Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9P/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200316
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814200316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky O.

N., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D., právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, so
sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, adresa pre doručovanie Centrum právnej
pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/X, D., t.č. G. XXX, za účasti maloletého dieťaťa G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo O. N., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, a U. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa

XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev O. úradu D., vo zv. XX, roč. XXXX, str. XX, por. č.
X, rozvádza.

II. Mal. G. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že
maloletú sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.

III. Otec maloletej U. N., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. G. N., nar. XX.XX.XXXX,

sumou 120 € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 15.01.2014 podala na Okresnom súde Námestovo návrh na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k mal. G. N., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode. Návrh odôvodnila
tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX, z manželstva pochádza mal. G. N., nar.
XX.XX.XXXX. Od uzavretia manželstva bývali u jej rodičov, kde žijú dodnes. Prvé problémy v manželstve

nastali po narodení dcéry. Manžel mal problém zamestnať sa a nedokázal prijať rolu otca. Po roku
ho požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť a od uvedenej doby spolu nežijú a nehospodária. Na
spoločnej adrese majú trvalý pobyt. Manžel sa zdržiaval v G. u svojich rodičov. Asi pred mesiacom sa
nasťahoval späť k nej a dcére, pokúšali sa obnoviť spolužitie, ale bez akéhokoľvek pozitívneho výsledku.
Nenašli k sebe cestu späť. Obaja mali počas rozchodu iné vzťahy. Pracuje na polovičný úväzok a
jej príjem je cca 200,- €, poberá rodinné prídavky na 1 dieťa. Býva u rodičov, ktorým prispieva podľa
možnosti ako má finančné prostriedky. Dcéra navštevuje materskú škôlku, mesačne platí 35,- €, krúžky,

tanečný a angličtiny spolu 4,- € mesačne. Odporca pracuje vo firme H.. Na výživu dcéry jej dobrovoľne
prispieval sumou 70,- € mesačne, od októbra 2013 jej dáva 100,- € mesačne. Nakoľko jej manželstvo
s odporcom neplní svoju spoločenskú funkciu, vzájomné city lásky k sebe neprechovávajú, žiada, abysúd ich manželstvo rozviedol, mal. G. zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- € mesačne a raz ročne zaplatiť poistné v sume 240,- €.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený dňa 23.01.2014 (doručenka na č.l. 9 pv) písomne

nevyjadril.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 06.03.2014, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkovkonania,akoajlistinnýmidôkazmi-návrhom(č.l.1-2),sobášnymlistom(č.l.3),rodnýmlistom
mal. G. (č.l. 4), potvrdením Mesta Námestovo (č.l. 5), lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 7-8), rozpisom
výdavkov navrhovateľky (č.l. 19), výplatnou páskou navrhovateľky (príl. obálka č.l. 20), správou Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny (č.l. 21, 26), správou Soc. poisťovne (č.l. 22-23), správou kolízneho
opatrovníka (č.l. 24), potvrdením zamestnávateľa odporcu (č.l. 27-28), správou Mesta Námestovo (č.l.
29), kontrolným preukazom odporcu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 37), ako
aj ostatným obsahom spisu.
Navrhovateľka na pojednávaní na svojom návrhu zotrvala. Uviedla, že s manželom sa stretli náhodne,
chodili spolu 3 a pol roka. Neboli medzi nimi žiadne vážne hádky, všetko si vedeli vyriešiť. Problémy

začali, keď nastúpila do prvého ročníka VŠ, počas ktorého otehotnela. Chceli sa zobrať, aj kvôli tomu,
že bola tehotná. Manžel sa staval k svadbe ľahostajne, všetko vybavovala ona s rodičmi. Manžel vtedy
nepracoval. Po svadbe bývali u jej rodičov a začali problémy, lebo aj rodičia vraveli, že nie je normálne,
aby bol manžel nezamestnaný, keď je tehotná a študuje. Dcéra sa narodila 04.07.2009. Manžel v tom
čase pracoval ako taxikár, o dieťa sa starala v podstate len ona. Manžel jej moc nepomáhal, keď bolo

treba v noci k malej vstávať, vravel, že je unavený. V domácnosti pomáhal tiež len málo. S dcérou jej
pomáhala matka. Keď sa malá narodila, peniaze čo mali našetrené manžel požičal nejakému cigánovi.
Na prvom mieste boli pre neho vždy len kamaráti, rodina bola až potom. Keď mala malá jeden rok a
tri mesiace zbalila manželovi veci a vypratala ho, aby sa spamätal. On sa však nespamätal, ale asi si
myslel, že to skončilo, tak ju podviedol. Dozvedela sa to od spoločných známych. Nepripúšťala si to,

