.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému P. ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., F. XX, V. V., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 33,39 - €

( tridsaťtri eur a tridsaťdeväť centov )
- L. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. Č.. XXX, D. X. M. škodu vo výške 637,62 - €
(šesťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov),

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená M. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, D. P. odkazuje

s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného C. P., ml. L. Č. a ml. I. D., bola obžaloba
Krajského prokurátora Banská Bystrica na C. P. za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.
1, ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a C. P.Í., U.. L. Č. R. U.. I.
D. za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), ods. 3 písm. a) Tr.

zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že dňa 01. 01. 2013 v čase medzi 05.00 h až 06.00 h, pri návrate zo
silvestrovských osláv, pod vplyvom alkoholu, pričom obv. C. P. bolo bilančným prepočtom alkoholu v krvi
zistená koncentrácia v čase spáchania skutku v rozmedzí 1,17 - 3 ‰, v úmysle získať cennosti a alkohol,
prekonali oplotenie rodinného domu č. XX v obci N. a v následnom poradí s časovým odstupom C. P., za

ním ml. L. Č. a nakoniec ml. I. D. vyliezli na balkón predmetného domu a následne vnikli do priestorov
rodinného domu, pričom po tom, čo spoločne zišli na prvé poschodie I. D. jeho priestory opustil s tým,
že ide dávať pozor na ulicu a následne C. P. s ml. L. Č. vošli do suterénu, do priestorov kuchyne, ktorú
prehľadali, po čom ml. L. Č. priestory rodinného domu opustil, pričom následne pri prehľadávaní izby
bol C. P. vyrušený U. F. (nar. XX. XX. XXXX), ktorú C. P. najskôr sledoval spoza závesu, následne k nej

pristúpil, pričom ju chytil takým spôsobom, že pravou rukou jej prekryl ústa a ľavú ruku jej pritlačil na
zátylok,následnejejprudkomykolhlavou,následkomčohoU.F.stratilarovnováhuaspoluF.C.P.spadla
na zem, kde tento opakovane dlaňami obidvoch rúk, stláčaním a hmoždením viedol útok na tvárovú
časť jej hlavy a to predovšetkým na oblasť úst a následným stlačením jazyka - vtláčaním elastického
predmetu do dutiny ústnej jej spôsobil mechanické uzatvorenie dýchacích ciest po tom, čo jej spôsobil

stratu vedomia jej prezrel vrchné odevné zvršky, z ktorých jej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 30,- €
a po tom čo bol následne vyrušený vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti M. F. (nar. XX. XX. XXXX), cez
balkón na medziposchodí prvého a druhého poschodia opustil uvedenú nehnuteľnosť, pričom svojim
konaním U. F. spôsobil zakrvácanie krčných väzov so zmliaždením mozgového kmeňa, čo v spojitosti
s dusením a zatlačením jazyka spôsobilo zlyhanie dôležitých centier mozgu, v čoho dôsledku došlo k

jej smrti.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. decembra 2013 na základe vyhlásení obžalovaných C. P.,
U.. L. Č. R. U.. I. D.Á., podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že sú vinní zo spáchania žalovaného
skutku, senát podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaných prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por.

vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku nevykoná a vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Konanie obžalovaného C. P. súd po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože iného

úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a v úmysle získať majetkový
prospech a ďalej konanie obžalovaných C. P., ml. L. Č. a ml. I. D. ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože spoločným
konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je

zabrániť vniknutiu, najmenej s dvoma osobami a voči chránene osobe - osobe vyššieho veku.

Na základe vyhlásenia obžalovaných o ich vine, ktoré súd prijal následne súd rozhodoval o treste.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovaným, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia

zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ak súd ukladá
trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia podmienok uvedených pod jednotlivými
písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je prípustné. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu

okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným
spôsobom. Podľa § 117 ods. 1, 2 Tr. zák., trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone

sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Nepodmienečný trest odňatia slobody môže
súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého
alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu
trestu podľa tohto zákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný C. P. bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy, v prípravnom
konaní bolo nariadené skúmanie duševného stavu obžalovaného C. P. dvoma znalcami z odboru
psychiatrie, keďže ide o posúdenie základnej otázky trestnej zodpovednosti, teda na posúdenie
skutočnosti obzvlášť dôležitej.

