Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Juraj Lukáč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Cpr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613205587.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdLiptovskýMikulášsamosudcomMgr.JurajomLukáčomvprávnejvecižalobcu:P.Ž.,H..XX.
XX. XXXX, R. C. N. F. D., N. U. Č.. XX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Ivanou Michalíkovou, advokátkou
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 919/2, proti žalovanému: LIENKA - Centrum voľného času
detí a mládeže, so sídlom v Liptovskom Hrádku, Ul. J. D. Matejovie č. 544, právne zastúpeného:
JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 341,45 eur na účet
právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Zuzany Medveckej, advokátky so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Garbiarska 695, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou súdu dňa 24. 05. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou z 30. 11. 2012
podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovaného, z dôvodu nadbytočnosti je
neplatné a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca pracoval u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy z 21. 01. 2002 a dohody o jej zmene č. 2 z 19. 04. 2011 ako vychovávateľ. Z tohto
pracovného pomeru mu bola žalovaným ako jeho zamestnávateľom dňa 30. 11. 2012 doručená výpoveď
z toho istého dňa podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný dal
žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, ktorý mal spočívať v znížení stavu
zamestnancov, z dôvodu novej organizačnej štruktúry a racionalizačných opatrení s účinnosťou od 01.
01. 2013. Organizačnú zmenu v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je zamestnávateľ
v zmysle ust. § 237 ods. 2 písm. a), c) Zákonníka práce povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov. U zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá nemá vedomosť o žiadnom
písomnom rozhodnutí žalovaného, na základe ktorého malo dôjsť k zníženiu stavu zamestnancov,
a to ani akým spôsobom. Žalovaným nebola v tomto období požiadaná o prerokovanie akejkoľvek
organizačnej zmeny, či racionalizačných opatrení. Podľa názoru žalobcu žiadne písomné rozhodnutie
žalovaného v tomto zmysle ani vydané nebolo. Pri uvoľňovaní zamestnanca, z dôvodu organizačných
zmien musí byť splnená aj podmienka príčinnej súvislosti, vyplývajúca z konkrétnej organizačnej zmeny
a pracovným zaradením uvoľňovaného zamestnanca. Zo samotnej výpovede nevyplýva, z akého
dôvodu dochádza k zníženiu stavu zamestnancov, ani v akom pracovnom zaradení, a teda nevyplýva ani
príčinná súvislosť medzi znižovaním stavu zamestnancov a žalobcom ako zamestnancom žalovaného
v pracovnom zaradení vychovávateľ.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 08.
2013 uviedol, že nesúhlasí so žalobou, ako ani s dôvodmi, ktoré sú uvedené v žalobe. Podľa
názoru žalovaného žalobca neuplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v zákonom
stanovenej lehote. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 10. 2013, č. konania 5Cpr/2/2013 - 47
súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že právo žalobcu domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru
zaniklo z dôvodu, že žaloba nebola podaná na súde v zákonom stanovenej lehote.