lebo ho stále mala rada. Nemohla to prehltnúť, tak mu to vrátila, ale bolo to len z pomsty, aby vedel
ako sa cítila. Mala veľké plány, otec jej chcel dať pozemok, myslela si, že si postavia dom. Snažila sa,
lebo bola zaľúbená, ale všetko to zlyhalo. Všetko to bolo predtým než sa dozvedela, že ju podviedol.
Tri a pol roka spolu nežijú, ale stretávali sa a vychádzali spolu dobre, lebo si vzájomne jeden druhému
neveru odpustili. Stále dúfala, že budú spolu, ale už mu neverila. Počas odlúčenia si našla vážny vzťah,

tento však skončil, lebo priateľ sa dozvedel, že manžel sa o ne ešte snaží a chcel, aby sa rozhodla
sama. City k manželovi z jej strany však už ochladli. Skúšali sa s manželom obrátiť na poradňu, ale
nepomohlo to, nepomohlo ani to, že sa k sebe na istý čas vrátili. Bolo to asi mesiac pred Vianocami,
ale stále sa hádali. Je pravda, že sa snažila pred problémami uniknúť a chodila s kamarátkami, ktorým
sa zverovala, ale ani manžel sa nesnažil všetko napraviť. Raz sa opil až tak, že stratil doklady, kľúče

aj mobil. Rovnako robil chyby, ako aj ona. Finančne jej pomáhajú rodičia. Auto, ktoré má, jej kúpil otec
za titul Mgr., staré auto predala a otec jej doložil na nové. Na otázky navrhovateľka uviedla, že domáce
práce v domácnosti robila ona a jej matka, okolo domu pracoval otec. Kým spolu žili odporca sa nevedel
sám chytiť roboty. So starostlivosťou o dcéru nepomáhal, až teraz posledný rok, keď zistil, že má nový
vzťah, tak sa o ňu začal zaujímať. Bol v zahraničí, tak ani nemal možnosť, väčšinou to bolo na nej.

Finančne zabezpečovali rodinu viac menej jej rodičia, lebo nemali príjem. Keď manžel pracoval, tak
potom z jeho príjmu sa pokrývali aspoň základné výdavky, napr. na stravu. Má príjem zo zamestnania,
stále pracuje na polovičný úväzok, má prídavky na dieťa a výživné zo strany odporcu. Výdavky na stravu,
ktoré uviedla vo vyúčtovaní vo výške 100 € sú výdavky na ňu aj na dcéru. Dcéra má oslabenú imunitu,
pretojejlekárka odporučilakúpiťliekynaposilnenieimunity,stojaasi15€namesiac.Lekárkajezároveň

v Or. Veselom, tak na tieto cesty využíva auto, ktoré využíva aj na spoločné výlety, preto ho uviedla vo
výdavkoch. Do domácnosti rodičom neprispieva, kupuje iba stravu, keďže sa stravujú spoločne. Výdavky
30 € na domácnosť uvedené v písomnom podaní sú výdavky na čistiace prostriedky, drogériu, ktoré tiež
kupuje do domácnosti a berie to ako svoj podiel na výdavkoch. Internet platí ona. Do práce chodí autom,
lebo malú vozí do škôlky. Od februára si platí sama paušál na telefón 25 €. Odporca má s dcérou dobrý

vzťah, stretávajú sa, berie ju aj na výlety. Uvedomovala si, že mohol byť problém aj zo strany rodičov a
rozmýšľala aj nad samostatným bývaním, ale chodila do školy a s malou jej pomáhala mama, manžel
bol viac-menej v zahraničí, tak bolo praktickejšie, aby bývala u rodičov, boli tým aj nižšie výdavky. Pokiaľ
ide o bývanie u jeho rodičov, tam tiež nikto nebol doma, všetci boli v práci okrem 90-ročného dedka,
takže aj tak by musela malú voziť k rodičom. V čase, keď sa odlúčili manžel už robil v zahraničí.