Zo znaleckého posudku znalcov U.. P. X. a MUDr. Z. Ď., vyhotoveného za účelom vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného C. P. vyplýva, že obžalovaný v čase činu netrpel forénzne duševnou
chorobou, či poruchou, plne chápe zmysel trestného konania v predmetnej veci, pričom aktuálne má
emočnú reakciu na uvedomenie si činu a dôsledkov, ale táto nedosahuje stupeň duševnej choroby,

či poruchy. Obžalovaný C. P. taktiež mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje
konanie ovládať. Taktiež ustálil, že pravdepodobne bol prítomný nechorobný vplyv aktuálne požitého
alkoholu a marihuany. Taktiež nebola zistená žiadna choroba, alebo porucha v dôsledku ktorej by bol
pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Z tohto dôvodu preto nebolo
navrhnuté žiadne ochranné liečenie. Nebola potvrdená závislosť obžalovaného na alkoholických látkach

resp. omamných a psychotropných látkach. Znalci taktiež uviedli, že snaha získať prostriedky na alkohol
alebo alkohol bola cieľavedomá a vopred dohodnutá. Požitý alkohol a marihuana pôsobili na probanda
nechorobne,bežne,uvoľnenímzábran.Stanovili,žeopilosťnebolakomplikovanáanipatologická.Pokiaľ
ide o útok na poškodenú obžalovaný bol zrejme jej prítomnosťou a pohybom zaskočený, pričom znalci
nemohlivylúčiťanipotvrdiť,žepožitýalkoholamarihuanaovplyvniliodhadobžalovanéhonapoužitúsilu.

K osobnosti osoby obžalovaného C. P. sa v znaleckom posudku vyjadril znalec klinický psychológ
PhDr. L. N.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť obžalovaného P. je integrovaná,
psychotické fenomény sa nemanifestovali. Duševný vývoj zodpovedá populačnej norme, vykuje
mierne nadpriemernú úroveň intelektových schopností. Myslenie s podpriemerným prísunom asociácií

disponuje potrebnou stabilitou asociačných väzieb, kontakt s realitou je zachovaný. Vytvára si spoľahlivé
úsudky a orientuje sa v situácii. pričom produktivita myslenia je na bežnej úrovni. Vnímanie disponuje
diskriminačnou schopnosťou bežnej kvality, predstavivosť je živá a odlíšenie reality od fantázie je
zachované. Pozornosť vykazuje potrebnú bdelosť, dostatočnú koncentráciu aj schopnosť ju rozdeliť
bez väčšieho kolísania. Emotivita je chudobná, nedostatočne diferencovaná, bez emočného kontaktu.

U obžalovaného prevažuje sklon k introverzii, emočné stavy sú menej stabilné a disponované k
dysforii. Regulácia afektových prejavov je nespoľahlivá najmä po požití psychoaktívnych látok. Nálada
je eutýmna. Temperament z dostatkov energie umožňuje pohotovo citovo reagovať, prevažuje stenická
reaktivita s prevažne situačne primeranými emočnými prejavmi. Rozsah pamäti je na podpriemernejúrovni a schopnosť zapamätať si podrobnosti je obmedzená. Záujmová sféra je trvalo obmedzená
na športovú sféru. Mravné a právne normy pozná a neprišiel s nimi do konfliktu. V triezvom stave
rešpektuje záujmy a práva druhých. V partnerských vzťahoch je prítomná stálosť, hodnota orientácie

je sociálne pozitívna, sebahodnotenie je primerané a perspektívna orientácia je zameraná na športovú
kariéru. Vôľové vlastnosti vykazujú priebojnosť, potrebnú rozhodnosť a dostatok energie. V záveroch
znalec uvádza, osobnosť C. P. 19-ročného muža s negatívnou delikventnou anamnézou s bežným
duševným a mravným vývojom, s mierne nadpriemernými intelektovými schopnosťami. Taktiež bola
u neho ustálená chudobná - nedostatočne diferencovaná emotivita bez emočného kontaktu, sklon k