Proti označenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací uznesením
zo dňa 21. 01. 2014, č. konania 7CoPr/1/2014 - 65 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom, keď vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, hoci žalobca riadne a včas z
dôležitého dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal odročiť predmetné pojednávanie. Okresný súd
nezistil náležite skutkový stav, pokiaľ ide o preukázanie, kedy došlo k doručeniu výpovede žalobcovi. V
odôvodnení rozhodnutia vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že výpoveď bola
žalobcovi doručená dňa 30. 11. 2013, čo vyplýva zo znenia samotnej žaloby a čomu korešponduje obsah
listinného dôkazu, označeného ako pokus o zmier adresovaný žalobcom žalovanému. Žalobca však k
písomnej žalobe priložil aj list zo dňa 10. 02. 2013, ktorý adresoval žalovanému a poukazuje v ňom na
výpoveď zo dňa 30. 11. 2012 bez bližšieho, kedy mu táto bola doručená. Na uvedené reagoval žalovaný
listom zo dňa 20. 02. 2013, kde uvádza, že výpoveď bola predložená k podpisu 30. 11. 2012 s ukončením
pracovného pomeru k 31. 12. 2012. V týchto listoch sa bez ďalšieho neuvádza, kedy teda skutočne malo
dôjsť k doručeniu výpovede z pracovného pomeru žalobcovi. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť,
že na kópii výpovede z pracovného pomeru k 31. 12. 2012 sú kolónky „výpoveď prevzal dňa“ a „podpis“
bez akéhokoľvek údaju. Ďalej sa konštatuje, že výpovedná doba je 3 mesiace a pracovný pomer končí
31. 03. 2013. Úlohou okresného súdu bude v rámci ďalšieho dokazovania vysporiadať sa s otázkou,
kedy bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru a v prípade zistenia, že návrh bol podaný
v lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka práce zaoberať sa skutkovými zisteniami, za účelom posúdenia
všetkých podmienok výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, svedka F. T., listinami, a to
výpoveďou z pracovného pomeru, poštovou obálkou, pokusom o zmier, dohodou o zmene pracovnej
zmluvy, zápisnicou z odovzdania výpovede a zistil nasledovný skutkový stav:
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla, že trvajú na podanej žalobe. Pokiaľ ide o dátum
doručenia výpovede, na túto udalosť si klient pamätá veľmi dobre, ako od počiatku tvrdí. Výpoveď mu
boladoručovanápoštovouprepravou,atodňa12.12.2012.Zásielkaobsahujúcavýpoveďzpracovného
pomeru bola uložená na pošte niekoľko dní. Potom si ju žalobca prevzal. K tvrdeniu uvedenému
v žalobe, že výpoveď mu bola doručená dňa 30. 11. 2012 uviedla, že žalobca nikdy nedal pokyn
predchádzajúcemu právnemu zástupcovi JUDr. Kazárovi. V tomto smere došlo k viacerým pochybeniam
z jeho strany a preto aj k odvolaniu plnomocenstva. Popierajú skutočnosť, že žalobca prevzal dňa
30. 11. 2012 výpoveď od žalovaného, aj to, že ju odmietol prevziať. Písomný prejav žalovaného, že
pracovný pomer sa skončí k 31. 03. 2013 zodpovedá jeho faktickému konaniu. Žalobca sa zdržiaval
na pracovisku, za mesiac marec mu bola vyplatená mzda. Práceneschopnosť žalobcu skončila 16. 06.
2013 v zmysle ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce, keďže žalobca bol v ochrannej dobe. Pracovný pomer
sa mal skončiť až uplynutím ochrannej doby. Zo strany žalovaného došlo k odhláseniu zamestnanca zo
Sociálnej poisťovne ku dňu 31. 03. 2013.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava prednesu jeho právnej zástupkyne. Výpoveď zo
dňa 30. 11. 2012 mu bola doručená 12. 12. 2012, ktorú prevzala jeho manželka. Na otázku súdu, z
akého dôvodu je v žalobe uvedené tvrdenie, že výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 30. 11. 2012
žalobca uviedol, že p. Kazárovi poslal výpoveď. On tam napísal, že bola doručená 30. 11. 2012. S jeho
predchádzajúcim právnym zástupcom boli v kontakte, elektronickom aj telefonickom. Na prevádzkovejporade dňa 30. 11. 2012 si žalobca výpoveď neprevzal. Prevzal si ju 12. 12. 2012. Poslala mu ju
ekonómka p. E.. On ju o to poprosil, aby túto listinu mohol odovzdať jeho právnemu zástupcovi. Táto
pani už nežije. Nerozporoval skutočnosť, že dňa 30. 11. 2012 sa uskutočnila prevádzková porada.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predniesla, že výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 30.
11. 2012 na prevádzkovej porade za prítomnosti K. C., N. E., B. E., M. M.C. a F. T.. O tejto skutočnosti bol
spísaný prevádzkový záznam. Žalobca nesúhlasil s prevzatím výpovede. Odmietol ju prevziať. Podľa
ich názoru okamihom, kedy žalobca odmietol prevziať výpoveď, mu bola výpoveď doručená. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu, že žalovaný doručoval výpoveď poštovou prepravou uviedli, že žalovaný tak učinil z
dôvodu opatrnosti. Zásielku, ktorá bola doručovaná poštovou prepravou si žalobca neprevzal v odbernej
lehote. Zásielka bola daná na poštovú prepravu 30. 11. 2012 a vrátila sa ako neprevzatá 27. 12. 2012.