Odporca uviedol, že je pravda, že do uzavretia manželstva sa ich vzťah vyvíjal dobre, kým nezačali
bývať u svokrovcov. Je pravda, že nebol zamestnaný, mal problém nájsť si prácu, hoci sa snažil. Jedinou
príležitosťou bolo robiť taxikára. Toto dobre nevynášalo, tak musel stráviť celý deň v taxíku. Snažil sa
nájsť si lepšiu prácu, chodil na úrad práce, obrátil sa aj na svoju rodinu, aj na jej rodinu, ale jej rodinamu pomôcť nechcela. Založil si potom živnosť - sprostredkovanie obchodu a práce a založili internetový
obchod. Urobil si aj kurz manažmentu a plánovania a dostal príspevok na podnikanie. Neskôr začal
vykonávaťstavebnépráce,získalskúsenostiakosadrokartonista,počasesikúpilautoanáradieasnažil

sa podnikať sám, zohnal ľudí a zohnal si zákazku na Orave, ktorá sa podarila. Potom získal zákazku v Z.,
ktorá však nedopadla dobre, lebo zobral jedného človeka, ktorého dobre nepoznal, a ktorý mu poškodil
materiál. Potom dostal zákazku tu v penzióne, ktorú urobil, vyplatil ľudí, ale on zaplatené nedostal. Začal
potom robiť finančné poradenstvo, bol na rôznych školeniach, kde tiež získal skúsenosti. Nedarilo sa mu
však, tak to nechal tak. Podarilo sa mu potom získať miesto v pneuservise, kde pracoval ako zástupca

vedúceho,bolotovšaknaúkordochádzky,zarobilasi300-400€,čominulnacestovnéaživotnénáklady.
Potom dostal miesto v W. G., kde už bol lepší príjem, tak sa rozhodli, že si kúpia byt, vybavil hypotéku,
niečo mu dali aj rodičia. Manželka však už potom nechcela byt, ale dom, tak kvôli jej zvýšeným nárokom
šiel pracovať do zahraničia. Peniaze čo zarobil dával manželke s tým, že si chceli kúpiť auto. Keď si
ho kúpili, servis platil on. Peniaze, ktoré zarobil, nikdy neminul na zbytočnosti. Problémom bolo, že jej
otec, keď mal vypité, mu nadával. Nie je pravda, že sa o dcéru nestaral, pomáhal pri kúpaní a pod.

Pokiaľ ide o lieky, manželka mu často zavolala, že nemá lieky pre dcéru, tak tieto kupoval on, mohlo to
byť tak za 10,- € -12,- €. Až do terajších Vianoc si stále predstavoval spoločný život s manželkou, kým
nenašiel sms-ku, ktorú si písala s milencom. S manželkou majú byt, tento prenajímajú. Psychologickú
poradňu aj kňaza, ako aj kúpu bytu a samostatné bývanie navrhoval on. Manželka však na byt nechcela
ísť, chcela dom. Pokiaľ ide o samostatné bývanie, tak ak im jej rodičia chceli pomôcť, mohli im finančne

prispieť, aby sa mohli osamostatniť a nemusel ísť do zahraničia. Je pravda, že manželku podviedol,
ale bolo to len ako fyzická potreba, táto žena vedela, že je ženatý a čakala ako sa to vyvinie. Okrem
tohto razu manželku nepodviedol. V súčasnosti má veľmi dobrú priateľku, s ktorou ale nemá intímny
vzťah. Posledný pracovný pomer bol skončený dohodou, nakoľko mal v zahraničí vážne zdravotné
problémy z dôvodu vyčerpania. Potreboval si oddýchnuť, čo mu odporučil aj lekár. Nebol dôvod, aby

si bral dovolenku, keď sa tam už nechce vrátiť. V súčasnosti sa mu rysuje niečo nové, malo by to byť
na riadny pracovný pomer, nechcel však uviesť v akom odvetví. Nevie ešte aký bude mať príjem. V
súčasnosti je jeho príjmom nájomné z prenájmu bytu a čaká na rozhodnutie z úradu práce ohľadne
príspevkuvnezamestnanosti.Prenajímaajauto,za500€mesačne,úverzaautoneplatí,nakoľkožiaden
nie je. Pokiaľ ide o výdavky, v súvislosti s bytom platí 80 € do bytového fondu, je tam ešte dlh 430 €,