introverzii, menej stabilné emočné stavy. Obžalovaný má obmedzenú reguláciu afektových prejavov a
to najmä po požití psychoaktívnych látok. Deštruktívna agresivita však nepatrí do trvalej výbavy jeho
osobnosti, pričom takéto konanie je pravdepodobne v spojení s poklesom prahu na uvoľnenie agresie
účinkamipsychoaktívnychlátok.Schopnosťobžalovaného správnevnímaťsledovanéaprežitéudalosti,
tieto si zapamätať a reprodukovať v čase vyšetrenia je na podpriemernej úrovni. V čase činu bola veľmi
pravdepodobne znížená. Zjavné sú u neho sklony k následnému účelovému alibistickému spracovaniu

situácie. Z psychologického hľadiska u motivácii dominuje záujem o získavanie alkoholu a financií.
Významnýmjepodľaznalcaivplyvpredčinompožitýchpsychoaktívnychlátok,ktorésťažovaliorientáciu
v situácii a znižovali prah na uvoľnenie agresie. Neboli zistené zvýšené sklony k riešeniu záťažových
situácií fyzickým násilím. Pokiaľ ide o prognózu obžalovaného P., táto je podmienená postojom k
psychoaktívnym látkam a teda za predpokladu abstinencie od nich je priaznivá.

K prognóze vývoja osobnosti obžalovaného C. P., znalec PhDr. L. N. na hlavnom prejednávaní uviedol,
že dlhodobý pobyt v ústave na výkon trestu pri uložení trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby
môže mať negatívny vplyv na osobu obžalovaného. Vzhľadom na vek obžalovaného, trest kratšieho
trvania má priaznivejšiu resocializačnú prognózu na osobu obžalovaného a už aj samotné prejednanie

veci pred súdom má pozitívny vplyv na obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd rozhodoval o treste obžalovaného C. P..

K osobe obžalovaného C. P. bolo zistené; zo správy Strednej priemyselnej školy stavebnej vyplýva,

že tento je intelektuálne priemerný, nekonfliktný, uzavretý, skôr tichý a samotársky typ. Neboli u
neho spozorované negatívne javy, ktoré by vyplývali z jeho povahových vlastností. Súčasne bola
pozitívne ohodnotená i rodina obžalovaného. Jeho prístup k školským povinnostiam bol ohodnotený
ako primeraný. Zo správy ÚVV vyplýva, že obžalovaný P. je hodnotený pozitívne s tým, že dodržiava
poriadok a denný režim ako i ukladané príkazy príslušníkov ZVJS. Na základe hodnotenia Obecného

úradu N. bolo zistené, že obžalovaný na komisii Verejného poriadku nebol prejednávaný, pričom bližšie
hodnotený nebol. Ako vyplýva z registra trestov súdne trestaný doposiaľ nebol.

V prejednávanom prípade bol obžalovaný C. P. uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa §
145 ods. 2 Trestného zákona v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest
odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je
vyjadrená tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský
život ako najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym
poriadkom Slovenskej republiky vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať,

že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného
činu, sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie
uvedené, táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti
ľudskému životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti Trestného
zákona má súd za splnenia zákonných podmienok na výber len medzi uložením trestu odňatia slobody

na 20 až 25 rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento
zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do

25 rokov.

V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je
konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nadobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné sa dôsledne zaoberať aj možnosťami a
podmienkami resocializácie páchateľa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú len
východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. To, čo súd

pri úvahách o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje
nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Ako už
bolo uvedené, túto otázku je kompetentný riešiť len súd ako otázku právnu, k riešeniu ktorej znalci
poskytujú len podklady. Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti
prípadu, najmä sklony k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi

na ľudský život. V danom prípade takýto stav súd nezistil.

Obžalovanému poľahčovalo, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život a k trestnej činnosti sa doznal. Priťažovalo mu, že spáchal dva
trestné činy.

Ako už bolo vyššie rozvedené, podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa
ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby z dvadsaťpäť rokov na dvadsaťtri

rokovaštyrimesiace. Nazáklademodifikovanejtrestnejsadzbysúdukladalobžalovanémutrestodňatia
slobody. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobody na dvadsať rokov až na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace, ale účelu trestu bude možné dosiahnuť
aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania a to vzhľadom na vek obžalovaného na jeho doterajšiu
bezúhonnosť, ako aj s prihliadnutím na vyjadrenia znalca PhDr. L. N. na hlavnom prejednávaní, ktorý