Štatutárny orgán žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že zo zápisnice z odovzdania vyplýva, že
žalobca odmietol podpísať výpoveď. Odovzdal mu originál výpovede, ktorú si žalobca prevzal. K obsahu
výpovede z pracovného pomeru uviedol, že je tam uvedený dátum skončenia pracovného pomeru k
31. 03. 2013, keďže nemá právnické vzdelanie. Tento dátum je zmätočný, keďže výpovedná doba mala
začať plynúť 1. decembra. Žalobca bol na pracovisku do 10. 03. a od 11. 03 bol práceneschopný. Na
otázku súdu uviedol, že zaplatili žalobcovi mzdu za mesiac marec pomernú časť za obdobie do 10.
marca, keďže nemal vedomosť o tom, že pracovný pomer mal skončiť 28. 02., pravdepodobne mu to
bude zosobnené. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že p. N. E. mu zaslala originál výpovede, on
nevydal žiadny pokyn, aby originál výpovede bol doručený žalobcovi.
Svedok F. T. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je bývalým riaditeľom, kde je svedok zamestnancom
a p. Z. je súčasným riaditeľom. Na prevádzkovej porade boli všetci zamestnanci. Pán Z. odovzdal
žalobcovi výpoveď, ktorý si ju prevzal, aj si ju prečítal. Po skončení prevádzkovej porady p. Z. vyzval
žalobcu, aby mu podpísal výpoveď, on to odmietol podpísať. Následne sa všetci prítomní zamestnanci
podpísali na listinu, preukazujúcu priebeh prevádzkovej porady. Nepamätal si na presný dátum, dokedy
sa žalobca zdržiaval na pracovisku.
Z listiny označenej ako výpoveď z pracovného pomeru z 30. 11. 2012 bolo zistené, že z dôvodu novej
organizačnej štruktúry a racionalizačných opatrení v Centre voľného času Liptovský Hrádok dochádza s
účinnosťou od 01. 01. 2013 k zníženiu stavu zamestnancov, preto žalovaný so žalobcom k 31. 12. 2012
končí pracovný pomer, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 22. 01. 2002 v zmysle § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že pracovný pomer trval viac ako 5 rokov, je výpovedná doba
3 mesiace. Pracovný pomer žalobcu končí 31. 03. 2013. Na výpovedi nie je uvedený dátum prevzatia
výpovede žalobcom ani jeho podpis. K výpovedi je pripojená poštová obálka, pričom podľa oznámenia
poštového doručovateľa adresát (žalobca) si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Z listiny označenej ako pokus o zmier zo dňa 28. 02. 2013 bolo zistené, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovaného na odvolanie výpovede v zmysle ust. § 61 ods. 4 Zákonníka práce
a ďalšie zamestnávanie žalobcu podľa pracovnej zmluvy. Z textu listiny vyplynulo, že žalobcovi bola dňa
30. 11. 2012 žalovaným ako jeho zamestnávateľom, doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť.
Dňa 30. 11. 2012 bola v Liptovskom Hrádku spísaná zápisnica z odovzdania výpovede Z.. P. Ž., z ktorej
bolo zistené, že dňa 30. 11. 2012 na prevádzkovej porade bola predložená na podpis výpoveď žalobcovi
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zmeny novej organizačnej štruktúry v Centre
voľného času a racionalizačných opatrení. Zamestnanec Z.. P. Ž. nesúhlasil s podpisom výpovede. Z.. A.