na telefón má v súčasnosti výdavky 40,- € -50,- €, kým bol v zahraničí boli vyššie. Prispieva rodičom na
stravu, elektriku asi 100 € mesačne. Platí hypotéku, doteraz to bolo 260,- € mesačne, teraz by mal platiť
120,- € mesačne, ale ešte mu neprišlo rozhodnutie. Hypotéku brali obaja. Sú tam ešte výdavky cca 80 €
mesačne na auto. Výdavky hradí z toho čo mal našetrené. V súčasnosti má na účte 30,- €, na sporiacom
účte mal 200,- € a na bežnom účte 1.500,- €, teraz je už len tých 30,- €. Kúpil dcére telefón za 20,- €,

založil jej vkladnú knižku s 50,- € vo VUB na jej meno, bude tam vkladať podľa možnosti. Neužíva žiadne
lieky, zdravotné problémy, ktoré mal, boli v dôsledku fyzického a psychického vyčerpania. Od dnes
nefajčí, doteraz fajčil asi 5 cigariet denne, fajčil rôzne značky. Chodí do fitnescentra, za vstup neplatí.
Dlží mu p. V. B., si XXX,- € až XXX,- €, F. U., ktorý dlží X.XXX,- €, tieto sa snažil vymôcť prostredníctvom
polície. V súdnom konaní si neuplatňuje žiadnu z týchto pohľadávok. Od januára platí výživné formou

bankového prevodu vo výške 70 € a dáva ešte v hotovosti manželke 30 €. Dcére kúpil papuče, chodia
na plaváreň, učí ju plávať, chodí s ňou na zimný štadión korčuľovať sa, berie ju na prechádzky, chodí
pre ňu niekedy do školy, zoberie ju do cukrárne. Volá jej každý deň, stretávajú sa asi 3-krát za týždeň.
Je pravda, že manželke dal facku, keď prišla domov opitá a on sa s ňou chcel ešte rozprávať o nejakých
veciach ohľadne ich vzťahu. To bola bodka za všetkým. V rámci záverečného návrhu odporca uviedol,

že súhlasí so zverením dcéry matke, stretávanie navrhol zatiaľ neupraviť. Pokiaľ ide o výživné, súhlasil
by s požadovaným výživným, keď sa zlepší jeho situácia.
Kolízna opatrovníčka odporučila v prípade rozvodu zveriť mal. G. do osobnej starostlivosti matky,
stretávanie sa maloletou nenavrhovala upraviť nakoľko rodičia uviedli, že sa na tomto vedia dohodnúť,
o čom svedčí aj tá skutočnosť, že otec sa s maloletou aj v súčasnosti pravidelne stretáva.

Z kópie sobášneho listu (č.l. 3 spisu) mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca dňa XX.XX.XXXX
v D. uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku XX,
ročník XXXX, . strana XX, por. č. X.
Z kópie rodného listu mal. dieťaťa (č.l. 4) vyplýva, že účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX narodila
dcéra G..

Z lustrácie a oznámenia Sociálnej poisťovne (č.l. 7, 8, 22) vyplýva, že navrhovateľka bola ku dňu
20.01.2014 prihlásená do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec u zamestnávateľa O. B., D., IČO: 35
096 268 (od 01.12.2012), odporca ako zamestnanec u zamestnávateľa STREŠNÉ CENTRUM s.r.o.,
Námestovo, IČO: 44 236 816 (od 05.03.2012), od decembra 2013 nie je odporca prihlásený do poistenia.Podľa výplatnej pásky navrhovateľky za mesiac december 2013 (č.l. 20) bola navrhovateľke za mesiac
12/2013 vyplatená čistá mzda 110,96 €.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 21) navrhovateľka poberá

prídavky na dieťa, ktoré sú od 01.01.2014 vyplácané vo výške 23,52 € mesačne.
Podľasprávykolíznehoopatrovníka(č.l.24)bývarodinavrodičovskomdomeustarýchrodičovmaloletej
zo strany matky. Otec maloletej pracuje v zahraničí. Matka maloletej pracuje na polovičný úväzok v
predškolskom zariadení Detské centrum D., uviedla, že jej príjem je cca 200,- € mesačne. Poberá
rodinné prídavky na maloletú. Mal. G. navštevuje materskú školu, kde navštevuje aj platené krúžky, a