uviedol, že trest kratšieho trvania, má priaznivejšiu resocializačnú prognózu na osobu obžalovaného,
preto súd dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovaného bude dostatočný trest odňatia slobody
vo výmere 12 rokov. Trest mu bol ukladaný ako úhrnný podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. nakoľko sa dopustil
dvoch úmyselných trestných činov. Súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu
trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Pomery obžalovaného týkajúce sa

jeho osobnostného hodnotenia, sú takého charakteru, z ktorých vyplýva, že vysoký trest odňatia slobody
by bol pre osobu obžalovaného P. citeľný a mohol by mať negatívny vplyv na jeho prevýchovu. Preto súd
dospel kzáveru,žesúnaplnenépodmienkynapoužitieustanovenia§39ods.1Tr.zák.aobžalovanému
trest mimoriadne znížil. Pri mimoriadnom znížení trestu bol potom súd ohraničený ustanovením § 39
ods. 3 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého nemohol obžalovanému uložiť trest kratší ako osem rokov

odňatia slobody.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovanevtrochstupňoch,súdpripomína,žeobžalovanýbolodsúdenýzaobzvlášťzávažnýzločin.
V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do

ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň však platí, že aj keď podľa § 48 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a prvá veta v § 48 ods. 4 Trestného zákona sa týka
iného zariadenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z ustanovenia § 48 ods. 4 veta
posledná Trestného zákona a´contrario vyplýva, že súd môže páchateľa obzvlášť závažného zločinu,

ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s
iným než maximálnym stupňom stráženia. Súd je toho názoru, že u obžalovaného v plnom rozsahu platí
ustanovenie§48ods.4Tr.zákona,podľaktoréhojemožnézaradiťhodoinéhostupňastráženia,pretože
vzhľadom na mieru jeho narušenia bude v tomto ústave lepšie zaručená jeho náprava. Súd považoval
za prísne aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

v ktorom sa bežne nachádzajú osoby, ktoré sa opakovane dopúšťajú závažnej trestnej činnosti. Za
primerané potom súd považoval jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin

na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1
Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na jeden rok až tri roky. V tomto prípade u obžalovaného
boli splnené podmienky na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil
v trvaní dvoch rokov.K ukladaniu trestu obžalovaným ml. L. Č. a ml. I. D., súd uvádza:

Kosobeobžalovanéhoml.L.Č.bolozistené,žeježiakomZákladnejškolysmaterskouškolouvN.,ktorá
orgánom činným v trestnom konaní doručila jeho charakteristiku, správu z psychologického vyšetrenia
z 25.5.2010, ako aj správu z rediagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia z 30.6.2010. Z
uvedených písomností vyplynulo, že obžalovaný je impulzívny, konflikty občas rieši bitkou, nerád sa
podriaďuje autoritám, nemá dostatok sebaovládania, pričom je povrchný aj v svojich záľubách. Je citlivý

na svoju rodinu. Taktiež bolo ustálené, že jeho vzťah k vzdelávaniu je negatívny, pričom celkové študijné
hodnotenie bolo negatívne. Taktiež mu bola znížená známka zo správania na 2.stupeň v 5.ročníku,
pričom v 6. a 7. ročníku bol integrovaný kvôli správaniu. Zo správy z psychologického vyšetrenia
vyplynulo, že obžalovaný je priemerne komunikatívny s miernymi prejavmi negativizmu, pozornosť má
bez deficitov s miernymi prejavmi psychomotorického nepokoja. Úroveň mentálnych schopností bola
ustálená v pásme populačného priemeru. Jeho silnou stránkou je flexibilné uvažovanie, mechanické

pamäťové schopnosti, schopnosť sústredenia mysle. Jeho slabou stránkou je zrakovo percepčná
diskriminácia,sociálneporozumenieaoblasťvšeobecnejinformovanosti.ZhodnoteniaObecnéhoúradu
N. vyplýva, že na komisii Verejného poriadku nebol prejednávaný, pričom bližšie hodnotený nebol.
Obžalovaný bol priestupkovo riešený dňa 27.3.2013 pre priestupok voči majetku podľa § 50 ods.1
Zákona o priestupkoch. Ako vyplýva z registra trestov súdne trestaný doposiaľ nebol.