Z. ako štatutár CVČ mu oznámil, že ak aj nepodpíše výpoveď, táto bude platná, vzhľadom na to, že mu
bola predložená na podpis pred svedkami. Podpisy a zoznam svedkov je uvedený nižšie. Po skončení
prevádzkovej porady bola žalobcovi zaslaná výpoveď aj poštou a to doporučene do vlastných rúk. V
zápisnici sú uvedené mená a priezviská Z.. K. C., Z.. B. E., N. E., M. M. a F. T., ku ktorým je pripojený
podpis. Zápisnica je podpísaná riaditeľom CVČ Z.. A. Z..Podľa § 252i ods. 4, veta prvá Zákonníka práce:
Výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa
posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
Podľa § 36 Zákonníka práce:
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v §
63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9.
Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník
konania nenamietne.
Podľa § 38 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákonníka práce:
Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku,
zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny
a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce:
Pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce:
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná
a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 7 Zákonníka práce:
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)
alebopísm.b)alebozdôvodu,žezamestnanecstratilvzhľadomnasvojzdravotnýstavpodľalekárskeho
posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce:
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
Podľa § 77 Zákonníka práce:
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
zamietol žalobu o určenie neplatnosť pracovného pomeru výpoveďou. Nevyhnutným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je v zmysle ust. § 77 Zákonníka
prácevčasnépodaniežalobyourčenieneplatnosťskončeniapracovnéhopomerunasúde.Zcitovaného
ustanovenia Zákonníka práce vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru (výpoveďou,okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou) môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ napadnúť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov od dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť. Z ust. § 36 Zákonníka práce vyplýva, že nedodržanie lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedie k zániku práva domáhať sa neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Ak bola žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podaná po uplynutí
zákonom ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nerozporuje.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobcovi ako zamestnancovi bola doručená zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa, výpoveď z organizačných dôvodov. Medzi účastníkmi konania bol
sporný dátum doručenia výpovede žalobcovi, keď žalobca označil za dátum doručenia výpovede deň
12. 12. 2012 a žalovaný deň 30. 11. 2012. Tvrdenie žalovaného, že výpoveď bola doručená žalobcovi
dňa 30. 11. 2012 na prevádzkovej porade bolo preukázané nielen výpoveďou žalovaného, ale aj
výpoveďou svedka F. T.D., ktorý ako jeden z viacerých zamestnancov bol prítomný na prevádzkovej
porade, na ktorej došlo k odovzdaniu výpovede žalobcovi. Svedok vo svojej výpovedi spontánne
opísal priebeh prevádzkovej porady, ku ktorému vypovedal, že riaditeľ žalovaného p. Z. odovzdal
žalobcovi za prítomnosti viacerých zamestnancov výpoveď z pracovného pomeru a oboznámil žalobcu
s obsahom výpovede. Zo svedeckej výpovede tiež vyplynulo, že žalobca odmietol na porade podpísať
doručenie výpovede. Tvrdenie žalovaného, že výpoveď bola odovzdaná žalobcovi dňa 30. 11. 2012
na porade je tiež preukázané listinou a to zápisnicou z odovzdania výpovede žalobcovi, z ktorej
obsahu vyplynulo, že výpoveď bola odovzdaná žalobcovi, ktorý ju následne odmietol podpísať. Preto
pokiaľ ide o rozpor v tvrdeniach sporových strán o dátume doručenia výpovede, súd mal preukázané
vykonaným dokazovaním tvrdenie žalovaného, že výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 30. 11. 2012.
Súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
zamestnávateľ alebo zamestnanec odmietne prijať písomnosť. Z tohto dôvodu hoci žalobca odmietol
podpísať prevzatie výpovede dňa 30. 11. 2012, uvedené správanie nemá za následok, že nenastali
účinky doručenia výpovede v uvedený deň. Súčasne je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal a
ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia, že dňa 30. 11. 2012 výpoveď na prevádzkovej
porade neprevzal. Jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou svedka F. T.. V tomto smere možno hovoriť o
unesení dôkazného bremena žalovanou stranou a o jeho neunesení žalobcom.