to tanečný a výučbu anglického jazyka. Matka uviedla, že spolu platí 40,- € mesačne. Dieťa má mierne
oslabenú imunitu a berie lieky. Podľa vyjadrenia matky otec dieťaťa teraz cca 2 mesiace prispieva na
výživu dcéru sumou 100,- €, predtým poskytoval sumu cca 70,- €. Rodičia už dlhšiu dobu spoločne
nehospodária.
Zo správy zamestnávateľa odporcu Z. D. (č.l. 27) vyplýva, že odporca bol u nich zamestnaný od
05.03.2012 do 20.01.2014 na pozícii pomocný klampiar, pracovná zmluva bola uzavretá na dobu

neurčitú, pracovný pomer sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Za rok 2013
predstavovala priemerná mesačná čistá mzda odporcu sumu 293,10 €, odporcovi boli vyplatené diéty
v priemere 615,92 € na mesiac.
Z kontrolného preukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo predloženého odporcom na
pojednávaní (kópia prednej strany preukazu č.l. 37) vyplýva, že odporca je od 01.03.2014 evidovaný v

evidencii nezamestnaných.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov konania.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine)
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia

uzavrieťmanželstvoposplnenípodmienokustanovenýchtýmtozákonom.Účelommanželstvajevytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí
chcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen"snúbenci"),majúvopredpoznaťnavzájomsvojecharakterové
vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú

manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo

rozvrátené, neplní svoje funkcie a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia
vhodného pre výchovu detí a prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, z výpovedí účastníkov konania,
má súd zato, že prvotnou príčinou rozvratu manželstva podľa § 23 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 1, § 18
a § 19 zákona o rodine bolo neuvážené uzavretie manželstva, ktoré je potrebné pripísať skôr na vrub

navrhovateľky. I keď navrhovateľka uviedla, že sa mali radi, je zrejmé, že jedným z hlavných dôvodov,
pre ktorý pristúpili k uzavretiu manželstva bolo tehotenstvo navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojej
výpovedi zároveň uviedla, že odporca sa k sobášu staval ľahostajne, čo nenasvedčuje na jednoznačné
rozhodnutie odporcu pristúpiť v danom štádiu ich vzájomného vzťahu k uzavretiu manželstva a v
tomto smere mohlo takéto správanie u navrhovateľky vyvolať pochybnosti o správnosti takéhoto

kroku. Záveru o predčasnom, neuváženom uzavretí manželstva nakoniec svedčí i skutočnosť, že
navrhovateľka požiadala odporcu len cca rok po uzavretí manželstva, aby opustil spoločnú domácnosť.
Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že na rozpad manželstva vplývali i širšie rodinné vzťahy,
predovšetkým zo strany rodiny navrhovateľky, u ktorej rodičov manželia po uzavretí manželstva bývali,a ktorí navrhovateľku v nahliadaní na odporcu nesporne ovplyvňovali ("aj rodičia jej vraveli, že nie je
normálne,abybolodporcanezamestnaný,keďjeonatehotnáaštuduje").Ikeďjezrejmé,žeknezhodám
medzi manželmi došlo aj v dôsledku problémov s fin. zabezpečením rodiny, keď navrhovateľka popri

starostlivosti o narodené dieťa študovala na vysokej škole, čo si jednak vyžadovalo zvýšené psychické
vypätie a jednak znamenalo, že odporca je jediným živiteľom rodiny, pričom odporca mal problém s
nájdením si zamestnania, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by sa nesnažil o zabezpečenie
rodiny. V tejto súvislosti je potrebné poukázať zároveň na to, že k uzavretiu manželstva účastníci konania
pristúpili v čase kedy nielenže navrhovateľka bola tehotná, ale keď odporca bol nezamestnaný. Odporca

si následne našiel prácu ako taxikár, avšak ani táto práca navrhovateľke nevyhovovala, s poukazom na
nízky príjem z tejto činnosti, keď zároveň nebola spokojná s obmedzeným pobytom odporcu doma, s
rodinou. Z výpovede odporcu, pokiaľ ide o snahu finančne zabezpečiť rodinu, ďalej vyplýva, že tento
sa snažil nájsť si inú prácu za účelom zabezpečenia príjmu, čo sa mu i podarilo (podnikal, pracoval v
pneuservise, v oblasti stavebníctva), ktorú skutočnosť navrhovateľka nerozporovala. Záver vyplývajúci
z výpovede navrhovateľky, že problémy v manželstva súviseli s nedostatočnou snahou odporcu o fin.

