Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112203258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112203258.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu:

Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, proti žalovaným: 1/ Firma Handlowo-Uslugowa Žala Sabina ,
NIP 8172077731, Ruda 190, Poľsko, 2/ L. B., nar. X.X.XXXX R. XX, T., W., o zaplatenie 631,73 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 631,73 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 361,73 eur od 11.12. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti, čo do uplatneného nároku úrokov z omeškania, žalobu vo vzťahu ku žalovanému
v 1.rade z a m i e t a ,

žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

žalobu vo vzťahu ku žalovanému v 2.rade z a m i e t a ,

žalovanému v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2012 sa
žalobca domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému v 1. a 2.rade zaplatiť mu 631,73
eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.5.2010 do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol európskym platobným rozkazom 12C 41/2012 zo dňa 17.7.2012, proti ktorému v
zákonom stanovenej lehote podal žalovaný v 2.rade odôvodnený odpor.
Žalovaný v 2.rade sa k žalobe vyjadril uviedol, že uplatňovaný nárok neuznáva a mal za to, že čo sa

týka jeho osoby tento nárok nie je dôvodný.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného v 1.rade,
ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené do sídla spoločnosti, žalovaný v 2. rade svoju
neprítomnosť ospravedlnil v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj
keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to: návrhom na vydanie
európskehoplatobnéhorozkazu,oznámenímOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruzodňa3.8.2011,faktúrou č. XXXXXX zo dňa 24.5.2010, oznámením odboru likvidácie poistných udalostí v spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 1.6.2010, rozhodnutím centra právnej pomoci, v oznámením o
postúpení vysporiadania nároku poškodeného, oznámením spoločnosti AVUS International, spol s.r.o.,

vyhlásením žalobcu, fotodokumentáciou a ostatným obsahom spisu, pričom mal zistený tento skutkový
stav veci:

Z výpovede žalobcu a listinných dôkazov mal súd zistené, že pracoval v kameňolome v Sedliciach,
kedy na nočnej zmene dňa 14.5.2010 mal zaparkované svoje osobné motorové vozidlo zn. Dacia Logan

na čo, žalovaný v 2. rade, ako vodič motorového vozidla evidenčné č. EČ T., SCANIA, pri cúvaní
zachytil spätné zrkadlo a predný blatník spolu s dverami a na motorovom vozidle žalobcu spôsobil
poškodenia. Následne boli volaní príslušníci Dopravnej polície, dopravného inšpektorátu ktorí, preverili
doklady a totožnosť žalovaného 2.rade, pričom tieto údaje poskytli žalobcovi. Následne sa žalobca
dohodol s vodičom motorového vozidla, že spolu ohlásia škodovú udalosť poisťovni na území SR, v
ktorej mal uzatvorené žalobca povinné zmluvné poistenie k čomu však pre nespoluprácu žalovaného v

2.rade nedošlo. Žalobca potvrdil že žalovaný v 2.rade pri prešetrovaní orgánmi polície oznamoval, že je
zamestnancom žalovaného v 1.rade a k nehode došlo pri plnení jeho pracovných úloh. Žiadna náhrada
škody za poškodenia na jeho motorovom vozidle mu zo strany žalovaného 2.rade, nebola poskytnutá
takisto ani zo strany žalovaného 1.rade, pričom telefonicky viackrát sa dožadoval na žalovanom v 1.rade
náhrady škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením listinnými dôkazmi a to správou Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Dopravného inšpektorátu zo dňa 8.3.2011 z ktorého vyplýva, že dňa
14.5.2010 v čase o 5,55 hod. pri lome obce Sedlice bolo príslušníkmi Obvodného oddelenia vykonané
preverenie oznámenia udalosti o cestnej premávke, kde mali účasť B. L. a žalobca, pričom táto udalosť

potvrdzovala všetky znaky škodovej udalosti v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov táto udalosť sa však nepovažovala za
dopravnú nehodu.