Žalobca na podporu svojho tvrdenia, že výpoveď mu bola doručená v decembri 2012 a jeho pracovný
pomer sa mal skončiť k 31. 03. 2013 argumentoval skutočnosťou, že aj v mesiaci marec sa zdržiaval
na pracovisku, žalovaný mu prideľoval prácu a za vykonanú prácu mal zaplatenú mzdu. Rovnako tak
poukázalnapísomnýprejavžalovaného,nachádzajúcisavovýpovedizpracovnéhopomeru,vktoromje
konštatované, že pracovný pomer skončí ku dňu 31. 03. 2013, čomu zodpovedalo aj faktické správanie
sa žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný prideľoval žalobcovi prácu aj v mesiaci marec 2013 nebola
medzi účastníkmi sporná, čo napokon vyplynulo aj z výpovede štatutárneho orgánu žalovaného. Súd sa
s uvedenou argumentáciou žalobcu nemohol stotožniť. Ani samotné faktické správanie sa žalovaného,
podľa ktorého prideľoval žalobcovi aj v mesiaci marec 2013 prácu a zaplatil mu alikvotnú časť za
vykonanú prácu nemôže odvrátiť účinky, ktoré vyplývajú z riadneho a účinného doručenia výpovede
(dňa 30. 11. 2012) do dispozičnej sféry žalobcu. V tejto súvislosti možno hovoriť o určitom faktickom
vzťahu, ktorý existoval medzi účastníkmi konania v období po skončení pracovného pomeru (po dátume
28. 02. 2013). Súd však zdôrazňuje, že ani faktické správanie sa žalovaného nemôže spôsobiť akési
predĺženie výpovednej doby stanovenej zákonom, ktorej uplynutím sa skončí pracovný pomer. Preto v
prípade, ak bola žalobcovi doručená výpoveď dňa 30. 11. 2012 (čo mal súd preukázané z vykonaného
dokazovania), právnym následkom uvedenej skutočnosti je začiatok plynutia výpovednej doby, a to od
prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená zamestnancovi, to znamená v
prejednávanej veci 1. 12. 2012. Dĺžku výpovednej doby určuje Zákonník práce v rozsahu 3 mesiacov,
a to v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru a preto 3 - mesačná výpovedná doba uplynula
28. 02. 2013. V konaní nebolo preukázané, že sa účastníci konania dohodli na predĺžení výpovednej
doby. Pokiaľ žalobca poukazoval na písomný prejav žalovaného vo výpovedi, z ktorého vyplynulo, že sa
pracovný pomer mal skončiť k 31. 03. 2013, súd konštatuje, že vo výpovedi je uvedený nesprávny dátum
skončenia pracovného pomeru. Vo výpovedi z pracovného pomeru nie je potrebné uviesť údaj o dĺžke
výpovednej doby ani dátum skončenia pracovného pomeru. Nie je však dôvodom neplatnosti výpovede,
ak by tieto údaje boli uvedené nesprávne. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2209/2000, podľa ktorého ak zamestnávateľ alebo zamestnanecneuviedol vo výpovedi výpovednú dobu alebo ju uviedol nesprávne, nie je výpoveď neplatná, avšak
pracovný pomer sa skončí uplynutím zákonnej výpovednej doby.
Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že žalobca presvedčivo nevysvetlil zmenu tvrdenia uvedeného
v žalobe, že výpoveď mu bola doručená dňa 30. 11. 2012. Preto nemožno súhlasiť s jeho tvrdením,
že od začiatku uvádzal, že mu výpoveď bola doručená 12. 12. 2012. V prebiehajúcom súdnom
konaní prvýkrát tvrdil iný dátum doručenia výpovede v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.
Vzťah založený medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom predpokladá, že zvolený zástupca má k
dispozícii všetky relevantné informácie, ktoré vyplývajú z konkrétnej kauzy a obzvlášť tak dôležitý údaj
o dátume doručenia výpovede žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje, že aj v listine označenej ako
pokus o zmier je uvedený dátum doručenia výpovede 30. 11. 2012. Žalobca neoznačil žiadne dôkazy
na preukázanie jeho tvrdenia, že predchádzajúcemu právnemu zástupcovi oznámil neskorší dátum
doručenia výpovede ako je uvedený v žalobe.