zabezpečenie rodiny je zároveň v rozpore s ďalším konaním navrhovateľky, keď z jej výpovede vyplýva,
že k odlúčeniu manželov došlo práve v období keď odporca pracoval v zahraničí (už rok po uzavretí
manželstva), čo tiež nenasvedčuje tomu, že by sa odporca absolútne nesnažil nájsť si prácu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti má súd zato, že po nie úplne uváženom uzavretí manželstva, je hlavným
dôvodom rozpadu manželstva spolužitie účastníkov konania s rodinou navrhovateľky a ich zasahovanie

do "mladej" rodiny. I keď navrhovateľka si, ako sama uviedla, uvedomovala, že mohol byť problém
aj zo strany rodičov a rozmýšľala aj nad samostatným bývaním, k tomuto nedošlo, keďže chodila do
školy a s dcérou jej pomáhala mama, s tým, že odporca bol viac-menej v zahraničí, v dôsledku čoho
podľa vyjadrenia navrhovateľky bolo praktickejšie, aby bývala u rodičov. Pokiaľ však mala navrhovateľka
záujem o rodinný život s odporcom, bolo potrebné, aby v tomto smere práve navrhovateľka prispôsobila

svoj život manželskému životu a minimálne počas obdobia, keď odporca bol doma, bývali samostatne,
najmä keď si za tým účelom kúpili byt (a hypotekárne sa zaťažili). I keď je len prirodzené, že
navrhovateľka uprednostnila život, ktorý vyhovoval predovšetkým jej, v prípade manželstva a rodiny
je potrebné klásť do popredia záujem rodiny, nie jednotlivca. V prípade samostatného bývanie by
odporca bol zároveň nútený venovať viac pozornosti a pomoci so starostlivosťou o ich mal. dcéru,

keďže by tu nebol nikto, na koho by sa bolo v danom smere možno spoľahnúť, resp. na koho by bolo
možné túto starostlivosť preniesť (ako tomu bolo v dome rodičov navrhovateľky). V danom prípade
bola nevyhnutná vzájomná komunikácia manželov za účelom riešenia situácie, ktorá smerovala k
rozpadu manželstva. Touto cestou určite nebolo vypratanie odporcu navrhovateľkou, aby sa "spamätal",
ktoré svojim spôsobom znamenalo rozpad manželstva, keďže následne odporca porušil povinnosť

vernosti a manželku podviedol, a táto mu to "vrátila". Je zrejmé, že konanie oboch manželov v tomto
smere, predovšetkým však navrhovateľky, bolo detinské, nevyspelé, čo rovnako nasvedčuje záveru,
že títo pristúpili k uzavretiu manželstva nepripravení, nezrelí na rodinný život. Je nepochybné, že bez
vzájomnej komunikácie a akceptácie situácie druhého z manželov a hľadania vzájomných kompromisov
nemôže byť žiadne manželstvo uspokojivé a úspešné. Nakoľko manželia v súčasnosti už viac ako

tri roky spolu nežijú, spoločne nehospodária, neúspešne skončil i pokus o obnovenie manželského
spolužitia cez zimu 2013, každý si po finančnej stránke zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa
nestýkajú, dospel súd k záveru, že ich manželstvo je už len formálnym zväzkom a toto neplní svoje
základné funkcie - vytvárať harmonické spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí, v ktorom sú si
manželia navzájom verní, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu, neplní ekonomickú ani biologickú

a reprodukčnú funkciu. Vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov konania súd zároveň nevidí možnosť
obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľkou a odporcom ani do budúcnosti, preto manželstvo
účastníkov rozviedol. Súd pritom mal zato, že takýto postup nie je v rozpore ani so záujmami maloletej
dcéry účastníkov konania, keď v záujme mal. detí je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, čo spolužitie navrhovateľky a odporcu v súčasnosti

neposkytuje. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 zákona o rodine). Z
manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa - G., nar. XX.XX.XXXX (rodný list č.l. 4).
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode účastníci konania neuzatvorili

rodičovskú dohodu. Zhodne obaja, rovnako ako kolízny opatrovník, navrhli, aby mal. G. bola na čas
po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, preto súd v tejto časti rozhodol v zmysle
zhodných návrhov účastníkov konania a mal. G. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Stretávanie sa otca s maloletou
rodičia maloletej navrhli neupravovať, preto súd o úprave styku v súlade s § 25 ods. 2 zákona o rodine

nerozhodol.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine
mal za to, že mal. G. je osobou odkázanou na výživné. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd zaviazal
odporcuplatenímvýživnéhonamaloletúsumou120,-€mesačne,počnúcdňomprávoplatnostirozsudku
o rozvode.