Podľa faktúry zo dňa 3.6.2010 na motorovom vozidle Dacia Logan rok výroby 2006 EČ W. XXXDG,

boli vykonané práce výmena predného ľavého blatníka, výmena ľavých predných dverí, karosárske
práce, lakovacie práce ako tmelenie a brúsenie a lakovanie, taktiež oprava vonkajšieho spätného ľavého
zrkadla v celkovej hodnote 631,73 eur.

To, že žalovaný v 2.rade bol v tom čase zamestnancom žalovaného v 1.rade medzi účastníkmi nebolo

sporné.
Právomoc tunajšieho súdu súd založil podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní
avýkonerozsudkovobčianskychaobchodnýchveciachčlánok5,vzmyslektoréhoosobusbydliskomna
území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte bod 3. vo veciach nárokov na náhradu
škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo, alebo by mohlo dôjsť ku

skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.) sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v
ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 420 ods. l zákona č. 40/1964 zbierky občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je
dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.Podľa § 442 ods.1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda

uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a
kto ich spáchal.

Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 2 vychádza zo zásady, že fyzická osoba a právnická
osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré požijú pri svojej činnosti, a za škodu spôsobenú pri tejto činnosti
(culpa in eligento). Zamestnanec totiž nie je v právnom vzťahu s poškodeným, ale podľa Zákonníka
práce zodpovedá svojmu zamestnávateľovi. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade teda nie je daná pasívna
legitimácia a preto v tejto časti súd žalobu zamietol s poukazom na ust. § 420 ods. 2 OZ.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka sú :
a) porušenie právnej povinnosti

b) existencia škody
c)príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť
vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno
ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter

objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný v 2.rade porušil povinnosti, ktoré mu
ako pracovníkovi, ako zamestnancovi žalovaného v 1.rade vyplývali z pracovnoprávneho pomeru, keď

dostatočne nevenoval pozornosť riadeniu služobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda žalobcovi. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade teda nie je daná pasívna legitimácia a preto v tejto
časti súd žalobu zamietol s poukazom na ust. § 420 ods. 2 OZ.

Zmyslom a účelom ustanovenia o náhrady škody je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere

kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad
a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že osobné motorové vozidlo žalobcu bolo
poškodené pri nesprávnej manipulácii s motorovým vozidlom žalovaného v 1.rade, v príčinnej súvislosti

s týmto vznikla žalobcovi škoda pozostávajúca z nákladov na opravu vozidla, ktoré dosiahli výšku 631,73
eur, podľa kalkulácie autoservisu, ktorý opravu vykonával a, ktorá nebola v konaní spochybnená, preto
súd žalobe vo vzťahu ku žalovanému v 1.rade vyhovel.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úroky z omeškania od 22.5.2010 do zaplatenia vo výške 9 % ročne
z istiny 631,73 eur.

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)príslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,poplatokzomeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)
veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne
a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi

všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím
doby splatnosti dlhu. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do
omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Časť môže byť presne stanovený dohodou
účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený
v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s
nárokom na náhradu škody čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalovaný v 1.rade

je povinný škodu nahradiť prvý deň potom, čo ho poškodený o splnenie požiadal.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na náhradu škody nebol medzi účastníkmi dohodnutý
a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný
bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku
uplatňovanú titulom náhrady skôr ako až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal.
Vzhľadom k tomu, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že žalovaného na plnenie jeho záväzku

požiadal, resp. nebol produkovaný dôkaz, kedy výzva na náhradu škody s určeným termínom plnenia
zo strany žalobcu bola doručená žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania
až nasledujúcim dňom po doručení žalobného návrhu, s termínom pojednávania dňa 10.12.2013. Súd
preto zaviazal žalovaného v 1.rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 11.12.2013 vo
výške 5,75 %, čo zodpovedá platnej sadzbe, odkedy sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak,

že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 5 percentuálnych
bodov. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v konaní plný
úspech,zapodmienokpodľaust.§142ods.1,O.s.p.muprotineúspešnémužalovanémuv1.radevznikol
nárok na náhradu trov konania, žalobca si však výslovne náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu

nevyplývajú ani žiadne trovy, ktoré mu mali vzniknúť; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné
trovy v plnej výške znášať sám. Úspešný žalovaný v 2.rade si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.