K osobe obžalovaného ml. I. D. bolo zistené, že je študentom Strednej odbornej školy technickej v G.. Na
vyučovacom procese sa zúčastňoval pravidelne, pričom patrí k lepším študentom v rámci dochádzky.
Prospechovo bol ustálený ako priemerný žiak, ktorý rešpektuje autority, primerane komunikuje a je
nekonfliktný. Súčasne bola pozitívne ohodnotená aj spolupráca s rodičmi. Priestupkovo riešený doposiaľ

nebol. Z hodnotenia obce Z. vyplynulo, že obvinený je hodnotený priemerne, komisiou Verejného
poriadku prejednávaný nebol. Ako vyplýva z registra trestov súdne trestaný doposiaľ nebol.

Obžalovanému ml. L. Č. poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, k trestnej
činnosti sa doznal a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce

okolnosti súd nezistil.

Obžalovanému ml. I. D. poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, k trestnej
činnosti sa doznal, sám oznámil trestný čin príslušným orgánom a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Obžalovaným ml. L. Č. a ml. I. D. za spáchaný trestný čin podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. hrozil
trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov. Ako už bolo uvedené, podľa § 117 ods. 1 Tr. zák.
trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu.
Vzhľadom k tomu, že obaja obžalovaní sa trestnej činnosti dopustili ako mladiství podľa citovaného

ustanovenia sa znížila dolná hranica trestnej sadzby na osemnásť mesiacov a horná hranica na štyri
roky. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u oboch obžalovaných
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby zo štyroch rokov
na tri roky a štyri mesiace. Na základe takto modifikovanej trestnej sadzby súd obžalovaným ukladal

tresty odňatia slobody. Obžalovanému ml. L. Č. súd uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici
modifikovanej trestnej sadzby, teda vo výmere osemnásť mesiacov. Obžalovanému ml. I. D. súd uložil
trest odňatia slobody vo výmere dvanástich mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., keď
obžalovanému Oláhovi trest mimoriadne znížil, nakoľko to dovoľujú pomery obžalovaného týkajúce sa
jeho osobnostného hodnotenia a to aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný ml. I. D. významnou mierou

prispel k objasneniu prejednávaného trestného činu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaných ml. Č. a ml.
D. boli splnené formálne a materiálne podmienky ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu
odňatia slobody im podmienečne odložil na skúšobnú dobu, pričom dĺžku skúšobnej doby diferencoval
s prihliadnutím na vyššie uvedené hodnotenie obžalovaných. Obžalovanému ml. Č. bol trest odňatia
slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov a obžalovanému ml. D. v

trvaní dvanásť mesiacov.Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Poškodený L. F. si uplatnil náhradu škody z titulu vynaložených nákladov na pohreb U. F. vo výške 430,-
eur. Zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., sa pripojila k trestnému konaniu v súvislosti s
nákladmi, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, spojenú s výjazdom lekárskej prvej pomoci k nebohej
U. F. vo výške 33,39 eur. Poškodená M. F. si uplatnila škodu, spočívajúcu v strate rádiomagnetofónu
značky SONY - 6 ročný, za odcudzenú popradskú kávu v plechovom v balení 500g, do spôsobenej
škody zahrnula aj príjem, ktorý mala za prenájom nebohej U. F., pričom si uplatnila odškodné vo výške

2.700, - eur.

Súd poškodenému L. F., škodu vo výške 430,- eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, škodu vo výške
33,39 eur, priznal a zaviazal k jej náhrade obžalovaného, nakoľko výška škody bola v týchto prípadoch,
listinnými dôkazmi založenými v spise verifikovaná a obžalovaný proti tejto škode nevzniesol námietky.

Poškodenú M. F., súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, pretože
zo strany poškodenej neboli predložené žiadne podklady, ktorými by bola verifikovaná hodnota
odcudzených vecí. K otázke odškodného - príjmu za ďalšie nájomné po nebohej U. F., súd uvádza, že
z ustanovenia § 710 Občianskeho zákonníku ( OZ ) vyplýva, že nájomný vzťah k bytu môže zaniknúť

smrťou nájomcu, ak jeho práva neprešli na iné osoby, uvedené v ustanovení § 706 ods.1 OZ. V danom
prípade nájomná zmluva zanikla smrťou U. F., nakoľko nenastali účinky ustanovenia § 706 ods. OZ a
preto nebol daný dôvod na to, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade takto uplatnenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.