Mal. G. má 4 roky, navštevuje materskú školu, chodí na tanečný krúžok a krúžok angličtiny, jej zdravotný
stav je dobrý.
Pri určení výživného súd vychádzal z výdavkov na maloletú definovaných navrhovateľkou (č.l. 1, 19),
z ktorých uznal nasledovné mesačné výdavky: poplatok za materskú školu, vrátane krúžkov 40,- €,
strava 70,- €, lieky 15,- €, oblečenie a obuv 20,- €, príspevok do domácnosti 15,- € (ako ? celkovej sumy

uvedenej matkou vo výške 30,- €), ostatné výdavky 20,- €. Výdavky na maloletú tak spolu predstavujú
cca 180,- € mesačne (pri výdavkoch, ktoré sa nedajú jednoznačne preukázať - strava, oblečenie, súd
vychádzal zo štatistických údajov vo vzťahu k priemerných výdavkom v rodine s 1 nezaopatreným
dieťaťom; www.statistics.sk, databáza Slovstat).
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinných osôb - rodičov, navrhovateľka je zamestnaná na polovičný

úväzok, jej mesačný príjem je cca 200,- € (i keď podľa výplatnej pásky predloženej navrhovateľkou
za december 2013 bola za dané obdobie navrhovateľke vyplatená mzda 110,- €, navrhovateľka tak
v návrhu, ako aj vo vyjadrení v rámci zisťovania rodinných pomerov kolíznym opatrovníkom, uviedla,
že jej príjem je cca 200,- €, z ktorého dôvodu súd vychádzal z uvedenej sumy), okrem príjmu zo
zamestnania poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 € mesačne. Navrhovateľka býva v rodinnom dome

svojich rodičov, spolu s maloletou dcérou a svojimi rodičmi. Pokiaľ ide o výdavky, tieto súd na strane
navrhovateľky akceptoval vo výške 15,- € ako príspevok do domácnosti (rovnako ako u maloletej ako ?
celkovej sumy uvedenej matkou vo výške 30,- €), 80,- € na stravu, 20,- € oblečenie a obuv, internet
12,- €, doprava 30,- €. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky, a to poistky na maloletú a navrhovateľku, spolu vo
výške 40,- € mesačne, na tieto súd neprihliadal, nakoľko nejde o výdavky, ktoré by bolo nevyhnutné

vynaložiť; rovnako súd nezohľadnil výdavky na auto vo výške 70,- € mesačne, keďže navrhovateľka žije
a pracuje v Námestove, rovnako ako maloletá, pričom navrhovateľka nepreukázala, že by bolo použitie
motorového vozidla nevyhnutné či už z pracovných alebo zdravotných, či iných dôležitých dôvodov.
Odporca je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, býva so svojimi rodičmi. Posledný
pracovný pomer odporca skončil dohodou, ako sám uviedol, z dôvodu vyčerpania. Jeho príjem v

súčasnosti tak predstavuje nájomné za byt, ktorého je spoluvlastníkom spolu s navrhovateľkou, a
nájomné za prenájom osobného motorového vozidla vo výške 500,- € mesačne. Pokiaľ ide o výdavky,
tieto súd na strane odporcu akceptoval vo výške 100,- € ako príspevok do domácnosti, vrátane stravy,
20,- € oblečenie a obuv, telefón 20,- €. Oproti výdavkom uvedeným odporcom súd neakceptoval výdavkyvo výške 40,- €, nakoľko v situácii, keď je odporca nezamestnaný, nemá žiaden príjem, je uvedená
suma v rámci výdavkov neprimeraná. Odporca má možnosť, aj vzhľadom na to, že je nezamestnaný,
využívať osobný kontakt, najmä pokiaľ ide o rodinu, či osoby v mieste bydliska. Rovnako neprimerané

sú i výdavky na motorové vozidlo vo výške 80,- € mesačne, najmä keď odporca nepreukázal, že by
toto používal kvôli práci, alebo kvôli hľadaniu si zamestnania. Zároveň je potrebné zvážiť, či v danej
situácii by odporcu lacnejšie nevyšlo použitie hromadných dopravných prostriedkov. Pokiaľ ide o ďalšie
výdavky - príspevok do bytového fondu v súvislosti s prenájmom bytu vo výške 80,- €, nakoľko odporca
byt prenajíma, nie je dôvod, aby táto suma nebola hradená v rámci nájomného, rovnako tak splátky