Súd nevykonal dôkaz správou Sociálnej poisťovne, za účelom zistenia, kedy žalovaný odhlásil žalobcu
zo sociálneho poistenia, nakoľko uvedená skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania. Z
výpovede žalovaného vyplynulo, že žalobcovi prideľoval prácu aj v mesiaci marec. Súd tiež nevykonal
dôkaz správou poštového podniku, kedy bola zásielka, obsahujúca výpoveď doručená žalobcovi
poštovou prepravou. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, ako už bolo skôr uvedené, že výpoveď bola
doručená riadne a so všetkými právnymi účinkami žalobcovi do jeho dispozičnej sféry 30. 11. 2012. V
zásade nemožno vylúčiť, že žalobcovi mohla byť doručená výpoveď aj v decembri 2012, avšak toto
prípadné doručenie nemôže mať zákonom predpokladané právne následky s tým spojené, t. j. nové
plynutie výpovednej doby, ktorá mohla a aj začala plynúť výlučne na podklade doručenia výpovede
dňa 30. 11. 2012. Preto nevyvolalo žiadne právne účinky doručovanie výpovede žalovaným žalobcovi
poštou (ktorú neprevzal v odbernej lehote), ktoré žalovaný odôvodnil opatrnosťou. Z uvedených dôvodov
vykonanie navrhnutého dôkazu nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a bolo by nadbytočné. Z
rovnakých dôvodov súd preto ani nevypočul ako svedkyňu manželku žalobcu, ktorá mala byť vypočutá
na okolnosti doručenia výpovede v decembri 2012, ktorú mala prevziať za žalobcu. Súd nevykonal
ani dôkazy navrhnuté žalovanou stranou, výsluchmi svedkov, ktorí mali byť prítomní na prevádzkovej
porade a mali byť vypočutí k okolnostiam, ku ktorým došlo na prevádzkovej porade. Súd považoval za
postačujúcu výpoveď svedka F. T., ako jedného z prítomných zamestnancov, ktorý sa vyčerpávajúco
vyjadril k priebehu a obsahu porady.
Z vyššie uvedených dôvodov začala plynúť výpovedná doba mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom bola doručená, a to 01. 12. 2012. Keďže pracovný pomer medzi účastníkmi konania trval
najmenej 5 rokov (čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo), výpovedná doba je 3 - mesačná a
preto sa pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal skončiť jej uplynutím, a to 28. 02. 2013. V zmysle
vyššie uvedeného sa žalobca mohol úspešne domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru jej
uplatnením na súde najneskôr do 29. 04. 2013. Žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou bola doručená súdu 24. 05. 2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej 2 - mesačnej lehoty.
Uvedená lehota je prekluzívna, preto neuplatnenie práva domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného
pomeru v ustanovenej lehote na súde má za následok jeho zánik. Súd prihliada na včasné, resp.
oneskorené uplatnenie tohto práva z úradnej povinnosti bez toho, aby ktorákoľvek zo sporových strán
uvedenú skutočnosť namietala. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané,
že právo žalobcu domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru zaniklo z dôvodu, že žaloba
nebola podaná na súde v zákonom stanovenej lehote. Z uvedených dôvodov je nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania skúmať, či ku skončeniu pracovného pomeru došlo v súlade so
Zákonníkom práce. Z uvedených dôvodov bola žaloba zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnej zástupkyni žalovaného
prislúcha za jeden úkon právnej služby v roku 2013 suma 60,08 eur a v roku 2014 suma 61,85 eur, t. j. za
štyri úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe,
účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30. 12. 2013) vo výške 240,32 eura za jeden úkon právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 27. 02. 2014 - doba prerušenia
pojednávania sa nezapočítava do dĺžky účasti na pojednávaní na účely výpočtu trvania úkonu, preto
súd priznal právnej zástupkyni odmenu za jeden úkon právnej služby) vo výške 61,85 eur (§ 11 ods.
1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky právnej zástupkyni
žalovaného prislúcha náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv.
režijný paušál) vo výške 31,24 eur za štyri úkony v roku 2013 a 8,04 eur za jeden úkon v roku 2014,
spolu 39,28 eur. Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené sumou 341,45 eur. Žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP), a
to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.