úveru, keď výživné na mal. deti má prednosť pred inými výdavkami. Odporca pritom neuviedol ani
nepreukázal výšku nájomného za byt, v dôsledku čoho má súd zato, že nájomné postačuje minimálne
na úhradu nákladov spojených s vlastníctvom predmetného bytu (v opačnom prípade by sa prenájom
bytu mohol posudzovať ako nedôvodné vzdanie sa majetkového prospechu). V prípade, ak by aj
nájomné za byt postačovalo len na úhradu nákladov spojených s vlastníctvom bytu, ostáva odporcovi
príjem za prenájom motorového vozidla vo výške 500,- €, čo je jednoznačne vyšší príjem než je

príjem navrhovateľky, dokonca vyšší príjem než je min. mzda. V tejto súvislosti však súd zároveň
poukazuje na to, že otec maloletej sa bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku, keď ukončil pracovný
pomer dohodou, pričom priemerný mesačný príjem, vrátane diét, ktoré je potrebné zohľadniť v rámci
posudzovania ostatných majetkových pomerov odporcu, bol cca 909,- €. Pokiaľ odporca odôvodňoval
ukončenie pracovného pomeru vyčerpaním, mal možnosť oddýchnuť si v rámci dovolenky a v prípade,

ak mu vyčerpanie spôsobilo zdravotné problémy odôvodňujúce práceneschopnosť, mohol do práce
nastúpiť po zotavení. Napriek tomu odporca túto možnosť nevyužil, sám uviedol, že sa do zamestnania
vrátiť nechcel, preto súd na samotnú skutočnosť, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný nemohol
prihliadať. Takýto postup odporcu je, najmä s prihliadnutím na jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
mal. dcére, zároveň nelogický, neúčelný a nezodpovedný. Z výpovede odporcu však tiež vyplýva, že

tento v súčasnosti má už zabezpečenú novú prácu, pričom odmietol uviesť v akom odbore, preto súd
vychádzal z toho, že príjem v novej práci bude minimálne rovnaký ako v práci minulej, t.j. vo výške 900,-
€ (keďže odporca nijakým spôsobom nepreukázal výšku príjmu ani existenciu nového zamestnania).
Pokiaľ ide o možnosť zamestnania sa, z výpovede samotného odporcu mal súd preukázané, že tento
je schopný zamestnať sa vo viacerých oblastiach (vodič taxíka, sprostredkovanie obchodu a práce,

manažment, finančné poradenstvo, stavebné práce). Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd zato, že
je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť súdom určené výživné. V súvislosti s výškou výživného
a možnosťami a schopnosťami povinných osôb súd nakoniec poukazuje i nato, že odporca nemá mal.
dcéru v starostlivosti, a teda nie je povinný zabezpečovať chod domácnosti a osobnú starostlivosť o
maloletú, z ktorého dôvodu mal, a aj má, možnosť zvýšiť si príjem tak, aby mohol túto vyživovaciu

povinnosť plniť.
Spoukazomnauvedenésúdnazákladevykonanéhodokazovaniatedaustálilcelkovénákladynavýživu
maloletej, ošatenie, výchovný proces a starostlivosť o domácnosť sumou 180,- €. Keďže matka časť
svojej vyživovacej povinnosti spláca osobnou starostlivosťou o maloletú a domácnosť, teda v naturálnej
podobe, preto aj keď rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť, stanovil rozsah vyživovacej povinnosti

matky nižší, v rozsahu 1/3 a u otca v rozsahu 2/3. Výživné potom súd otcovi určil vo výške 120,- € (2/3 zo
sumy 180,- €), majúc zato, že výživné v tejto výške je primerané preukázaným odôvodneným potrebám
maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného - odporcu. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie
povinnosti odporcovi platiť raz ročne poistné na maloletú vo výške 240,- €, súd tomuto návrhu nevyhovel,
majúc zato, že poistné nemožno považovať za nevyhnutné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov dáva súd do popredia tú skutočnosť, že rodičia majú
zo zákona povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich mal. detí (§ 28 zákona o rodine).
Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších
odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona
o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odôvodnenosť potrieb

detí vyžaduje, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu,
ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa pritom slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre
výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania o rozvod, keď zároveň nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu

oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť,

že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).